Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 5Cb/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615208805
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2615208805.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: DELTACAR

spedition s.r.o., so sídlom U Masokombinátu 1242, Kosmonosy, ČR, IČO: 257 055 21, zastúpený JUDr.
Zdeňkem Jelínkem, so sídlom Táborská 966, Mladá Boleslav, ČR, proti odporcovi: E. A..P..U.., A. A.
Š.G. XXX, A., T.: XX XXX XXX, zastúpený opatrovníčkou Janou Marčišovskou, pracovníčkou Okresného
súdu Skalica o zaplatenie 460,00 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 460,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 460,00 € od 15.1.2014 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania, a to iné trovy konania v sume
27,50 € zaplatené za súdny poplatok, právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr. Zdeňkovi Jelínkovi do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 460,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 460,00 € od 15.1.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení návrhu uviedol, že na
základe objednávky odporcu uskutočnil navrhovateľ pre odporcu prepravu tovaru, cenu ktorej následne

navrhovateľ odporcovi riadne vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 vystavenou na
sumu 460,00 €. Odporca predmetnú faktúru v lehote jej splatnosti navrhovateľovi neuhradil a neurobil
tak ani do dňa podania návrhu na súd. Navrhovateľovi tak vzniklo okrem práva na zaplatenie dlžnej
sumy 460,00 € tiež právo na úhradu príslušných úrokov z omeškania.
Odporca sa k návrhu nevyjadril. Zásielky si na adrese sídla uvedeného v obchodnom registri dlhodobo
nepreberá, preto mu súd ustanovil opatrovníčku v osobe Jany Marčišovskej, pracovníčky Okresného
súdu Skalica.

Súd v súlade s ustanovením § 115a ods. 2 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O.s.p.“) rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, na základe listinných dôkazov predložených
navrhovateľom a v zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. dňa 27.1.2016 verejne vyhlásil rozsudok.
Účastníci sa nedostavili, predvolaní osobne neboli vzhľadom k tomu, že súd miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku v predmetnej veci bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
oznámil na úradnej tabuli tunajšieho súdu.

Súdvykonaldokazovanieobjednávkouč.XXX/XX/XXXX/Ezodňa23.10.2013, faktúrouč.XXXXXXXXX
zo dňa 13.11.2013, medzinárodním nákladním listem č. R. XXXXXXX a zistil tento stav veci:Odporca si u navrhovateľa ako dopravcu objednal na základe objednávky č. XXX/XX/XXXX/E zo dňa
23.10.2013 prepravu obchodného tovaru, a to z miesta nakládky L. (V.) do miesta vykládky B., Č., s
dátumom nakládky dňa 24.10.2013 a vykládky dňa 25.10.2013, za cenu 460,00 € bez DPH.

Súd mal z medzinárodního nákladního listu č. R. XXXXXXX preukázané, že odosielajúci subjekt
odovzdal v mieste nakládky v meste L. (V.) na prepravu tovar určený pre príjemcu O. K. so sídlom v
B. s tým, že prepravu tovaru uskutočnil navrhovateľ prostredníctvom dopravcu Q. E. A..P..U.., pričom
prevzatie tovaru bolo na nákladnom liste potvrdené podpisom jeho príjemcu.

Navrhovateľ vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 odporcovi ako odberateľovi cenu
za prepravu tovaru vykonanú na trase L. (V.) - B. (R.), a to v sume 460,00 €. Dátum splatnosti faktúry
bol stanovený na deň 14.1.2014. Faktúra bola navrhovateľom riadne podpísaná a opatrená odtlačkom
jeho pečiatky.

Podľa kapitoly II, oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne
občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa kapitoly V, článku 60, bodu 1. písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000
o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, na účely tohto
nariadeniaobchodnáspoločnosťaleboináprávnickáosobaalebozdruženiefyzickýchaleboprávnických
osôb má bydlisko v mieste, kde má registrované sídlo.

Podľa kapitoly II, článku 5, bodu 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo
17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu o preprave tovaru v súlade s článkom 3, rozhodným právom pre takéto zmluvy je
právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu za predpokladu, že miesto prijatia alebo miesto
určenia tovaru alebo obvyklý pobyt odosielateľa sú tiež v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené,

uplatňuje sa právny poriadok krajiny, kde sa nachádza miesto určenia, ako sa dohodli zmluvné strany.
Podľa kapitoly II, článku 5, bodu 3. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.
júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ak je zo všetkých okolností prípadu zrejmé,
že zmluva má v prípade absencie voľby práva zjavne užšiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená
v odsekoch 1 alebo 2, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny.

Podľa § 610 Obchodního zákoníku, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi, že
prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia),
a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

Podľa § 625 ods. 1 Obchodního zákoníku, dopravcovi prislúcha dohodnutá odplata, alebo ak nebola
dohodnutá, odplata obvyklá v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na obsah záväzku dopravcu.

