Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/560/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611201545
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1611201545.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: C. C., U.. X. X. XXXX, R. N. T. Č.. XXX/XX, G., št.
občanSR,zastúpeného:AdvokátskakanceláriaPatassy,s.r.o.,IČO:36806412,Koceľova9,Bratislava,
proti odporcom: X/ B. C., U.. X. X. XXXX, R. H. XXXX, G., št. občan SR, X/ K. C.Y., U.. XX. X. XXXX, R.
G.É. M. Č.. XXX, št. občan SR, obaja zastúpení: Advokátska kancelária AS Legal s.r.o., IČO: 36857688,
Hlučínska 1, Bratislava, o zaplatenie 12.356,96 euro s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti

uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 25. apríla 2014, č. k. 7C/492/2011-50 v spojení s dopĺňacím
uznesením zo dňa 1. 7. 2015, č. k. 7C/492/2011-63, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa potvrdzuje.

Odporcom 1/ a 2/ sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením zo dňa 25. apríla 2014, č. k. 7C/492/2011-50 súd prvého stupňa zastavil
konanie o návrhu navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom domáhal zaplatenia sumy 12.356,96 euro
s príslušenstvom. Dopĺňacím uznesením zo dňa 1. 7. 2015, č. k. 7C/492/2011-63 doplnil uvedené
neprávoplatné uznesenie o opomenutý výrok o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov súdneho konania. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 111 ods. 3 O.s.p. a vecne
tým, že po prerušení konania na zhodný návrh účastníkov konania na strane navrhovateľa i odporcu,

uznesením zo dňa 4. 1. 2013, č. k. 7C/492/2011-44, navrhovateľ nepodal v lehote jedného
roka od právoplatnosti uznesenia návrh na pokračovanie v konaní. O náhrade trov konania rozhodol
podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Proti tomuto zastavujúcemu uzneseniu, podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadajúc
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že na

Okresnom súde Malacky sú medzi účastníkmi konania vedené celkovo štyri súdne konania, z ktorých
„hlavným sporom“ je konanie vedené pod sp. zn. 7C/420/2010, predmetom ktorého je zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Medzi účastníkmi konania prebiehalo viacero pokusov o
mimosúdne vyriešenie sporu, na základe ktorých boli zo strany odporcov so súhlasom navrhovateľa
podané návrhy na prerušenie týchto konaní, medzi inými aj konania vedeného pod sp. zn. 7C/492/2011.
Dňa 14. 3. 2013 sa vo veci sp. zn. 7C/420/2010 uskutočnilo pojednávanie, kde účastníci zhodne navrhli

ustanoveniesúdnehoznalcazaúčelomvypracovaniaznaleckéhoposudkuvotázkedeľbynehnuteľnosti.
Podľa názoru navrhovateľa, po vyhotovení znaleckého posudku v otázke deľby nehnuteľnosti by sa
doriešil súdny spor s odporcom 1/, čím by sa vyriešili aj ostatné súvisiace súdne spory. K vypracovaniu
znaleckého posudku však nedošlo ani za pol roka od ustanovenia súdneho znalca. Nakoľko navrhovateľ
nemal vedomosť o tom, či odporcovia informovali súd o výsledku mimosúdnej dohody v tomto spore,
resp. či podali návrh na pokračovanie v tomto konaní, keďže pôvodne odporcovia podávali dňa 8.

11. 2012 návrh na prerušenie konania, navrhovateľ dňa 8. 4. 2014 oznámil súdu, že k mimosúdnej
dohode medzi účastníkmi konania nedošlo a navrhol, aby sa v konaní pokračovalo. Súd prvého stupňavšak konanie s odkazom na ust. § 111 ods. 3 O.s.p. zastavil s odôvodnením, že navrhovateľ nepodal
v zákonnej lehote návrh na pokračovanie v konaní. Predmetné ustanovenie ale podľa odvolateľa
nezakladá povinnosť navrhovateľovi, aby takýto návrh podal. Navyše návrh na prerušenie konania

podali odporcovia a potom ako sa navrhovateľ dozvedel, že návrh na pokračovanie v konaní odporcovia
nepodali, tak urobil podaním zo dňa 8. 4. 2014, s ktorým sa súd prvého stupňa vôbec nevysporiadal.

Odporcovia 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa
nie je dôvodné.

Podľa § 110 O.s.p. ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu konania. Ak ide o konanie

o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie vždy.

Podľa § 111 ods. 3 O.s.p. ak je konanie prerušené podľa § 100, súd v ňom pokračuje na návrh po uplynutí
troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh pokračovať v konaní i pred uplynutím
tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného

roka, súd konanie zastaví.

V prejednávanej veci sa odvolací súd stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý konanie ex
offo zastavil z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote jedného roka od právoplatnosti uznesenia o
prerušeníkonaniapodľa§110O.s.p.nebolpodanýnávrhnapokračovanievkonaní.Tentozávernemôže

zmeniť ani argumentácia navrhovateľa v podanom odvolaní, podľa ktorej navrhovateľ nemal vedomosť,
že odporcovia, ktorí navrhli prerušenie konania, nepodali návrh na pokračovanie v konaní. V uznesení
zo dňa 4. 1. 2013, č. k. 7C/492/2011-44, ktorým súd konanie prerušil, boli totiž účastníci konania (na
oboch stranách právne zastúpení advokátmi, u ktorých sa znalosť ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku upravujúcich procesné práva a povinností účastníkov konania predpokladá) podľa §

111 ods. 3 O.s.p. poučení o procesných dôsledkoch prerušenia konania, vrátane sankcie za nepodanie
návrhu na pokračovanie v konaní v lehote do jedného roka od prerušenia konania. Aj napriek tomu, že
podľa ust. § 111 ods. 3 O.s.p. návrh na pokračovanie v konaní majú právo podať obe strany sporu, za
predpokladu, že k mimosúdnej dohode nedošlo, je výlučne v záujme navrhovateľa, ktorý je iniciátorom
sporu a v neprospech odporcov, aby sa v konaní pokračovalo. Preto ak tak navrhovateľ, v konaní právne

zastúpený a poučený o procesných následkoch nepodania návrhu na pokračovanie v konaní, v zákonom
stanovenej lehote neurobil, súd prvého stupňa nemal inú možnosť ako konanie z úradnej povinnosti
podľa § 111 ods. 3 O.s.p. zastaviť. S prihliadnutím na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta
sunt“, podľa ktorej práva patria len bdelým, t. j. tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon
svojichpráv,aktoríprocesnéopatreniauplatňujúvčasasdostatočnoustarostlivosťouapredvídavosťou,

možno uzavrieť, že zastavenie konania bolo vecne správnym procesným postupom súdu prvého stupňa
odôvodneným predovšetkým nečinnosťou navrhovateľa, ktorý návrh na pokračovanie v konaní podal až
dňa 11. 4. 2014, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty jedného roka od prerušenia
konania (§ 111 ods. 3 O.s.p.). Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nemohol na oneskorený návrh
navrhovateľa na pokračovanie v konaní prihliadať.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1

a § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnili a žiadne trovy im v konaní ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.