Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712220538
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712220538.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a

členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky J.
I. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na C. ul. č. X zastúpenej JUDr. Henrietou Hirjakovou advokátkou so
sídlom v Michalovciach na ul. Nám. osloboditeľov č. 1 proti odporcovi B. I. nar. X.X.XXXX bývajúcemu
v obci A. č.d. XX zastúpenému JUDr. Miroslavom Mydlom advokátom so sídlom v Michalovciach na ul.
Sama Chalupku č. 2 v konaní o určenie výživného o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce zo 17.1.2014 č. k. 14P/342/2012-111 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o výživnom pre navrhovateľku od 17.12.2012 do 31.1.2014 a vo

výroku o dlžnom výživnom od 17.12.2012 do 31.1.2014.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o výživnom pre navrhovateľku od 1.2.2014 do budúcna a v rozsahu
zrušenia v r a c i avec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať navrhovateľke na výživu 350
Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci od 17.12.2012. Dlžné výživné 3.308 Eur za obdobie od
17.12.2012 do 31.1.2014 povolil odporcovi splácať s bežným výživným po 200 Eur mesačne pod
následkami straty výhody splátok od februára 2014 a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z

účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil
tak, že ho zaviaže prispievať na výživu navrhovateľky 150 Eur mesačne od 17.12.2012 do 28.2.2014 a
minimálnym výživným od 1.3.2014, pretože je od 16.2.2014 nezamestnaný. Namietal, že konajúci súd
pri rozhodnutí nezohľadnil jeho výdavky, ktoré vyčíslil na 1.192 Eur mesačne. Uviedol, že domov chodil
pravidelne, minimálne raz za tri mesiace, kedy aj realizoval styk s deťmi. Špecifikoval, akým spôsobom

prispieval na výživu detí a namietal oprávnenosť výdavkov navrhovateľky na stravné v rozsahu 284
Eur mesačne, keď on sám si účtuje 250 Eur mesačne. K odvolaniu priložil preloženú výpoveď od
zamestnávateľa.

Odporca v priebehu odvolacieho konania predložil do spisu oznámenie X. O., A. Z. Q. P. z 5.3.2014,
ktorým bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 17.2.2014 a rozhodnutie X. O., A. Z.
Q. P. z 12.3.2014, ktorým mu bol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného

vymeriavacieho základu 52,9316 Eur od 17.2.2014 na 6 mesiacov.

Okrem toho doplnil svoje odvolanie podaním, v ktorom popísal dôvody, pre ktoré sa odsťahoval do
G., akým spôsobom hospodárili s matkou navrhovateľky a za akých okolností došlo k rozvodu ichmanželstva. Uviedol, že si zobral pôžičku, aby mohol zaplatiť E. dlžné výživné 1.250 Eur. Namietal, že
súd vôbec nezohľadnil, že navrhovateľka v čase podávania návrhu ešte neštudovala na vysokej škole
mimo miesta svojho bydliska, v dôsledku čoho mala nižšie náklady ako od septembra 2013. Poprel, že

by mu zamestnávateľ prispieval samostatne na ubytovanie a dodal, že tento príspevok už bol zahrnutý
v jeho čistom príjme, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa. Spochybnil, že by si mohol znížiť výdavky
na bývanie na 250 Eur mesačne, pretože v G. sú úplne inak nastavené ceny prenájmov ako na A..
Dodal, že najnižšie možné bývanie mal za 400 Eur mesačne na dobré slovo bez zmluvy v okrajovej časti
M.. Uviedol, že sa mu menili aj náklady na cestovné, pretože bol neustále presúvaný na iné prevádzky.

Spochybnil náklady navrhovateľky na obedy v rozsahu 200 Eur mesačne (20 x 10 eur), pretože pokiaľ
s ňou žil v jednej domácnosti, na obedy nikdy nezvykla chodiť. Namietol tiež výdavky navrhovateľky
na stužkovú v rozsahu 450 Eur a v tejto súvislosti poukázal na to, že sa na stužkovú skladali počas
celého jej štúdia. Poznamenal, že pokiaľ by neplatil hypotéku 200 Eur mesačne, exekútor by musel
predať byt, v ktorom býva matka navrhovateľky, navrhovateľka a E.. Nepoprel, že v súčasnosti túto
hypotékunespláca,pretoženemázčoho.Požiadalbankuoreštrukturalizáciuúveru,vyhovelimuaznížili

splátky na 78 Eur mesačne. Spochybnil, že by bola hypotéka braná výlučne na kúpu nehnuteľnosti v A.
a upresnil, že sa ňou splatil spotrebný úver na rekonštrukciu bytu, v ktorom býva matka s deťmi a kúpilo
sa ojazdené auto. Poprel, že by si rekonštruoval chatu v A., aj to, že matke vypomáha jej matka tým, že
jej dáva 400 Eur mesačne, ak má dôchodok 260 Eur mesačne. Uviedol, že nedostal žiadne odstupné
a za tým účelom predložil svoje dve posledné výplatné pásky. Dodal, že výdavky na bývanie v A. síce

