Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 27, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/156/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217785
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4312217785.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, Bratislava,
proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní
navrhovateľa zo dňa 12. 08. 2014 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 23. júla 2014 č. k.

25C/24/2013-69 a odvolaní navrhovateľa zo dňa 25. 06. 2014 proti výzve Okresného súdu Nitra zo dňa
12. júna 2014 č. k. 25C/24/2013-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 23. júla 2014 č. k. 25C/24/2013-69 p
o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 23. 07. 2014 č. k. 25C/24/2013-69 súd prvého stupňa zastavil dovolacie

konanie o dovolaní navrhovateľa zo dňa 10. 06. 2014 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa
26. 03. 2014 č. k. 25Co/246/2013-46 pre nezaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie, pričom
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 1 písm. a/, § 6 ods.
2, § 10 ods. 1, § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov. Uviedol, že súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa proti odporcovi,

ktorým sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy a odvolací súd, t. j. Krajský súd v Nitre rozsudok
súdu prvého stupňa potvrdil rozsudkom zo dňa 26. 03. 2014 č. k. 25Co/246/2013-46. Navrhovateľ podal
dňa 11. 06. 2014 proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, a následne ho súd prvého stupňa
výzvou zo dňa 12. 06. 2014 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podanie dovolania v sume 40,-
eur v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 20.
06. 2014. O následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol navrhovateľ poučený, teda bol poučený o

tom, že ak nebude súdny poplatok v určenej dobe zaplatený v správnej výške, súd konanie zastaví.

Navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie nezaplatil a proti predmetnej výzve zo dňa 12. 06. 2014
podal odvolanie, v ktorom uviedol, že v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je
prílohou k vyššie citovanému zákonu sa poplatok vyrubuje za návrh na náhradu škody spôsobenej
nezákonným úradným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, teda

spoplatneniu podlieha len podanie návrhu na náhradu škody a súd nie je oprávnený rozširovať okruh
úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti.

Súd prvého stupňa po preskúmaní obsahu spisového materiálu v odvolaním napadnutom uznesení o
zastavení dovolacieho konania uviedol, že je potrebné postupovať v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyššie
citovaného zákona a konanie zastaviť, nakoľko navrhovateľ súdny poplatok za dovolanie v lehote 10 dní

nezaplatil. K podaniu navrhovateľa zo dňa 25. 06. 2014 (odvolanie proti výzve na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie) súd uviedol, že v ust. § 169 ods. 1 OSP je uvedená povinnosť odôvodniťpísomné vyhotovenie uznesenia, pričom súd uložil navrhovateľovi povinnosť uhradiť súdny poplatok
za dovolanie výzvou v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyššie citovaného zákona, čiže nie je možné na výzvu
aplikovať ustanovenia, ktoré určujú formu uznesenia. Voči výzve súdu nie je možné podať odvolanie.

Súd preto bral podanie navrhovateľa, označené ako odvolanie, podľa jeho obsahu ako vyjadrenie k
poplatkovej povinnosti, pričom dodal, že v predmetnej výzve bol navrhovateľ informovaný, že súdny
poplatok sa uložil v zmysle položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby na náhradu škody
spôsobenejnezákonnýmrozhodnutímorgánuverejnejmocialebojehonesprávnymúradnýmpostupom,
že poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a dovolacie konanie začalo dňa 11. 06. 2014.

V zmysle vyššie uvedenej položky Sadzobníka súdnych poplatkov je spoplatnený návrh, ktorého sa
navrhovateľ pôvodne domáhal. Súd poplatok za dovolanie vo výške 40,- eur určil v zmysle ust. § 5
ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, nakoľko poplatková povinnosť vznikla podaním dovolania a jeho výška je
stanovená v zmysle ust. § 6 ods. 2 posledná veta vyššie citovaného zákona ako dvojnásobok poplatku
stanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov, t. j. položka 7a - 20,- eur, teda 2 x 20,- eur. Poznamenal,

