Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/901/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206208
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8512206208.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu: F.,

X..H..E.., X. X. F. XX, W., G. XX XXX XXX, N.. C. F., X..H..E.., X. X.T. L. X, W., proti žalovanej: X. H. -
P. X. X. H., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa XX.X.XXXX na Okresný súd X. Ľ. žaloby, ktoré sa viedli pod sp. zn. 4C/., XC/XX/
XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX. Okresný
súd X. Ľ. tieto konania spojil na spoločné konanie a rozhodol, že konanie o týchto veciach sa bude viesť

pod sp. zn. XC/XX/XXXX a to uznesením XC/XX/XXXX-X zo dňa 8.10.2012.

Krajský súd v F. J. X.. N.. XNcC XX/XXXX-XX N. XX.XX.XXXX vylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
X. Ľ. z prejednávania a rozhodovania danej veci a vec prikázal Okresnému súdu Q. A. S.. Na Okresnom
súde Q. A. S. sa konanie o spojených veciach vedie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX.

Podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd X. Ľ. v špecifikovaných exekučných veciach

rozhodol o návrhu na zmenu exekútora v zákonom stanovenom čase. Z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Zároveň
žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia
práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení

s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou Slovenskej
republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný
postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity,
ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových
práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že správnym
postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku povinného,

zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného. Potreba náhrady
nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu považuje165,96 eur za 12 mesiacov, keď príslušný súd bol nečinný viac ako 109 dní. Žalobca postupoval podľa
§ 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie
nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala.

Žalovaná sa k podanému návrhu písomne vyjadrila a uviedla, že návrh je zmätočný, keď žalobca
síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne dôkazy však sám nepredložil.
Nešpecifikoval ani jasný titul nároku na náhradu škody a v namietaných exekučných konaniach
nepodnikol žiadne kroky na odstránenie neželaného stavu. Žalovaná konštatovala, že návrh je podaný

predčasne, nakoľko neuplynula 6-mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej
žalobca neposkytoval žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaný nepovažovala nárok za predbežne
prerokovaný. K samotnému postupu súdu žalovaná konštatovala, že lehota na zmenu exekútora
je objektívne nedodržateľná vzhľadom na úkony súdu spojení s týmto návrhom ako je doručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora, či zaslanie spisu. Po dobu
rozhodovania o návrhu nemôže k škode dôjsť, nakoľko pôvodný exekútor je stále oprávnený vykonávať

všetky úkony s výkonom exekúcie súvisiace. Žalobca splnenie predpokladov pre posúdenie existencie
zbytočných prieťahov nepreukázal, nevyužil prostriedky pre nápravu. Žalovaná ďalej namietala
vyčíslenie materiálnej škody a namietala účelovosť nároku. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla,
že prieťahy v konaní môže posudzovať len Ústavný súd SR všeobecný súd nemôže hodnotiť, či
iný všeobecný súd, resp. jeho nadriadený súd konal bez zbytočných prieťahov. Nakoľko sa jednalo o

spotrebiteľský vzťah, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa bolo
potrebné jednotlivé exekučné tituly podrobne skúmať. Žalovaná považuje návrh žalobcu v rozpore s
dobrými mravmi a namieta, že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie: vyjadrením žalobcu k podanej žalobe, písomným vyjadrením

žalovanej, pripojenými spismi Okresného súdu X.Á. Ľ.: XEr XX/XXXX, XEr XXX/XXXX a ostatnými
listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

ŽalobcavpredmetnomkonanípôvodnýmižalobamidoručenýmisúduXX.XX.XXXX(Q.Q.X..N..XC/XX/
XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/XXXX, XC/XX/

XXXX ) sa domáhal od žalovanej zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Uznesením
z08.10.2012súdpredmetnévecispojilnaspoločnékonanievzmysle§112ods.1Občianskehosúdneho
poriadku. Podané žaloby žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd X. Ľ. v špecifikovaných exekučných
veciach nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako

aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených činnosťou žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím
o ňom.