pôvodne boli 25 Eur mesačne, ale za situácie, keď tam nikto nebýval. Predpokladá, že na tieto výdavky
bude platiť približne tak, ako susedia a to cca 150 Eur mesačne. Okrem toho spláca pôžičku, ktorú si
zobral na vyplatenie dlžného výživného, za telefóny platí 40 Eur mesačne, za internet 13 Eur mesačne,
stravuje sa za 200 Eur mesačne, kupuje si hygienické prostriedky za 30 Eur mesačne, lieky za 20 Eur
mesačne, poistku na auto 24 Eur štvrťročne, hypotéku 39 Eur mesačne a musí vyplatiť kontokorent a

spotrebiteľský úver v celkovej výške 1.500 Eur. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že ho zaviaže prispievať na výživu navrhovateľky 150 Eur mesačne od decembra 2012 do augusta
2013, 250 Eur mesačne od septembra 2013 do februára 2014 a 100 Eur mesačne od marca 2014 do
septembra 2014, dokedy bude poberať podporu v nezamestnanosti.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne
správny. Vyjadrila presvedčenie, že príjmy odporcu sú dostatočné na to, aby jej mohol prispievať na
výživu v určenom rozsahu. V tejto súvislosti uviedla, že odporca mal v posledných 12 mesiacoch čistý
príjem 20.000 Eur, kým jej matka len 4.000 Eur a okrem toho vyživovala nielen ju, ale aj jej mladšiu sestru
E. a spláca úver, ktorý bol bratý za účelom financovania nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne býva odporca.

Konštatovala, že odporca si nadhodnotil svoje výdavky, keď ešte pracoval v G. a poznamenala, že v
súčasnosti sa mu jeho výdavky výrazne znížili, nakoľko je už na A.. Vyjadrila názor, že odporca bude z
G. poberať dávky v nezamestnanosti v rozsahu 1.200 Eur (67% z hrubej mzdy 1.800 Eur) mesačne a
okrem toho má vedomosť o tom, že mu zamestnávateľ vyplatil dostatočné odstupné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s
konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne
zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, a správne

určil rozsah výživného na 350 Eur mesačne od podania návrhu do 31.1.2013. Odvolací súd je toho
presvedčenia, že takto určené výživné, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení
napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané odôvodneným potrebám navrhovateľky
aj reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu a zohľadňuje aj jeho ďalšiu vyživovaciu
povinnosť voči E. v rozsahu 200 Eur mesačne. Odvolací súd nezistil dôvod na diferencované určenie

výživného od 17.12.2012 do 31.8.2013 a od 1.9.2013 do 31.1.2014 v zmysle odvolacieho návrhu
odporcu, aj keď navrhovateľka v čase podania návrhu ešte nenavštevovala vysokú školu mimo miesta
svojho bydliska, pretože je nepochybné, že jej odôvodnené potreby opodstatňovali určenie výživného
v rozsahu 350 Eur mesačne aj od 17.12.2012 do 31.8.2013. Odvolací súd poukazuje na to, že jevšeobecne známou skutočnosťou, že v poslednom ročníku strednej školy sa priemer odôvodnených
potrieb dieťaťa podstatne zvyšuje najmä o jednorazové výdavky súvisiace so stužkovou slávnosťou
(šaty, obuv, vizáž), doučovaním a prihláškami na prijímacie pohovory na vysokú školu, cestovné na

prijímacie pohovory, knihy a pod., ktoré sa po rozpočítaní od decembra do augusta 2013 dajú prirovnať
k zvýšeným výdavkom na bývanie a cestovanie na vysokú školu mimo miesta trvalého bydliska. Pokiaľ
odporca namietal výdavky navrhovateľky na stravu, odvolací súd uvádza, že určené výživné v rozsahu
350 Eur mesačne neumožňuje uspokojovať stravné v uplatnenej výške 284 Eur mesačne, pretože v
opačnom prípade by navrhovateľke neostalo dostatok prostriedkov na ostatné základné nevyhnutné

potreby na bývanie, ošatenie, cestovné, hygienu, školské a mimoškolské aktivity. Odvolací súd je
toho presvedčenia, že odporcovi ostalo z jeho príjmu 1.666 Eur aj po zaplatení výživného (350 Eur
pre navrhovateľku a 200 Eur pre E.) stále dostatok prostriedkov na uspokojovanie bežných výdavkov
súvisiacich s drahším životom v G. a pokiaľ je odporca iného názoru, je potrebné, aby si uvedomil, že
navrhovateľke musí stačiť na uspokojovanie rovnakých potrieb len 350 Eur mesačne, kým odporca má
sám na uspokojovanie svojich výdavkov až 1.116 Eur mesačne, čo je len o 76 Eur mesačne menej,