že dovolacie konanie je samostatné konanie, a preto nie je možné naň aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm.
k/ vyššie citovaného zákona v znení platnom do 30. 09. 2012 a poukazovať na prechodné ust. § 18ca
tohto zákona, nakoľko dovolacie konanie začalo dňa 11. 06. 2014 (od 01. 10. 2012 bolo ust. § 4 ods.
1 písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov zrušené) podaním dovolania, a preto bolo na mieste uložiť súdny poplatok podľa

platného znenia vyššie citovaného zákona v čase podania dovolania, keď dovolacie konanie začalo až
po účinnosti zákona, t. j. po 01. 10. 2012. Poplatková povinnosť za podanie dovolania nie je uvedená
v prílohe k vyššie citovanému zákonu ako samostatný typ úkonu, resp. konania s uvedením výšky
súdneho poplatku, ale je vyjadrená všeobecne v ust. § 6 ods. 2 tohto zákona v spojení s § ust. 5 ods. 1
písm. a/ tohto zákona. V prípade akceptovania výkladu navrhovateľa by vlastne poplatková povinnosť za

dovolanie neexistovala, čo je v rozpore so znením a výkladom zákona. Súd žiadnu analógiu pri vyrubení
súdneho poplatku nepoužil. S poukazom na uvedené, postupoval v medziach zák. č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov a nakoľko súdny
poplatok navrhovateľ za dovolanie neuhradil ani do tohto rozhodnutia a podľa jeho vyjadrenia ho nemieni
uhradiť, súd konanie v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyššie citovaného zákona zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/OSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak bolo konanie vo veci zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom

stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok
vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu,
spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, ale nie ďalšie úkony vo veci samej, ako
sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Konštatoval,

že podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku, preto navrhovateľ nemôže byť vyzvaný na
platenie súdneho poplatku za podané dovolanie. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 29. 03. 2007 v konaní pod sp. zn. 4 Cdo 39/2007, v zmysle ktorého „za súdne konania,
ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) sa súdne poplatky

nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho
poplatku neprichádza do úvahy“. Zdôraznil, že v prílohe zák. č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych
poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie dovolania voči
rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom. Namietal, že poplatková povinnosť mu bola uložená v rozpore so zák. č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v prípade,
keď ju nemal. Ďalej uviedol, že použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku
vzhľadom na čl. 59 ods. 2 Ústavy SR vylúčené. Ak je účastníkovi konania v rozpore s vyššie citovaným
zákonom ukladaná poplatková povinnosť tam, kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo strany štátu
spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale

rovnako tak porušenie čl. 12 ods. 1, no najmä čl. 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, podľa ktorého povinnosti
možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a
slobôd. Ďalej navrhovateľ v podanom odvolaní poukázal na ust. § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestovvzneníneskoršíchpredpisov,vzmyslektoréhozúkonovnavrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných
do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. V danom prípade bola žaloba podaná pred
01. 10. 2012, konanie sa teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z. (ktorým sa mení a dopĺňa

zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších
predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), a preto je nutné v súvislosti s podaným
dovolanímaplikovaťprávnystavplatnýdo30.09.2012.Podľaust.§4ods.1,písm.k/zák.č.71/1992Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov platom do 30.
09. 2012 bolo konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Zároveň poukázal na
to, že Okresný súd Komárno pristúpil k zrušeniu uznesení o uložení povinnosti zaplatiť súdy poplatok za
podané odvolanie podľa položky 7a (uznesenie zo dňa 16. 10. 2013 v konaní pod sp. zn. 8C 842/2012).
Neexistuje teda legálna povinnosť navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie, a preto
nemôže existovať ani dôvod na zastavenie konania pre nesplnenie neexistujúcej povinnosti zaplatiť
súdny poplatok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení konania zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. §

212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa podané proti uzneseniu zo dňa 23. 07. 2014, ktorým bolo
zastavené dovolacie konanie, nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ust. §
219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v
znení neskorších predpisov, súdne poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej
len "poplatkový úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov

(ďalej len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/, ods. 4 veta prvá, vyššie citovaného zákona, poplatníkom je:
a/ navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu,
V odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo
základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou.
Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá
vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1 vyššie citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za
uplatnenienámietkyzaujatostivkonkurznomkonaníaleboreštrukturalizačnomkonanípodľaosobitného
predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 10 ods. 1, veta práva a druhá vyššie citovaného zákona, ak nebol zaplatený poplatok splatný
podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok
zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve
poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť
poplatník vo výzve poučený.

Podľa § 17 ods. 2 vyššie citovaného zákona, poplatok za odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona sa vyrubuje vo výške určenej týmto zákonom.Podľa § 18ca vyššie citovaného zákona, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.
septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra
2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov ktorý je prílohou k vyššie citovanému zákonu, zo
žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho
nesprávnym úradným postupom 20 eur.

