Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, October 2, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200238
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2014200238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: INGWE ANWARUNYA s.r.o.,
Priemyselná 786, 071 01 Michalovce (predtým CARAT Distillery, spol. s r.o., Senecká cesta 23, 931 01
Šamorín), IČO: 36 272 612, právne zastúpeného: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o.,
Hlavná 31, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná č. 63,

974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.1100902/42304/2014/CI
zo dňa 27.01.2014 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
číslo:1100902/42304/2014/CI zo dňa 27. januára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.
a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,-Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 340,89 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu Prosman a Pavlovič, advokátska
kancelária, s.r.o., Trnava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 31.03.2014 sa žalobca postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p.
domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým v odvolacom konaní
potvrdil rozhodnutie Colného úradu Trnava, oddelenie spotrebných daní č. 1095838/1/549354/2013 zo
dňa 15.11. 2013, ktorým bolo žalobcovi registrovanému ako prevádzkovateľ daňového skladu postupom

v zmysle § 50 ods. 1 zák. č. 563/2008 Z.z. uložené, aby v prípade, že by súčet
-spotrebnej danie z liehu (ďalej len „daň“) ktorá vznikla uvedením alkoholického nápoja, ktorým je lieh
(ďalejlen„lieh“)dodaňovéhovoľnéhoobehudaňovýmsubjektomvzdaňovacomobdobínovember2013
a ktorá nebola zaplatená a
-dane pripadajúcej na celkové množstvo liehu, uvedené do daňového voľného obehu daňovým
subjektom za zdaňovacie obdobie december roku 2013 (ďalej len „súčet nezaplatenej dane“)

bol vyšší ako rozdiel sumy zloženej zábezpeky na daň podľa § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej
dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 530/2011 Z.z.“) a
sumy zábezpeky na daň pripadajúcej na lieh prepravovaný v pozastavení dane sa zdržal uvedenia
liehu do daňového voľného obehu za zdaňovacie obdobie december roku 2013 bez predchádzajúceho
zloženia peňažnej sumy na uvedený účet správcu dane s použitím uvedeného variabilného symbolu
tak, aby súčet nezaplatenej dane bol vždy nižší alebo rovný ako súčet sumy zloženej zábezpeky

na daň podľa § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. (zníženej o sumu zábezpeky na daň pripadajúcu na lieh
prepravovaný v pozastavení dane) a zloženej peňažnej sumy, nakoľko je dôvodná obava, že nesplatnáalebo nevyrubená daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe
vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami.

Žalobca mal za to, že rozhodnutím a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach, pretože
zistenie skutkového stavu nie je dostačujúce pre posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov,vkonanísprávnehoorgánubolazistenátakávada,ktorámohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Nedostatočné zistenie skutkového stavu preukazoval tým, že Colný úrad Trnava v podstate
nebral do úvahy vývozné colné vyhlásenia žalobcu, ktorými deklaroval vývoz kontrolných známok
na územie Ruskej federácie spoločnosti ITAR, ani potvrdenie tejto spoločnosti o ich prevzatí, ani
pravosť týchto dokumentov nijako nevyvrátil. Medzičasom došlo k zničeniu kontrolných známok v
sídle spoločnosti ITAR pôsobením vyššej moci, pričom zničené kontrolné známky v počte 7.483.760

kusov boli preukázateľne spálené, pričom s týmto argumentom a predloženými dôkazmi sa žalovaný
nevysporiadal. Vyjadrenia žalovaného o medzinárodnej kooperácii s Colnou správou Ruskej federácie,
ktorou sa zistilo, že spoločnosť ITAR neprijala kontrolné známky od žalobcu, boli pre žalobcu novou
skutočnosťou, ktorú colný úrad v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Žalovaný vydal rozhodnutie
bez toho, aby doplnil dokazovanie ohľadne pravosti a správnosti údajov v listine, popierajúcej prevzatie

