Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, December 19, 2012

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/110/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708206180
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2012:5708206180.18

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobkyne N. A., P.. E.,
G..XX.X.XXXX, K. M., Š.E. XX/XX, právne zastúpenej JUDr. Petrom Novákom, advokátom so sídlom v
Martine,A.Kmeťa22,protižalovaným:vradeX/N.E.,P..C.,G..X.XX.XXXX,K.A.O.Č..XXX,O.:XXXXX,
v rade 2/ M. E., G..XX.X.XXXX, K. A. O. Č..XXX, O.:XXXXX, obom právne zastúpeným JUDr. Karolom
Žirkom advokátom so sídlom v Turčianskych Tepliciach, SNP 588/89, v konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č.XXX pre katastrálne územie A. O. v Správe katastra E. E. a to k parcele číslo XX o výmere XXXX M. -
zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu číslo súpisné XXX postavenému na parcele číslo XX
v katastrálnom území A. O., sa z r u š u j ea tieto nehnuteľnosti sa p r i k a z u j do podielového
spoluvlastníctva žalovanej v rade 1/ v podiele 4/8-iny a žalovanej v rade 2/ v podiele 4/8-iny.

Žalovaná v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú p o v i n n é na vyrovnanie podielu žalobkyne zaplatiť
žalobkyni sumu po 7.612,50€ a to každá zo žalovaných do troch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.6.2008 sa žalobkyňa proti právnemu predchodcovi oboch
žalovaných M. E., svojmu bratovi, manželovi žalovanej v rade 1/ a otcovi žalovanej v rade 2/, domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
Žalobkyňa uviedla, že tieto nehnuteľnosti jej patria v 1-ine, pôvodný žalovaný M. E. je podielovým

spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 3-inách. Žalobkyňa má záujem o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a viackrát sa pokúšala o mimosúdne
vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, keďže nehnuteľnosti nevyužíva. Pôvodný žalovaný M. E.
aj viackrát prejavil záujem o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, avšak nakoniec k zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva účastníkov dohodou nedošlo. Žalobkyňa uviedla, že podiel
k nehnuteľnostiam získala v konaní o vrátenie daru vedenom na Okresnom súde Martin pod sp.zn.

11C/51/1999. V tom období požadovala priznať vyrovnávací podiel vo výške 222.925,--Sk, vychádzala
zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný vrámci vyššie uvádzaného konania o vrátenie daru zo
dňa 5.5.2000.

V priebehu konania žalobkyňa na žalobe zotrvala a to aj po smrti pôvodného žalovaného, svojho
brata. Domáhala sa zrušenia a vyporiadania tohto podielového spoluvlastníctva s odôvodnením,

že je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností v nie zanedbateľnom podiele, avšak
nehnuteľnosti už dlhé roky neužíva, užíva ich žalovaný so svojou rodinou a z tohto užívania nemážalobkyňa žiadny úžitok. Po tom, čo bol podaný znalecký posudok súdom ustanoveného znalca
Ing. Agricolu a potom, čo sa nepodarilo vrámci konania pred súdom dosiahnuť medzi žalobkyňou a
účastníčkami, ktoré vstúpili do konania po smrti nebohého M. E., ako právne nástupkyne dosiahnuť

dohodu, žalobkyňa požadovala zrušenie podielového spoluvlastníctva a výplatu vyrovnávacieho podielu
podľa znaleckého posudku, ktorý vypracoval súdom ustanovený znalec.

Vo svojej výpovedi pred súdom žalobkyňa uviedla, že sporný rodinný dom v A. O., ku ktorému žiada
zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo je vlastne rodičovský dom, teda rodinný dom, ktorý začali

stavať ešte za svojho života rodičia pôvodných účastníkov konania. Počas výstavby tohto rodinného
domu, bývali v starom rodinnom dome, ktorý sa nachádza hneď v blízkosti spornej nehnuteľnosti. Po
smrti matky, otec žalobkyne spolu s pôvodným žalovaným M. E. tento rodinný dom postavili za aktívnej
pomoci celej rodiny. Potom, čo bol rodinný dom čiastočne dostavaný, ona svojmu bratovi M. E. darovala
svoj spoluvlastnícky podiel, pretože predpokladala, že tam bude bývať so svojou rodinou, keď dom
dokončí a v rodinnom dome ubytuje aj otca pôvodných účastníkov konania, teda, že tam otec žalobkyne

bude môcť dožiť. Aj keď sa tento sporný rodinný dom dostavala tak, že sa stal užívania schopným,
žalovaný M. E., brat žalobkyne, so svojou manželkou sa do domu nenasťahoval, ale súčasne sa bránil
nasťahovať do domu aj otcovi, hoci v darovacej zmluve bolo uvedené, že otec má právo v rodinnom
dome dožiť. V prospech pôvodného žalovaného totiž k domu a k pozemku, na ktorý je postavený uzavreli
darovaciu zmluvu žalobkyňa a jej otec. M. E. naveľa súhlasil, že sa otec do domu nasťahuje, prisťahoval

sa následne do neho aj on so svojou rodinou, avšak medzi užívateľmi domu začali veľké konflikty, počas
ktorých M. E. použil aj fyzické násilie voči otcovi žalobkyne, a to bolo dôvodom, pre ktorý žalobkyňa
pristúpila k tomu, že v súdnom konaní sa domáhala vrátenia daru od svojho brata M. E.. Nakoniec
riešila situáciu súdnou cestou a v súdnom konaní proti bratovi bola úspešná. Tým v podstate nadobudla
spoluvlastnícky podiel k predmetnému rodinnému domu. V čase prvej výpovede žalobkyne jej brat, neb.

M. E., žil v spomínanom dome so svojou rodinou. Žalobkyňa uviedla, že nemá záujem o kúpu rodinného
domu, resp. podielu M. E., nakoľko má zabezpečené svoje bývanie vlastníctvom bytu, ktorý užíva so
svojou rodinou.

