Rozsudok Judgement was issued on Monday, December 7, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Sp/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201969
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201969.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

F. W. Y. M., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, v krajine pôvodu
bytomT.,Y.,naSlovenskunaposledyspobytomvÚtvarepolicajnéhozaisteniaprecudzincovMedveďov,
aktuálne na neznámom mieste, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom
pracoviska na Brečtanovej 21, Bratislava, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície policajného
zboru Trenčín so sídlom Jilemnického 2, Trenčín v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa
4.11.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BB8-190-014/2015-AV zo dňa 24.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BB8-190-014/2014-AV zo dňa

24.10.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BB8-190-014/2015-AV zo dňa 24.10.2015 odporca podľa ust. § 88
ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) s poukazom na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o po byte
cudzincovdňom24.10.2015zaistilnavrhovateľavÚtvarepolicajnéhozaisteniaprecudzincovMedveďov
(ďalej len „ÚPZC“) na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy a to na dobu 3 mesiacov - do
24.1.2016. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ

neoprávnene vstúpil na slovenské územie z Maďarskej republiky (ďalej len „Maďarsko“), že nemá
udelený žiaden druh pobytu či víza, že nie je žiadateľom o azyl, že nemá v pláne zostať na Slovensku,
že jeho cieľovou krajinou bola Nemecká spolková republika (ďalej len „NSR“), že nemá finančné
prostriedky k hradeniu svojho pobytu na Slovensku, resp. k zloženiu peňažnej záruky, ani zabezpečený
pobyt. Skonštatoval, že v jeho prípade existuje reálne riziko nelegálneho pohybovania sa po území
členských štátov EÚ alebo skrývania sa v komunite svojich krajanov, z ktorých dôvodov nie je možné
použiť alternatívy zaistenia. Poukázal na skutočnosť, že 24.10.2015 bolo začaté konanie o readmisii

navrhovateľa na maďarské územie. Dĺžku zaistenia odôvodnil nutnosťou vykonania nevyhnutných
úkonov v rámci readmisie, pričom poukázal na aktuálnu situáciu nelegálnej migrácie na území
Maďarska.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
4.11.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia a svojho bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal
v ňom nedostatočné zistenie stavu veci (keď odporca nezisťoval podmienky v akých by sa navrhovateľ
nachádzal v prípade návratu do Maďarska) a jej nesprávne právne posúdenie, resp. že rozhodnutie je

postihnuté inou vadou, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (keď odporca sa nezaoberal
rizikom úteku navrhovateľa, keď celková doba zaistenia - vrátane jeho predchádzajúceho zaistenia -
bude predstavovať viac ako 5 mesiacov, keď odporca navrhovateľa zaistil i napriek tomu, že z totožného
dôvodu už bol zaistený, tiež keď odporca najprv rozhodol o administratívnom vyhostení navrhovateľaa až následne kontaktoval maďarské úrady, čím obmedzil navrhovateľa na jeho právach - konkrétne
možnosť podania odvolania voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení, možnosť dobrovoľného
návratu a pod.).

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 19.11.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, pričom zotrval na jeho správnosti a jeho odôvodení. Súčasne uviedol, že navrhovateľ
bol 10.11.2015 odovzdaný na Spoločnom kontaktnom pracovisku Čunovo - Rajka na územie Maďarska.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení(ďalejlen„O.s.p.“)akomiestneavecnepríslušnýnapojednávanívneprítomnostiodporcu,pretože

i napriek riadne mailom doručenému predvolaniu sa na pojednávanie nedostavil (§ 250g ods. 2 O.s.p.)
a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci
sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-
BB8-190/2015-AV, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ bol 19.8.2015 na základe uzatvorenej
readmisnej dohody vrátený z Českej republiky na Slovensko. Počas jeho výsluchu pred českým

správnym orgánom dňa 8.8.2015 o. i. uviedol, že v žiadnom štáte EÚ nepožiadal o azyl, že jeho
cieľovou krajinou je NSR, že v Českej republike ostať nechce, chce ísť do NSR. Dňa 24.10.2015 odporca
začal konanie o readmisii navrhovateľa do Maďarska a podľa ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o
pobyte cudzincov navrhovateľa zo Slovenska administratívne vyhostil. V ten istý deň oznámil následne
navrhovateľovi začatie konania o jeho zaistení a tiež vykonal jeho lustráciu v policajných systémoch.

