Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, August 15, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510220635
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1510220635.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova
24, Bratislava, IČO: 35 848 863, zastúpeného JUDr. Mariánom Chovancom, advokátom so sídlom
Trnavská cesta 60, Bratislava, proti odporcovi: W. Z., I.. XX.XX.XXXX, Z. T. XX, Z., zastúpenému
opatrovníčkou Anikó Noskovičovou, pracovníčkou Okresného súdu Bratislava I, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16,

Prešov, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o
zaplatenie 1.479,46 Eur s prísl., na odvolanie vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 07. novembra 2012, č.k. 49C 11/2012-126, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov
prvostupňového konania z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom zo dňa 07. novembra 2012 č.k. 49C 11/2012-126 uložil súd prvého stupňa; po tom, čo pre
späťvzatie návrhu zastavil konanie v časti uplatnenej istiny 855,96 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5% ročne zo sumy 427,98 eur od 25.04.2008 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 427,98 eur od 23.05.2008 do zaplatenia; odporcovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 623,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% zo sumy 25,14 Eur od
26.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 25,14 Eur od 26.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 27,97

Eur od 23.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 1,99 Eur od 23.04.2008 do zaplatenia, zo sumy 70,19
Eur od 27.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 119,17 Eur od 27.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 111,63
Eur od 28.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 25,01 Eur od 26.01.2008 do zaplatenia, zo sumy 27,98
Eur od 23.02.2008 do zaplatenia, zo sumy 44,23 Eur od 27.10.2007 do zaplatenia, zo sumy 72,81
Eur od 27.11.2007 do zaplatenia, zo sumy 97,38 Eur od 28.12.2007 do zaplatenia, ako aj náhradu
trov konania spolu v sume 371,89 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň

nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania, keď vykonaným
dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi konania boli dňa 07.09.2007 uzavreté Zmluvy o pripojení na
program služieb „Pre mňa 250“ č. 894210439000707097 a č. 894210439000707099
(ďalej len „zmluvy o pripojení“); na základe ktorých sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi
telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal platiť navrhovateľovi úhrady za poskytnuté
telekomunikačné služby; ako aj Dodatky k predmetným zmluvám o pripojení zo dňa 07.09.2007; na

základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenia za kúpnu cenu 1,- Eur a
odporca sa zaviazal využívať služby navrhovateľa po dobu 24 mesiacov s tým, že v prípade nedodržania
svojich zmluvných povinností bude povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu v sume 12.893,50
Sk (427,98 Eur); pričom odporca si svoje povinnosti vyplývajúce mu z predmetných zmlúv o pripojení
v spojení s ich dodatkami riadne a včas neplnil. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke
podľa ust. § § 42 ods. 1 písm a/, § 43 ods. 1, 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách

(ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) a dospel k záveru; po tom, čo neprihliadol na
námietku premlčania nároku navrhovateľa vznesenú vedľajším účastníkom konania na strane odporcuz dôvodu, že tento nie je subjektom oprávneným dovolať sa premlčania; že navrhovateľ si dôvodne
uplatňuje svoj nárok na zaplatenie sumy 623,50 Eur, a to titulom nezaplatenia faktúr odporcom za
poskytnutie mu telekomunikačných služieb. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; keď odporca
nezaplatiljednotlivésplatnéfaktúryvlehoteichsplatnosti; anavrhovateľovipriznalúrokzomeškania
vovýške8,5%ročne,keďvprvýdeňomeškaniaodporcusozaplatenímjednotlivýchfaktúrpredstavovala
výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej NBS ku dňu vzniku omeškania,
pričom táto bola ku dňu splatnosti každej z nezaplatených faktúr vo výške 4,25%. O trovách konania

rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu spolu
vo výške 371,89 Eur pozostávajúcej zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania v
sume 88,50 Eur a trov právneho zastúpenia v sume 283,39 Eur. V časti výroku o nepriznaní
náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že vedľajší účastník;
ktorý bol zriadený za účelom ochrany spotrebiteľa a pomoc spotrebiteľom aj v súdnych konaniach; by
maldisponovaťtakýmpersonálnymzázemímaodbornýmivedomosťami,abynebolodkázanýnaprávnu

pomoc z radov advokátov, keď navyše vedľajší účastník vstúpil do sporu na stranu odporcu z vlastnej
iniciatívy a bez znalosti predmetu sporu, a preto nepovažoval trovy právneho zastúpenia vzniknuté
vedľajšiemu účastníkovi za účelne vynaložené na uplatnenie či bránenie jeho práv, resp. práv odporcu.
Proti tomuto rozsudku; do jeho vyhovujúcej časti a do výroku o nepriznaní náhrady trov konania;
podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie vedľajší účastník na strane odporcu domáhajúc sa