kontrolných známok spoločnosťou ITAR, žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k týmto novým zisteniam
v odvolacom konaní. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k. 7 Sž/56/98, ktorý v obdobnej
situácii z tohto dôvodu skonštatoval nezákonnosť rozhodnutia. Správny orgán sa vôbec nezaoberal
povahou a dôsledkami predbežného opatrenia vzťahujúceho sa na jedno mesačné zdaňovacie
obdobie, keď vzhľadom na jeho predbežnú vykonateľnosť neexistuje reálna možnosť ochrany proti

jeho dôsledkom, bez ohľadu na využitie možnosti podať opravný prostriedok. Okrem toho vydaním
predbežného opatrenia v zmysle § 50 zák.č. 563/2009 Z.z. žalovaný negoval dôsledky upustenie od
povinnosti zložiť peňažnú zábezpeku v zmysle § 12 zák.č. 530/2011 Z.z. a rovnako využitím tohto
predbežného opatrenia ako všeobecného inštitútu nahradil postup podľa § 16 ods. 17 písm. b) zák.č.
530/2011 Z.z., (výzva na zloženie alebo doplnenie zábezpeky) ktorý je lex specialis vo vzťahu k § 50

zák. č. 563/2009 Z.z..

K otázke preskúmateľnosti predbežného opatrenia, ktoré je v zásade rozhodnutím predbežnej povahy
vylúčeným zo súdneho prieskumu v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. poukázal na ustálenú judikatúru ÚS
SR k danej otázke a zdôraznil, že predmetné rozhodnutie sa týka jeho základného ústavného práva

podnikať v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR a svojim obsahom a dôsledkami ho neprimerane zaťažuje,
pričom žalobca nemá reálnu možnosť sa voči dôsledkom predbežného opatrenia efektívne brániť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 15.5.2014 žiadal v prvom rade konanie zastaviť, nakoľko
v zmysle § 248 písm. a) O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako správny akt predbežnej povahy nie je

preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Pre prípad meritórneho prejednania veci žiadal žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť. S poukazom na právnu úpravu zák. č. 530/2004 Z.z. a zák.č. 563/2009
Z.z. uviedol, že ust. § 50 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. zakladá právo správcovi dane vydať predbežné
opatrenie už čo len pri dôvodných obavách o vymožiteľnosti dane, teda nevyžaduje sa definitívne
zistený skutkový stav a v danom prípade nebol dôvod spochybňovať pravdivosť písomnej informácie

poskytnutej Colnou správou Ruskej federácie o tom, že spoločnosť ITAR neprevzala sporné kontrolné
známky, ani tieto neboli na území Ruskej federácie predložené colnému úradu. Ani žalobca tieto
skutočnosti jednoznačne neosvedčil, ani nespochybnil správnosť informácií získaných kooperáciou s
ruskými colnými orgánmi. K poukazom na tvrdenú prednosť vyžadovania zábezpeky podľa zák. č.
530/2011 Z.z. (resp. správne účinného zák. č. 105/2004 Z.z.) pred vydávaním predbežného opatrenia

poukázal na to, že zábezpeka je inštitút, ktorého využitie, ale aj odstránenie je viazané na procesné
postupy s väčšou časovou náročnosťou ako predbežné opatrenie, vydávanie ktorého je riadené
zásadou rýchlosti a účinnosti. Medzi týmito dvoma inštitútmi neexistuje vzťah špeciality a generality.
Obmedzeniavpodnikateľskejčinnostižalobcuvdôsledkuvydanéhopredbežnéhoopatrenianepovažuje
za neprimerané, ani nedôvodné.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250f ods. 1, 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysel Druhej hlavy Piatejčasti O.s.p. v rozsahu žalobných dôvodov, s prihliadnutím na zistený skutkový stav ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