Zároveň žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe
v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Ústavou
Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Nesprávny úradný postup okresného súdu podľa názoru žalobcu je dôsledkom jeho nesústredenej
činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv žalobcu. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené reálne očakávania žalobcu, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu pohľadávky a taktiež k vyvolaniu rizík, že dôjde k zániku
povinného, zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolventnosť povinného. Potreba

náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivom usporiadaní vzťahu a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
Za primeranú náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vychádzajúc z rozhodnutí Ústavného súdu považuje
165,96 eur. Žalobca postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal
žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhrady škody. Žalovaná do podania žaloby na žiadosť

pozitívne nereagovala.

Pojednávania vo veci sa nezúčastnil žalobca, právny zástupca žalobcu a žalovaná napriek riadne
vykázanému doručeniu predvolania na pojednávanie. Právny zástupca žalobcuemailovým podaním doručeným súdu XX.X.XXXX žiadal pojednávanie odročiť z dôvodu kolízie
pojednávaní na Okresnom súde A. P. A. Q.. Súd dospel k názoru, že neboli splnené podmienky
pre odročenie pojednávania z dôvodu uvádzaného právnym zástupcom žalobcu, v zmysle § 119

Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal
XX.XX.XXXX, bez zbytočného odkladu neoznámil súdu dôvod na odročenie pojednávania, nepredložil
súdu doklad o predvolaní na pojednávanie vo veci prejednávanej pred Okresným súdom A. P. A.
Q.. Návrh na odročenie pojednávania neobsahoval údaje vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, t. j. dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania najmä deň,

keď sa účastník o dôvode pre odročenie pojednávania dozvedel. Z prešetrenia vykonávaného tunajším
súdom bolo zistené, že právny zástupca žalobcu sa nezúčastnil ani pojednávania v deň 19.8.2014
pred Okresným súdom A. P. A. Q., pre ktoré žiadal odročiť pojednávanie na tunajšom súde. Navyše je
potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca podal množstvo žalôb v obdobnej veci na súdoch v rámci Slovenskej
republiky, musel si byť vedomý skutočnosti, že budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a teda
mal si pre tento prípad zabezpečiť substitúciu, túto žalobca nemal vylúčiť.

Žalovaná neúčasť na pojednávaní ospravedlnila podaním z 11.08.2014, žiadala pojednávať v jej
neprítomnosti. V zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pojednával v neprítomnosti
žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

Právnyzástupcažalobcuvnávrhuuvádzal,ženiejedôvodprepostuppodľa§43OSPvrámciuplatnenia
nárokupriamoužalovanej,naprípisyžalovanejžalobcareagovalaodpovedal.Pokiaľideonáklady,tieto
chce žalobca špecifikovať na základe znaleckého posudku, ktorý si chce dať vyhotoviť, keď konkrétna
náhrada škody z majetkovej ujmy vyplýva z toho, že pre nekonanie súdu v zákonnej lehote mal žalobca
spojené náklady, ktoré mali byť predmetom znaleckého posudku. Nie je pri tom podstatné ako bolo o

návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodnuté. Žalobca, ktorého predmetom činnosti je okrem iného
aj vymáhanie pohľadávok, mal zvýšené náklady s dlžkou rozhodovania súdu. Má za to, že nešlo o zložité
rozhodovanie.

Žalobca doplnil dokazovanie doložením znaleckých posudkov ohľadom určenia majetkovej ujmy

žalobcu. Súdu predložil znalecký posudok U.. F.. P. X., F.. F. Č.. X/XXXX a znalecký posudok B. J. Q.
W. Č.. X/XXXX, ktorý súd vykonal z pripojeného spisu Okresného súdu Q. A. S.E. XSprO/XXX/XXXX.

Žalobca sa tiež domáhal nemajetkovej ujmy, keď márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania žalobcu na vymoženie pohľadávky, keď mohlo dôjsť k zániku povinného, k strate kontaktu

s povinným, k insolventnosti povinného. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne
porušenie zákona. Pri výške nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z priemernej sumy priznávanej
Ústavným súdom SR a žalobca sa domáhal sumy 165,96 eur za 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za
mesiac, keď príslušný súd bol nečinný viac ako 109 dní.