Pôvodný žalovaný neb. M. E. sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 31.8.2008 na súd došlým

4.9.2008, v ktorom uviedol, že súhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam a vyplatením N. A., avšak žiada stanoviť šesť ročnú lehotu na vyplatenie podielu
žalobkyne, keďže je invalidný dôchodca zdravotne ťažko postihnutý a trpiaci viacerými chorobami. Vo
svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že nehnuteľnosti získal darovacou zmluvou spísanou formou
notárskej zápisnice N 188/86, NZ 213/86 zo dňa 18.6.1986, ktorá bola registrovaná Štátnym notárstvom

v Martine pod č.reg. P. XXX/XX XX.X.XXXX (čl.14). V notárskej zápisnici bol vypracovaný aj znalecký
posudok, z ktorého vyplynulo, že predmetom daru bola rozostavaná, nedokončená stavby rodinného
domu. Právny vzťah k pozemku sa spravoval právnym režimom osobného užívania. V predmetnej
darovacej zmluve účastníci zmluvy vzali len na vedomie, že na žalovaného prechádza právo osobného
užívania predmetnej parcely C. XX, na ktorej bola postavená rozostavaná stavba. Po uzavretí darovacej

zmluvy žalovaný do stavby investoval a stavbu fakticky dokončil, čo sa výrazne prejavilo na vzostupe jej
hodnoty, preto vyslovil domnienku, že žalobkyňa chce vyplatiť svoju štvrtinu nie z pôvodnej čiastky, ale z
úplne celkom inej rámec presahujúcej veci, preto spochybnil posudok č.76/2000 , ktorý bol vypracovaný
v konaní o vrátenie daru.

Ku svojmu vyjadreniu potom pripojil kópiu spomínanej notárskej zápisnice a znaleckého posudku
vypracovaného znalcom Alojzom Solonim dňa 27.5.1986 (čl.15-22).

V priebehu konania ešte pred uskutočnením výsluchu žalovaného však pôvodný žalovaný M. E. zomrel
a to dňa 31.3.2009. Preto súd prerušil konanie až do právoplatného skončenia dedičského konania po

neb. M. E. a potom, čo bolo dedičské konanie ukončené nadobudnutím právoplatnosti Osvedčenia o
dedičstve po neb. M. E., súd v konaní pokračoval.

Z Osvedčenia o dedičstve, ktoré vydal JUDr.Marián Mikl, notár so sídlom v Martine v dedičskom konaní
po neb. M. E. č.k. 17D/411/2009-26, Dnot 179/2009 zo dňa 15.12.2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť

15.12.2009 súd zistil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli v prospech poručiteľa neb. M.
E. zapísané v Správe katastra E. E. na LV č.XXX pre k.ú. A. O. a to totiž k parcele č.XX o výmere XXXX
m2 -zastavané plochy a nádvoria a k rodinnému domu číslo súpisné XXX postavenému na tejto parcelenadobudli žalované v rade 1/ a 2/ a to každá z nich vzhľadom k celku v 3/8-inách. Táto skutočnosť bola
potom preukázaná aj aktuálnym výpisom z LV č.XXX.

Súd mal takto z výpisu z LV č.XXX pre k.ú. A. O. vedenom v Správe katastra E. E. nepochybne
preukázané, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľnosti v 2/8-inách a
žalované v rade 1/ a 2/ na základe dedenia po neb. M. E., každá v 3/8-inách.

Súd potom plynule pokračoval v konaní s dedičkami po neb. M. E..

Žalovaná v rade 1/. N. E. na pojednávaní dňa 18.3.2010 uviedla, že jej manžel získal vlastníctvo k
predmetnému rodinnému domu a k pozemku, na ktorom je postavený rok pred ich svadbou, potom, čom
mu ich darovali rodičia a sestra, teda žalobkyňa. Vtedy ten dom nebol dokončený, bola to v podstate
novostavba rodinného domu, ktorý nemal v podstate nič, boli tam len osadené len drevené okná, dom
bol omietnutý zvnútra, pôvodné podlahy boli betónové, vodovodná prípojka bola len pred domom, oni ju

museli pritiahnuť dovnútra, do kuchyne až v priebehu manželstva. Dokonca len nedávno dom napojili na
odpadovú žumpu, pretože dovtedy nemal kanalizáciu, vtedy nemal ani rozvody tepla, ani kotol, z čoho
vyplynulo, že jej manžel v ňom dorobil aj túto infraštruktúru, osadil plynový kotol. Teda podľa jej názoru
bol darovaný dom v podstate hrubou stavbou. Ona so svojim manželom potom zariadili aj kúpeľňu, WC,
kuchyňu, práčovňu a druhú kuchyňu. Okolo pozemok, na ktorom rodinný dom stál, oplotili.

Žalovaná v rade 2/ v podstate potvrdila, že spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla
dedením po svojom nebohom otcovi a k investíciám, ktoré po tom, čo jej otec nadobudol výlučné
vlastníctvo k rodinnému domu a pozemku boli na dome a pozemku urobené, sa vyjadriť nevedela.

Účastníci konania nakoniec však na pojednávaní dňa 18.3.2009, keďže žalobkyňa spochybňovala
tvrdenia žalovanej strany ohľadne vykonania všetkých investícií v rodinnom dome, ktoré spomínala
žalovaná v rade 1/, súhlasili s tým, aby vzhľadom na nezhody medzi účastníkmi o výške vyrovnávacieho
podielu pre žalobkyňu, bol vypracovaný znalecký posudok súdom ustanoveným znalcom. Tento
znalecký posudok by mal vychádzať zo stavebno-technického stavu rodinného domu, v akom sa

nachádzal v roku 1986, keď bol darovaný predchodcovi žalovaných M. E., avšak jeho ocenenie by malo
byť uskutočnené v cenových reláciách aktuálnych v čase podania znaleckého posudku.

S takýmto postupom súhlasili obe procesné strany a preto súd vo veci ustanovil súdneho znalca Ing.
Ľubomíra Agricolu, ktorý vo veci podal znalecký posudok č.27/2011. Súdny znalec totiž mohol vychádzať

pri ocenení rodinného domu a pozemku zo znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný k darovacej
zmluve (a pripojený do súdneho spisu) súdnym znalcom Alojzom Solónym dňa 27.5.1986.

