Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, February 24, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/281/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712208545
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712208545.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu : KVESTA s.r.o., so sídlom v Košiciach, Komenského 71,
zastúpený JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Herľanská 547,
proti žalovanému : U. O., V. X. F., D. XXX, zastúpený JUDr. Ľudmilou Vasiľovou, advokátkou, so sídlom
v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 81, v konaní o 250 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 7C/104/2012-55 zo dňa 24.4-2013

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvého stupňa) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 250 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 250 € titulom bezdôvodného obohatenia.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak sú trovy konania
v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, súd ich môže nepriznať alebo znížiť. Konštatoval,
že predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na
zváženie súdu, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod tou
neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa záveru súdu nemožno rozumieť iba zjavný
nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výšku trov konania, ale vôbec aj vznik trov
konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tvrdený skutkový stav
žalobcom bol zjavne nesporný, nakoľko žalovaný nepopieral prevzatie žalovanej sumy a nepopieral ani
to, že medzi ním a žalobcom nevznikol žiaden pracovnoprávny vzťah. Takto vzniknuté trovy preto súd
považoval v danom prípade za neprimerané.

Proti tomuto rozsudku, proti výroku o trovách konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol rozsudok v napadnutom výroku zmeniť
a priznať mu náhradu trov konania vo výške 16,50 € za zaplatený súdny poplatok a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 429,01 €. Alternatívne navrhol zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania namietal, že aplikáciou ust. § 150 ods. 2 O.s.p. bol žalovaný
neoprávnene zvýhodnený, poukázal na to, že konanie trvalo od 11.6.2012. V priebehu konania
boli nariadené 4 pojednávania a boli vykonané aj ďalšie úkony právnych služieb, nakoľko žalobca
bol zastúpený advokátom. Konanie skončilo úspechom žalobcu, pričom vôbec nemuselo byť voči
žalovanému vedené, ak by tento správne zareagoval na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Keďže sa jednalo o drobný spor, súd ani nemusel nariaďovať pojednávanie a mohol v tejto veci
rozhodnúť už na základe podaného návrhu na začatie konania zo dňa 7.6.212, vrátane príloh, z ktorých
bolo zrejmé, že z účtu žalobcu bolo dňa 27.4.2012 poukázaných spolu 250 € na účet žalovaného.
Žalobca odmietol dobrovoľne vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia. Súd napriek tomu, že

viedol súdne konania viac ako rok, nepriznal žalobcovi žiadnu náhradu trov konania, čo žalobca pociťuje
ako ujmu na svojich právach a značné znevýhodnenie. Trovy boli pritom účelne vynaložené. Každý má
právo na to, aby aj v hoci jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci bol zastúpený advokátom.
Zo všetkých týchto dôvodov navrhol priznať mu náhradu trov konania, ako boli vyššie uvedené.

Žalovaný sa k odvolaniu, ktoré bolo doručené jeho právnej zástupkyni dňa 3.7.2013, do rozhodnutia
odvolacieho súdu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov nevyporiadal so všetkými
okolnosťami, významnými z hľadiska rozhodovania podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p., keď vzal do úvahy
výlučne jednoduchosť sporu, vzhľadom na nesporný tvrdený skutkový stav, z ktorého dôvodu je jeho
rozhodnutie v napadnutom výroku nepreskúmateľné.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia patrí medzi vady konania v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.,
pretože takýmto postupom súdu je účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, konkrétne
realizácia jeho procesného práva účinne sa brániť proti rozhodnutiu súdu. Táto vada konania je dôvodom
zrušenia rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..

V zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie cit. ust. § 150 ods. 2 O.s.p. zaviedlo do nášho právneho poriadku, podobne ako Nariadenie EP
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu, možnosť nepriznania alebo zníženia trov súdom, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané.