Navrhovateľ v podanom odvolaní zo dňa 12. 08. 2014 (proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania
- odvolacie konanie sa vedie na odvolacom súde pod sp. zn. 11Co/156/2014) používa v podstate
argumentáciu spočívajúcu v tom, že nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie dovolania,
nakoľko samotné konanie v predmetnej veci, v ktorom sa domáhal od odporcu náhrady škody a
nemajetkovej ujmy sa začalo pred 01. 10. 2012, kedy podal na súd návrh v predmetnej veci a v tom
čase s poukazom na ust. § 4 ods. 1, písm. k/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov bolo konanie o náhrade škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené
od súdnych poplatkov. S poukazom na uvedené potom i argumentácia odvolacieho súdu bude spočívať
v nasledovných konštatovaniach.

Účelom súdnych poplatkov je aspoň čiastočná úhrada nákladov spojených so súdnym konaním zo
strany účastníkov konania. Poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa Sadzobníka
súdnych poplatkov ustanovený poplatok z návrhu, odvolania alebo dovolania, pričom v dovolacom
konaní je poplatníkom ten, kto podal dovolanie vo veci samej a poplatková povinnosť vzniká už podaním
dovolania. Nakoľko navrhovateľ pri podaní dovolania súdny poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa v

predmetnej veci správne postupoval, keď výzvou zo dňa 12. 06. 2014 navrhovateľa vyzval na zaplatenie
súdneho poplatku za dovolanie v sume 40,- eur, nakoľko poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške
dvojnásobku poplatku ustanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov, a to s poukazom na ust. § 6
od. 2 vyššie citovaného zákona. Na zaplatenie súdneho poplatku súd určil navrhovateľovi lehotu 10 dní
odo dňa doručenia výzvy, ktorá bola právnemu zástupcovi navrhovateľa doručená dňa 20. 06. 2014

a v lehote určenej súdom navrhovateľ súdny poplatok nezaplatil. V predmetnej výzve bol navrhovateľ
správne poučený o následku nezaplatenia súdneho poplatku v súdom určenej lehote, ktorý spočíva
v zastavení dovolacieho konania. Súd prvého stupňa preto postupoval správne a v súlade s ust. § 10
ods. 1, veta prvá a druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, keď z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za dovolanie zastavil

dovolacie konanie v predmetnej veci.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k tvrdeniam navrhovateľa v podanom odvolaní
proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 23. 07. 2014 (zastavenie dovolacieho konania) odvolací súd
uvádza, že do 30. 09. 2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom oslobodené od súdneho
poplatku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona. Od 01. 10. 2012 bolo toto ustanovenie
(§ 4 ods. 1, písm. k/) zrušené. Keďže dovolacie konanie sa v predmetnej veci začalo podaním dovolania
(zo dňa 10. 06. 2014), ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 11. 06. 2014, nemožno na
dovolacie konanie aplikovať ust. § 4 ods. 1 písm. k/ vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 30. 09.

2012 (v zmysle prechodného ustanovenia § 18ca zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov), ale je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení účinnom v čase začatia
dovolacieho konania. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 37/2010
„tak, ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj

poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny
poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti“. Vyššie uvedené rozhodnutie je možné
aplikovať i na vznik poplatkovej povinnosti na základe podaného dovolania. Bolo teda povinnosťou
navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za podanie dovolania v sume 40,- eur, ale nakoľko tak neurobil,
súd ho správne vyzval na jeho zaplatenie vo forme výzvy zo dňa 12. 06. 2014 s poučením, že pokiaľ

súdny poplatok za dovolanie nezaplatí, súd dovolacie konanie zastaví.

Rozhodnutie o uložení poplatkovej povinnosti vydáva súd na predpísanom tlačive (vzor OSP č. 4 -
uznesenie v zmysle ust. § 12 vyššie citovaného zákona, vzor OSP č. 4a - výzva v zmysle ust. § 10vyššie citovaného zákona), a tak tomu bolo i v predmetnej veci. Súd teda konal na základe zákona a v
súlade s ním a v žiadnom prípade nerozširoval okruh úkonov podliehajúcich poplatkovej povinnosti, ako
to tvrdil navrhovateľ v podanom odvolaní. Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa súdny

poplatok vyberá zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, pričom ak poplatkovej povinnosti podlieha podanie
žaloby, podlieha jej i podanie dovolania. V prípade, ak by zákonodarca mienil nespoplatniť dovolacie
konanie vo veciach týchto žalôb, bol by to v predmetnom zákone i upravil, napr. ako pri položke 13
Sadzobníka súdnych poplatkov, ku ktorej prislúcha poznámka, že v odvolacom konaní sa poplatky podľa

tejto položky nevyberajú.