V priebehu výsluchu navrhovateľa (dňa 24.10.2015) tento o. i. opísal trasu svojho ilegálneho pohybu
zo Sýrie na Slovensko (cez Libanon, Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko, Maďarsko kde si kúpil
cestovný lístok na vlak do NSR). Uviedol, že jeho cieľovou krajinou je NSR, kde chce požiadať o
azyl. Doposiaľ nikde o azyl nepožiadal a o tento nechce požiadať ani na Slovensku a ani tu nechce
zostať. Tiež uviedol, že v Sýrii trestne stíhaný nebol, že mu tam nič nehrozí a kedykoľvek sa tam môže

vrátiť. Osobitným vyhlásením uviedol, že nechce požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat a že nežiada
preskúmanie rozhodnutia o jeho zaistení. Zo „Zápisnice o prijatí a odovzdaní osoby“ z 10.11.2015 je
zrejmé, že navrhovateľ bol v tento deň odovzdaný do Maďarska.
Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil

vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
Podľa ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar zabezpečí výkon rozhodnutia
o administratívnom vyhostení, ak má byť štátny príslušník tretej krajiny podľa medzinárodnej zmluvy
vrátený na územie zmluvného štátu.
Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o

spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom
prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty
môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom
pripraviť návrat a/alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:

a) existuje riziko úteku, alebo
b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo
odsunu.

Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho

vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa ust. Článku 3 bod 7 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra
2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích

krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len Návratová smernica“) „riziko úteku“ je
existencia dôvodov, ktoré vychádzajú z objektívnych kritérií vymedzených zákonom, v konkrétnom
prípade sa domnievať, že štátny príslušník tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, môže
utiecť;
Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa

rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní

rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná.

Odporca v konaní o zaistení navrhovateľa vykonal všetky úkony, potrebné k tomu, aby získal potrebnú
sumu informácií, na základe ktorých dospel k vydaniu napadnutého rozhodnutia. Oboznámil sa s
obsahom výsluchu odporcu pred správnym orgánom Českej republiky, navrhovateľa vypočul v konaní
o jeho zaistení. Z obsahu týchto výsluchov jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ sa nachádza na
slovenskom území neoprávnene, bez náležitých povolení, že na Slovensko pricestoval vlakom z
Maďarska, keď mal v úmysle dopraviť sa do NSR (do Berlína), že nedisponuje finančnými prostriedkami,

že na Slovensku nemá zabezpečené ubytovanie, že tu o azyl požiadať nechce a na Slovensku ani
nechce zostať, že jeho jediným cieľom je dopraviť sa do NSR (a tam požiadať o azyl). Tiež z obsahu
výsluchu pred českým správnym orgánom vyplýva, že sa chce dostať do NSR. Aj s poukazom na
vydané rozhodnutie o administratívnom vyhostení navrhovateľa teda odporca získal všetky informácie,
na základe ktorých mohol kvalifikovane rozhodnúť.

Ku konkrétnej námietke, podľa ktorej odporca nezisťoval pomery v Maďarsku vo vzťahu k Článku 3
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), podľa ktorého nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu, resp.
vo vzťahu k § 81 zákona o pobyte cudzincov: Podľa zaužívaného výkladu pod pojmom „mučenie“
sa rozumie neľudské zaobchádzanie spôsobujúce veľmi závažné a kruté utrpenie, ktorého cieľom

