Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5C/192/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713212200
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5713212200.5

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou vo veci navrhovateľa: A. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX A., štátneho občana SR, zastúpeného právnym zástupcom
JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou, so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, proti
odporcovi: 2T Reality, s. r. o., so sídlom Národná 681/19, 010 01 Žilina, IČO: 36 820 199, v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3Rci/1014/11 zo dňa 9.7.2013 vydaný Bratislavským
rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o. so sídlom Panenská 24, 811 03
Bratislava.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 248,54 Eur na účet právneho
zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomzodňa23.08.2013,podanýmnaOkresnomsúdeMartinosobnetohoistéhodňasanavrhovateľ
domáha, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 09.07.2013, vydaný
Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom Panenská
24, 811 03 Bratislava a súčasne žiadal, aby súd odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského
rozsudku. Vo svojom návrhu navrhovateľ uviedol, že dňa 21.07.2010 uzavrel s obchodnou spoločnosťou

2T Reality, s. r .o., so sídlom v Žiline Dohodu o zložení blokovacieho depozitu, ktorá dohoda bola
uzatvorená na dobu určitú, a to do 31.08.2010. Odporca ako sprostredkovateľ pri uzatváraní predmetnej
dohody konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a navrhovateľ v danom prípade vystupoval
ako fyzická osoba nepodnikateľ. Navrhovateľ uviedol, že nakoľko v danom prípade ide o spotrebiteľskú
zmluvu, je potrebné zaoberať sa otázkou, či predmetná dohoda neobsahuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľnú podmienku.

Poukázal, že v uvedenej dohode v článku VI. bod 3 je uvedené, že všetky spory z nej vzniknuté sa
predložia výlučne Bratislavskému rozhodcovskému súdu zriadenému pri Capitol Legal Arbitration, so
sídlom v Bratislave, z ktorého dôvodu považoval vyššie uvedenú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Navrhovateľ mal za to, že predmetná podmienka mu ako spotrebiteľovi bráni
v uplatnení práva podať žalobný návrh alebo akékoľvek iné podanie na iný orgán ako arbitrážny,
vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne v rozhodcovskom konaní, z ktorého dôvodu mu ani

uvedená rozhodcovská doložka neumožňuje voľbu podať žalobný návrh na všeobecný súd. V návrhu
navrhovateľ spochybnil aj samotnú účinnosť dohody o zložení blokovacieho depozitu a tiež namietol
neprimeranosť v rozsudku uloženej zmluvnej pokuty. Zároveň požiadal o odloženie vykonateľnosti
predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko by podľa jeho tvrdení jeho vykonateľnosťou mohlo
dôjsť k poškodeniu práv navrhovateľa.
Uznesením č.k. 5C/192/2013-24 zo dňa 09.09.2013 súd odložil vykonateľnosť Rozhodcovského

rozsudku vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o.,
so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 35 965 355, pod spisovou značkou 3Rci 1014/11zo dňa 09.07.2013, pred rozhodcom JUDr. Jurajom Gajdošíkom, proti ktorému v zákonnej lehote
podal odvolanie odporca podaním zo dňa 15.10.2013, doručeným okresnému súdu dňa 18.10.2013,
doplneným podaním zo dňa 20.11.2013, doručeným okresnému súdu dňa 25.11.2013, o ktorom

odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 11Co/271/2013-52 zo dňa 31. marca 2014, tak
že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní
okresného súdu, bude jeho úlohou zaoberať sa aj rozsahom, v akom odklad vykonateľnosti vo vzťahu
k navrhovateľovi možno povoliť.
Následne okresný súd uznesením č.k. 5C/192/2013-67 zo dňa 25.07.2014 opätovne rozhodol o

návrhu navrhovateľa na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku tak, že odložil vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku č.k. 3 Rci 1014/11 zo dňa 09.07.2013 vydaného Bratislavským
rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03
Bratislava, IČO: 35 965 355, do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, a to vo vzťahu k odporcovi v
III. rade A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX A., ktorý v konaní vedenom na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 5C/192/2013 vystupuje ako navrhovateľ, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť dňa 03.09.2014.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu, listinnými dôkazmi
predloženými zo strany navrhovateľa, a to Dohodou o zložení blokovacieho depozitu zo dňa 21.07.2010
(č.l. 7 spisu), Zápisom obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 20.07.2010 (č.l. 8 spisu), rozhodcovským
rozsudkom sp. zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 09.07.2013, vydaným Bratislavským rozhodcovským súdom

zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom v Bratislave, v konaní pred rozhodcom JUDr.
Jurajom Gajdošíkom (č.l. 14 - 19 spisu), Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava
I (č.l. 20 - 22 spisu).
Na pojednávaní konanom dňa 27.05.2015 právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu v
celom rozsahu. Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dohoda o zložení

blokovacieho depozitu, ktorá je podľa jeho vyjadrení spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú
zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa obsiahnuté v Občianskom zákonníku. Podľa jeho
názoru je potrebné skúmať nerovnováhu, ktorá bola pri uzatváraní tejto spotrebiteľskej zmluvy, ktorú
nerovnováhu vidí navrhovateľ predovšetkým v tom, že v jej súčasťou je rozhodcovská doložka, ktorá
nebola individuálne dojednaná, a ktorá má zároveň charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, pričom

táto podmienka je v súlade s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Navrhovateľ sa domáha
zrušenia rozhodcovského rozsudku, tak ako je to uvedené v návrhu s tým, že svoj nárok opiera o ust.
§ 40 ods. 1 písm. j), g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002
Z.z.“) s poukazom na ust. § 53 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o samotného navrhovateľa, tento v rámci svojej výpovede uviedol, že pri kúpe bytu

prostredníctvom odporcu mu bola oznámená cena bytu, pričom odporcu upozornil, že nemá potrebnú
finančnú hotovosť zodpovedajúcej výške ceny bytu a zároveň nemá ani možnosť si zabezpečiť
financovanie pre tento účel cez inú spoločnosť. Následne si navrhovateľ na základe informácií
poskytnutých zo strany U.. Z. I. (splnomocneného zástupcu odporcu v danom konaní) zabezpečil úver,
aby vyplatili vlastníkov bytu. Pokiaľ išlo o uzatvorenie zmluvy s odporcom, navrhovateľ sa spoliehal na

serióznejednaniezjehostranyavychádzalztoho,žerovnakýprístupbudezvolenýajvovzťahuknemu.
Zástupca odporcu, U.. Z. I. na pojednávaní poukázal na skutočnosť, že pokiaľ išlo o uzavretie zmluvy s
navrhovateľom, upozornil ho na rozhodcovskú doložku. Podľa jeho vyjadrenia, zmluva bola podpísaná
riadne, bez časovej tiesne a bez vyhrážok. Uviedol, že zmluva uzavretá medzi realitnou kanceláriou
a navrhovateľom je spotrebiteľská zmluva, avšak v čase jej uzatvárania ju považoval za vyhotovenú v

súlade so zákonom. Bol toho názoru, že zákon umožňuje, aby sa spory riešili v rozhodcovskom konaní
a pokiaľ niekto nie je s rozhodcovským rozsudkom spokojný, má zákonné prostriedky ako postupovať,
napr. aj podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľ ako záujemca a odporca ako
sprostredkovateľ dňa 21.07.2010 uzavreli medzi sebou Dohodu o zložení blokovacieho depozitu (ďalej

len „dohoda“), v ktorej odporca vyhlásil, že ako sprostredkovateľ je na základe Zmluvy o sprostredkovaní
realitných služieb uzatvorenej medzi ním a vlastníkmi - 4 izbového bytu č. XX, nachádzajúceho sa na
1. poschodí obytného domu so súp. č. XXXX, umiestneného na pozemku s parc. Č.. XXXX/XX na ulici
S. X/XX, XXX XX A. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území A., zapísané na LV č. XXXX

vedenom Správnou katastra Martin - a to U. Š. W. Y. Š. (ako predávajúcimi) oprávnený sprostredkovať
predaj uvedených nehnuteľností. Navrhovateľ v dohode vyhlásil, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu
zmluvu, na základe ktorej by sa mal stať vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností, pričom ich kúpna
cena bola stanovená predávajúcimi na sumu 65.000 Eur. Z obsahu dohody tiež vyplývalo, že zaúčelom zablokovania nehnuteľností sprostredkovateľ nie je oprávnený po dobu účinnosti tejto dohody
sprostredkovať kúpu predmetných nehnuteľností inému záujemcovi. V článku III. bod 1. dohody bolo
ustanovené, že za účelom zahájenia jednania a prípravy zmluvných dokumentov vedúcich ku kúpe