jeho zmeny v napadnutej časti tak, aby bol návrh navrhovateľa zamietnutý v celom rozsahu a aby
mu bola priznaná náhrada trov konania, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci v tejto časti súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že v konaní je zásadne oprávnený ku všetkým úkonom;
s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený len hlavný účastník; a
tieto uskutočňuje práve v prospech a s účinkami pre hlavného účastníka, na ktorého strane v spore

vystupuje. Uviedol, že uplatňovanie obrany proti návrhu na začatie konania je procesným právom
účastníka konania (odporcu) a rovnaké právo v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. má aj on, keďže v konaní
vystupuje na jeho strane; nie je však legitimovaný na tzv. dispozičné úkony (späťvzatie návrhu, uzavretie
súdneho zmieru, zmenu návrhu) a pokiaľ ide o ostatné jeho úkony, tieto nesmú byť v rozpore so
záujmami hlavného účastníka, na procesnej strane ktorého vystupuje. Uviedol, že pokiaľ ide o ním

vznesenú námietku premlčania, táto je vo svojej podstate úkonom s hmotnoprávnou relevanciou,
no nemožno ju považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý by nebol oprávnený, preto nie je
vylúčené vznesenie námietky premlčania z jeho strany. Mal za to, že ak by absentoval výslovný
nesúhlas odporcu - spotrebiteľa s ním vznesenou námietkou premlčania, bola by takáto námietka
účinná vždy a ak by spotrebiteľ s námietkou premlčania nesúhlasil, bolo by povinnosťou súdu prvého

stupňa posúdiť takýto nesúhlas podľa § 93 ods. 4 O.s.p. Ďalej konštatoval, že závery súdu prvého
stupňa o neúčelnosti ním vynaložených nákladov na zastupovanie objektívne prispievajú k ochrane
hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií, hospodárska politika ktorých je
založenánapoužívaníneprijateľnýchzmluvnýchpodmienok,nekalýchobchodnýchpraktíkavmasovom
uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Mal za to, že súdy majú nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej

agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov, čomu chce byť nápomocný, pokiaľ mu v tom
súdy nepriznávaním náhrady trov konania nebudú brániť. Dôvodil, že sociálne aj vedomostne slabší
spotrebiteľ rezignuje a príjme akékoľvek rozhodnutie, pričom sa nedokáže sám brániť a nemá dostatok
finančných prostriedkov na pomoc advokáta, a preto navrhovateľ v spotrebiteľskom spore často ťaží z
pasivity a rezignácie spotrebiteľa. Svojou činnosťou tak napĺňa vysoké ciele politiky EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľov (čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38 Charty základných práv EÚ, príslušné
smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora EÚ), na napĺňanie ktorých je však odkázaný na pomoc z radov
advokátov, bez ktorej pomoci sa nezaobíde. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ
vo veci C-279/09; z ktorého vyplýva, že má právo na pomoc advokáta ako aj na náhradu trov konania;
i na početné rozhodnutia krajských súdov v Slovenskej republike.

Odporca vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že súd prvého stupňa rozhodol správne a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd; napriek tomu, že súd prvého stupňa pochybil, keď nevyzval odporcu alebo jeho
opatrovníčku na vyjadrenie súhlasu, resp. nesúhlasu s odvolaním podaným vedľajším účastníkom;
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach a v dôvodoch podaného
odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania(§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru; majúc za to, že odvolanie podané
vedľajším účastníkom je s prihliadnutím na všetky okolnosti v prospech odporcu, a to bez ohľadu na to,
či bol súhlas odporcu daný alebo nie; že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne

správny z dôvodu inej vady konania pred súdom prvého stupňa.

Inou vadou konania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 221 ods. 1 písm. a/ až g/ O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale
jej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup v občianskom súdnom konaní.

Iná vada konania je relevantná, ak mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia. Na takúto vadu
konania pred súdom prvého stupňa odvolací súd prihliada, aj keď nebola výslovne v odvolaní namietaná
(§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi
konania realizáciu jeho procesných práv ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku

takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v
priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť
sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k

návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky,
právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver
pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o
prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho
práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať,

že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola
účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, predmetom činnosti ktorej je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za

ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom
týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj

uplatňovaťprávazozodpovednostivočiosobám,ktoréspôsobiliškodunaprávachspotrebiteľov,vyplýva
z § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“). Takto
založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi
domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako

sám spotrebiteľ. Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že samé podá návrh na súd proti
porušiteľovi práva, podľa § 26 ods. 5 O.s.p. môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva,
alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O.s.p.