V predmetnej veci teda súd prvého stupňa postupoval správne a v zmysle ust. § 5 ods. 1, písm. a/ a
ust. § 6 ods. 2 vyššie citovaného zákona. Dovolacie konanie je samostatným konaním (v ktorom sa
rozhoduje o dovolaní) a navrhovateľovi ako dovolateľovi v súvislosti s podaním dovolania zo dňa 10.
06. 2014 vznikla poplatková povinnosť. Dovolacie konanie sa teda začalo po 30. 09. 2012, a preto

vznik poplatkovej povinnosti navrhovateľa ako dovolateľa je potrebné posúdiť i z hľadiska prechodného
ustanovenia k úpravám účinným od 01. 10. 2012, a to ust. § 18ca vyššie citovaného zákona, v zmysle
ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. 09. 2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012. Navrhovateľ podal
dovolanie zo dňa 10. 06. 2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 11. 06. 2014 a v tento deň sa začalo

dovolacie konanie, pričom ale súdny poplatok za dovolanie nezaplatil. Súd prvého stupňa preto správne
postupoval, keď vyrubil navrhovateľovi za podané dovolanie súdny poplatok, aplikujúc tak platnú právnu
úpravuúčinnúvčasevznikupoplatkovejpovinnosti(t.j.včasepodaniadovolania)arovnakotaksprávne
stanovil i výšku súdneho poplatku v sume 40,- eur s poukazom na ust. § 6 ods. 2 vyššie citovaného
zákona (teda dvojnásobok poplatku stanoveného v Sadzobníku súdnych poplatkov - položka 7a, t. j. 20,-

eur). Nakoľko navrhovateľ ako dovolateľ v určenej lehote súdny poplatok nezaplatil, súd prvého stupňa
správne napadnutým uznesením zo dňa 23. 07. 2014 č. k. 25C/24/2013-69 podľa ust. § 10 ods. 1 vyššie
citovaného zákona dovolacie konanie zastavil.

V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti navrhovateľa i uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa

19. 06. 2014 v konaní pod sp. zn. IV. ÚS 340/2014, v ktorom bola na základe sťažnosti navrhovateľa
riešená práve otázka aplikácie položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zák. č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Predmetné uznesenie možno podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať i na dovolacie konanie.

Z uvedených dôvodov odvolaním napadnuté uznesenia súdu o zastavení dovolacieho konania, odvolací
súd podľa ust. § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o odvolanie navrhovateľa zo dňa 25. 06. 2014 proti výzve súdu prvého stupňa zo dňa 12.
06. 2014 pod č. k. 25C/24/2013-63 (konanie vedené na odvolacom súde pod sp. zn. 11Co/374/2015)

na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie, odvolací súd dodáva, že týmto odvolaním sa v rámci
odvolacieho konania nezaoberal, nakoľko neboli splnené podmienky odvolacieho konania. Súd prvého
stupňa výzvou (vzor 4a) vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podané dovolanie a
takáto výzva na zaplatenie súdneho poplatku nie je rozhodnutím v zmysle ust. § 201 OSP, ktoré by bolo
možné napadnúť odvolaním. I keď navrhovateľ svoje podanie zo dňa 25. 06. 2014 označil ako „odvolanie

proti uzneseniu na úhradu súdneho poplatku za dovolanie“, predmetné podanie odvolací súd považoval
podľa jeho obsahu za vyjadrenie k poplatkovej povinnosti a nerozhodoval o ňom, nakoľko neboli splnené
podmienky odvolacieho konania (t. j. súd prvého stupňa uznesením neuložil navrhovateľovi povinnosť
zaplatiť súdny poplatok, ale vo forme výzvy ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za podané
dovolanie pod následkom zastavenia dovolacieho konania).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, a to v súlade s ust. § 224 ods. 1 OSP s použitím
ust. § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 OSP. Aj keď odporca v odvolacom konaní bol úspešný, návrh
na náhradu trov odvolacieho konania nepodal. Neúspešný navrhovateľ takýto návrh tiež nepodal, ale
vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by mu náhrada trov konania ani nemohla byť priznaná.

Preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko zo strany žiadneho účastníka
konania nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách odvolacieho konania. Keďže ide o návrhové
konanie, súd bez takéhoto návrhu o trovách odvolacieho konania sám nemohol rozhodovať.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.