Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 23, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200837
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200837.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: A. A., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom W. G., N. XXXX/X-X, zast. JUDr.
Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom v R., B. X/XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. mája 2014 podľa § 65 ods.
1 a § 255 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa zo

dňa 13. júna 2013 o priznanie starobného dôchodku ku dňu 26. júla 2010.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal
nehodnotenie obdobia dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené Útvarom sociálneho
zabezpečenia Ministerstva vnútra SR pri priznaní invalidného dôchodku podľa piatej časti Zákona o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že v piatej časti Zákona o sociálnom
zabezpečení je v § 130 - § 145 osobitne uvedené ako sa hodnotí na nárok na dôchodok služba zaradená
do I. kategórie funkcií vojakov z povolania, príslušníkov národnej bezpečnosti a príslušníkov zboru
nápravnej výchovy. Pretože navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 a § 135
Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. podľa piatej časti tohto zákona a
tento dôchodok mu naďalej vypláca Ministerstvo vnútra SR, nárok na starobný dôchodok za použitia §
274 podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov mu nevznikol. To znamená, že

podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 134 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení posúdil
a sumu invalidného dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme
už určil Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Zároveň odporkyňa poukázala na § 255
ods. 5 a § 255 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení. Dôchodkový vek na nárok na starobný dôchodok
navrhovateľovi podľa súčasne platných právnych predpisov je dosiahnutím 62 rokov veku, t. j. dňa 26.
júla 2017. Z uvedeného vyplýva, že ku dňu 26. júlu 2010 navrhovateľ nesplnil podmienky na vznik nároku
na starobný dôchodok, a preto bola jeho žiadosť zamietnutá. Napadnutým rozhodnutím zo dňa 7. mája

2014 realizovala odporkyňa rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sd/310/2013-43 zo dňa 11. marca
2014. Vzhľadom na uvedené žiadala, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. mája
2014 ako vecne správne potvrdil.Právny zástupca navrhovateľa sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného opravného prostriedku, ako
aj vyjadrenia doplňujúcich vyjadrení, ktoré súdu doručili. Odporkyňa má rozhodovať podľa Správneho
poriadku, čo však nerobí. Mala by rozhodovať o námietkach, ktoré prednášali 4-krát a ona sa

nezaoberala tým, vysporiadala sa s návrhom podľa Zákona o sociálnom poistení a cyklostylovo uvádza
len všetky svoje právne úvahy.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v tomto prípade ide o klasické správne konanie, kde odporkyňa
by mala konať v zmysle Zákona o správnom poriadku a mala by sa vyjadriť ku všetkým námietkam,

ktoré už aj minulosti predložili, o skutočnostiach, ktoré používa odporkyňa z dôvodu tzv. nepriznania
nárokovej sociálnej udalosti - starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia.
Odporkyňou neboli vyjadrenie žiadne dôkazne prostriedky na ich námietky, na ich návrhy. Odporkyňa už
4-krátopakovanepoužívanemožnosťpriznaťstarobnýdôchodok,priznanýavyplácanýzovšeobecného
systému sociálneho poistenia podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., avšak v tomto prípade tento
paragraf nemožno použiť na prípad navrhovateľa, pretože bol uvoľnený zo služobného pomeru podľa

Zákona o sociálnom zabezpečení, ale tento prípad § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení sa aplikuje
na základe zákona č. 328 ako osobitný zákon, čo je zmocňovacie ustanovenie. Odporkyňa účelovo
mení zákon § 255 ods. 7, kde miesto starobný dôchodok uvádza invalidný dôchodok. Dôchodkový
vek podľa Zákona o sociálnom zabezpečení podľa § 21 sa v súlade s § 255 ods. 5 používa podľa
písmena b) 55 rokov, ak získal najmenej 15 rokov služby a bol uvoľnený v súvislosti s uskutočňovaním