Zo znaleckého posudku Ing. Agricolu bolo potom zrejmé, že vychádzal zo znaleckého posudku z
27.5.1986 pokiaľ ide o opis rozostavaného rodinného domu a jeho príslušenstva. Znalec stanovil

všeobecnú hodnotu rodinného domu a pozemku metódou polohovej diferenciácie. Pokiaľ išlo o
ohodnocovaný pozemok, ktorý tvoril plochu priamu zastavanú rodinným domom, kôlňou, komorou, a
skladom a plochou tvoriacu bezprostredné okolie domu, u neho stanovil všeobecnú hodnotu v sume
17,07 €/m2. Všeobecná hodnota rodinného domu v stave rozostavanosti, aký mal v roku 1986 ku dňu
podania znaleckého posudku teda ku 13.3.2011 spolu s drobnými stavbami, ktorými bola kôlňa, komora

a sklad a vodovodná prípojka bola potom stanovená spolu na sumu 42.968,99€ a všeobecná hodnota
pozemku pri vyššie uvádzanej cene pozemku za m2 na sumu 17.940,57€. Spolu všeobecná hodnota
oceňovaných nehnuteľností predstavovala sumu 60.909,56€, po zaokrúhlení 60.900,--€.

Z tohto znaleckého posudku súd vychádzal pri rozhodovaní rozsudkom zo dňa 23.2.2012 sp.zn. 10C

110/2008, ktorým podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania zrušil a nehnuteľnosti prikázal do
podielového spoluvlastníctva žalovanej v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ a to každej v podiele 4/8-iny.
Súčasne zaviazal obe žalované k tomu, aby žalobkyni zaplatili po 7612,50€, čo predstavovalo pre každú
žalovanú 1/8-inu zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti tak, ako ich stanovil súdny znalec Ing. Agricola.

Proti predmetnému rozsudku podali žalované odvolanie, a Krajský súd v Žiline ako súd odvolací svojím
uznesením sp.zn. 9Co 169/2012 rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo
svojom zrušujúcom uznesení Krajský súd v Žiline poukázal na ustanovenie § 132 Občianskeho súdneho
poriadku a v tejto súvislosti uviedol, že zákon nepredpisuje ani predpísať nemôže pravidlá, z ktorýchby malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie v ich vzájomnej súvislosti.
Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom, ktoré z rozhodovaných a sporných
skutočností sú pravdivé; t.j. ktoré z nich bude sudca považovať za preukázané a ktoré nie. Zatiaľ

čo ustanovenie § 132 O.s.p. pred bodkočiarkou možno považovať za jednu z podmienok realizácie
ústavného princípu nezávislosti súdu, ustanovenie za bodkočiarkou vychádza z ústavného princípu
rovnosti účastníkov v konaní a preto je súd povinný každý dôkaz, ktorý vykoná, podrobiť svojim úvahám
a hodnoteniu. I tu, tak ako je to už vyššie uvedené ale musí prihliadať na rovnosť účastníkov v
konaní a silu jednotlivých dôkazov tak, aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé. Pokiaľ teda v konaní

boli predložené diametrálne odlišné znalecké posudky, prvostupňový súd postupoval správne, ak sa
pokúsil odstrániť rozpory vyplývajúce z týchto dôkazov. Nevychádzal v tomto smere ale zo zásady
rovnosti účastníkov v konaní a tými dôkaznej sily dvoch rovnocenných dôkazov, keď umožnil len znalcovi
Ing. Agricolovi vyjadriť ku svojmu znaleckému posudku a tým i obhájiť závery z neho vyplývajúce bez
toho, aby rovnakú možnosť poskytol i znalkyni Ing. Scheerovej, ktorej znalecký posudok bol taktiež
v konaní predložený. Každý súdny znalec už z titulu svojho postavenia je povinný objektívne posúdiť

rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či vypracováva znalecký posudok na požiadanie súdu,
alebo na požiadanie účastníka konania. V ďalšom konaní preto uložil prvostupňovému súdu vypočuť
znalkyňu Ing. Alenu Scheerovú tak, aby táto mala možnosť oboznámiť sa aj so znaleckým posudkom
Ing. Agricolu a vysvetliť, z ktorých rozhodujúcich skutočností vychádzala pri stanovení všeobecnej ceny
nehnuteľnosti, lebo len potom bude môcť objektívne vyhodnotiť tieto dôkazy, prípadne zvážiť možnosť

kontrolného znaleckého dokazovania tak, ako to navrhovali odporkyne. Samotné oznámenie realitných
kancelárii o ponukových cenách pozemkov v regióne nemôže byť objektívnym dôkazom pre posúdenie
všeobecnej ceny pozemku bez toho, aby došlo i k realizácii predaja (je nepochybné, že v súčasnosti na
trhu prevláda ponuka nad dopytom) a preto aj v tomto smere by mal prvostupňový súd vyzvať realitnú
kanceláriu, ktorá mu poskytla informáciu, aby podľa možnosti konkretizovala v akom období a koľko bolo

zrealizovaných predajov obchodného charakteru a či v takomto prípade mal vplyv na realizáciu i stav
a hodnota samotnej stavby, keďže v prejednávanej veci sa jedná o zastavaný pozemok a nie stavebný
pozemok bez akejkoľvek stavby. Až a po doplnení dokazovania v naznačenom smere po prípade po
vykonaní ďalších dôkazov, ktoré v priebehu konania navrhujú účastníci, bude môcť prvostupňový súd
vo veci opätovne rozhodnúť.

Odvolací súd v tomto prípade vlastne vychádzal z tej skutočnosti, že v konaní pred vyhlásením rozsudku
23.2.2012 pre Okresným súdom Martin k znaleckému posudku Ing. Angricolu vzniesli námietky žalované
v rade 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu viacerými podaniami doručenými na súd
19.4.2011, 31.5.2011. Žalované v rade 1/ a 2/ predovšetkým uviedli, že znalecký posudok s ním určenou

cenou za predmetné nehnuteľnosti sa podstatným spôsobom rozišiel s realitou cien v obci, kde je navyše
len malý trh s nehnuteľnosťami, pretože o kúpu nehnuteľností nie je záujem. Za cenu v čiastke 60.900,--
€ nie je možné predmetné nehnuteľnosti ani náhodou predať, a cena určená znalcom nie je potom
tržná. Znalecký posudok určil cenu nehnuteľnosti v obci bez akejkoľvek možnosti zamestnania v značnej
vzdialenosti od okresného mesta, kde je mŕtvy trh s nehnuteľnosti na astronomickú cenu a žiadali, aby

okresný súd vyžiadal od Martinských realitných kancelárií správu, aký rodinný dom a za akú cenu predali
za posledný rok v obci Slovenské Pravno, keďže znalec sa v tomto smere odchýlil od reality.

