Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/204/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216071
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7712216071.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25,
IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom v Bratislave, Grősslingova 4, IČO: 36 864
421, proti žalovanej Slovenskej republike za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
so sídlom v Bratislave, Župné námestie č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 19. decembra 2014 č.k. 6C/224/2012-93 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a vyslovil, že po právoplatnosti uznesenia
postúpi vec na konanie Ministerstvu spravodlivosti SR.

V odôvodnení uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanej peňažný nárok titulom náhrady škody

a nemajetkovej ujmy, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Michalovce tým, že v ním označených exekučných konaniach nerozhodol o jeho podaniach alebo
nevykonal úkony o jeho podaniach v lehotách, ktoré stanovuje Občiansky súdny poriadok a Exekučný
poriadok, pričom na dôkaz splnenia podmienky v zmysle § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v
znení účinnom do 31.12.2012, označil spis žalovanej ohľadne predbežného prerokovania jeho nárokov
a potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

Vychádzal zo zistenia, že žalobca v čase od 23.4.2012 do 25.9.2012 doručil Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky písomné podania, ktorými požiadal o predbežné prerokovanie svojho nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy. Ministerstvo spravodlivosti žalobcovi listom zo dňa 22.10.2012
oznámilo, že má považovať žiadosti za vybavené z dôvodu, že mu žalobca nepredložil žiadané listinné
dôkazy a neposkytol požadované informácie a nedoplnil žiadosti o požadované náležitosti, a to napriek

výzve zo dňa 10.5.2012 a opakovanej výzve zo dňa 6.6.2012.

Po právnom posúdení veci podľa § 15 ods. 1 a 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 514/2003
Z.z., v znení účinnom do 31. 12.2012 dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nesplnil zákonnú
podmienku uvedenú v § 16 ods. 1 cit. zákona, pretože k predbežnému prerokovaniu nároku žalobcu na
náhradu škody nedošlo z dôvodu, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,

ktoré podal na Ministerstvo spravodlivosti SR, neobsahovali všetky potrebné náležitosti, na základe
ktorých sa nimi bolo možné kvalifikovane zaoberať. Z uvedeného potom vyvodil, že do 31.12.2012
žalobca nepodal u žalovaného také žiadosti o náhradu škody, na základe ktorých by vznikli právne
účinky upravené v §§ 15, 16 a 17 zákona č. 514/2003 Z.z., a preto mu nemohlo vzniknúť právo
uplatniť do 31.12.2012 nároky na náhradu škody na súde. Po právnom posúdení podľa § 103 O.s.p.
a § 104 ods. 1 O.s.p. dospel potom k záveru, že v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok

podmienky konania spočívajúci v nedostatku právomoci súdu (§ 7 a § 8), nakoľko príslušným orgánom
na prerokovanie žiadosti na predbežné prerokovanie náhrady škody nie je súd, ale podľa zákona č.514/2003 Z.z. je ním v tejto veci Ministerstvo spravodlivosti SR. Na základe uvedeného konanie vo veci
zastavil pre nesplnenie podmienok konania s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená
na Ministerstvo spravodlivosti SR za účelom prerokovania žiadosti žalobcu na náhradu škody.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca, z odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f), g), h) O.s.p., ako i podľa § 205 ods. 2 písm. c) a f) O.s.p..
Žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Za nesprávne označil skutkové zistenie súdu prvého stupňa, ktoré vyústilo v jeho právny záver, že nemá
právomoc vo veci konať, pretože konaniu pred súdom nepredchádzalo konanie pred Ministerstvom
spravodlivosti SR, keďže žiadosť o predbežné prerokovanie konkrétnej veci nebola podaná. Uviedol,
že k tomuto záveru dospel súd napriek tomu, že jednak predložil dôkaz danú skutočnosť preukazujúci
a jednak opakovane označoval ďalší dôkaz, a to príslušný spis Ministerstva spravodlivosti SR k jemu
podanej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ktorý žiadal ho vykonať. Zdôraznil, že v danom

prípade bola žiadosť jednoznačne podaná, čo potvrdil aj sám žalovaný vo svojich vyjadreniach. Tvrdil
pritom, že jeho nárok predbežne prerokovaný bol, pretože k naplneniu pojmu predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody dôjde už samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Napokon poukazom na niektoré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (IV.
ÚS 345/09, I. ÚS 27/1998, III. ÚS 16/2000) i Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania

práva na nestranný súd, mal za to, že vo veci rozhodoval vylúčený sudca. Podľa jeho názoru okolnosť,
že krajský súd nezistil dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach i objektívne v
očiach verejnosti, nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie a konanie mu
predchádzajúce podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno
považovať za správne, ak vychádza z názoru, že v danom prípade k predbežnému prerokovaniu nároku
žalobcu na náhradu škody nedošlo z dôvodu, že jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, ktoré podal na Ministerstvo spravodlivosti SR, neobsahovali všetky potrebné náležitosti,
na základe ktorých sa nimi bolo možné kvalifikovane zaoberať.

Podľa§15ods.1zák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociao
zmeneniektorýchzákonovnároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa§16ods.1zák.č.514/2003Z.z.akpríslušnýorgánneuspokojínároknanáhraduškodyalebojeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 16 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nároku na súde je poškodený povinný uviesť
požadovanú výšku úhrady podľa ods. 1 a 2 (§ 17 ods. 5 citovaného zákona).

Predbežné prejednanie nároku na náhradu škody nesprávnym úradným postupom na príslušnom

orgáne je jednaním medzi poškodeným účastníkom na strane jednej a štátom zastupovaným príslušným
ústredným orgánom na strane druhej, ktoré má za cieľ dosiahnuť zmierne vyriešenie veci. V zákone
č. 514/2003 Z.z. nie je ustanovenie, ktoré by spôsob tohto prejednania upravovalo, alebo odkazovalo
v tomto smere na iný predpis. Z ustanovení štvrtej časti zákona č. 514/2003 Z.z. je možno výkladomvyvodiť, že zákonodarca inštitútom predbežného prejednania nároku zamýšľal upraviť neformálny
postup príslušného orgánu, ktorý buď požadovaný nárok uspokojí a náhradu poskytne, alebo nie. Ide
pritom o jednanie neformálneho charakteru, ktoré v kladnom prípade končí spravidla dohodou, podľa

ktorej dochádza buď k úplnému alebo aspoň čiastočnému uspokojeniu nároku. Faktické uspokojenie
alebo neuspokojenie nároku príslušným orgánom štátnej správy je výsledkom rozhodovacieho procesu,
pri ktorom tento orgán hodnotí žiadosť a k nej pripojené doklady. Zo znenia ustanovenia § 16 ods.
1 v spojení s ust. § 15 ods. 1 je potrebné vyvodiť, že príslušný orgán neprejednáva predbežný nárok
na náhradu škody v konaní podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a nevydáva

o tom rozhodnutie, ale ako bolo uvedené, v stanovenej lehote nárok buď uspokojí alebo neuspokojí.
Zákonná požiadavka na predbežné prejednanie nároku na náhradu škodu na príslušnom orgáne je síce
obligatórnou podmienkou pre uplatnenie tohto nároku na súde, lebo poškodený sa môže sa môže so
svojím nárokom obrátiť na súd iba vtedy, ak do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia nebol jeho nárok
príslušným orgánom plne uspokojený. Ide však o podmienku procesnoprávnu, ktorej nedostatok má iba
procesné dôsledky a nemôže byť dôvodom pre zamietnutie žaloby z vecného hľadiska alebo zastavenie

konania. Preto ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na súde bez predbežného prejednania
príslušného orgánu, jedná sa o odstrániteľný nedostatok podmienky konania v zmysle ustanovení §
103 a § 104 O.s.p. a namieste je postup podľa § 104 ods. 2 O.s.p., ktorý v prípade neodstránenia
tohto nedostatku vedie k zastaveniu konania. Súdne konanie potom prichádza do úvahy v prípadoch,
kedy predbežné prejednanie neviedlo k uspokojeniu nároku, prípadne kedy bol na jeho základe nárok

uspokojený len čiastočne.

