Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/141/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113219194
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7113219194.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a

členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky D.
Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej v P. na Č. ul. č. XX prechodne v P. na Q. ul. č. X zastúpenej Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o. so sídlom v Košiciach na Užhorodskej ul. č. 21 doručovacia
adresa Rastislavova 68 Košice proti odporcovi Ľ. R. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v P. na J. ul. č. XX v
konaní o určenie príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 2.12.2014 č.k. 41C 287/2013-50 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu

322,50 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku tak, že návrh aj v tejto časti zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania na súde prvého stupňa právo.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 322,50 €
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zaviazal prispievať na výživu navrhovateľky sumou
30 € mesačne od 1.4.2013 do 31.8.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke. Dlžné
výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.4.2013 do 31.8.2013 vo výške 150 € zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol.

Rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky doručeného súdu 31.10.2012 v spojení s podaním
doručeným súdu 16.4.2013 a podaním doručeným súdu 3.7.2013, ktorým sa domáhala úpravy práv a
povinností k mal. J. Z., nar. XX.X.XXXX a zároveň žiadala, aby súd otca zaviazal zaplatiť jej sumu 322,50
€ z titulu uhradenia polovice nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a tiež, aby súd odporcu

zaviazal prispievať na jej výživu 50 € mesačne, a to od septembra 2012 do septembra 2014. Svoj
návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého, teda odporcom nie sú v manželskom zväzku, približne
dva mesiace pred narodením maloletého ukončili svoj partnerský vzťah a od toho času býva sama so
svojou matkou, bratom aj mal. J. v podnájme. Odporca jej neprispieval na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom žiadnou sumou a taktiež jej neprispieval ani na výživu, prispieva iba na výživu
maloletého od jeho narodenia mesačne sumou 50 €.

Konanie bolo vedené pod sp.zn. 41P 78/2012 a uznesením z 9.5.2013 súd vylúčil návrh navrhovateľky
na priznanie nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a na určenie výživného od septembra 2012
do septembra 2014 na samostatné konanie (sp.zn. 41C 287/2013).Konajúci súd zistil, že navrhovateľke a odporcovi sa XX.X.XXXX narodil z mimomanželského zväzku

mal. J. Z., pričom partnerský vzťah jeho rodičov sa skončil dva mesiace pred jeho narodením.
Navrhovateľke v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom vznikli nevyhnutné náklady najmä na oblečenie,
vitamínyadrogériu,ktorékonkretizovalaavyčíslilanasledovne:tehotenskétričká6až7kusovvhodnote
spolu 50 €, tehotenské nohavice - dvoje rifle a dvoje ľanové nohavice v hodnote spolu 100 €, tepláky 2
ks v hodnote spolu 40 €, tehotenská šaty 3 ks v hodnote spolu 100 €, tehotenská sukňa 2 ks v hodnote

20 €, tehotenské pásy dvojbalenie v hodnote 20 €, ortopedická obuv - šľapky, tenisky spolu v hodnote
75 €, tehotenské podprsenky 2 ks v hodnote spolu 40 €, spodné prádlo v hodnote 40 €, nočné košele
3 ks spolu 50 € + krém proti striám, olej proti striám po 20 € každý kus, vitamíny 10 €, kyselina listová
35 €. Navrhovateľka odôvodnila nákup tohto tehotenského oblečenia tým, že počas tehotenstva pribrala
takmer 20 kg, na dôkaz čoho predložila súdu fotokópiu tehotenskej knižky, z ktorej vyplynulo, že jej
váha na začiatku tehotenstva bola 58 kg a 30.7.2012, teda 18 dní pred pôrodom 76 kg. Preto bolo