Žalovanásožalobounesúhlasila.Konštatovala,žepodaniežalobcujepotrebnévyhodnotiťzazmätočné.
Žalobca uvádzal ako dôkazy odkaz na exekučný spis, v skutočnosti prenáša dôkaznú povinnosť na
súd napriek tomu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi. Žalovaná navrhla konajúcemu súdu aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvádzajúc, že nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že dňa XX.XX.XXXX jej boli doručené prvé žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa XX.XX.XXXX
bolinasúddoručenéprvéžalobyvovecijezrejmé,žežalobcaichnepodalpouplynutí6-mesačnejlehoty
v zmysle zákona, ale skôr. Preto ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Žalobca neposkytol žiadnu
súčinnosť pri predbežnom prerokovaní podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne
prerokovať nárok na náhradu škody na príslušnom orgáne. Žalovaná poukázala na zákonné podmienky,

pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci a to: existenciu nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody, príčinnú
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne.

K nerozhodnutiu o návrhu na zmenu exekútora v zákonom ustanovenej lehote, uvádzala, že vzhľadom
na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho exekútora) a zákonom ustanovenú lehotu a
nevyhnutnosť vykonať iné úkony - (výzva na vyjadrenie pôvodného exekútora, vyjadrenie pôvodného
exekútora, vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie novému exekútorovi, rozhodnutieo trovách pôvodného exekútora) nie je možné rozhodnúť o návrhu na zmenu exekútora v lehote
ustanovenej zákonom, preto nepovažuje uvedené za zbytočné prieťahy a teda za nesprávny úradný
postup. Svoje tvrdenie nepreukázal, nevyužil všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci

bez zbytočného prieťahu. Žalovaná namietala vyčíslenie materiálnej škody a mala za to, že požiadavka
na úhradu paušálnej sumy je nesprávna a účelová. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými
dôkazmi, čo žalobca nepreukázal.

K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a

podlieha podrobnému skúmaniu. Pokiaľ ma žalobca za to, že v jednotlivých konaniach existujú prieťahy,
tieto môže posudzovať len Ústavný súd SR a všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný
súd, resp. jeho nadriadený súd konal bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy,
či ide o vznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, keď treba prihliadať aj na dobré
mravy u poškodenej osoby. Žalovaná poukázala na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo vzťahu k
spotrebiteľom. Nakoľko sa jednalo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné skúmanie, a to

vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu žalovaná
považuje návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si nárokuje od štátu náhradu škody, ktorá mala
vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu.

Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku podľa žalovanej nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného
súdu. Žalovaná má za to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní došlo k nesprávnemu
úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujmy, či majetková škoda.

Žalovaná k podanej žalobe ďalej uviedla, že ak k nesprávnemu úradnému postupu okresného súdu

malo dôjsť v období pred marcom 2009, poukázala na premlčanie nároku v zmysle § 19 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.04.2009. K uplatnenej škode uviedla,
že žalobca by v konaní na preukázanie vzniku a oprávnenosti nároku musel produkovať dôkazy
preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovať paušálne sumy je nesprávne a

znovaúčelne.Žalobcanepreukázalanivznik,anivýškuškody.Kuplatnenejnemajetkovejujmežalovaná
uviedla, že žalobca nepreukázal, že konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
pre žalobcu. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva. Z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný
vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. Žalobca nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a nesprávnym nezákonným rozhodnutím, resp.

nesprávnym úradným postupom. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktorésúpotrebnéprepriznanienáhradyškodyvzmyslezákona514/2003Z.z.žalovanážalobupovažuje
za neopodstatnenú.

Zo spisov Okresného súdu Q. A. S. súd zistil vo veciach sp. zn. XEr XX/XXXX, návrh na zmenu

súdneho exekútora bola doručená XX.XX.XXXX, uznesením zo dňa XX.XX.XXXX súd exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil, vo veci XEr XXX/XXXX návrh na zmenu súdneho exekútora doručený dňa
XX.XX.XXXX, uznesením zo dňa XX.X.XXXX exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Ďalšie
exekučné spisy Okresným súdom Stará Ľubovňa neboli súdu doručené, nakoľko sa v nich doposiaľ
koná. Išlo o spisy XEr XXX/XXXX, XEr XXX/XXXX, XEr XXX/XXXX. I napriek tomu súd zhodnotil, že v

súdnom spise sa nachádzajúce listinné dôkazy a vyjadrenia účastníkov konania predstavujú dostatočný
podklad pre zistenie skutkového stavu vo veci a rozhodnutie, pretože žalobca uplatnil majetkovú škodu
i nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z jednotlivých exekučných vecí Okresného súdu X. Ľ. paušálnym
výpočtom v každom jednotlivom prípade.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.Podľa § 3 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa§4ods.1písm.a)zákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená

nesprávnym úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup
sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na
náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nárokuna súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa
odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí za
tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, exekútor, ktorému bol
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom
najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o

exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohto zákona možno

vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba
v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, podľa tohoto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.Podľa § 44 ods. 8 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný

súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 243 ods. 1 zákona 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tento zákon sa vzťahuje

aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona.

Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že
žalobe nemožno vyhovieť.

K procesnej námietke žalovanej o zmätočnosti podania žalobcu súd konštatuje, že žaloba žalobcu má

náležitosti v zmysle § 42, 79 Občianskeho súdneho poriadku, z petitu žaloby je zrejmý uplatnený nárok
žalobcu.

V konaní žalobca uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom súdu
spôsobenú tým, že Okresný súd X. Ľ. podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zákonnej lehote

nerozhodol o zmene súdneho exekútora.

Žalovaná vzniesla vo vyjadrení k žalobe námietku premlčania každého uplatneného nároku, pri
ktorom došlo k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred
XX.XX.XXXX.

Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a dospel k názoru, že právo žalobcu domáhať sa náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom v tomto prípade nie je premlčané - v exekučných konaniach, v ktorých

malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu boli doručené návrhy na zmeny súdneho exekútora
XX.XX.XXXX.

Žalobcovi uplynula 3-ročná objektívna premlčacia lehota na uplatnenie práva na náhradu škody, ktorá
začala plynúť, keď sa žalobca dozvedel o škode t. j. najskôr 30. deň od doručenia žiadosti o zmenu

súdneho exekútora. Právo žalobcu sa z tohto dôvodu nepremlčalo.

Podľa § 15a, § 16 ods. 4 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podmienkou na uplatnenie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupomjepísomnážiadosťpoškodeného

o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovanej je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalovanej boli žalobcovi doručené XX.XX.XXXX.
Žaloby v pôvodných konaniach v tejto veci boli doručené súdu XX.XX.XXXX. Žalobca podal žaloby
predčasne, keď nárok na súde uplatnil pred uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti

aleboakpríslušnýorgánpísomneoznámipoškodenému,ženeupokojínároknanáhraduškody,môžesa
poškodený domáhať nároku na súde. Ak tak učiní skôr, ide o predčasne podanú žalobu, čo predstavuje
samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

V exekučných konaniach, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu žalobca nepreukázal

nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade
bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, garantované v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kompetentný preskúmať Ústavný súd. Ustanovenie § 9 ods.
2 zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorýchzákonovvzneníneskoršíchpredpisovjeúčinnéod01.01.2013,avšakikeďžalobybolivoveci

podané v r. 2012 predmetné ustanovenie dopĺňa a vykladá ustanovenie § 9 ods. 1 predmetného zákona,
preto je ho možno aplikovať aj pri uplatnenom nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom pred 01.01.2013. O namietaných prieťahoch v konaní sa neviedlo konanie pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky, neviedlo sa disciplinárne konanie, nebolo vydané právoplatnérozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Súd v konaní o uplatnenom nároku na náhradu
škody nesprávnym úradným postupom nie je oprávnený posudzovať nesprávny úradný postup súdu
spočívajúci v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Súd má za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať
bez ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Osobitne v exekučných konaniach pri posudzovaní
návrhovnavykonanieexekúcienapodkladeexekučnýchtitulovrozhodcovskýchrozsudkovanotárskych
zápisníc sa javí 15-dňová lehota na vydanie poverenia výraznou prekážkou pre objektívne posúdenie

zákonnosti exekúcie a 30-dňová lehota na vydanie rozhodnutie o zmene súdneho exekútora. Pri
rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora je potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie
pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného
spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi, rozhodnutie o trovách exekúcie) v dôsledku ktorých
nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je možné považovať za zbytočné prieťahy, z toho
vyplývajúci nesprávny úradný postup súdu.