V prejednávanej veci z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca v konaní uplatnil nárok na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
v Michalovciach v exekučnom konaní vedenom proti povinnému P. F., A.. X.X.XXXX. Za nesprávny

úradný postup žalobca označil postup Okresného súdu Michalovce ako exekučného súdu, ktorý v
rozpore s ust. § 44 ods. 7 a 8 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 1.9.2005 do 1.12.2006,
nerozhodol o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, naopak k vydaniu
rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe (č.l. 2). Vzhľadom na to, že žalobca v konaní uplatnil nárok
na náhradu škody proti štátu, správne postupoval súd prvého stupňa, ak sa zaoberal tým, či žalobcom

uplatnený nárok bol vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti príslušným orgánom
(§ 15 ods. 1). Správne súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, že žalobca požiadal Ministerstvo
spravodlivosti ako príslušný orgán písomnými podaniami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody,uvedenéskutkovézisteniavšaknesprávneprávneposúdil,akdospelkzáveru,žekpredbežnému
prerokovaniu žiadosti o jeho uplatňovaných nárokoch na náhradu škody vôbec nedošlo, nakoľko žiadosti

nespĺňali všetky náležitosti, a ak považoval žalobu za žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu
na náhradu škody.

Ako bolo uvedené inštitút predbežného prejednania nároku je iba neformálnym postupom príslušného
orgánu, ktorý rozhoduje iba predbežne o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. V jeho

rámci príslušný orgán poškodeným predbežne uplatnený nárok neprejednáva podľa zák. č. 71/1967
Zb. o správnom konaní, ale len hodnotí žiadosť a k nej pripojené doklady. Výsledkom je potom faktické
uspokojenie alebo neuspokojenie nároku. Z uvedeného dôvodu tak príslušný orgán nemá ani povinnosť
vyzývať poškodeného na odstraňovanie prípadných vád žiadosti. Pokiaľ by na odstránenie vád podania
poškodeného vyzval a poškodený by v lehote ním určenej vady neodstránil, nemá to za následok

to, že k predbežnému prejednaniu uplatneného nároku na náhradu škody nedošlo (a teda dôvod pre
zastavenie konania), ale bol by to iba dôvod pre neuspokojenie uplatneného nároku poškodeným v
rámci predbežného prejednania. Ak teda v prejednávanej veci Ministerstvo spravodlivosti SR, ako
príslušný orgán v rámci predbežného prejednania nároku žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej
ujmy, bolo toho názoru, že žalobcom uplatnená žiadosť nemala potrebné náležitosti pre priznanie mu

nároku na náhradu škody, bola výsledkom tohto zistenia skutočnosť, že nedošlo k uspokojeniu ním
uplatneného nároku na náhradu škody a nie to, že žalobca ako poškodený nepožiadal písomne o
predbežné prejednanie nároku. Na základe uvedeného potom nemožno ani uzavrieť, že by prípadne
posudzovaná žaloba mala byť žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody.

Za nesprávny preto treba považovať záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade ide o nárok
uplatnený na súde predčasne, v situácii, ak vychádzal zo zistenia, že Ministerstvo spravodlivosti SR
listom zo dňa 22.10.2012 žalobcovi oznámilo, že má považovať jeho žiadosť za vybavenú, pretože
nepredložil žiadané doklady. Uvedená žiadosť však nie je súčasťou spisu v prejednávanej veci. I napriektomu ju ale prvostupňový súd hodnotil, keď uzavrel, že nárok žalobcu na náhradu škody, ktorá mu mala
vzniknúť postupom Okresného súdu Michalovce v exekučnej veci proti povinnému P. F., A.. X.X.XXXX,
je uplatnený na súde predčasne. V tejto časti je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo z dôvodov

napadnutého rozhodnutia nevyplýva na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru o tom,
že žiadosť nemá potrebné náležitosti.