Prvostupňové rozhodnutie č. 1095838/1/549354/2013 zo dňa 15.11. 2013, o uložení predmetného
opatrenia vo vyššie uvedenom znení Colný úrad Trnava odôvodnil tým, že podľa predložených
vývozných vyhlásení vyviezol žalobca na územie tretieho štátu 7.580.000 kontrolných známok, ktoré
mali byť odovzdané obchodnému partnerovi OOO ITAR v Ruskej federácii. Na územie Slovenskej
republiky bolo dovezené a následne prepustené do colného režimu voľný obeh 96.240 spotrebiteľských

balení liehu označených predmetnými známkami. Podľa informácií daňového úradu, vyvezené kontrolné
známky neboli dodané tvrdenému odberateľovi, čím vzniklo podozrenie z nezákonného nakladania s
kontrolnými známkami v danom objeme (nenalepené vyvezené kontrolné známky neboli predložené),
vzhľadom na do úvahy prichádzajúcu pokutu za správny delikt v zmysle § 47 ods. písm. e) zák. č.
105/2004 Z.z. vo výške 20.325.168 Eur, v súvislosti s ktorou je obava, že nesplatná alebo nevyrubená
daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná alebo, že v tejto dobe bude vymáhanie

dane spojené so značnými ťažkosťami, bolo s odkazom na platnú právnu úpravu zák.č. 563/2009 Z.z.
vydané predbežné opatrenie.

V podanom odvolaní žalobca okrem iného namietal nedôvodnosť využitia inštitútu predbežného
opatrenia v situácii, keď existuje nevyužitá možnosť uloženia povinnosti zložiť zábezpeku a poprel

možnosť, že by správca dane zistil, že vyvezené kontrolné známky neboli dodané tvrdenému
odberateľovi ITAR, nakoľko je to v rozpore s obsahom predložených colných dokladov. Okrem toho
poukázal na oficiálne stanovisko, vydané Federálnou službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej
federácie, v ktorom bolo skonštatované dovezenie 7.580.000 ks kontrolných známok a jeho prílohu
„Protokol o zničení kolkov“, podľa ktorého bolo 02.08. 2012 zničených spálením 7.483.760 ks kolkov

poškodených a nepoužiteľných v dôsledku zásah vyššej moci.

Napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodnil tým, že napadnuté predbežné opatrenie bolo vydané v
súlade so zákonom, jeho účelom je zabezpečenie zaplatenia do úvahy prichádzajúcej dane z liehu
v prípade, ak by žalobcovi bola uložená pomerne vysoká potenciálne hroziaca pokuta v súvislosti so

spornými kontrolnými známkami. Obsah predloženého oficiálneho stanoviska, vydaného Federálnou
službou pre reguláciu trhu s liehovinami Ruskej federácie je v rozpore s informáciami získanými v
danej veci Kriminálnym úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie. S poukazom na
fungovanie žalobcu ako podnikateľa v režime slovenských daňových noriem nepovažuje za dôvodné ani
výhrady o obmedzovaní podnikania, resp. vzniku značnej škody z titulu postupu/rozhodovania správcu

dane.

Podľa § 244 O.s.p.
(1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu").

Podľa § 247 O.s.p.
(1)Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,
že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 248 písm. a) O.s.p., súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy
a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania,

Podľa § 50 ods. 1 zák.č. 563/2009 Z.z. o správe daníSprávca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok, alebo pri miestnom
zisťovaní na zabezpečenie ich účelu, alebo ak je odôvodnení obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená
daň bude v dobe jej splatnosti a vymáhateľnosti nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie

danespojenésoznačnýmiťažkosťami,vrozsahunevyhnutne potrebnom uložiťrozhodnutímdaňovému
subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby
a)zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,
b)nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

Podľa § 16 zák.č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov účinného od 01.09. 2012
(1) Zložením zábezpeky na daň sa na účely tohto zákona rozumie
a) vklad peňažných prostriedkov na účet colného úradu, pričom colnému úradu nevzniká povinnosť
vyplatiť žiadateľovi úrok,
b) banková záruka 35) poskytnutá bankou v prospech colného úradu; bankovú záruku colný úrad
neprijme, ak záručná listina obsahuje výhrady banky.

(3) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný mať zloženú zábezpeku na daň vo výške dane
pripadajúcej na priemerné mesačné množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do daňového voľného
obehu za obdobie predchádzajúcich 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, pričom do výšky
zábezpeky na daň sa započíta aj daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja, ktoré uviedol do

daňového voľného obehu na účely oslobodené od dane podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65.

