Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 25, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204438
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204438.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: P., s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v V., P.
XX, zastúpený spoločnosťou R. s.r.o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v V., P. XX proti povinnému: L. E.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. V. č. XXX, E. vedenej u súdneho exekútora L.. E. M., so sídlom v V., K. XX,
o vymoženie 1.217,01 eura s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
zo dňa 15.12.2014, č. k. 9Er/419/2014-20, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie súdu prvého stupňa.
Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, že účastníci konania uzavreli dňa 2.12.2010 rozhodcovskú
zmluvu, ktorá upravovala riešenie sporov, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzavretej
rovnakého dňa. Na tejto rozhodcovskej zmluve založil svoju právomoc Stály rozhodcovský súd zriadený
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.. Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ktorá
bola formulovaná v čl. II Rozhodcovskej zmluvy bolo, že povinnému ako spotrebiteľovi bola odopretá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak by oprávnený podal žalobu na

rozhodcovský súd. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka
spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
čím napĺnilaa znaky neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a je v súlade s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne
neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci bola založená na
absolútne neplatnom právnom úkone, súd prvého stupňa dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so

zákonom, a preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní oprávnený uviedol, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej

preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej
len „ZoRK“) a zároveň, že na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.
Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 ZoRK upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale oprávnený
mal za to, že uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval.Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje
§ 34 ZoRK. Preskúmaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne

predpoklady exekučného titulu /dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi/. Podľa oprávneného
exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie.

V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného
titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie,

t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v
rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci
exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného
titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo
zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia (poukázal na Nález Ústavného
súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000). Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku

rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam
exekučného súdu až v odvolacom konaní, pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu
došlo k pozbaveniu práva účastníka na prejednanie veci.

Ďalej uviedol, že došlo k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, nakoľko

namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/doložka.
K uvedenému oprávnený uviedol, že oprávnený s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa §
3 ZoRK formou samostatného právneho úkonu (na samostatnej listine). V zmysle čl. 2 tejto zmluvy
je daná právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom (Slovenská rozhodcovská
a.s.) rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami, pričom Stály rozhodcovský súd postupuje v súlade so

ZoRK. Na základe uvedeného mal oprávnený za to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom.
Zároveň poukázal na znenie § 53 ods. 1 písm. r) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“), v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky považujú najmä ustanovenia,
ktorévyžadujúvrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Podľa jeho názoru, cieľom zákonodarcov bolo umožniť spotrebiteľom

rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, vzhľadom na čo konal súd prvého stupňa nad rámec zákonných
ustanovení.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom,

ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok a nesprávne posúdenie
rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej

výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor
Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci

núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s

právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň

povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, nakoľko
v uznesení uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva. Zároveň
mal za to, že rozhodcovská zmluva dojednaná formou samostatného právneho úkonu na samostatnej

listine, nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Pozornosti oprávneného však ušlo, že súd prvého stupňa sa v uznesení rozhodcovskou doložkou
zaoberal, keď uviedol, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodnúť spor medzi oprávneným
a povinným z rozhodcovskej doložky, ktorá bola obsiahnutá v čl. II Rozhodcovskej zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi konania dňa 2.12.2010. Túto doložku súd zároveň posúdil v zmysle § 53 ods. 4 a 5
Občianskeho zákonníka ako neprijateľnú, a tým aj neplatnú podmienku.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky obsiahnutej v Rozhodcovskej
zmluve ako neprijateľnej podmienky, nakoľko rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre

exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňovala voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. O
doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ide aj vtedy,
ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Pre povinného to znamenalo povinnosť
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v
Rozhodcovskej zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť.Uvedená skutočnosť predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa
rozhodcovskýrozsudokstávanespôsobilýmexekučnýmtitulom.Takýtorozhodcovskýrozsudoknemôže
byťpodkladomnavykonanieexekúcie,pretosúdprvéhostupňapostupovalsprávne,akzamietolžiadosť

súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd už len dopĺňa, že neplatná
rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez
právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej

zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Takto neboli splnené
podmienky pre pokračovanie exekúcie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa
§ 219 O. s. p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.