Vo vzťahu k náležitostiam písomnej žiadosti o prerokovanie nároku žalobcu na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy je potrebné uviesť, že za správny nemožno považovať ani záver súdu, že podania

žalobcu o predbežné prejednanie nároku nespĺňajú náležitosti podľa § 15, 16 a 17 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Ten
vo svojom ust. § 15 ods. 1 stanovuje, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím i
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Neurčuje pritom, aké náležitosti má písomná žiadosť
obsahovať. V ust. § 17 ods. 5 zakotvuje jedinú požiadavku, že žiadosť musí obsahovať požadovanú

výšku škody, prípadne nemajetkovej ujmy. Z povahy nároku plynie, že žiadosť musí tiež obsahovať
označenie konania, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, označenie orgánu, ktorý vydal
nezákonné rozhodnutie alebo sa dopustil nesprávneho úradného postupu, označenie nezákonného
rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, ktorý musí byť konkretizovaný a musí byť presne
pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalovaný predložil fotokópiu náhodne vybratej žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012 (čl. 73 a nasl.). Zo
žiadosti je zrejmé, že žalobca uvedeným podaním požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR ako príslušný
orgán o predbežné prejednanie jeho nároku na náhradu škody spočívajúcej v nesprávnom úradnom

postupeOkresnéhosúduHumennévexekučnomkonaní(vedenéhousúdnehoexekútorapodčíslomEx
10816/2009),vktoromvystupovalakooprávnenýprotipovinnejQ.O.,A..XX.X.XXXX.Vžiadostižalobca
uviedol, že Okresný súd Humenné ako exekučný súd sa dopustil nesprávneho úradného postupu, ak
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku v lehote 15 dní od doručenia žiadosti a o tejto rozhodol až dňa 11.10.2010, teda

viac ako po 15 mesiacoch. Zo žiadosti taktiež vyplýva, že žalobca ako poškodený uviedol aj požadovanú
výšku náhrady v sume 955 eur.

Odvolací súd je toho názoru, že takto formulovaná žiadosť žalobcu o predbežné prejednanie nároku
na náhradu škody spĺňa požiadavky riadne uplatnenej písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prejednanie nároku. Z tejto žiadosti je totiž zrejmé, v ktorom konaní došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, ktorý orgán sa mal dopustiť nesprávneho úradného postupu (exekučné konanie vo veci
oprávneného Pohotovosť s.r.o. Bratislava proti povinnej Q. O., vedenej na Okresnom súde Humenné),
nesprávny úradný postup bol konkretizovaný a bola v nej i presne pomenovaná činnosť (nerozhodnutie
o žiadosti súdneho exekútora), ktorá mala byť v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona (ust.

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) a uvedená aj požadovaná výška náhrady v sume 955 eur. Na
základe uvedeného preto možno konštatovať, že nárok žalobcu ako poškodeného bol vopred predbežne
prerokovaný na základe tejto písomnej žiadosti príslušným orgánom Ministerstvom spravodlivosti SR,
v rámci ktorého do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nedošlo k uspokojeniu jeho nároku na
náhradu škody, preto žalobca sa môže domáhať uspokojenia svojho nároku na súde (§ 16 ods. 1).

Napokon pokiaľ žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vydal vylúčený sudca, táto
námietka predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p..

V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, ktorý posudzoval

námietku žalobcu ohľadom vylúčenia vec prejednávajúceho sudcu a dospel k záveru, že tento nie
je vylúčený (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. augusta 2014 č.k. 3NcC/32/2014-57).
Vzhľadom na to, že žalobca v rámci odvolacej námietky opätovne uvádza rovnaké dôvody, pre ktoré by
mal byť vec prejednávajúci sudca z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci vylúčený, nemožno
považovať túto odvolaciu námietku za dôvodnú, a teda že súd pri rozhodovaní o nároku žalobcu bol

nesprávne obsadený. V tejto časti preto nepovažuje odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné.

Vzhľadom na uvedené, ak v danej veci súd prvého stupňa vychádzal z iného právneho názoru
pri posudzovaní nároku žalobcu, vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho ani nezisťovalrozhodujúceskutočnostipotrebnéprerozhodnutieonárokužalobcunanáhraduškodyatýmtopostupom
odňal žalobcovi (i žalovanému) možnosť konať pred súdom, ak konanie zastavil. Práve z týchto dôvodov
odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vychádzať z názoru odvolacieho súdu vysloveného
v tomto zrušujúcom uznesení (§ 226 O.s.p.), vysporiadať sa dôsledne s námietkami a argumentáciou
žalobcu, na ktoré poukázal v tomto rozhodnutí i odvolací súd a následne vo veci opätovne rozhodnúť a

rozhodnutie odôvodniť v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia
bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne
závery, ktoré vyvodil zo zisteného skutkového stavu.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov tohto
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.