Podľa § 9 ods. 2 zákona 514/2003 Z.z. (v znení účinnom od 01.01.2013) pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie

vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov vzniku nároku
na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu

žalobca v konaní nepreukázal tak, ako súd vyššie konštatoval.

Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku škody. Žalobca v konaní uplatňuje
tzv. majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou
žalobcu uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo

v dôsledku tvrdenej účinnosti súdu a nemajetkovú ujmu v peniazoch, keď samotné konštatovanie
porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom
stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranom čase
zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je

dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca
v otázke preukázania škody neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal vynaloženie uplatnených
nákladov na správu a vymáhanie pohľadávky. Nestačí samotné tvrdenie žalobcu o tom, že mu vznikli
náklady, ktoré vyčíslil bez predloženia dôkazu o vynaložení nákladu. Žalobca uplatnil i nemajetkovú
ujmu, pri ktorej nepreukázal, že žalobcovi v dôsledku nesprávneho úradného postupu súdu došlo k

ohrozeniu legitímnych očakávaní, žeby došlo k zániku povinného, zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, insolvencii povinného, ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu, bez preukázania
konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Žalobca už vôbec nepreukázal výšku uplatnenej náhrady škody,
takmajetkovejškodyanemajetkovejujmy.Súdnevidídôvodnapriznanienemajetkovejujmyvovýškena
základe aplikácie Nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky o priznaní finančného zadosťučinenia

za konštatované zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku a to ako u majetkovej škody tak i pri náhrade nemajetkovej
ujmy v peniazoch obidva uvedené nároky si žalobca uplatnil paušálne. Na podporu uvedeného súdu
predložil do konania znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014 vypracovaný znaleckým ústavom

Ekonomickej univerzity v W.. Uvedený dôkaz súd vykonal ako listinný dôkaz podľa §129 OSP, nakoľko
nespĺňal atribúty znaleckého dokazovania podľa §127 OSP.. Týmto znaleckým posudkom č. 1/2014 je
majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania súdu udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyčíslená na minimálnu sumu 30,76 Eur a majetková škoda v každomkonkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o zmene súdneho exekútora vyčíslená
na hodnotu minimálne 31,68 Eur. Uvedená škoda vyčíslená týmto znaleckým posudkom má teda inú
výšku ako ju vyčíslil žalobca v jednotlivých podaných žalobách spojených do jedného konania, avšak

je vyčíslená rovnako paušálnym spôsobom ako ju vyčísľoval žalobca. Z tohto dôkazu predloženého
žalobcom vyplýva, že majetková škoda vyčíslená týmto znaleckým ústavom je iná ako majetková
škoda, ktorú si jednotlivými žalobami spojenými do tohto konania uplatnil žalobca. To svedčí o tom, že
žalobca sám nemal a nemá jasno vo výške spôsobenej škody v jednotlivých nárokovaných prípadoch.
Aj keby boli splnené ostatné atribúty pre priznanie škody (existencia nesprávneho úradného postupu,

škoda, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou) a prípadnej
nemajetkovej ujmy, nie je možné ju (ich) určiť paušálne tak ako to učinil žalobca, t.j. určením paušálnej
sumy na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov, udržiavanie a správu
informačného systému atď. Škoda vyčíslená znaleckým posudkom č. 1/2014, ktorý do konania predložil
žalobca je vyčíslená paušálne rovnakým kľúčom aký na jej vyčíslenie použil žalobca, preto ju súd
rovnako nemôže akceptovať. Tiež je vyčíslená v inej výške ako ju, rovnako paušálne, vyčíslil žalobca

v jednotlivých žalobách spojených do jedného konania, pričom žalobca neučinil ďalší procesný úkon
k ustáleniu žalovanej výšky škody, a to či už rozšírením žaloby alebo naopak čiastočným späťvzatím
žaloby. To tiež preukazuje, že v otázke objektivizácie výšky škody v každom konkrétnom prípade
údajného poškodenia práv žalobcu žalobca nemá jasno.