nehnuteľností zloží záujemca, t.j. navrhovateľ na účet sprostredkovateľa blokovací depozit vo výške
2.600 Eur, a to v termíne najneskôr do 31.07.2010. Z článku VI. bod 3. dohody mal súd preukázané,
že účastníci tejto dohody sa dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov z tejto zmluvy
alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokov na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto zmluvy

alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia na rozhodnutie výlučne Bratislavskému rozhodcovskému
súdu zriadenému pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., podľa ustanovení Rokovacieho poriadku a Štatútu
Bratislavského rozhodcovského súd. Zmluvné strany v zmysle ust. § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. vylúčili
zrušenie rozhodnutia Bratislavského rozhodcovského súdu v rámci obnovy konania podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Z predloženého Zápisu z obhliadky nehnuteľnosti zo dňa 20.7.2010 súd zistil, že v ňom navrhovateľ
prehlásil, že ako záujemca podpisom zápisu prehlasuje, že v prípade uskutočnenia prevodu
vlastníckych, prípadne nájomných práv prevádzaných nehnuteľností na svoju alebo tretiu, záujemcom
sprostredkovanú osobu, takto neučiní bez účasti odporcu, t.j. sprostredkovateľa, t.j. priamo s
predávajúcim. Ďalej súd zo zápisu zistil, že v prípade, ak klient, t.j. navrhovateľ alebo tretia, záujemcom

sprostredkovaná osoba, uskutoční prevod vlastníckych alebo nájomných práv z prevádzaných
nehnuteľností na svoju alebo tretiu, záujemcom sprostredkovanú osobu, bez účasti sprostredkovateľa,
t.j.odporcu,klient,t.j.navrhovateľsazaväzujevyplatiťsprostredkovateľovi,t.j.odporcovizmluvnúpokutu
vo výške 2.500 eur, pričom tento prípadný nárok sprostredkovateľa, t.j. odporcu, je vymáhateľný cestou
Bratislavského rozhodcovského súdu zriadeného Capitol Legal Arbitration s.r.o., pričom zmluvné strany

v zmysle ust. § 42 zákona č. 244/2002 Z. z. vylúčili zrušenie rozhodnutia tohto súdu v rámci obnovy
konania podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 09.07.2013 vyplývalo, že Rozhodcovský súd v
právnej veci žalobcu 2T Reality, s. r. o., so sídlom Národná 681/19, Žilina (v danom konaní ako odporca),

zastúpeným JUDr. Martinom Burianom, advokátom so sídlom v Žiline, Štúrova 1, proti žalovanému v
rade I. U. Š., trvale bytom K.. Š. XX/XX, A., v rade II. Y. Š., trvale bytom K.. Š. XX/XX, A., v rade III. A. C.,
trvale bytom S. XX, Martin (v danom konaní ako navrhovateľovi), zastúpený JUDr. Katarínou Turanskou,
advokátkou so sídlom v Martine, Štúrovo námestie 10520/13B, v konaní o zaplatenie 12.421,84 eur s
príslušenstvom rozhodol, že žalovaný v rade I. a žalovaný v rade II. sú povinní spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.621,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % denne
zo sumy 2.621,84 eur od 10.05.2011 do zaplatenia, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 3.150 eur, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ďalej rozhodol, že žalovaný v rade I. a žalovaný v
rade II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume
501,91 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaný v rade III. je povinný zaplatiť žalobcovi

zmluvnú pokutu vo výške 3.500 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku; žalovaný v rade
III. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov rozhodcovského konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 261 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku;
žalovaný v rade III. je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 205,01 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti (nárok na zaplatenie úrokov z omeškania

vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.300 eur od 10.5.2011 do zaplatenia a nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.500 eur od 20.06.2011 do zaplatenia) súd žalobu
zamietol. Rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že dňa 20.07.2010 žalobca, t.j. v
tomto konaní odporca - obchodná spoločnosť 2T Reality, s.r.o., uskutočnil spolu so žalovaným v rade III.
obhliadku nehnuteľnosti, a to vyššie špecifikovaného bytu č. XX, ktorý bol v tom čase v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaného v rade I. a žalovaného v rade II. Po vykonaní obhliadky žalovaný v III.
rade prejavil záujem o kúpu tohto bytu, pričom žalobca a žalovaný v III. rade vyhotovil dňa 20.07.2010
zápis z obhliadky bytu, v ktorom žalovaný v III. rade vyhlásil, že v prípade, ak dôjde k uskutočneniu
prevodu vlastníckeho práva bez účasti žalobcu, zaväzuje sa žalovaný v III. rade zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 2.500 eur. Následne dňa 21.07.2010 uzavrel žalobca ako sprostredkovateľ

so žalovaným v rade I. a II. ako záujemcami Zmluvu o sprostredkovaní, predmetom ktorej bol záväzok
žalobcu vyvíjať pre žalovaného v rade I. a II. činnosť smerujúcu k tomu, aby mali títo možnosť uzavrieť
kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Žalovaní v rade I. a II. sa v tejto zmluve zaviazali, že v prípade,
ak dôjde na základe činnosti žalobcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, sú povinnízaplatiť žalobcovi províziu vo výške 2.621,84 eur s DPH. Žalovaní v rade I. a II. sa v zmluve ďalej
zaviazali, že bez vedomia žalobcu neuzatvoria kúpnu zmluvu s osobou, ktorá bola vyhľadaná žalobcom
ako sprostredkovateľom, a to ani po dobe skončenia platnosti zmluvy o sprostredkovaní. Pre prípad

porušenia tejto povinnosti si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu vo výške 10 % z kúpnej ceny, t.j.
6.300 eur. Dňa 21.07.2010 uzavrel žalobca so žalovaným v rade III. Dohodu o zložení blokovacieho
depozitu, v ktorej žalovaný v III. rade vyhlásil, že má v úmysle uzatvoriť kúpnu zmluvu so žalovaným v
I. rade a žalovaným v II. rade, predmetom ktorej bude odplatný prevod bytu. Podpisom tejto dohody sa
žalovaný v rade III. zaviazal uhradiť blokovací depozit vo výške 2.600 eur, a to v lehote do 31.07.2010,

pričom v prípade nesplnenia tejto povinnosti bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.000 eur.
Žalovaný v III. rade si svoju povinnosť uhradiť blokovací depozit vo výške 2.600 eur v dohodnutej lehote
nesplnil. Dňa 16.02.2011 uzatvoril žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade so žalovaným v III. rade
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanému bytu.
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného v III. rade bol príslušnou správou katastra právoplatne
povolený dňa 07.03.2011. Žalovaní v I. a II. rade dňa 28.02.2011 odstúpili od Zmluvy o sprostredkovaní

z dôvodu nesplnenia povinnosti tejto zmluvy zo strany žalobcu. Žalobca vystavil žalovanému v I. rade
a žalovanému v II. rade faktúru č. 2011/001 zo dňa 25.04.2011, splatnú dňa 09.05.2011, na sumu
2.621,84 eur s DPH (provízia v zmysle čl. II. ods. 2 zmluvy o sprostredkovaní). Žalovaní v rade I. a II.
do podania návrhu na začatie rozhodcovského konania nezaplatili žalobcovi províziu vo výške 2.621,84
eur s DPH, ani zmluvnú pokutu vo výške 6.300 eur, a to ani sčasti. Na základe predložených dokladov

a žaloby rozhodca Bratislavského rozhodcovského súdu návrh žalobcu vyhodnotil ako dôvodný. Medzi
sporovými stranami podľa názoru rozhodcovského súdu vznikol obchodno-právny vzťah v zmysle ust.
§ 642 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo Zmluvy o
sprostredkovaní, a to vyhľadaním tretej osoby, t.j. žalovaného v rade III., ktorá mala záujem uzatvoriť so
žalovanými v I. a II. rade kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť odplatný prevod bytu, o čom svedčí

aj Zápis o obhliadke bytu zo dňa 20.07.2010, čím si žalobca splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo
Zmluvy o sprostredkovaní, a preto má nárok na dojednanú províziu v zmysle čl. II. bodu 2 Zmluvy o
sprostredkovaní vo výške 2.621,84 eur s DPH. Podľa rozhodcu Bratislavského rozhodcovského súdu je
žaloba dôvodná aj v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.150 eur z titulu zmluvnej pokuty dojednanej v
čl. IV. Zmluvy o sprostredkovaní, keďže žalovaní v rade I. a II. porušili svoje povinnosti vyplývajúce im