K takémuto vyjadreniu znalec, ktorý bol potom vypočutý na pojednávaní dňa
25.5.2011 uviedol, že na svojom znaleckom posudku zotrváva a uviedol, že celková suma pozostáva

zo všeobecnej hodnoty rodinného domu a jeho príslušenstva a pozemku, na ktorom rodinný dom
stojí. Znalec potvrdil, že skúmal stavebno-technický stav rodinného domu v roku 1986, ktorý ocenil v
aktuálnych cenách. Jedná sa o trojpodlažný dom, ktorý má zastavanú plochu približne 110 m2, z čoho
vyplýva, že keby sa dnes takýto dom postavil a dokončil, mal by hodnotu približne 2.200.000,--Sk. Cenu
stanovenú na približne 40.000,--€ v znaleckom posudku pri približne 210 m2 obytnej plochy považuje

za objektívnu. Rovnako považoval za objektívnu hodnotu pozemku tak, ako ho určil. Znalec potvrdil, že
vychádzal z údajov, ktoré sa o rozostavanom rodinnom dome nachádzali v znaleckom posudku z roku
1986 uvádzanom vyššie a z údajov, ktoré mu pri ohliadke rodinného domu poskytli žalované. Uviedol, že
nezvolil metódu porovnávaciu z toho dôvodu, že by musel mať k porovnaniu nehnuteľností v obdobnom
staverozostavanostiobdobnéhomateriálovéhovybavenia,obdobnéhoveku,obdobnéhokonštrukčného

vyhotovenia s údajmi o predaji v ponuke, aby tieto mohol s predmetom znaleckého posudku porovnávať.
Ďalej uviedol, že obci neskúmal, za akú cenu sa predávajú pozemky v Slovenskom Pravne, ale uviedol,
že dnes skoro v žiadnej obci v okrese Martin sa pozemky nepredávajú pod 500,--Sk za m2.Na dožiadanie súdu odpovedala Realitná kancelária Rekom reality s.r.o. so sídlom v Martine (čl.189),
ktorá súdu oznámila, že v súčasnosti cena stavebného pozemku v k.ú. Slovenské Pravno sa pohybuje
v rozmedzí od 15,-- do 22,--€/m2.

Obec Slovenské Pravno na dožiadanie súdu oznámila, že síce nemá v katastrálnom území obce
žiadne stavebné pozemky, ale predala parcelu 902/2 vo výmere 100 m2 Q. A. za 5,--€/m2 na základe
znaleckého posudku vyhotovené od znalca Ing. Jána Simonidesa (čl.192).

Znalec Ing. Ľubomír Agricola reagoval na námietky žalovanej strany ešte podaním zo dňa 13.6.2011
(čl.183-184), kde sa vyjadril aj dvom znaleckým posudkom Ing. Kovačku a Ing. Hermanovej, ktoré
mu súd zaslal k nahliadnutiu. Uviedol, že tieto predložené podklady právneho zástupcu žalovaných
majú v tomto prípade nulovú výpovednú lehotu najmä s ohľadom na skutočnosť, že pokiaľ nie je
vykonaná ohliadka nehnuteľnosti, presná identifikácia v teréne, nie je zrejmý tvar pozemku, posúdenie
možné priameho napojenia na vlastné prípadne obecné pozemky, napríklad komunikácie, na technickú

infraštruktúru, nie je možné stanoviť, či hodnota pozemkov v znaleckom posudku bola stanovená
objektívne. Je úplne zrejmé, že každý pozemok sa posudzuje individuálne so zohľadnením všetkých
siedmych faktorov v súlade s Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení
neskorších predpisov. Znalecký posudok nemôže slúžiť ako podklad pre porovnávania. Pokiaľ by sa mali
porovnávať predmetné pozemky, je potrebný v zmysle metodických postupov stanovenia všeobecnej

hodnoty uvedených v „metodike výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb“ vydanej Ústavom
súdneho inžinierstva Žilina súbor aspoň troch porovnateľných nehnuteľností. Podklady pre porovnanie
(doklad o prevode a prechode, kúpna zmluva, ponuky realitných kancelárii) musia byť preskúmateľné.
Znalecký posudok je znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny a nepoužíva sa ako doklad pre
porovnávanie. Poznámka právneho zástupcu v jeho vyjadrení, že tu išlo o znalecké posudky pre účely

poskytnutia hypotekárneho úveru, z čoho právny zástupca následne dedukuje, že v takých prípadoch sú
znalci pod tlakom objednávateľov a preto určujú zrejme vyššiu jednotkovú cenu za m2 pozemku, bolo
podľanázoruIng.Agricolusúdnehoznalcazcestné,vzhľadomkuskutočnosti,ževšeobecnouhodnotuje
výslednáobjektivizovanáhodnotanehnuteľnosti,ktorájeznaleckýmodhadomichnajpravdepodobnejšej
ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri

poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou, i opatrnosťou a s
predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Znalec je navyše v zmysle zákona
povinný vykonávať svoju činnosť nestranne. Napriek argumentom právneho zástupcu žalovaných
upozornil znalec na skutočnosť, že v predloženom posudku č.40/2010, ktorý sám právny zástupca
predložil, je na strane 5. uvedená citácia „v obci sa pohybujú ceny stavebných pozemkov od 10,--€/m do

20,--€/m2“. V tejto súvislosti Ing. Agricola poukázal na skutočnosť, že uvedené potvrdzuje ním uvádzané
skutočnosti. Navyše nie je možné porovnávať hodnoty pozemku s výmerou 100 m2, teda pozemku,
ktorý nie je samostatne využiteľný na stavebný účel s pozemkovou výmerou XXXXm2. Predmetom
porovnávania môžu byť iba porovnateľné pozemky na základe aplikovania základných zásad stanovenia
všeobecnejhodnotyporovnávacoumetódou.Pokiaľprávnyzástupcažalovanýchnamietalodklonznalca

od posudku spracovaného znalcom Solónym, k tomu znalec uviedol, že tento posudok bol vypracovaný
v rozsahu predpísanom v danom časovom období platnou Vyhl.č.129/1984 Zb., čomu zodpovedá
aj stavebno-technický popis a bodové hodnotenie nehnuteľnosti. Popis domu a bodové hodnotenie
v tomto prípade tvorí jednu stranu listu. Právny zástupca si však napriek tomu zamieňal jednotlivé
položky bodového ohodnotenia v dvoch znaleckých posudkoch, keď bod 6.vnútorné omietky posudku