Podľa bodu 29 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, trovy konania by mala znášať strana, ktorá
nemala vo veci úspech. Trovy konania by sa mali určiť v súlade s vnútroštátnym právom, vzhľadom
na ciele jednoduchosti a nákladovej efektívnosti by mal súd, alebo tribunál nariadiť, aby bola strana,
ktorá nemala vo veci úspech, povinná zaplatiť len trovy konania, vrátane napr. aj všetkých nákladov
vyplývajúcich zo skutočnosti, že sa druhá strana nechala zastupovať advokátom alebo inou osobou s
právnickým vzdelaním alebo všetkých nákladov vyplývajúcich z doručenia alebo prekladu dokumentov,
ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky, alebo ktoré sú nevyhnutné.

V dôvodovej správe k novele O.s.p., uskutočnenej zák.č. 385/2008 Z.z., zákonodarca udáva, že v
týchto konaniach (drobné spory) trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná
pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími
nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska
odmeny advokáta spoločností, ktoré takéto pohľadávky hromadne uplatňujú. Majú možnosť výberu
advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a vymáhanie takýchto pohľadávok za takých podmienok, že
veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo
zaujímavé. Pre porovnanie nariadenie o tzv. drobných veciach uvažuje s nepriznaním trov konania,
pokiaľ sú neprimerané voči pohľadávke (resp. neúmerné hodnote pohľadávky) vo veciach do 2000 €.
Navrhovaným ustanovením sa navrhuje nepriznanie neprimeraných trov voči pohľadávke len v sporoch
o tie najnižšie sumy.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 €, od toho
okamihu ide o drobný spor. Zároveň v ods. 2 tohto ust. je vymenované, čo sa nepovažuje za drobné
spory.

V § 150 ods. 2 O.s.p. je teda zakotvené moderačné právo súdu, ktoré ho oprávňuje iba v konaní o drobné
spory (v žiadnom inom konaní) trovy konania účastníka znížiť alebo mu ich vôbec nepriznať. Ust. ods.

2 § 150 O.s.p. systematicky je síce začlenené za ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p., avšak do právneho
poriadku bolo zakotvené v súvislosti s nariadením EP a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, a teda odvolací súd uzavrel, že
aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nevyžaduje splnenie podmienok tak, ako tieto sú upravené v § 150
ods. 1 O.s.p., ktorý vychádza z iných zákonných podmienok pre možnosť zníženia náhrady trov konania,
resp. ich nepriznania (majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery účastníkov a okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní).

Aplikácia moderačného práva súdu ustanovená v § 150 ods. 2 O.s.p. prichádza do úvahy tak proti
žalobcovi, ako aj proti žalovanému podľa toho, ktorý z nich by mal nárok na náhradu trov konania. Musí
však byť splnená podmienka, že sú trovy konania neprimerané voči pohľadávke. Aký pomer výšky trov k
výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný, zákon neustanovuje. Záver, že ide o neprimeranosť
trov konania voči pohľadávke, je výsledkom voľnej úvahy súdu v prejednávanom prípade. Takisto je
ponechané na voľnú úvahu súdu, či trovy zníži, alebo ich vôbec neprizná. Ako prvé a rozhodujúce
kritérium pre rozhodnutie o náhrade trov konania by mala byť účelnosť vynaložených trov konania, až
potom možno uvažovať o zohľadnení primeranosti trov.

Nepochybne neprimeranosť trov môže súvisieť aj s právnou nenáročnosťou (jednoduchosťou sporu),
prípadne aj so skutkovou nenáročnosťou sporu, avšak uvedené kritérium nemožno použiť ako výlučné
a jediné pri úvahe o (ne)primeranosti trov. Vždy je potrebné zohľadniť aj výšku trov konania v pomere
k uplatnenej pohľadávke, charakter uplatnenej pohľadávky, okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu
práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a okolnosti poskytnutia právnej pomoci, medzi
ktoré patrí aj poskytovanie právnej pomoci v opakujúcich sa skutkovo totožných veciach.

V prejednávanej veci vyššie uvedené kritéria súd nezohľadnil, a preto je jeho úvaha o neprimeranosti
trov predčasná.