je získanie informácie, priznania alebo potrestania, pod pojmom „neľudské zaobchádzanie alebo
trest“ sa rozumie spôsobenie intenzívneho duševného a fyzického utrpenia, ktoré je v danom prípade
neospravedlniteľné, pod pojmom „ponižujúce zaobchádzanie“ sa rozumie zlé zaobchádzanie, ktoré má
vzbudiťuobetipocitstrachu,úzkostiapodradenostiaktoréjespôsobilépotupiťaponížiťprípadnezlomiť
jej fyzický alebo morálny odpor a ktoré obeť núti konať proti svojej vôli. Z uvedených charakteristík je

zrejmé, že ide o závažné konania, porušujúce základné práva jednotlivca. Maďarsko je členským štátom
EÚ, ktoré naviac pristúpilo k všetkým medzinárodným dohovorom týkajúcim sa aj ľudských práv. Pokiaľ
nebude preukázané, že tieto medzinárodné zmluvy a dohody nedodržiava, je potrebné ho považovať
za bezpečnú krajinu a teda podľa názoru súdu nebolo v danom prípade potrebné, aby odporca osobitne
skúmal, či v tomto členkom štáte EÚ dochádza (vo vzťahu k tam navracaným cudzincom) k porušeniu cit.

Článku 3 Dohovoru. Pokiaľ by v tomto štáte dochádzalo k systematickému porušovaniu práv Dohovoru,
nepochybne by zo strany Európskeho parlamentu či Rady boli voči Maďarsku uplatnené náležité právne
postupy či sankcie. Pokiaľ je súdu známe, nič také sa nestalo. Naviac ani sám navrhovateľ v podanom
návrhu nijakým spôsobom nenaznačil či nekonkretizoval, žeby Maďarsko vo vzťahu k tam navracaným
cudzincom postupovalo spôsobom, ktorý by znamenal porušovanie ich práv, garantovaných Článkom

3 Dohovoru. Súd tiež poznamenáva, že iba veľký počet migrantov na území Maďarska neznamená a
ani znamenať nemôže, že tento štát porušuje ust. Článok 3 Dohovoru a preto túto čas návrhu považuje
súd za účelovú.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná.

Navrhovateľ namietal postup odporcu vo vzťahu k jeho predchádzajúcemu zaisteniu. Predmetom tohto
súdneho konania je rozhodnutie odporcu o zaistení navrhovateľa z 24.10.2015. Preto súdu neprináleží
hodnotiť postup či rozhodnutia odporcu, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia. Ako to
však vyplýva zo samotného znenia návrhu navrhovateľa, tento bol pôvodne zaistený za účelom jeho
vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy - Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej

republikyoreadmisiiosôbnaspoločnejštátnejhranici(ďalejlen„readmisnádohoda“).Nakoľkonásledne
maďarské orgány odporcovi oznámili, že navrhovateľ je v Maďarsku evidovaný ako žiadateľ o azyl,
bol zo zaistenia prepustený, a nanovo zaistený za účelom prípravy a výkonu jeho vrátenia podľa
Dublinského nariadenia. Dublinské stredisko MÚ MVSR začalo konanie podľa Dublinského nariadenia,
ktoré však (následne) bolo zastavené, nakoľko maďarské orgány oznámili, že navrhovateľ nie je v

Maďarsku evidovaný ako žiadateľ o azyl. Nakoľko však navrhovateľ preukázateľne vstúpil na slovenské
územie z Maďarska a to bez náležitých povolení, pričom bol 24.10.2015 pozitívne lustrovaný aj v
informačných systémoch polície, aktuálne zvolený postup odporcu, ktorý opätovne začal konanie o
readmisii navrhovateľa je dôvodný.Navrhovateľ dôvodil, že mu odporca neposkytol možnosť dobrovoľného odchodu zo Slovenska. Toto
tvrdenie nie je dôvodné, nakoľko navrhovateľ (ako to vyplýva z obsahu jeho vyjadrenia pred odporcom
z 24.10.2015) odmietol možnosť dobrovoľného asistovaného návratu.