č.27/2011 porovnáva s bodom 9.obklady posudku pána Solónyho pričom je zrejmé, že obklady sú
hodnotené v bode 40.na strane 7.znaleckého posudku č.27/2011. Následne potom žalovaná strana
opakovane a účelovo porovnáva neporovnateľné položky a to bod 13.podlahy obytných miestností
posudku znalca Solonyho s bodom 16.4 -schody v posudku vypracovaného Ing. Agricolom. Okrem iného
v popise pán Solony uvádza, že schodište nie je taktiež dokončené, bez zábrany a náterov a malieb a

dokončovacích prác. Znalec podotkol, že nedokončenosť vnútorných omietok v popise znalca Solonyho
nie je uvedená, uvádza iba chýbajúce nátery a maľby. Vzhľadom ku skutočnosti, že bola realizovaná
nosná konštrukcia schodiska, ktorá tvorí najväčší cenový podiel, okrem iného boli v tom čase osadené
okná v celom dome, je dokončenosť schodiska logicky stanovené na 80%. Navyše jednotlivé položky
znalec konzultoval so zúčastnenými stranami na miestnom šetrení, pričom zúčastnené strany potvrdili,

že vnútorné omietky k dátumu ohodnotenia vyhotovené boli, tak isto aj podkladné podlahové vrstva
bez nášľapných podlahovín. Pokiaľ právny zástupca opakovane zavádza, že pre účely ohodnotenia boli
stavby komora a sklad ohodnotené jednotlivo napriek tomu, že sa jedná o jednu stavbu, znalec poukázal
na skutočnosť, že ohodnotenie nemôže vyplývať z evidencie nehnuteľností, ale z toho, či sa jedná osamostatné stavby. Už len na základe vizuálnej ohliadky je zrejmé, že sa nejedná o jeden stavebný
celok, výška hrebeňa strešnej konštrukcie, rozdielna strešná krytina, osadenie a konštrukčná výška
stavby. Napriek tomu je možné tvrdiť, že pokiaľ by aj stavba bola hodnotená ako jeden celok, výsledná

všeobecná hodnota by nevykazovala výraznejšie odchýlky, pretože sa jedná o prestárle objekty, ktorých
technická hodnota je minimálna. Životnosť stavby sa rozumie vek od dátumu, od ktorého sa stavba
začínala užívať až do jej úplného zániku. Znalcom stanovené opotrebenie bolo stanovené na 92,50% u
stavby kôlne a 88,80% u stavby komory a skladu. Zostatková životnosť bola stanovená na 11.-14.rokov,
čo bolo v danom prípade objektívnym zohľadnením skutočného technického stavu a údržby. Ak právny

zástupca žalovaných tvrdí, že stavby sú určené na asanáciu, malo byť znalcovi predložené v zmysle
stavebného zákona rozhodnutie o asanácií. Navyše znalec potom pripojil z internetu získané oznámenia
realitných kancelárií o cenách pozemkov predávaných v k.ú. obce A. O., z ktorých vyplynulo, že tieto
pozemky boli u pozemku vo výmere XXX m2 ponúkané za 20,-€/m2, u pozemku vo výmere XXX m2 za
49,-€/m2, a u pozemku o rozlohe XXX m2 za celkovú sumu 33200,--€, čiže za sumu približne 47,--€/m2.

Žalované v súvislosti s preukazovaním všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností pripojili ešte do
spisu znalecký posudok č.4/2001, ktorý bol vypracovaný znalkyňou z odboru stavebníctva, odvetvie
odhad hodnoty nehnuteľnosti Ing. Alenou Scheerovou, zo Spišskej Novej Vsi a ktorý bol vypracovaný
na stanovenie všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností pre účely vyporiadania podielového
spoluvlastníctva. Podľa vyjadrenia žalovaných šlo však o vypracovanie posudku za účelom poskytnutia

úveru. Tento posudok už vychádzal zo stavebno-technického stavu rodinného domu, v akom sa
predmetný rodinný dom a pozemok v súčasnosti nachádzajú a znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu
rodinného domu, drobných stavieb drevárne a skladu ale aj oplotenia a vonkajších úprav, a teda nie len
prípojky vody, ale aj prípojky kanalizácie, elektriny a zemného plynu spolu na sumu 44.200,--€. V tomto
posudku znalkyňa samozrejme už hodnotila investície, ktoré nepochybne boli v rodinnom dome urobené

po jeho darovaní právnemu predchodcovi oboch žalovaných a boli uskutočnené právnym predchodcom
žalovaných.

V súvislosti s týmto posudkom žalovaná strana argumentovala a poukázala na vysoký cenový rozdiel
medzi aktuálnym ocenením nehnuteľnosti posudku Ing. Scheerovej a ohodnotením nehnuteľností v

stavebno-technickomstave,akýexistovalvroku1986,tedabezinvestíciívykonanýchžalovanoustranou
Ing. Agricolom.

Pre Okresný súd Martin pred vyhlásením rozsudku dňa 23.2.2012 posudok Ing. Scheerovej vyznel
nepresvedčivo a to predovšetkým pre výrazné podhodnotenie ocenenia pozemku, kde pozemok o

výmere XXXX m2 znalkyňa ohodnotila len na sumu 5549,28€, čo zodpovedalo sume 5,28€/1m2 a takéto
ocenenie pozemku bolo podľa názoru súdu pred vyhlásením prvého rozsudku v rozpore s oznámeniami
realitných kancelárii ohľadne cien, za aké boli v tom období ponúkané stavebné pozemky v Obci
Slovenské Pravno.

Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline Okresný súd Martin ale doplnil dokazovanie v
naznačenom smere. Opäť oslovil realitné kancelárii, ktoré mu už skôr poskytli informácie a súčasne
ich dotazoval, či v roku 2012 zrealizovali nejaký odpredaj stavebných pozemkov v Obci Slovenské
Pravno a na pojednávaní potom vypočul aj súdnu znalkyňu Ing. Alenu Scheerovú a súčasne aj súdom
ustanoveného znalca Ing. Agricolu, ktorí mali možnosť vzájomne sa vyjadriť k svojim znaleckým

posudkom, ktoré im súd dal k dispozícii.

Realitná kancelária Recom súdu na dožiadanie oznámila, že podľa jej vedomostí sa cena stavebného
pozemku v k.ú. Slovenské Pravno pohybuje v rozmedzí od 15,- do 22,-€/1m2, avšak v roku 2012
nezrealizovala žiadny predaj stavebného pozemku v tejto obci.

Martinská realitná kancelária VIGI súdu oznámila, že v danej lokalite nepredávala žiadny stavebný
pozemok a preto nemá vedomosti o cenách stavebných pozemkov v Obci Slovenské Pravno.

Ing. Scheerová sa najprv vyjadrila písomne k svojmu znaleckému posudku a aj k odborným záverom Ing.

Agricolu a to písomným podaním z 29.9.2012 (čl.286), kde uviedla, že ohliadku nehnuteľnosti vykonala
2.7.2011 a ohodnotenie previedla v zmysle Vyhl.č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty
majetku v platnom znení. Všeobecnú hodnotu stavieb vypočítala metódou polohovej diferenciácie,
pričom koeficient polohovej diferenciácie použila v dolnej hranici 0,25 v zmysle metodiky výpočtuvšeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb pre obce do 1000 obyvateľov, keďže Obec Slovenské
Pravno má 930 obyvateľov. Všeobecnú hodnotu pozemku vypočítala metódou polohovej diferenciácie,
pritom východiskovú hodnotu stanovila v dolnej hranici 3,32€ vzhľadom na situáciu na trhu - v danom

mieste a čase sa predávali stavebné pozemky po 2,-€. Všeobecnú hodnotu nehnuteľností potom
stanovila vo výške 44.200,-€ a táto hodnota je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu
ohodnotenia, ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a predpokladom, že cena nie
je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Podľa situácie na trhu sa nehnuteľnosti v danej lokalite, v

mieste a v danom čase predávali - rodinný dom v Slovenskom Pravne za 45.152,-€, rodinný dom v
Hornej Štubni za 43.000,-€ a rodinný dom v Mošovciach za 26.000,-€. Poukázala na skutočnosť, že
Ing. Agricola vo svojom znaleckom posudku ocenil nehnuteľnosti podľa stavebno-technického stavu ku
dňu 11.7.1986, keď šlo o rozostavaný rodinný dom, keď všeobecnú hodnotu stavby vypočítal metódou
polohovej diferenciácie, pričom koeficient polohovej diferenciácie použil v hornej zvýšenej hranici 0,45 a
všeobecnúhodnotupozemkovvypočítalrovnakometódoupolohovejdiferenciácie,pričomvýchodiskovú

hodnotu stanovil ako 80% z hodnoty pozemku v Meste Turčianske Teplice - 9,96€. Výsledná všeobecná
hodnota podľa tohto vyjadrenia Ing. Scheerovej bola názorom znalca (Ing. Agricolu).

K tomuto vyjadreniu Ing. Scheerová pripojila z internetu stiahnutú ponuku na odpredaj nehnuteľnosti v
Obci Slovenské Pravno, kde bol v ponuke pozemok o ploche 15.000 m2 za 2,-€/1m2 (čl. 287). Aj vo

svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.11.2012 Ing. Scheerová uviedla, že nehnuteľnosť ohodnocovala
ku dňu 2.7.2011 a situácia na trhu v danom čase bola taká, že na internete našla len jednu ponuku
na odpredaj pozemku a práve tú, ktorú pripojila k svojmu vyjadreniu teda, kde bol v ponuke pozemok
za 2,-€/1m2. Vychádzala zo skutočnosti, že šlo o obec do 5000 obyvateľov, kde východisková hodnota
pozemku je 3,32€/1m2 a koeficientmi, ktoré použila upravila túto hodnotu na 5,28€ a na tejto hodnote

pozemku zotrvala. Znalkyňa vysvetlila, že nepostupovala spôsobom, ktorý použil Ing. Agricola a ktorý
určil východiskovú hodnotu pozemku ako 80% ceny pozemku v Meste Turčianske Teplice z toho dôvodu,
že jej nebola známa vyššia cena na trhu s nehnuteľnosťami než tá, ktorú ona zistila z internetu. V
čase, keď robila znalecký posudok mala k dispozícii len jeden internetový záznam o ponuke takéhoto
predaja stavebného pozemku. V súvislosti s inou metódou, ktorú použil pri určení východiskovej hodnoty

pozemku Ing. Agricola uviedla, že skutočnosť, že tento znalec zohľadnil blízkosť Mesta Turčianske
Teplice je niečím, čo vyhláška dovoľuje a je vecou znalca, ako stanoví hodnotu, ona pritom ale zotrváva
na svojom postupe pre určenie východiskovej ceny, pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemku a
s posudkom Ing. Agricolu v zásade súhlasí. Vysvetlila odchýlky v stanovení koeficientu technickej
infraštruktúry pozemku a všeobecnej situácie, kde sa obaja znalci od seba odchýlili a tieto koeficienty

stanovili každý v inej výške.

Ing. Agricola vo svojej výpovedi sa vyjadril k znaleckého posudku Ing. Scheerovej a uviedol, že tento
posudok obsahuje viacero formálnych a metodických nedostatkov. Pochybila aj v popise rodinného
domu, pričom pri stanovení východiskovej a technickej hodnoty, čo je podklad pre predajnú cenu teda

všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti použila koeficient cenovej úrovne pre tretí štvrťrok rok 2011, hoci bol
začiatok druhého štvrťroka. Koeficient pre tretí štvrťrok býva známy až po ukončení tretieho štvrťroku.
Nedôveru podľa jeho názoru vzbudila aj skutočnosť, že ohliadku uskutočnila 2.7.2011, ale už 3.7.2011
mala hotový znalecký posudok. Poukázal ďalej na nesprávne údaje, ktoré sa týkali terénu, v ktorom
je osadený rodinný dom, strešnej krytiny, okien, garážových vrát, kde sa konštatovania znaleckého