z čl. III. ods. 1 zmluvy, keď uzatvorili so žalovaným v III. rade dňa 16.02.2011 kúpnu zmluvu o prevode
vlastníctva predmetného bytu. Podľa názoru rozhodcovského súdu je tiež dôvodný nárok žalobcu na
zaplatenie sumy 2.500 eur z titulu zmluvnej pokuty dojednanej v Zápise z obhliadky nehnuteľnosti zo
dňa 20.07.2010, ktorý si žalobca uplatnil voči žalovanému v rade III., a tiež nárok na zaplatenie sumy
1.000 eur z titulu zmluvnej pokuty dojednanej v čl. III. bodu 1 dohody, ktorý si žalobca taktiež uplatnil

voči žalovanému v rade III., nakoľko žalovaný v rade III. si nesplnil svoju povinnosti vyplývajúcu mu
z dohody, a to povinnosť uhradiť blokovací depozit v lehote do 31.07.2010. Za dôvodný považoval
rozhodcovský súd aj nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy
2.621,84 eur od 10.05.2011 do zaplatenia. Za dôvodný však nepovažoval nárok žalobcu na zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 6.300 eur od 10.05.2011 do zaplatenia a ani v časti

týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 3.500 eur od 20.06.2011
do zaplatenia, keďže žalobca si uplatnil jednak úrok z omeškania ako sankciu za oneskorené plnenie, aj
nárok na zmluvnú pokutu, preto v časti týkajúcej sa uplatnenia úroku z omeškania zo zmluvnej pokuty
žalobu zamietol.

Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uskutočnenia právneho úkonu),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4, písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej

rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé

podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený

príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému
účastníkovi rozhodcovského konania, ak

a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že
1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s

právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva
uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky,
2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo
umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní,
3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva,

alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru
o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo
veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach,
ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,
4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým

účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie
rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto
zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebob)súdzistí,žesúdôvody,prektorébyboliodopretéuznanieavýkoncudziehorozhodcovskéhorozsudku
aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

Podľa ust. § 41 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno
podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dohodu, ktorá
je svojím obsahom spotrebiteľskou zmluvou, pričom navrhovateľ vystupuje v tomto právnom vzťahu ako
fyzická osoba spotrebiteľ a odporca vystupuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ.

Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku VI. bode 3 dohody, táto je koncipovaná
v takom znení, v akom bola založená do súdneho spisu, je neprijateľná a s poukazom na ustanovenia
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým absolútne neplatná, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd vo všeobecnosti
uvádza, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide

o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky
vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
Hlavným dôvodom neplatnosti rozhodcovskej doložky v danom prípade je najmä skutočnosť, že túto
si navrhovateľ ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal, resp. táto nebola s navrhovateľom individuálne
dojednaná. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter

individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by odporca predložil navrhovateľovi návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy (doložky) v takej podobe, aby z nej bolo dostatočnej zrejmé, že navrhovateľ
mal možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie sporov v rozhodcovskom konaní bez toho,
aby svojim rozhodnutím ovplyvnil uzatvorenie samotnej zmluvy (dohody) a že navrhovateľovi boli
poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva (doložka) uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z
predmetnej dohody nevyplýva, že by navrhovateľ ako spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah odporcom
predloženej dohody ako aj rozhodcovskej doložky ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská doložka navyše nebola vzhľadom, na jej formuláciu skutočne alternatívou.

Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, navyše
vyvoláva i skutočnosť, že priamo v časti spotrebiteľskej zmluvy (dohody) je vopred určený konkrétny
jediný rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej
zmluvy (dohody) rozhodnúť, pričom odporca podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský
súd inicioval konanie a teda navrhovateľ v konečnom dôsledku ani nemal faktickú možnosť podať

návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu,
čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces
pred nezávislým a nestranným súdom. Považuje sa za potrebné opätovne poukázať na znenie
článku VI. bod 3 dohody, v zmysle ktorého ...,,všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov z tejto
zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, nárokovo