Navrhovateľ tiež namietal, že odporca sa absolútne nezaoberal vyhodnoteniu rizika úteku navrhovateľa,
pričom namietal stanovenú dĺžku jeho zaistenia. S poukazom na uvedené zrejme navrhovateľovej
pozornosti ušlo, že odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval, že navrhovateľ nemá
v úmysle zotrvať na slovenskom území, že chce ísť do NSR (a tam požiadať o azyl) a že na Slovensku
azyl nežiada. Tiež skonštatoval, že s poukazom na tento navrhovateľov cieľ existuje reálne riziko, že

sa bude i naďalej pohybovať v členských štátoch EÚ alebo sa skrývať v komunite svojich krajanov. Je
teda zrejmé, že odporca sa reálnym rizikom úteku, resp. skrývania sa zaoberal i keď nie koncentrovane
na iba jedinom mieste odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že
navrhovateľov úmysel dostať sa NSR, pričom na Slovensku nechcel zostať, jednoznačne vyplýva tak
z obsahu jeho výsluchu pred odporcom, ako aj z obsahu jeho výsluchu, vykonaného síce nie v konaní
pred odporcom, ale v konaní o jeho navrátení na Slovensko z Českej republiky. U navrhovateľa teda

objektívne riziko jeho úteku existovalo a za stavu, kedy navrhovateľ nedisponoval žiadnymi finančnými
prostriedkami a nemal na Slovensku ani zabezpečené žiadne ubytovanie neuplatnenie miernejších
donucovacích prostriedkov (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) bolo dôvodné. Súd ďalej
poznamenáva, že konštatovanie existencie rizika úteku (skrývania sa) tak v zmysle cit. ust. Článku 3
bod 7. Návratovej smernice, ako aj v zmysle ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov neznamená

iba výlučne uskutočnenie faktického pokusu o útek či skrývanie sa, ale tiež existenciu dôvodnej obavy
- domnienky, že k takémuto skrývaniu sa (úteku) môže dôjsť. Ak teda navrhovateľ o azyl na Slovensku
požiadať ani zostať nechcel, migroval po Európe s jediným cieľom - dostať sa do NSR, tam požiadať
o azyl a žiť tam, pričom sa týmto svojím úmyslom netajil a podriadil mu svoje konanie, je potrebné
(objektívne) skonštatovať, že u navrhovateľa bol splnený základný predpoklad jeho zaistenia - teda

dôvodná obava z jeho skrývania sa či úteku.
Pokiaľ ide o námietku neprimeranej doby zaistenia navrhovateľa súd je toho názoru, že táto doba nie
je neprimeranou. Príprava navrátenia navrhovateľa a jeho faktického odovzdania si aktuálne vyžaduje
nutný čas, osobitne vo vzťahu k štátu navrátenia (Maďarska). A to vzhľadom k počtu imigrantov
nachádzajúcich sa na jeho území, kedy si vybavenie potrebných náležitostí vyžaduje väčší časový

priestor oproti stavu, ktorý predchádzal tejto migračnej vlne. O tom svedčia poznatky konajúceho
súdu z jeho rozhodovacej činnosti, podľa ktorých zaraďovanie migrujúcich osôb do informačných
systémov príslušných maďarských orgánov vykazovalo nie ojedinelé nepresnosti - príslušné maďarské
orgány často krát v minimálnych časových rozmedziach oznamovali rozdielne informácie o evidovaných
migrantoch. V prejednávanej veci tomu bolo obdobne, keď maďarská strana oznámila, že navrhovateľ

je žiadateľom o azyl, neskôr túto skutočnosť poprela (ako to vyplýva z obsahu podaného návrhu).
K námietke, že odporca opakovane zaistil navrhovateľa za účelom prípravy a výkonu jeho readmisie,
keď k realizácii predchádzajúcej readmisie nedošlo súd poznamenáva, že (ako to vyplýva aj z podaného
návrhu) maďarská strana v poradí prvú readmisiu navrhovateľa odmietla iba z dôvodu, že navrhovateľ
je v Maďarsku evidovaný ako žiadateľ o azyl a teda je na mieste aplikácia Dublinského nariadenia.