posudku Ing. Scheerovej rozchádzali s realitou. Poukázal na skutočnosť, že je anomáliou ak technická
hodnota nehnuteľnosti pokiaľ šlo o rodinný dom, drobné stavby a vonkajšie úpravy bola znalkyňou
stanovenána96.958,42€,avšakvšeobecnáhodnotapredstavovalalen33%ztejtotechnickejhodnoty.V
jeho znaleckom posudku predajná cena rodinného domu bola určená ako 75% technickej hodnoty domu
právevzhľadomnaskutočnosť,žedomsanachádza vObciSlovenskéPravno.Ing.Agricolapoukázalaj

natúskutočnosť,žepokiaľžalovanástranavkonanípredložilaposudkuIng.HermanovejaIng.Kovačku,
aj Ing. Kovačka v textovej časti svojho posudku spomína cenu stavebných pozemkov v Slovenskom
Pravne od 10,- do 20,-€/1m2 a Ing. Hermanová stanovila cenu na 14,-€/1m2 u pozemku, ktorý bol väčší.
Poukázal na skutočnosť, že si vypísal ceny pozemkov v Okrese Turčianske Teplice, a to stavebných
podľa ponuky zo dňa 14.10.2012 a priemerná hodnota pozemkov v Obci Jazernica, Sklené, Veľký

Čepčín,TurčianskyMichal,Čremošnémuvyšlana18,01€/1m2(znalecpotominternetovéponukypripojil
aj do súdneho spisu - čl. 314-330). Ďalej v podstate uviedol, že ním stanovená východisková hodnota
pozemku odvíjajúca sa od jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku v Turčianskych Tepliciach,
keďže ide o okresné mesto v blízkosti Slovenského Pravna lepšie podľa jeho názoru kopíruje cenypozemkov, za ktoré sa ponúkajú na predaj pozemky v okolitých obciach. Poukázal tiež na skutočnosť,
že pri tvorbe znaleckých posudkov je potrebné, aby znalec poznal miestnu situáciu a situáciu na trhu,
čo v prípade Ing. Scheerovej zrejme nebolo.

Na žiadosť žalovanej strany súd si vyžiadal zo Správy katastra Turčianske Teplice kópiu katastrálneho
spisu V XXX/XXXX, kde vkladové konanie sa malo týkať odpredaja pozemkov v Obci Slovenské Pravno.
Z kúpnej zmluvy, tam pripojenej zistil, že predmetom prevodu boli dva pozemky a to druh trávne porasty
o výmere XXX m2 a orná pôda o výmere XXX m2 za dohodnutú kúpnu cenu 4300,-€. V tomto prípade ale

je zrejmé, že šlo o iný druh pozemku než bol pozemok oceňovaný v spoluvlastníctve účastníkov konania,
čo podľa názoru súdu sa mohlo podpísať na dohodnutí nižšej ceny na m2 v tomto obchodnom prípade.

Žalujúca strana zas pripojila do spisu na čl. 338 -341 časť znaleckého posudku č.38/2012, ktorý
vypracovala znalkyňa Ing. Emília Rybáriková v júli 2012. Tento znalecký posudok sa týkal aj ocenenia
pozemku druhu zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, v k.ú. A. O., ktorý bol sčasti zastavaný

stavbou rodinného domu a čiastočné bol využívaný ako dvor. Tiež bol priamo prístupný z miestnej
komunikácie, ako to je v prípade pozemku účastníkov konania. Aj tu znalkyňa podobne ako Ing. Agricola
vzhľadom na vplyv okresného mesta Turčianske Teplice, ktoré je okresným mestom a je dopravne
spojené s Obcou Slovenskou Pravno, kde sa oceňovaný pozemok nachádzal, stanovila jednotkovú
východiskovú hodnotu pozemku ako 80% z východiskovej hodnoty pre Mesto Turčianske Teplice, teda

80% zo sumy 9,96€/1m2. Jednotková všeobecná hodnota pozemku predstavovala potom 17,75€/1m2.
Z toho je zrejmé, že iná znalkyňa, pôsobiaca v Okrese Martin a Turčianske Teplice zvolila rovnaký
postup určenia jednotkovej východiskovej hodnoty pozemku v zmysle prílohy č.3 Vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti SR č.492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku ako Ing. Agricola, súdom
ustanovený znalec.

Porovnaním vyjadrení a znaleckých posudkov tak Ing. Scheerovej ako aj Ing. Agricolu súd dospel k
rovnakým záverom, pokiaľ ide o silu týchto dôkazov, ako dospel vo svojom prvom rozsudku. Prejav
Ing. Agricolu, upozornenie na niektoré nedostatky znaleckého posudku Ing. Scheerovej, s čím súd
musel súhlasiť, bol pre súd presvedčivejší. Vyjadrenia Ing. Agricolu pôsobili pre súd vierohodnejšie

a odbornejšie. Bolo zrejmé, že sa podrobne oboznámil s posudkom Ing. Scheerovej, čo neplatí
naopak, nakoľko táto vo svojich vyjadreniach nepredniesla vecnejšie argumenty, ktorými by vyvrátila
závery posudku Ing. Agricolu. Je zrejmé, že procesné strany sa rozchádzali predovšetkým v pohľade
na hodnotu pozemku, ktorý je zastavaný rodinným domom. Súd v tomto smere musí súhlasiť so
závermi Ing. Agricolu, ktorý sa výrazným spôsobom vo svojom posudku odchýlil od posudku Ing.