racionalizačnýchaorganizačnýchopatreníalebouvoľnenýzdôvodutrvalejstratyspôsobilostivykonávať
doterajšiu prácu vzhľadom na zdravotný stav. Navrhovateľ poukázal na to, že bol zákonom prikázaný, že
mu bude vyplácaný invalidný výsluhový dôchodok špeciálnym alebo osobitným systémom sociálneho
zabezpečenia, tak ho vyplácal špeciálny systém. So všeobecným systémom ako takým nemá nič
spoločného, hoci do tohto systému odvádzal sociálne odvody počas celej doby odpracovanej počas

celého života. To znamená, že na základe § 29 ods. 7 zákona č. 100 a § 30 ods. 2 sa hovorí, že táto
doba služobného pomeru sa nemôže započítať do rozsahu a výšky priznaného invalidného dôchodku.
Ak mu nemôže Zákon o sociálnom zabezpečení započítať, čo taxatívne určuje, že mu ho nezapočítava
túto dobu celú, tak je to napísané v zákone, tak ju musí zhodnotiť všeobecný systém teraz, ako požaduje
legitímne podľa Zákona o sociálnom poistení - nárok na starobný dôchodok, pretože ešte robil aj po

tzv. uvoľnení zo služobného pomeru. Dňa 27. apríla 1997 bol uvoľnený s tým, že výkon práce ako
mestský policajt vykonával od roku 2005 do roku 2011 a potom ešte jeden mesiac s tým, že odporkyňa
mu nezhodnotila ani tzv. náhradné doby od 15. roku fyzického veku. To sú náhradné doby, ktoré sa
započítavajú pri takomto výpočte starobného dôchodku. Ako už povedal ide o dva rôzne systémy.
On poberá invalidný dôchodok ako taký, ktorý bol prekvalifikovaný na výsluhový invalidný dôchodok

špeciálnym systémom, ale do špeciálneho systému nevyplácal, lebo v roku 1997 špeciálny systém
ešte neexistoval. To znamená, že ak odvádzal do vtedy platného spoločného systému podľa Zákona o
sociálnom zabezpečení, keď pracoval po roku 2005, naďalej odvádzal do tzv. všeobecného systému,
to je nástupnický systém toho spoločného, tak je povinnosťou odporkyne, podľa jeho názoru priznať
a vypočítať z celkovej doby zamestnania starobný dôchodok, pričom poukázal na § 6, § 60, § 61,

§ 62, § 63, § 65 Zákona o sociálnom poistení. Odporkyňa je povinná započítať všetky odpracované
doby aj s náhradnými dobami od 15. roku jeho fyzického veku. Pokiaľ sa týka Dohovoru č. 128 čl.
33, môžu sa dávky krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu, navrhovateľa by zaujímalo
- kde je vo vnútroštátnej legislatívne tento rozsah určený a určené podmienky, akým spôsobom sa
budútzv.výsluhovýmdôchodcom,vyplácaťstarobnédôchodky,pretožeakodporkyňavypočítavasvojim

výpočtom, svojim vzorcom, že odpočítava tzv. počet rokov, ktoré boli odpracované v služobnom pomere,
tak na to nemá nárok, to v zákone nie je nikde uvedené. Zákon neuvádza odpočítavanie rokov, ktoré
boli vykonané v služobnom pomere, pretože zákon hovorí v § 6, § 60, § 61 až § 65 Zákona o sociálnom
poistení - kto je poistenec a za akých podmienok má nárok na tento starobný dôchodok, takže sa nedá
povedať, že chce započítať dvakrát to isté obdobie. Zákon taxatívne uvádza 55 rokov, ak získal najmenej

15 rokov doby služby v I. kategórii funkcií, ak bol z tohto zaradenia prevedený alebo uvoľnený v súvislosti
s uskutočňovaním racionalizačných a organizačných opatrení. To znamená, že ak ČSSR pristúpila v
roku 1991 k Dohovoru č. 128, že nárok priznaný, alebo nárok získaný musí ostať zachovaný, ten ostal,
pretože v zákone sa aj uvádza, že súbeh dôchodkov sa nevylučuje. Navrhovateľ tvrdí, že ide o sociálnu
udalosť - invalidný dôchodok, potom druhá sociálna udalosť je tzv. starobný dôchodok, pretože ide o