Z obsahu spisu možno konštatovať, že v prejednávanej veci nešlo o právne ani skutkovo náročnú vec,
avšak vzhľadom na postoj žalovaného v konaní nemožno sa stotožniť so záverom súdu, že tvrdený
skutkový stav bol zjavne nesporný.

Žalovaný po doručení platobného rozkazu zvolil si právneho zástupcu - advokátku, ktorá v jeho mene
podala odpor proti platobnému rozkazu z dôvodu, že pohľadávku žalobcu žalovaný neuznáva a nie je
ochotný ju zaplatiť. Tento svoj postoj žalovaný reprezentoval počas celého konania, z ktorého dôvodu
bolo nevyhnutné vykonať dokazovanie na preukázanie (ne)dôvodnosti žaloby. Dokonca aj po vykonaní
dokazovania žalovaný zotrval na svojom stanovisku.

Ďalšia okolnosť, na ktorú je potrebné prihliadnuť, sú skutočnosti, ktoré predchádzali podaniu žaloby.
Žalobca totiž tvrdí, že žalovaného vyzval na zaplatenie žalovanej sumy pred podaním žaloby, avšak z
dôvodu jeho neochoty plniť bol nútený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Za tejto situácie trovy
konania spojené so zaplatením súdneho poplatku treba považovať za účelne vynaložené trovy konania,
ktorých nepriznanie, či zníženie by ani s odvolaním sa na ust. § 150 ods. 2 O.s.p. nebolo spravodlivé,
pretože bez splnenia tejto poplatkovej povinnosti žalobcu by ani súdne konanie nemohlo „prebehnúť“.
Preto pri zohľadnení úspechu žalobcu v konaní v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. aj u tohto drobného sporu
treba priznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania súvisiacich so zaplatením súdneho poplatku,
čo v danom prípade predstavuje 16,50 €.

Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, súd prvého stupňa s ohľadom na všetky vyššie vymenované
kritéria rozhodovania v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. opätovne posúdi, v akom rozsahu tieto boli
primerané

Primeranosť trov právneho zastúpenia je potrebné posúdiť jednak vzhľadom na ich výšku, pričom
už v tomto štádiu konania je zrejmé, že z tohto pohľadu sú uplatnené trovy právneho zastúpenia
neprimerané výške uplatnenej pohľadávky, keďže dosahujú takmer jej dvojnásobok a ďalej primeranosť
je potrebné posúdiť aj vzhľadom na skutočnosť, že ide o zastúpenie žalobcu tým istým zástupcom
v skutkovo i právne v rovnakých sporoch, čo nepochybne vyplýva aj z odvolania žalobcu (poukaz
na iné konania vedené na tom istom súde), kedy vzhľadom na totožné právne problémy a rovnaké
podklady žalobcu je pracnosť jednotlivých úkonov, ale aj právna (ne)náročnosť jednotlivých úkonov

právnej pomoci v jednotlivých veciach podstatne nižšia, ako keby išlo o individuálne zastupovanie.
Vzhľadom na hromadné „vybavovanie“ veci sú určitým spôsobom znížené aj hotové výdavky.

Výška uplatnených trov konania a okolnosti poskytnutia právnej pomoci teda umožňujú záver o
neprimeranosti uplatnených trov právneho zastúpenia.

Vzhľadom však na okolnosti, ktoré žalobcu viedli k uplatneniu práva na súde a postoj žalovaného v
priebehu konania, sa zdá nespravodlivé nepriznanie trov právneho zastúpenia ako celku, a preto úvaha
súdu by mala smerovať k ich zníženiu a otázka, v akom rozsahu sú vzhľadom na všetky vyššie uvedené
okolnosti uplatnené trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia primerané, bude vecou posúdenia
prvostupňového súdu po vrátení veci.

Odvolací súd však dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že v každom prípade je povinný ex offo
skúmať aj splnenie podmienok v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., čo znamená, že žalovaného je možné
zaviazať na náhradu hoci aj znížených trov konania v zmysle ust. § 150 ods. 2 O.s.p. iba v prípade, že
nie sú splnené podmienky v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pre nepriznanie náhrady trov konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.