na vydanie bezdôvodného obohatenia, nárokov na náhradu škody, sporov o platnosť, výklad, zánik
tejto zmluvy alebo tejto rozhodcovskej doložky sa predložia na rozhodnutie výlučne Bratislavskému
rozhodcovskému súdu zriadenému Capitol Legal Arbitration s.r.o., podľa ustanovení Rokovacieho
poriadku a Štatútu Bratislavského rozhodcovského súdu.“ Takouto formuláciou rozhodcovskej doložky
bolo navrhovateľovi absolútne odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen

medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, ale aj právo slobodného výberu konkrétneho
rozhodcu, či rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa
rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovskádoložka súčasťou spotrebiteľskej zmluvy predloženej spotrebiteľovi na podpis navyše uzatvorená nie
v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti, či

nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou doložkou, resp. zmluvou je
nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem situácie ak si
rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal).

Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku

VI. bode 3 dohody, ktorá mala založiť legitimitu pre vydanie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3Rci
1014/11 zo dňa 09.07.2013 vydaného Bratislavským rozhodcovským súdom zriadeným pri Capitol
Legal Arbitration s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
(navrhovateľa) dosiahnuť rozhodnutie sporu všeobecným súdom. Rozhodcovskú doložku si navrhovateľ
osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami
tvoriacim obsah dohody ako spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ mohol len dohodu ako celok odmietnuť

alebo podrobiť sa všetkými podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Podľa názoru súdu, dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred rozhodcovským súdom
viedli vo svojom dôsledku k tomu, že navrhovateľovi ako spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú
mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež Smernice Rady 93/13/EHS. Teda

na základe uvedeného súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej
zmluve (dohode) je neprimeranou podmienkou, preto ňou spotrebiteľ (navrhovateľ) nie je viazaný a
táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore
s ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS. Z dôvodov porušenia predpisov o ochrane spotrebiteľa,
nakoľko takéto dojednanie v predmetnej dohode ako spotrebiteľskej zmluve súd jednoznačne považuje

za porušenie všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa, súd teda zrušil rozhodcovský
rozsudok sp. zn. 3Rci 1014/11 zo dňa 09.07.2013, vydaný Bratislavským rozhodcovským súdom
zriadeným pri Capitol Legal Arbitration s.r.o., so sídlom Panenská 24, 811 03 Bratislava podľa ust. § 40
ods. 1 písm. a) zákona č. 244/2002 Z.z..

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 151 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý uskutočnil návrh na priznanie trov

konania, a to trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 23.08.2012 výške 78,25 Eur + 7,63 Eur, písomné podanie na Bratislavský rozhodcovský súd zo dňa
24.08.2012 - oznámenie vo výške 78,25 Eur + 7,63 Eur, písomné podanie na Bratislavský rozhodcovský
súd zo dňa 20.11.2012 - vyjadrenie vo výške 78,25 Eur + 7,63 Eur, písomné podanie na Bratislavský
rozhodcovský súd zo dňa 04.07.2013 - oznámenie v sume 80,09 Eur + 7,81 Eur, písomné podanie na

Okresný súd Martin zo dňa 23.08.2013 - návrh vo výške 80,09 Eur + 7, 81 Eur, písomné podanie na
Okresný súd Martin zo dňa 04.09.2013 - oznámenie vo výške 80,09 Eur + 7,81 Eur, písomné podanie
na Okresný súd Martin zo dňa 25.03.2014 - oznámenie vo výške 82,49 Eur + 8,04 Eur, písomné podanie
na Okresný súd Martin zo dňa 05.05.2014 - oznámenie - odpoveď na výzvu vo výške 82,49 Eur + 8,04
Eur, ďalšia porada s klientom dňa 27.05.2015 vo výške 43,02 Eur, účasť na pojednávaní na Okresnom

súde Martin dňa 27.05.2015 vo výške 86,04 Eur + 8,39 Eur. Spolu uplatnené trovy právneho zastúpenia
1.007,82 Eur s DPH.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd výšku tarifnej odmeny určil podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej

len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), v zmysle ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie
v spore zo spotrebiteľskej zmluvy.