nevyhnutné, aby si zakúpila nové oblečenie, nakoľko do pôvodného sa nevedela obliecť. Navrhovateľka
nepredložila však žiadne bločky, ktoré by preukazovali zakúpenie tehotenského oblečenia, nakoľko
tvrdila, že v tom čase, kedy si toto oblečenie zakupovala, ešte bola v partnerskom vzťahu s odporcom,
a teda nepredpokladala, že niekedy v budúcnosti si voči odporcovi bude takýmto návrhom musieť
uplatniť náhradu časti týchto výdavkov spojených s tehotenstvom a pôrodom, vtedy netušila, že ich

partnerský vzťah bude ukončený. Čo sa týka obuvi v hodnote 75 €, túto si zakúpila z dôvodu, že išlo o
ortopedickú obuv, ktorú potrebovala, nakoľko jej počas tehotenstva opúchali nohy. Navrhovateľka pred
nástupom na materskú dovolenku pracovala ako promotérka príležitostne a zároveň bola evidovaná na
úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaná. V čase podania návrhu na začatie konania
bola na materskej dovolenke, pričom od júla 2012 do apríla 2013 poberala materskú vo výške 700 €,

z dôvodu, že pred narodením dieťaťa si dobrovoľne priplácala nemocenské poistenie. Od 14.4.2013
príjem navrhovateľky pozostával len z prídavku na dieťa vo výške 23,10 € a rodičovského príspevku
199 € mesačne. Od 1.9.2013 sa zamestnala v spoločnosti Labaš s.r.o., kde pracuje ako predavačka -
pokladníčkaajejpríjemvroku2013bol500€brutto,vroku2014bola4mesiacepráceneschopná,bolijej
vyplácané len nemocenské dávky a jej priemerný mesačný príjem od júla 2014, kedy opätovne nastúpila

do zamestnania po práceneschopnosti do októbra 2014 zo zamestnania bol 679 € brutto. Navrhovateľke
bol pri narodení dieťaťa vyplatený príspevok vo výške 151,37 € a príplatok k príspevku pri narodení
dieťaťa 678,49 € a uviedla, že tieto finančné prostriedky použila na nevyhnutné výdavky novorodenca
a tiež z týchto finančných prostriedkov uhradila krstiny. V školskom roku 2014/ 2015 začala študovať na
Technickej univerzite v Košiciach, Leteckej fakulte, kde navštevuje 1. ročník bakalárskeho štúdia, odbor

riadenie leteckej dopravy - manažérstvo, za toto štúdium platí 550 € na školský rok. V čase podania
návrhu bývala spolu s mal. J. v spoločnej domácnosti v prenajatom byte spolu s jej matkou a bratom a
na úhrade nájmu sa podieľala vo výške 165 € mesačne. V januári 2014 sa navrhovateľka s dieťaťom
a svojou matkou presťahovali do iného podnájmu, do 4-izbového bytu. Za celý byt platia nájomné 440
€ mesačne vrátane úhrad spojených s užívaním bytu. Navrhovateľka z toho mesačne hradí viac ako

polovicu, okolo 270 až 280 €. Do nového podnájmu sa musela presťahovať z dôvodu, že majiteľ bytu,
v ktorom predtým bývali, byt predal v decembri 2013. Mesačné náklady navrhovateľky okrem nákladov
na bývanie sú na telefón 35 €, internet 25 €, stravu 100 €, kozmetiku a drogériu 30 €, oblečenie 50
€. V osobnej starostlivosti má mal. J., o ktorého sa riadne stará a zo svojho príjmu uhrádza aj všetky
nevyhnutné výdavky maloletého, pričom zo spisu 41P 78/2012 vyplynulo, že tieto mesačné výdavky sú

vo výške 330 € a odporca jej na výživu maloletého doposiaľ prispieva 50 € mesačne.