Z ustanovení § 93 O.s.p. vyplýva, že prvou skupinou subjektov, ktoré v konaní môžu vystupovať ako

vedľajší účastníci, sú osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku tohto konania. S účinnosťou od
15.10.2008všakzákonzaviedoldruhúskupinusubjektov,ktorémôžuvystupovaťakovedľajšíúčastníciv
konaní, a to sú právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Kým pri prvej skupine vedľajšieho účastníctva musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na
výsledku konania, v druhej skupine prípadov legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva

samotný zákon, v danom prípade sporu z ochrany spotrebiteľa, to je zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká č.16, Prešov, je právnickou
osobou, predmetom činnosti ktorej je ochrana spotrebiteľských práv podľa hore uvedeného zákona,
možnosť ktorej vystupovať v konaní ako vedľajší účastník je daná konkrétnym zákonným ustanovením
(§ 25 ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

Podľa 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.Z dikcie ustanovenia § 93 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako
hlavný účastník, nie je však legitimovaný na tzv. dispozičné úkony, a to či už dispozičné úkony konaním

(napr. späťvzatie návrhu na začatie konania) alebo dispozície predmetom konania (napr. zmena návrhu
alebo uzavretie súdneho zmieru). Dispozičné úkony nemôže vedľajší účastník vykonávať z povahy veci.
Akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, tento nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného
účastníka, na procesnej strane ktorého vystupuje (čo napokon správne poukázal i vedľajší účastníka
vo svojom odvolaní). Ak s nejakým úkonom nebude hlavný účastník súhlasiť, neznamená to, že bude

automaticky zo strany súdu zamietnutý, ale tento ho posúdi s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu,
môže sa totiž stať, že takýto úkon bude hlavnému účastníkovi na prospech a v takom prípade môže súd
takýto úkon vykonať, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných
dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo

neprimeranej dobe nútené splniť svoje povinnosti. Ak uplynula zákonom stanovená premlčacia doba
a oprávnená osoba v rámci jej plynutia stanoveným spôsobom svoje právo nevykonala, vzniká
povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tým dosiahnuť stav, v rámci ktorého
sa už oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na súde svojho práva. Následkom účinne
vznesenej námietky premlčania v občianskom súdnom konaní je, že premlčané právo nemožno

oprávnenému priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka). S prihliadnutím na zásadu
hospodárnosti konania súd posudzuje prednostne opodstatnenosť vznesenej námietky premlčania ešte
pred prípadným zisťovaním výšky škody a pod. (porovnaj R 29/1983).

V danej veci vedľajší účastník na strane odporcu v tejto súvislosti správne konštatoval vo svojom

odvolaní, že námietka premlčania je vo svojej podstate úkonom s hmotnoprávnou relevanciou, ktorý
však nemožno považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý by vedľajší účastník nebol oprávnený.

Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; na rozdiel od súdu prvého stupňa; k záveru, že vedľajší
účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený účinne vzniesť námietku premlčania v prospech

hlavného účastníka, na ktorého strane v konaní vystupuje a pokiaľ za tohto stavu súd prvého
stupňa; keď vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu podaním zo dňa 29.06.2012 (č.l. 103)
namietol premlčanie celého nároku navrhovateľa; rozhodol na pojednávaní dňa 07.11.2012 bez toho,
aby sa vyporiadal v napadnutom rozsudku s námietkou premlčania vznesenou vedľajším
účastníkom na strane odporcu; t.j. uviedol, z akého dôvodu má za to, že nárok je, resp. nie je premlčaný;

na túto námietku naopak neprihliadol z dôvodu, že bola uplatnená subjektom neoprávneným dovolať sa
premlčania a na tomto pojednávaní po vykonaní dokazovania vyhlásil aj rozsudok, zaťažil svoje konanie
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, keď uvedeným postupom, odňal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu jeho právo konať pred súdom.

Nedodržanímustanovenéhopostupuvobčianskomsúdnomkonaníbolotakporušenéprávovedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane odporcu na spravodlivý proces zaručený mu Ústavou Slovenskej
republiky v Čl. 1 ods. 1, v Čl. 2 ods. 2, v Čl. 46 ods. 1 a v Čl. ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Vzhľadom na túto inú vadu konania, ktorá zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia a postup, ktorým

dochádza k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zrušil (§ 221 ods. 1 písm. f/, písm. h/ O.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221
ods. 2 O.s.p.), keď odvolací súd by rozhodnutím vo veci, za daného stavu veci, nahrádzal prvostupňové
rozhodnutie,čímbyboloúčastníkomodopretéprávonamietaťsprávnosťskutkovýchaprávnychzáverov
na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku

ktorým by dospel po doplnení dokazovania posúdením skutkových zistení z hľadiska ich rozhodujúcich
skutočností, ktoré považoval za významné, ktorými sa však súd prvého stupňa dostatočne nezaoberal,
resp. opomenul zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je však
súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces.

V ďalšom konaní bude preto povinnosťou súdu prvého stupňa odstrániť uvedené nedostatky vo vyššie
naznačovanom smere, a následne vec opätovne prejednať tak, aby bola účastníkom (hlavnému, resp.
vedľajšiemu) umožnená realizácia ich procesných práv, a následne opätovne posúdiť dôvodnosť návrhu
navrhovateľa a svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p.V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách prvostupňového i odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.