Pokiaľ ide o úkony právnej služby súd preskúmal obsah spisového materiálu ako aj špecifikáciu

navrhovateľom uplatnených trov konania.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu v uplatnenej výške za tieto úkony právnej služby:- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.08.2012 v uplatnenej výške 78,25 Eur s režijným paušálom
7,63 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za tento úkon právnej služby len vo výške 58,69 Eur s
režijným paušálom 7,63 Eur v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a), ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

vzneníúčinnomdo30.06.2013zdôvodu,ževdanejprávnejvecinešloospojeniedvochaleboviacerých
vecí, tak ako to má namysli ust. § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nakoľko konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a konanie o návrhu na odklad vykonateľnosti je jedným spoločným konaním,

- písomné podanie na Okresný súd Martin zo dňa 23.08.2013 - návrh v uplatnenej výške 80,09 Eur s

režijným paušálom 7,81 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za tento úkon právnej služby len vo
výške 60,07 Eur s režijným paušálom 7,81 Eur v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. c), ust. § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z vyššie uvedených dôvodov,

- účasť na pojednávaní na Okresnom súde Martin dňa 27.05.2015 v uplatnenej výške 86,04 Eur s
režijným paušálom 8,39 Eur. Súd priznal navrhovateľovi náhradu za tento úkon právnej služby len vo

výške 64,53 Eur s režijným paušálom 8,39 Eur v zmysle ust. § 13a ods. 1 písm. d), ust. § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z vyššie uvedených dôvodov.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu za tieto úkony právnej služby:
- písomné podanie na Bratislavský rozhodcovský súd zo dňa 24.08.2012 - oznámenie vo výške 78,25

s režijným paušálom 7,63 Eur; písomné podanie na Bratislavský rozhodcovský súd zo dňa 20.11.2012
- vyjadrenie vo výške 78,25 Eur s režijným paušálom 7,63 Eur; písomné podanie na Bratislavský
rozhodcovský súd zo dňa 04.07.2013 - oznámenie vo výške 80,09 Eur s režijným paušálom 7,81 Eur,
a to z dôvodu, že všeobecný súd rozhoduje o trovách súdneho konania a môže priznať účastníkovi
len trovy súvisiace so súdnym konaním a keďže súdne konanie ako také začína podaním návrhu na

tom ktorom všeobecnom súde (ust. § 79 O.s.p.) a navrhovateľ si uplatnil trovy za úkony vykonané pred
podaním návrhu, resp. pred začatím konania, súd mu náhradu týchto trov nemôže priznať. Pre úplnosť
súd uvádza, že takto uplatnené úkony nie sú ani vymedzené vo vyhláške č. 655/2004 Z.z..

- písomné podanie na Okresný súd Martin zo dňa 04.09.2013 - oznámenie vo výške 80,09 Eur s režijným

paušálom 7,81 Eur z dôvodu, že uvedené podanie zo dňa 04.09.2013 sa v obsahu spisového materiálu
nenachádza,

- písomné podanie na Okresný súd Martin zo dňa 25.03.2014 - oznámenie vo výške 82,49 Eur s režijným
paušálom 8,04 Eur z dôvodu, že uvedené podanie zo dňa 25.03.2014 sa v obsahu spisového materiálu

nenachádza,

- písomné podanie na Okresný súd Martin zo dňa 05.05.2014 - oznámenie - odpoveď na výzvu vo
výške 82,49 Eur s režijným paušálom 8,04 Eur z dôvodu, že týmto podaním navrhovateľ len reagoval na
procesnú výzvu súdu a tvrdenia v ňom obsiahnuté, ako aj dôkazy na ich preukázanie k nemu pripojené,

mali byť podľa názoru súdu poskytnuté a predložené už v samotnom návrhu na začatie konania bez
toho, aby súd v tejto súvislosti vyzýval navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu, preto je súd toho
názoru, že tento úkon právnej služby a trovy v súvislosti s nim vzniknuté nemožno považovať za účelne
vynaložené trovy konania.

- ďalšia porada s klientom dňa 27.05.2015 vo výške 43,02 Eur z dôvodu, že súd nemal z obsahu
spisového materiálu preukázané vykonanie tohto úkonu ani trovy s týmto úkonom vzniknuté.

Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia za poskytnuté úkony právnej služby vo výške
207,12 Eur + 20 % DPH vo výške 41,42 Eur , t.j. celkom trovy právneho zastúpenia 248,54 Eur. Podľa

ust. § 149 ods. 1 O.s.p. tieto trovy konania je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi v lehote do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Martin ku Krajskému súdu v Žiline.Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.,rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.