Odporca pracuje v Košickej záchranke ako záchranár, jeho priemerný mesačný zárobok za rok 2012
bol 824 € brutto a za obdobie od januára 2013 do septembra 2013 činil cca 966 € brutto. Od 1.9.2013

bol odporca v dôsledku úrazu práceneschopný až do 30.6.2014, kedy poberal iba nemocenské dávky
vo výške cca 500 € mesačne. Od 1.7.2014 opätovne nastúpil do práce ako záchranár a jeho príjem
za obdobie od júla 2014 do októbra 2014 činil v priemere cca 1.189 € brutto. Odporca spočiatku
uvádzal, že si dokáže popri zamestnaní aj privyrobiť ako elektrikár, jeho príjmy z tejto činnosti boli
nepravidelné. Na pojednávaní 30.10.2014, ako aj 2.12.2014 uviedol, že túto vedľajšiu pracovnú činnosť

vykonáva len ako odplatu za nejakú inú prácu, ktorú pre neho niekto vykoná, resp. ak mu niekto s
niečím pomôže, on sa mu týmto spôsobom revanšuje. Preto z tejto práce nemal žiaden príjem, navyše
nemá ani oprávnenie vykonávať prácu elektrikára, pretože v roku 1988, kedy skončil strednú školu
v odbore elektrikár, v uvedenom obore pracoval iba rok a pol. Existuje však vyhláška o vysokom anízkom napätí, ktorá upravuje podmienky výkonu tohto povolania a podľa tejto vyhlášky je potrebné
každé tri roky chodiť na preskúšanie, na základe čoho vydá komisia potvrdenie, či dotyčný môže činnosť
vykonávať. Vzhľadom na to, že na uvedenom preskúšaní nikdy nebol, nemá toho času oprávnenie na

vykonávanie tejto činnosti. V septembri 2013 mal úraz, kedy mal vykĺbené rameno, preto bol až do
júla 2014 práceneschopný, s problémami môže pracovať v hlavnom pracovnom pomere a vlastne tieto
zdravotné problémy mu neumožňujú, aby si popri zamestnaní privyrábal. Navyše práca záchranára je
veľmi fyzicky a psychicky náročná. V školskom roku 2012/ 2013 študoval v 1. ročníku magisterského
štúdia, následne v školskom roku 2013/ 2014 v 2. ročníku magisterského štúdia, kedy v júni 2014 toto

štúdium ukončil titulom magister. Za štúdium platil 1.000 € ročne a išlo o štúdium v odbore verejné
zdravotníctvo, na základe čoho má možnosť zamestnať sa napríklad na Úrade verejného zdravotníctva,
kde by mohol vykonávať hygienické kontroly v prípade, ak by už fyzicky, resp. s pribúdajúcim vekom
nemohol pracovať ako záchranár. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve a ktorý
nadobudol na základe vyporiadania BSM so svojou exmanželkou. Tento dom nadobudli s exmanželkou
počastrvaniamanželstvaodjehorodičov.NarekonštrukciutohtodomudostalizoŠtátnehofondurozvoja

bývania pôžičku a dom bolo potrebné zrekonštruovať do dvoch rokov od jej poskytnutia a skolaudovať,
inak by príspevok museli vrátiť. Nakoľko sa v priebehu prebiehajúcej rekonštrukcie rozviedli, musel si
vziať na vyporiadanie BSM hypotéku vo výške 1.200.000 Sk, aby mohol exmanželku vyplatiť a tiež ďalej
splácaštátnupôžičku.Vtomtodomebývasosvojoumatkou,ktorájepoberateľkoustarobnéhodôchodku
a s bratom, ktorý je už toho času zamestnaný, takže na nákladoch na bývanie sa podieľajú spoločne.

Výdavky odporcu pozostávajú z mesačných splátok úveru 284,86 €, ďalej nákladov na elektrinu 59,84
€, plyn 181 €, voda 46,51 €, odpad 7 €, na stravu vynaloží mesačne približne 150 až 200 € + ošatenie
a hygienu asi 50 €. Na výživu mal. J. prispieva 50 € mesačne od septembra 2012, platí maloletému
sporenie vrátane poistky 30 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Konajúci súd poukázal na
rozsudok sp.zn. 41P 78/2012 z 2.12.2014, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu mal. J. v

období od 18.9.2012 do 31.8.2013 169 € mesačne, v období od 1.9.2013 do 30.6.2014 80 € mesačne
a od 1.7.2014 do budúcna 135 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné
výživné za obdobie od 18.9.2012 do 30.11.2014 vo výške 2.076,50 € uložil otcovi zaplatiť v lehote 90
dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého.

Zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa § 74 ods. 1, 3, § 75, § 76 ods. 1 Zákona o rodine
a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Aj keď odporca spočiatku trval na
tom, že nie je ochotný navrhovateľke uhradiť polovicu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom,
ktoré si v konaní uplatnila, a to vo výške 322,50 € z dôvodu, že navrhovateľka o nákupe týchto vecí

nemá bločky, resp. hodnoverné doklady preukazujúce, že si tieto veci skutočne zakúpila, súd dospel k
záveru, že navrhovateľka napriek tomu, že dôkazy nepredložila, bola nútená zakúpiť si nové tehotenské
oblečenie vzhľadom na to, že počas tehotenstva pribrala 20 kg, čo bolo jasne preukázané z tehotenskej
knižky, a teda nemohla nosiť ošatenie, ktoré mala pred otehotnením. Vyjadril názor, že navrhovateľka
si zakúpila primerané množstvo oblečenia a taktiež aj cena tohto oblečenia zodpovedá priemerným

cenám na trhu, teda nejde o žiadne nadštandardné výdavky. Z uvedeného dôvodu uznal tieto náklady
navrhovateľky na tehotenské oblečenie v celom rozsahu ako opodstatnené. Taktiež za opodstatnený
považoval aj nákup ortopedickej obuvi tiež za primeranú trhovú cenu takýchto produktov vzhľadom na
to, že navrhovateľka mala zdravotné problémy spočívajúce v opúchaní nôh. Pokiaľ ide o krém proti
striám, olej proti striám, vitamíny a kyselinu listovú, mal za to, že aj tieto výdavky boli opodstatnené

v súvislosti s prirodzenou starostlivosťou o telo a zdravie počas tehotenstva. Z uvedených dôvodov
dospel k záveru, že celkové náklady, ktoré si navrhovateľka v konaní uplatnila, spojené s tehotenstvom
a pôrodom sú opodstatnené, a preto odporcu zaviazal k náhrade polovice týchto nákladov, t.j. v sume
322,50 €, ktorú mu povolil zaplatiť v 30 dňovej lehote. Pokiaľ ide o výživné, priznal navrhovateľke voči
odporcovi výživné 30 € mesačne od 1.4.2013 do 31.8.2013 a povinnosť platiť navrhovateľke toto výživné

mal odporca vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Navrhovateľka žiadala vo svojom
návrhu, aby súd odporcu zaviazal platiť jej výživné vo výške 50 € od septembra 2012 do septembra
2014. Pri určovaní výšky výživného vychádzal z ust. § 74 ods. 1 Zákona o rodine a dospel k záveru, že
30 € mesačne počas uvedeného obdobia je primerané na úhradu výživy navrhovateľky, ktorá v období
od júla 2012 do apríla 2013 poberala materskú vo výške 700 € a až od 14.4.2013 jej príjem pozostával

len z prídavku na dieťa vo výške 23,10 € a rodičovského príspevku 199 € mesačne. Tento stav trval do
31.8.2013 a následne sa zamestnala od 1.9.2013, pričom z tejto činnosti mala riadny príjem a poberala
zároveň aj rodičovský príspevok a prídavok na dieťa. Vzhľadom na to dospel k záveru, že povinnosť
odporcu prispievať primerane na úhradu výživy navrhovateľky bola daná len v období od 1.4.2013 do31.8.2013, preto jej návrh v prevyšujúcej časti zamietol. Vzhľadom na to, že odporca navrhovateľke na
výživuneprispieval,vzniklozatotoobdobiedlžnévýživné,ktorévyčíslilnasumu150€(30x5mesiacov),
ktoré uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania

rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na to, že navrhovateľka mala vo veci úspech len
čiastočný, preto vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku proti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľke sumu 322,50