Podľa cit. § 17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Teoreticky by pripadalo do úvahy vyčíslenie majetkovej škody v každom konkrétnom prípade osobitne
s prihliadnutím na dĺžku doby porušenia práva, z porušenia ktorého žalobca nárok odvodzuje v

konkrétnom prípade a v dôsledku neho spôsobený reálny úbytok na majetku žalobcu, ktorý by mu mal
týmto porušením v tom istom konkrétnom prípade vzniknúť (ušlý zisk). Prirodzene, obe uvedené právne
skutočnosti a príčinnú súvislosť medzi nimi by musel žalobca v konaní preukázať. Toto sa v konaní
nestalo a žalobca takéto dôkazy nenavrhoval a nepredkladal. Preto je možné konštatovať, že aj v tomto
bode žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto mu nie je možné žalovanú náhradu priznať.

Žalobca skutočnú škodu paušálne vyčíslil údajnými navyše vykonanými administratívnymi úkonmi, ktoré
by v prípade dodržania práva zo strany súdov v exekučných konaniach vynaložiť nemusel. Paušálne
vyčíslená škoda v jednotlivých konaniach, ktoré boli súdom spojené do jedného konania je však zo
strany žalobcu len hypotetická resp. predpokladaná škoda, nie je však preukázaná jednoznačne a

objektivizovaná.Podmienkyvznikuzodpovednostizaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom
súzákonomč.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociustanovenej
kumulatívne, to znamená, že musia byť splnené všetky naraz.

Preto nepripadalo do úvahy ani určenie výšky škody úvahou súdu podľa § 136 O.s.p.

Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou, keď nepreukázal existenciu atribútov: nesprávny úradný postup a vznik škody.

Z dôvodu nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom súd žalobu zamietol.

Žalobca uplatnil aj nárok na nemajetkovú ujmu. Pre priznanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v
zmysle cit. § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva

nie je dostačujúcim zadosťučinením. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody pre priznanie
nemajetkovej ujmy, ktorá by mala vyplývať z rizík, ktoré mali byť spôsobené nesprávnym úradným
postupom zo strany exekučného súdu, ktoré v žalobe uviedol. A totiž, že neskorým ukončením
procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku povinného; neskorým
ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo zmarenie účelu konania

pre stratu kontaktu s povinným; neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným
súdom nastalo riziko insolvencie povinného. Žiaden z uvedených dôvodov pre priznanie nemajetkovej
ujmyvpeniazochžiadnymspôsobomnepodložilanepreukázal,napokonsámvžalobeuvádzalenriziká,
teda nie, že by došlo k naplneniu niektorého z rizík a to čo aj len v jednom konkrétnom individuálnomprípade, o ktorých súd v spojenom konaní o jednotlivých žalobách konal. Preto súd zamietol podanú
žalobu aj v časti, v ktorej žalobca žiadal priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko ani v tejto
časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Okrem toho k samotnému konštatovaniu porušenia práva zo

stranykonajúcehoorgánupodľa§17ods.2zák.č.514/2003Z.z.predpodanímžalobyaninedošlo,preto
súd nemohol posúdiť, či by sa takéto prípadné konštatovalo javilo byť postačujúcim zadosťučinením
alebo nie, čím by až následne pripadal do úvahy nárok na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalobca v podanej žalobe žiadal vydať medzitýmny rozsudok podľa §152 ods. 2, veta druhá in fine

OSP. Navrhol súdu, aby žalovanú Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti
SR zaviazal rozhodnutím o základe nároku tak, že zodpovednosť za škodu, ktorá žalobcovi vznikla
nesprávnymúradnýmpostupomOkresnéhosúduStaráĽubovňajedaná.Súdnárokžalobcunanáhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy zamietol čo do základu, preto rozhodnutie o základe nároku
žalobcu, o ktorom žalobca navrhoval súdu vydať medzitýmny rozsudok stratil svoje opodstatnenie, a
preto súd medzitýmny rozsudok v zmysle návrhu žalobcu nevydal.

Podľa §142 ods. 1 OS účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci nemal.

Podľa §151 ods. 1, 2 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak
účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo
spisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;aktakémuúčastníkoviokrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, tak, že úspešnej
žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovaná si trovy konania síce uplatnila, ale tieto

nevyčíslila, pričom zo spisu žalovanej žiadne trovy konania nevyplynuli. V takomto prípade súd nie je v
súlade s citovaným §151 ods. 2 OSP viazaný vyhláseným výrokom o trovách konania a je oprávnený
trovy konania účastníkovi, ktorý bol v konaní úspešný nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove (§ 204 ods.1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.