Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/396/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314217606
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1314217606.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A.. R. R., L. L., Y. XX/A, zastúpená JUDr.
Miroslavom Kučerom, advokátom, Bratislava, Krajinská 30, proti odporcovi: A.. E. R., L. L., Y. XX/A, J.
L. L., K. X, zastúpený JUDr. Veronikou Kozovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka 7, o vylúčenie
odporcu z užívania bytu, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa
16. 4. 2015 č.k. 17C 138/2014 - 82, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa výroku o trovách konania
z m e ň u j e tak, že navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Uvedeným uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľky, ktorým sa voči
odporcovi domáhala vylúčenia odporcu z užívania bytu, podľa § 96 ods. 1 O.s.p., na základe späťvzatia

návrhu navrhovateľkou ešte pred otvorením pojednávania. O trovách konania rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.
Uvedené uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca; jeho odvolanie smerovalo proti
výroku o trovách konania; odporca navrhoval v napadnutej časti uznesenie súdu zmeniť tak, že mu
odvolacísúdpriznánáhradutrovprávnehozastúpeniavsume350,84€,prípadne,abyvnapadnutejčasti

uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
odporca poukazoval na to, že navrhovateľka vzala svoj návrh späť v deň, kedy od odporcu prevzala
kľúče prostredníctvom súdu, ktoré dovtedy odmietala prevziať. Odporca argumentoval tým, že nezavdal
príčinu k sporu, ale bola to práve navrhovateľka, ktorá vyvolala tento zbytočný spor, lebo podala návrh
viac ako mesiac po faktickom odsťahovaní sa odporcu z bytu, pričom hneď vymenila aj zámok. Trovy
právneho zastúpenia v sume 350,84 €, ktoré odporca uplatňoval, pozostávali z odmeny za tri úkony

právnej služby : 1/ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22. 9. 2014 v sume 115,36 €, 2/ odvolanie proti
predbežnému opatreniu zo dňa 22. 9. 2014 v sume 115,36 €, 3/ účasť na pojednávaní dňa 16. 4. 2015
v sume 120,12 €. O trovách konania navrhoval rozhodnúť podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
Na odvolanie odporcu sa navrhovateľka nevyjadrila.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. ( vo výroku o trovách
konania ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k nasledovanému

záveru.
Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, návrhom na začatie konania, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 25. 7. 2014 voči odporcovi domáhala jeho vylúčenia z užívania trojizbového bytu na Y.K.
XX/A Y. L., s tým, že odporca je povinný do tohto bytu nevstupovať, čo odôvodňovala odporcovým
agresívnym správaním. Zároveň s návrhom na začatie konania podala navrhovateľka aj návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala vylúčenia odporcu z užívania trojizbového bytu

na Y. XX/A Y. L., s tým, že odporca je povinný do tohto bytu nevstupovať, a to až do právoplatnéhorozhodnutia vo veci samej; nariadenie predbežného opatrenia požadovala z dôvodu potreby dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi.
Súd prvého stupňa svojím uznesením zo dňa 29. 7. 2014 č.k. 17C 138/2014 - 20 návrhu navrhovateľky

na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vstupu a užívania
predmetného bytu, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Na odvolanie odporcu
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací predmetné uznesenie prvostupňového súdu ako vecne
správne potvrdil ( uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12. 11. 2014 č.k. 14Co 784/2014
- 62 ). Na pojednávaní pred súdom prvého stupňa v danej veci dňa 16. 4. 2015 ešte pred jeho

otvorením prevzala navrhovateľka od odporcu dva kľúče od vchodu bytového domu v mieste trvalého
bydliska navrhovateľky; odporca zároveň uviedol, že nemá záujem do toho bytu viac vstúpiť. Následne
navrhovateľka do zápisnice uviedla, že návrh berie späť.
Podľa § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.
Keď súd zastavuje konanie, musí sa pri rozhodovaní o trovách konania zaoberať otázkou, či niektorý
z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie pritom posudzuje čisto z procesného
hľadiska ( t.j. podľa procesného výsledku ). V tých prípadoch, kedy zastavenie konania zavinil účastník,

súd prizná ostatným účastníkom ( druhej strane ) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na
uplatnenie alebo bránenie svojho práva.
Ust. § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p. sa týka prípadov, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok
konania.
Naopak, ust. § 146 ods. 2 O.s.p. vyžaduje zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný

úkon mal za následok zastavenie konania, pričom druhá veta tohto ustanovenia je výnimkou z použitia
§ 146 ods. 2 vety prvej.
Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu, platí, že navrhovateľ nezavinil zastavenie
konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, pre správanie odporcu; je tomu tak napr. vtedy,
keď odporca po začatí konania zaplatil navrhovateľovi uplatňovanú pohľadávku alebo s ním uzavrel

dohodu a pod. v súdenej právnej veci to znamená, že ak má správanie, ktoré spôsobilo zastavenie
konania, ísť na ťarchu navrhovateľky ( ako navrhuje odporca ), musí ísť z procesného hľadiska o takú
situáciu, kedy sa odporca nezachoval v intenciách žalobného návrhu ( petitu ), t.j. nenastala situácia,
kedy by bola požiadavka navrhovateľky splnená neskorším správaním sa ( konaním ) odporcu, bez toho,
aby súd v prejednávanej právnej veci rozhodol meritórne. V takýchto prípadoch má odporca právo, aby

mu navrhovateľka nahradila trovy, ktoré účelne vynaložil na bránenie svojho práva.
Len v prípade, keď nie je daný dôvod na postup podľa ods. 2 § 146, platí, že žiadny z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené ( § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ).
V danej veci súd prvého stupňa zastavil konanie na základe späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľky
voči odporcovipotom,akoodporcanavrhovateľkeprostredníctvomsúduodovzdalkľúčeodvchodových

dverí bytového domu v mieste trvalého bydliska navrhovateľky. Stalo sa tak v čase, kedy bolo
účinné predbežné opatrenie, ktoré bolo nariadené na návrh navrhovateľky, ktorým súd uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa vstupu a užívania trojizbového bytu na Y. XX/A Y. L. ( miesto trvalého
bydliska navrhovateľky ). Vyhovením návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči odporcovi a
následným odovzdaním kľúčov od vchodových dverí bytového domu odporcom navrhovateľke sa návrh

navrhovateľky na začatie konania stal bezpredmetným; správanie odporcu v podstate naplnilo cieľ,
ktorý navrhovateľka sledovala iniciovaním tohto súdneho konania. Vychádzajúc z tohto hľadiska potom
odvolací súd vyhodnotil vec pri posudzovaní otázky, ktorému z účastníkov vznikol nárok na náhradu
trov konania tak, že tento nárok vznikol navrhovateľke, a preto po správnosti mal byť podľa názoru
odvolacieho súdu odporca na základe ust. § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. zaviazaný povinnosťou zaplatiť

navrhovateľke trovy konania.
Pokiaľ teda súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o trovách konania oprel o ust. § 146 ods. 1 písm.c/
O.s.p., vec nesprávne právne posúdil, keď svoje rozhodnutie o trovách konania mal založiť na ust. §
146 ods. 2 druhá veta O.s.p.
Napriek tomu odvolací súd navrhovateľke náhradu trov ( prvostupňového ) konania podľa § 146 ods.

2 druhá veta O.s.p. nepriznal, a to z dôvodu zásady zákazu reformácie in peius, z hľadiska ktorej je
významné,ženavrhovateľka-ktorejbyinakprináležalanáhradatrovkonania-odvolanieprotiuzneseniu
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania nepodala.Bolo už uvedené, že v občianskom súdnom konaní platí zásada zákazu reformácie in peius. Táto
zásada znamená, že súd nie je oprávnený spôsobiť zmenu procesného postavenia určitého účastníka
k horšiemu. Tento zákaz sa vzťahuje ako na prvostupňové, tak i odvolacie konanie. Má to za následok,

že odvolací súd je prvostupňovým rozhodnutím, ktoré založilo určité procesné postavenie účastníka, v
istom zmysle viazaný. Rozhodnutie nižšieho stupňa sa v zmysle tejto zásady stáva záväzné pre odvolací
súd v tom zmysle, že odvolací súd je povinný vziať pôvodné prvostupňové rozhodnutie za základ svojho
rozhodnutia, pokiaľ by náprava pochybení prvostupňového súdu musela mať za následok zhoršenie
procesného postavenia odvolateľa, za predpokladu, že druhá strana v procese odvolanie nepodala.

Odvolací súd teda nemôže zmeniť rozhodnutie v neprospech účastníka, ktorý odvolanie podal, v
prospech toho účastníka, ktorý odvolanie nepodal. V súdenej právnej veci v časti týkajúcej sa trov
konania, by navrhovateľke po správnosti prináležala náhrada trov konania, avšak vzhľadom na zákaz
reformácie in peius, odvolací súd nemohol navrhovateľke ( ktorá odvolaním uznesenie nenapadla )
priznať náhradu trov konania ( uhradený súdny poplatok za návrh ) na základe odvolania odporcu, a
rozhodnúť tak v jeho neprospech.

Odvolacísúdzuvedenýchdôvodovnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňazmenilpodľa§220O.s.p.,
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia ( nesprávna aplikácia ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ),
s tým, že napriek zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolací súd nemohol
navrhovateľke priznať náhradu trov ( prvostupňového ) konania vzhľadom na uplatnenie zásady zákazu
reformácie in peius.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka, , ktorá si ale náhradu trov odvolacieho konania
neuplatňovala a keďže súd môže náhradu trov priznať len na návrh ( § 151 ods. 1 O.s.p.), pričom takýto
návrh navrhovateľka neučinila, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.