Toto tvrdenie sa však nakoniec nepotvrdilo (v dôsledku čoho Dublinské stredisko MÚ MVSR dublinské
konanie zastavilo). Teda v danom prípade nejde o svojvoľné konanie odporcu (o „vyskúšanie
možnosti vrátenia navrhovateľa podľa readmisnej dohody s Maďarskom“), ale o konanie, ktorého dôvod
je potrebné vidieť jednak vo výpovediach navrhovateľa, hlavne však v rozporných informáciách, ktoré
Maďarsko poskytovalo odporcovi. O skutočnosti, že navrhovateľ v Maďarsku o azyl nepožiadal a že boli

splnené podmienky jeho readmisie svedčí aj fakt, že navrhovateľ bol 10.11.2015 vrátený (odovzdaný)
na maďarské územie.
K námietke, týkajúcej sa odporcom zvoleného postupu pri zaistení navrhovateľa súd poznamenáva,
že ani táto nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z rozhodnutia odporcu z 24.10.2015, ktorým vyhostil
navrhovateľa zo slovenského územia, stalo sa tak s poukazom na ust. § 82 ods. 1 písm. b) zákona o

pobyte cudzincov - teda z dôvodu, že navrhovateľ mal na Slovensku neoprávnený pobyt. Tento dôvod
skutočne existoval, nakoľko navrhovateľ v skutočnosti nedisponoval žiadnym povolením k pobytu na
Slovensku. Je zrejmé, že odporca nemal dôvod navrhovateľa administratívne vyhostiť z niektorého z
dôvodovust.§82ods.2zákonaopobytecudzincov.Vodôvodnenítohtorozhodnutiaoadministratívnom
vyhostení odporca poukázal na skutočnosť, že 24.10.2015 začal konanie o readmisii navrhovateľa do

Maďarska. Osobitne tiež poukázal na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov - teda na
povinnosť zabezpečenia výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení, ak má byť vyhosťovaná
osoba (v danom prípade navrhovateľ) vrátený na územie zmluvného štátu podľa medzinárodnej
zmluvy (v danom prípade Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky oreadmisii osôb na spoločnej štátnej hranici). V napadnutom rozhodnutí odporca výslovne uviedol, že k
zaisteniu navrhovateľa dochádza z dôvodu ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov (teda
na účel jeho vrátenia podľa readmisnej dohody) s poukazom na ust. § 84 ods. 1 písm. c) zákona o

pobyte cudzincov. Teda napadnutým rozhodnutím odporca zákonom stanoveným postupom (§ 84 ods.
1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov) zabezpečil výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení
navrhovateľa a to tak, že navrhovateľa zaistil na účel jeho vrátenia podľa readmisnej dohody. Vydaním
napadnutého rozhodnutia odporca nijakým spôsobom neukrátil navrhovateľa na jeho právach (ako
to navrhovateľ tvrdí), pretože tak voči rozhodnutiu o jeho administratívnom vyhostení, ako aj proti

napadnutému rozhodnutiu o zaistení má navrhovateľ možnosť podať odvolanie.
Pretože námietky vznesené navrhovateľom voči napadnutému rozhodnutiu odporcu podľa názoru
súdu neboli spôsobilé spochybniť správnosť postupu odporcu v konaní a ani správnosť a zákonnosť
napadnuté rozhodnutia, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť
ako správne a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok

konania.
Zdôvoduust.§138ods.4O.s.p.súdnezaviazalvkonaníneúspešnéhonavrhovateľakplateniusúdnych
poplatkov.
Súd poznamenáva, že predmetná vec bola podľa platného Rozvrhu práce na rok 2015 zapísaná do
súdneho oddelenia 9Sp, v ktorom je zákonnou sudkyňou pani JUDr. Beáta Jurgošová. Nakoľko táto

zákonná sudkyňa v období od 16.11.2015 do 11.12.2015 čerpá dovolenku, vec prejednal a rozhodol
podľa Rozvrhu práce na rok 2015 zastupujúci sudca JUDr. Ľubomír Šramko.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).