(7) Prevádzkovateľ daňového skladu je povinný sledovať výšku zloženej zábezpeky na daň a upraviť
zloženú zábezpeku na daň
a) pred začatím prepravy alkoholického nápoja v pozastavení dane, ak výška zloženej zábezpeky na

daň podľa odseku 3 nezodpovedá výške dane pripadajúcej na množstvo alkoholického nápoja, ktoré
má prepravovať v pozastavení dane vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane
podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65, okrem zábezpeky na daň na prepravu alkoholického nápoja
v pozastavení dane, ktorú skladá registrovaný odosielateľ, dopravca alebo príjemca,

b) ak daň pripadajúca na množstvo alkoholického nápoja uvedeného do daňového voľného obehu
za predchádzajúci kalendárny mesiac vrátane množstva alkoholického nápoja oslobodeného od dane
podľa § 40 ods. 1, § 60 ods. 1 alebo § 65 prevyšuje o viac ako 20% daň, ktorá pripadá na množstvo
alkoholického nápoja, na ktoré je zložená zábezpeka na daň; prevádzkovateľ daňového skladu je
povinný zvýšiť zábezpeku na daň o sumu dane, ktorá prevyšuje zloženú zábezpeku na daň, a to v lehote

do desiatich pracovných dní odo dňa vzniku tejto skutočnosti; to neplatí, ak colný úrad prevádzkovateľovi
daňového skladu upustil od povinnosti zložiť zábezpeku na daň,

c) do desiatich pracovných dní odo dňa oznámenia podľa odseku 8, a to o sumu, ktorú colný úrad použil
na úhradu dane.

(8)Akdaňniejezaplatenávlehotesplatnostiustanovenejtýmtozákonom,colnýúradpoužijezábezpeku
na daň na úhradu dane a oznámi túto skutočnosť prevádzkovateľovi daňového skladu.
(11) Prevádzkovateľ daňového skladu, ktorým je podnik na výrobu alkoholického nápoja, môže požiadať
colný úrad o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň (ďalej len "upustenie od zábezpeky")

a) úplne, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 24 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky,

b) čiastočne vo výške 50%, ak je žiadateľ daňovo spoľahlivý najmenej 12 po sebe nasledujúcich
kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o upustenie od zábezpeky.

(12) Colný úrad žiadosť podľa odseku 11 posúdi, a ak je prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku
11 daňovo spoľahlivý, colný úrad rozhodne o úplnom alebo čiastočnom upustení od zábezpeky do 60 dní
odo dňa podania tejto žiadosti a určí lehotu platnosti tohto rozhodnutia, a to najviac na dva roky odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o upustení od zábezpeky; ustanovenia § 17 a 18 tým nie sú

dotknuté. Ak colný úrad rozhodne o neupustení od zábezpeky, novú žiadosť o upustenie od zábezpeky
môže prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 podať najskôr po uplynutí jedného roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.(17) Colný úrad vyzve prevádzkovateľa daňového skladu podľa odseku 11, ktorému čiastočne alebo
úplne upustil od zábezpeky podľa odseku 12, aby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej
lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní a dlhšia ako 30 dní, ak zistil, že

a) prevádzkovateľ daňového skladu podľa odseku 11 má nedoplatky
1. voči colnému úradu alebo daňovému úradu viac ako päť dní,
2. na povinných odvodoch poistného a na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie podľa
osobitných predpisov, 23)

b) nastali iné okolnosti, na základe ktorých možno odôvodnene predpokladať, že prevádzkovateľ
daňovéhoskladupodľaodseku11nesplníriadneavčassvojupovinnosťzaplatiťdaňpodľatohtozákona.