€ titulom úhrady niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom podal v zákonnej lehote
odvolanie odporca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. a žiadal, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a návrh aj v tejto časti zamietol, alternatívne, aby zrušil rozsudok súdu
prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie. Uviedol, že podmienkou priznania príspevku na úhradu
niektorých nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom je existencia opodstatnených výdavkov
súvisiacich s tehotenstvom a pôrodom. Ide najmä o preukázateľné výdavky v súvislosti s nákupom

tehotenského oblečenia, doplnkovej výživy a vitamínom či liekov, pričom navrhovateľka musí predložiť
dôkazy o vynaložených nákladoch. Vyjadril názor, že prírastok na váhe nie je sám o sebe spôsobom
na preukázanie nákupu vecí, ktoré navrhovateľka uviedla. Je zrejmé, že navrhovateľka hodnoverne
nepreukázala žiaden výdavok v súvislosti s tehotenstvom a pôrodom. Okrem toho, ako sama uviedla,
všetky výdavky vznikli v čase, keď žili partnerským životom a je teda samozrejmé, že jej na tieto veci

prispieval, nakoľko bola nezamestnaná a nemala finančné prostriedky na zabezpečenie uvedeného
množstva vecí. Vyjadril názor, že na náklady súvisiace s tehotenstvom a pôrodom prispel v rámci svojich
možností dostatočne počas trvania ich partnerského vzťahu, a to vo väčšej miere ako navrhovateľka.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Výroky rozsudku o povinnosti odporcu prispievať na výživu navrhovateľky v období od 1.4.2013
do 31.8.2013, dlžnom výživnom za uvedené obdobie, ako aj zamietnutí návrhu navrhovateľky v

prevyšujúcej časti neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom
preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení

s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, použil
správne ustanovenia Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav a dospel
tak k nesprávnym právnym záverom.

Predpokladom pre priznanie príspevku na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom
nevydatej matke je preukázanie existencie a výšky nákladov, ktoré matke v tejto súvislosti vznikli, pričom
táto dôkazná povinnosť postihuje oprávnenú matku, teda navrhovateľku. Konanie o nárokoch nevydatej
matky je konaním sporovým, v ktorom platí takzvaná prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza
zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a táto zásada úzko

súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú
z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.. Dôkazná povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie
svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté dôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti
tvrdené účastníkom, možno skonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich
tvrdení, čo má za následok jeho úspech v konaní. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo

tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. V tomto prejednávanom
prípade však navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia o nákladoch spojených s tehotenstvom a
pôrodom v zmysle jej špecifikácie, pričom zároveň tvrdila, že uvedené náklady vznikli v čase, keď
žila s odporcom v partnerskom vzťahu, teda doklady o nákupe si neodkladala. Navyše v uvedenomobdobí bola nezamestnaná, preto jej dôvody, pre ktoré nebola schopná preukázať tvrdené náklady
spojené s tehotenstvom a pôrodom spochybňujú uplatnený nárok. Vzhľadom na to, že navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojich tvrdení, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil,

keď vychádzal z domnelých, teda ničím neosvedčených nákladov navrhovateľky a jej návrhu v tejto
časti v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutom výroku tak, že návrh navrhovateľky aj v tejto časti zamietol, keďže hodnoverným
spôsobom nepreukázala existenciu a výšku nákladov, ktoré jej mali v súvislosti s uplatneným nárokom
vzniknúť a že odporca sa na týchto nákladoch nepodieľal.

Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách
konania na súde prvého stupňa.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V dôsledku zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodoval aj o trovách konania na
súde prvého stupňa a v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo, nakoľko navrhovateľka mala vo veci úspech len čiastočný a odporca si náhradu
trov konania neuplatnil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov si náhradu trov
konania neuplatnil (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.