Podľa § 365 Obchodního zákoníku, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník

však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodního zákoníku, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho

práva. Veriteľ má okrem úrokov z omeškania právo na úhradu minimálnej výšky nákladov spojených s
uplatnením svojej pohľadávky v rozsahu a za podmienok stanovených nariadením vlády.

Podľa § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník, od dlžníka, ktorý je v omeškaní so zaplatením
peňažného dlhu, môže veriteľ, ktorý riadne splnil svoje zmluvné a zákonné povinnosti, žiadať zaplatenie

úrokov z omeškania, okrem prípadu ak dlžník nie je za omeškanie zodpovedný. Výšku úrokov z
omeškania ustanoví vláda nariadením; ak si strany výšku úrokov z omeškania nedohodnú, považuje sa
za dohodnutú takto stanovená výška.Podľa § 2 nariadenia Vlády ČR č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánu
právnickej osoby ustanoveného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníka a verejných

registrov právnických a fyzických osôb, výška úroku z omeškania zodpovedá ročne výške repo sadzby
stanovenej Českou národnou bankou pre prvý deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu,
zvýšenej o 8 percentuálnych bodov.

Podľa § 3 nariadenia Vlády ČR č. 351/2013 Sb., ktorým sa určuje výška úrokov z omeškania a nákladov

spojených s uplatnením pohľadávky, určuje odmena likvidátora, likvidačného správcu a člena orgánu
právnickej osoby ustanoveného súdom a upravujú niektoré otázky Obchodného vestníka a verejných
registrov právnických a fyzických osôb, , ak ide o vzájomný záväzok podnikateľov alebo ak je obsahom
vzájomného záväzku medzi podnikateľom a verejným objednávateľom podľa zákona upravujúceho
verejné zákazky povinnosť dodať tovar alebo poskytnúť službu za poplatok verejnému objednávateľovi,
je minimálna výška nákladov spojených s uplatnením každej pohľadávky 1 200 Kč.

Súd uvádza, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť bola založená na ustanovení kapitoly II,
oddielu 1, článku 2, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keď sídlo žalovanej obchodnej spoločnosti je na území
Slovenskej republiky, pričom súd vec rozhodoval podľa právnych predpisov Českej republiky, keďže

medzi účastníkmi nedošlo k voľbe rozhodného práva, a krajinou obvyklého pobytu prepravcu/žalobcu je
Česká republika (ustanovenie kapitoly II, článku 5, bodu 3. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky /Rím I/).

Súd z predložených listinných dôkazov a zo zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh bol

podaný dôvodne. V konaní mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom
ako odosielateľom boli akceptáciou objednávky odporcu zo strany navrhovateľa riadne uzatvorená
zmluva o preprave veci v zmysle § 610 a nasl. Obchodního zákonníka, predmetom ktorej bola preprava
tovaru v zmysle objednávky odporcu, za odplatu. Súd mal z predloženého CMR preukázané, že
navrhovateľ zásielku (tovar) prepravil prostredníctvom iného dopravcu riadne a včas podľa pokynov

odporcu s tým, že následne navrhovateľ odplatu za vykonanú prepravu odporcovi riadne vyfakturoval.
Celková vyfakturovaná suma predstavovala 460,00 €. Súd však už nemal preukázané, že by odporca
navrhovateľovi cenu vykonanej prepravy v lehote jej splatnosti uhradil, a to čo i len čiastočne, čím sa
odporca dostal voči navrhovateľovi so zaplatením sumy 460,00 € do omeškania. Súd, prejednávajúc
vec sporovú, v ktorej bolo povinnosťou účastníkov tvrdiť určité skutočnosti, a tieto v konaní preukázať,

nemajúc preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi dlžnú cenu za vykonanú prepravu tovaru vo
výške 460,00 €, uložil odporcovi povinnosť túto sumu navrhovateľovi zaplatiť.
Navrhovateľ okrem istiny žiadal priznať tiež úrok z omeškania v jeho zákonom stanovenej výške 8,05
% ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry navrhovateľa až do zaplatenia.
Vzhľadom k tomu, že takto žiadaná výška úroku z omeškania bola uplatnená v súlade s ustanovením §

365 a § 369 Obchodního zákonníku, a súd mal preukázané, že odporca sa dostal voči navrhovateľovi
do omeškania tak, ako to tvrdil navrhovateľ, súd navrhovateľovi žiadané úroky z omeškania priznal.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol
v konaní úspešný, priznal iné trovy konania v sume 27,50 €, zaplatené za súdny poplatok za návrh.
Náhradu iných trov konania navrhovateľ priznať nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému
súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).

Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovaťoznačenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).