vyplácanie z úplne iného systému sociálneho zabezpečenia, ako z toho, z ktorého dostáva invalidný
dôchodok. Invalidný dôchodok dostáva zo systému, do ktorého v živote neplnil.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní navrhol, aby súd uložil odporkyni povinnosť, aby sa
vysporiadala so všetkými návrhmi, ktoré už 4-krát opakujú a pokiaľ príslušný orgán alebo príslušná
pracovníčka na tejto poisťovni nerozhodne podľa zákona, hraničí to s trestným činom marenia výkonu

verejného činiteľa, čo nie je možné ďalej posúvať alebo čakať na rozhodnutia a oni musia podľa zákona
konať.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenia odporkyne vo veci
zo dňa 8. júla a 17. septembra 2014 a vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne zo

dňa 17. mája 2014 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 13. júna 2013 požiadal odporkyňu o priznanie starobného
dôchodku, ktorý žiadal priznať od 26. júla 2010.

Z obsahu spisového materiálu, najmä z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. SPC-31.896/97 zo dňa
7. júla 1997 vyplýva, že navrhovateľovi bol priznaný invalidný dôchodok od 24. apríla 1997 podľa

§ 134 a § 135 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Pre nárok a výšku
invalidného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba štúdia od 26. júla 1973 do 4. júla 1974,
civilné zamestnanie od 5. júla 1974 do 30. septembra 1974, základná vojenská služba od 1. októbra
1974 do 28. septembra 1976, civilné zamestnanie od 29. septembra 1976 do 29. septembra 1976, civilné
zamestnanie od 4. októbra 1976 do 31. augusta 1982 a služobný pomer od 1. septembra 1982 do 23.

apríla 1997.

Ďalej mal súd preukázané, že odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. októbra
2013 podľa § 65 ods. 1 a § 255 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla
žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 13. júna 2013. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ

podal opravný prostriedok.

Tunajší súd v konaní vedenom pod sp. zn. 24Sd/310/2013 rozsudkom zo dňa 11. marca
2014 zrušil rozhodnutie odporkyne zo dňa 3. októbra 2013 a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.
Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v predmetnom rozsudku je napadnuté rozhodnutie

nepreskúmateľné z dôvodu neúplnosti spisov správneho orgánu, t. j. v dávkovom spise chýbal originál
napadnutého rozhodnutia, nachádzal sa v ňom len koncept rozhodnutia odporkyne. O merite veci v
tomto konaní súd nerozhodol.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa

§ 134 a § 135 Zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, t. j. podľa piatej časti
Zákona o sociálnom zabezpečení a tento dôchodok mu naďalej vypláca Ministerstvo vnútra SR, preto
nárok na starobný dôchodok za použitia § 274 podľa Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov navrhovateľovi nevznikol.

Podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 134 ods. 1 Zákona o sociálnom zabezpečení posúdil
a sumu invalidného dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných vo všeobecnom systéme
určil Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR.
Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.

decembra 2003, ak za toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Vzhľadom na
uvedené nie je možné hodnotiť na účely nároku na dôchodok a určenie jeho sumy ani obdobie
služobného pomeru.

Podľa § 255 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. za obdobie
dôchodkového poistenia sa nepovažuje zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom2004, ktoré boli zhodnotené pre nárok na invalidný dôchodok, ktorý bol prekvalifikovaný na invalidný
výsluhový dôchodok.

Podľa súčasne platných právnych predpisov dôchodkový vek na nárok navrhovateľa na starobný
dôchodok je dosiahnutím 62 rokov veku, t. j. dňa 26. júla 2017.

Nakoľko navrhovateľovi vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 134 a § 135 Zákona o
sociálnom zabezpečení, t. j. podľa piatej časti tohto zákona a tento dôchodok navrhovateľovi

naďalej vypláca Ministerstvo vnútra SR, nárok na starobný dôchodok za použitia § 274 Zákona o
sociálnom poistení navrhovateľovi nevznikol. Započítaním doby zamestnania (poistenia), ktorá bola
navrhovateľovi započítaná pri stanovení invalidného dôchodku, by došlo k duplicitnému započítaniu
doby dôchodkového poistenia.

Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 7. mája 2014 potvrdil v súlade s

ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako zákonné.

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.