Súd sa v prvom rade považoval za potrebné vysporiadať s opakovane vznášanou námietkou, že
napadnuté rozhodnutie majúce dočasný charakter nepodlieha súdnemu prieskumu. Vzhľadom na
žalobcom citovanú judikatúru, ako aj ustálenú prax súdov považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že

sa jedná o rozhodnutie, dôsledkom ktorého je zásah do základných práv a slobôd žalobcu, a ako také
nesmie byť vylúčené zo súdneho prieskumu. (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). Nemožno neprihliadnuť na
právny názor vyslovený v obdobnej veci v uznesení NS SR 4 Sžf/70/2012 zo dňa 23.04.2013, v zmysle
ktorého minimálne skúmanie odôvodnenosti a primeranosti použitia konkrétneho spôsobu predbežného
opatrenia autoritatívnym spôsobom zo strany správcu dane voči daňovému subjektu, a to vzhľadom

na možný zásah do výkonu jeho základných práv a slobôd ešte pred konečným určením daňovej
povinnosti, vyžaduje prípustnosť prieskumu na úrovni súdnej jurisdikcie, bez ohľadu na časovo presne
nevymedzenú dočasnosť predbežného opatrenia.

V predmetnej veci, že správca dane dospel k záveru o podozrení, že žalobca ako prevádzkovateľ

daňovéhoskladuvzmysle§14zák.č.530/2011Z.z.sadopustilporušeniaprávnychpredpisovvzmysle§
47 ods. 1 písm. e) zák.č. 105/2004 Z.z. v súvislosti so spochybneným vyvezením 7.580.000 kontrolných
známok z územia Slovenskej republiky a ich odovzdaním zahraničnému výrobcovi liehu, ako aj s
ich nevrátením na územie Slovenskej republiky. Za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia súd
považuje skutočnosť, že bolo vydané na základe informácií a dôkazov, zabezpečených Kriminálnym

úradom finančnej správy od Colnej správy Ruskej federácie, s ktorými sa jednak žalobca nemal možnosť
oboznámiť a jednak žalovaný nedostatočne, resp. nijako nevyhodnotil v odôvodnení rozhodnutia rozpor
medzi obsahom dôkazov predložených žalobcom (osvedčujúcich riadny vývoz známok a ich zničenie)
a informácií, ktoré mali k dispozícii z vlastných zdrojov správne orgány. Je pravdou, že pre vydanie
predbežného opatrenia v zmysle § 50 zák.č. 563/2009 Z.z. postačuje „odôvodnená obava“, avšak

je potrebné trvať na tom, aby sa správny orgán v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal
so splnením podmienok na vydanie predbežného opatrenia aj z tohto hľadiska, pričom je potrebné
vyhodnotiť aj širšie okolnosti prípadu, vrátane žalobcom namietanej daňovej spoľahlivosti v súvislosti s
upustením od povinnosti mať zloženú zábezpeku na daň. Tento postup je nevyhnutný pre zabezpečenie
zákonom garantovaných práv daňovníka, ako účastníka správneho konania, vrátane práva na súdnu

ochranu.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd musí prihliadať
na procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe. Vzhľadom na záver, že v konaní

správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec vrátil správnemu
orgánu na ďalšie konanie.

Len pre úplnosť súd uvádza, že nepovažuje za dôvodné opakované poukazy na vzťah daňovej

zábezpeky ako špeciálneho inštitútu (majúceho prednosť) a predbežného opatrenia ako všeobecného
inštitútu,ktorýpodľanázoružalobcuvprípadeupusteniaodpovinnostizložiťdaňovúzábezpekuvylučuje
možnosť uložiť predbežné opatrenie v zmysle § 50 zák.č. 563/2009 Z.z.. Ide o dva inštitúty využiteľné
v daňovom konaní, síce s rovnakým účelom (zabezpečenie riadneho platenia daní), avšak s odlišnými
právnymi dôvodmi a zákonnými podmienkami ich aplikácie.

O náhrade trov konania súd postupom v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol, tak, že
procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 410,89 Eur,
pozostávajúcich z náhrady zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,-Eur a náhrady trovprávneho zastúpenia v sume 340,89 Eur v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. pozostávajúcej z odmeny za
dva úkony právnej služby po 134,-Eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby) 2 x paušálnej
náhrady po 8,04 Eur, všetko spolu s 20% DPH z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.