Scheerovejpokiaľideoohodnoteniepozemku.Záveryjehoznaleckéhoposudkuvšakviackorešpondujú
posudku iných znalcov, ktoré boli predložené v tomto konaní pokiaľ ide o cenu pozemku za 1 m2,
korešpondujú aj pripojeným ponukám realitných kancelárií a podľa presvedčenia súdu zohľadňujú
skutočnosť, že Obec Slovenské Pravno sa nachádza len niekoľko kilometrov od okresného mesta
Turčianske Teplice, ktoré je nie len okresným ale aj vyhľadávaným kúpeľným mestom, a preto možno

súhlasiť s tým, že blízka poloha takéhoto mesta má zásadný vplyv na hodnotu pozemkov v blízkych
obciach. Naopak cena, ktorú stanovila Ing. Scheerová vychádzajúc len z jednej jedinej ponuky, ktorá sa
navyše týkala neporovnateľného pozemku, ktorý mal obrovské rozmery - 15.000 m2 (táto skutočnosť
podľapresvedčeniasúduzrejmeajodôvodnilanízkucenuza1m2)nebolareálnymodhadomvšeobecnej
hodnoty pozemku účastníkov konania vzhľadom na tú skutočnosť, že boli v konaní produkované dôkazy,

z ktorých je zrejmé, že pozemky v Obci Slovenské Pravno sa jednak ponúkajú za niekoľkonásobne
vyššie ceny a ich hodnota sa znalcami rovnako odhaduje vyššie. Vo všetkých znaleckých posudkoch,
ktoré boli ako dôkazy produkované účastníkmi konania bola hodnota pozemku v znaleckom posudku
Ing.Scheerovejnajnižšia.Vzhľadomajkďalšíchchybám,ktoréjejposudkuIng.Agricoladôvodnevytkol,
nebol preto posudok Ing. Scheerovej pre súd presvedčivý, a preto súd na neho neprihliadal. Naopak

opätovne vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Agricolu.
Závery Ing. Agricolu v jeho znaleckom posudku boli pre súd použiteľné aj napriek časovému odstupu, v
ktorom súd rozhodoval opätovne po podaní znaleckého posudku a to vzhľadom na skutočnosť, že podľa
vyjadrenia znalca na poslednom pojednávaní, na ktorom ho súd vypočúval, cena nehnuteľnosti sa v
poslednom období výrazne nepohybovala a preto znalec nemá dôvody korigovať, pokiaľ ide o určenie

všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností svoj posudok ani po takomto časovom odstupe.

Nároky účastníčok konania súd posudzoval podľa ustanovení § 136 až 142 Občianskeho zákonníka,
ktoré upravujú spoluvlastníctvo a podielové spoluvlastníctvo osôb.V zmysle ustanovenia § 141 ods.1 Občianskeho zákonníka (Zák.č.40/1964 Zb. v aktuálnom znení)
spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je

predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa § 142 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelne
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového vlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Predmetný rodinný dom tak, ako vyplynulo z podaného znaleckého posudku užíva rodina žalovaných.
Žalobkyňa o jeho užívania záujem nikdy nemal a naopak žiadala vyplatenie zo svojho podielu. Pri

záverečných návrhoch účastníčky konania na strane žalovanej žiadali, aby boli predmetné nehnuteľnosti
prikázané do podielového spoluvlastníctva oboch žalovaných tak, aby podiel 2/8-ín žalobkyne bol
spravodlivo rozdelený medzi žalovanú v rade 1/ a žalovanú v rade 2/. Žiadali však, aby pri určení výšky
vyrovnávacieho podielu súd vychádzal zo znaleckého posudku nimi predložené, teda posudku, ktorý
vypracovala Ing. Scheerová.

Pri svojom rozhodovaní súd vychádzal z preukázanej skutočnosti, že účastníčky konania, z toho
žalobkyňa spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností v 2/8-inách a žalované v rade 1/ a 2/ podielové
spoluvlastníčky každá v 3/8-inách sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva dohodnúť
nedokázali, preto tak urobil súd na návrh žalobkyne.

Nesporné bolo, že obidve žalované aj ďalšími príslušníkmi svojej rodiny predmetný rodinný dom
užívajú, preto keďže nebolo možné rodinný dom reálne rozdeliť, navyše o časť týchto nehnuteľností
zodpovedajúcu jej podielu, žalobkyňa vôbec nemala záujem, bolo len logické, že súd zrušil podielové
spoluvlastníctvo účastníčok, ktoré v ňom už zotrvať nechceli a rozhodol, že vytvorí nové spoluvlastníctvo
žalovanej v rade 1/ a 2/ tak, že podiel každej z týchto žalovaných sa zväčšil o 1/8-inu podielu žalobkyne.

Pokiaľ išlo o určenie primeranej náhrady pre žalobkyňu touto primeranou náhradou je samozrejme
náhrada, ktorá zodpovedá veľkosti spoluvlastníckeho podielu a všeobecnej hodnote nehnuteľnosti,
ktorou je tá hodnota, za ktorú by sa táto nehnuteľnosť mohla v súčasnosti na trhu s nehnuteľnosťami
predávať. Podľa presvedčenia súdu všeobecná hodnota tak, ako ju určil súdom ustanovený znalec,

bola objektívnou hodnotou rodinného domu a pozemku, ako aj ich príslušenstva samozrejme s
prihliadnutím stavebno-technický stav, v akom sa rodinný dom nachádzal v čase, keď ho nadobúdal
právny predchodca žalovaných a predtým ako v ňom uskutočnil investície (ohľadne ktorých sa procesné
strany chceli vyhnúť náročnému dokazovaniu). Súd preto vychádzal zo skutočnosti, že žalobkyni
vzhľadom na výšku jej podielu a znalcom určenú všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti patrí vyrovnávací

podiel v sume zodpovedajúcej 2/8-inám ceny nehnuteľností stanovenej Ing. Agricolom, teda v sume
15.225,--€, čo predstavuje 1-inu všeobecnej hodnoty sporných nehnuteľností. Polovica z tejto sumy
predstavuje sumu 7.612,50 €. Preto ak sa podiely žalovaných po zrušení podielového spoluvlastníctva
tvoreného so žalobkyňou a vytvorení nového podielového spoluvlastníctva, ktoré vytvárajú rovnaké
podiely obidvoch žalovaných zvýšili o 1/8-inu, je každý zo žalovaných povinná žalobkyni zaplatiť práve

sumu 7.612,50 € na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu.

Vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu celého konania žalované prezentovali zlú finančnú situáciu aj
vzhľadom na výšku sumy, ktorú sú povinné žalobkyni vyplatiť, súd využil ustanovenie § 160 ods.1 O.s.p.
a určil dlhšiu lehotu na plnenie, ktorá má slúžiť obom žalovaným na obstaranie potrebnej sumy tak, aby

mohli žalobkyňu vyplatiť.

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej neboli ešte ustálené trovy
konania, najmä trovy vzniknuté znaleckým dokazovaním, súd v zmysle ustanovenia § 151 ods.3 O.s.p.
rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.