ako deklaroval, že potrebuje. Ani odvolací súd neuznal odporcovi všetky jeho vyčíslené výdavky (na
1.192 Eur), pretože výživné má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov,
ktoré sú rodičia povinní usmerňovať si tak, aby neohrozovali plnenie svojej vyživovacej povinnosti v
potrebnom rozsahu (odporcovi nič nebránilo znížiť si splátky na hypotéku už aj v období od podania
návrhu do februára 2013, keď tak mohol spraviť po vyhlásení napadnutého rozsudku). Odvolací súd

pri formulovaní tohto záveru neprihliadol ani na to, že odporca si musel zobrať pôžičku na zaplatenie
dlžnéhovýživnéhopreE.,pretožeskutočnosť,žesiodporcaneplnilsvojuvyživovaciupovinnosťvočiE.v
určenomrozsahu,ajkeďtobolovjehomožnostiachaschopnostiach,nemôžebyťnaúkoruspokojovania
potrieb navrhovateľky, ktorá nie je schopná sama sa živiť, má vysoké náklady na štúdium a matka jej
nie je schopná zo svojho nízkeho príjmu dopĺňať zdroj výživy v potrebnom rozsahu. Pretože súd prvého

stupňa správne určil aj počiatok vyživovacej povinnosti odporcu, správne vypočítal dlh na výživnom
a povolil ho odporcovi splácať v primeraných mesačných splátkach umožňujúcich zaplatenie dlhu do
17 mesiacov, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výrokoch o určení výživného a o dlhu na výživnom do
31.1.2014 podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a podľa odseku dva tohto zákonného ustanovenia sa obmedzil
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Podľa § 205 ods. 1 písm. d/ O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého
stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy,
ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Z listinných dôkazov predložených odporcom vyplýva, že s ním zamestnávateľ po vyhlásení rozsudku

ukončil pracovný pomer, že ho X. O., A. Z. Q. P. zaevidoval ako uchádzača o zamestnanie, a že mu
priznal nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 52,9316
Eur od 17.2.2014 na 6 mesiacov. Odvolací súd všetky tieto listiny akceptoval ako nové dôkazy, aj
ako odvolacie dôvody podľa § 205a písm. d/ O. s. p., pretože boli vystavené po vydaní rozsudku
súdu prvého stupňa a navrhovateľ ich preto objektívne nemohol uplatniť pred súdom prvého stupňa.

Vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa vyšli najavo také nové skutočnosti, ktoré majú
vplyv na rozhodnutie o určení výživného od 1.2.2014 a súd prvého stupňa sa nimi nezaoberal (pretože
objektívne ani nemohol), odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom od 1.2.2014
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., pretože svojím rozhodnutím na úplne novom skutkovom základe by
porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal tak účastníkom možnosť podať riadny opravný

prostriedok. Odvolací súd poznamenáva, že pravidlo obsiahnuté v § 154 ods. 1 O.s.p. stanovuje, že
pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, čo znamená, že súd pri rozhodovaní veci
nemôže brať do úvahy skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak v čase vyhlásenia rozhodnutia už
netrvajú, ako ani anticipovať (predvídať) skutočnosti, ktoré v čase vyhlásenia ešte nenastali. Skutkový aprávny stav v čase vyhlásenia rozhodnutia je pre súd záväzný a rozhodujúci v sporových i nesporových
konaniach,t.j.knovýmskutočnostiam,ktorévzniklipovyhlásenírozhodnutiatrebaprihliadnuť,akbytieto
nové skutočnosti mohli mať vplyv na posúdenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd

dospel k záveru, že doteraz zistený skutkový stav súdom prvého stupňa neobstojí a nové skutočnosti,
ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa, môžu mať zásadný vplyv na rozhodnutie o
rozsahu výživného, preto musel zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení výživného od
1.2.2014 a vec vrátiť súdu prvého stupňa v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p.,
v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať všetky listinné dôkazy, ktoré odporca predložil v priebehu

odvolacieho konania, oboznámiť s nimi navrhovateľku, aby mala možnosť zaujať k nim stanovisko, zistiť,
z akých dôvodov odporca prišiel o dobre platené zamestnanie, výsledky zisťovania dôsledne vyhodnotiť
podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného,
ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Po náležitom zistení
nového skutkového stavu týkajúceho sa príjmov a výdavkov odporcu a jeho posúdení bude povinný opäť
rozhodnúť o určení výživného od 1.2.2014, ako aj o eventuálnom dlhu na výživnom a svoje rozhodnutie

odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. tak, aby bol spätne preskúmateľné, zrozumiteľné, presvedčivé
a logicky správne.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.