Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814204355
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814204355.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, O., H.: XX XXX XXX, zastúpený
spoločnosťou U. s.r.o., so sídlom v O., V. XX, H.: XX XXX XXX, proti povinnému: J. O., nar. XX.XX.XXXX,
S. XXXX/XX, Y., zomrel dňa XX.X.XXXX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, vedenej u
súdneho exekútora JUDr. Y., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
10Er/406/2014-15 zo dňa 8.10.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom spísaným do zápisnice zo dňa XX.X.XXXX domáhal
u súdneho exekútora X.. Y. S. vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky XXX,XX eur
voči povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., O. zo dňa XX.X.XXXX, sp. zn. SR
XXXXX/XX. Súdny exekútor dňa X.X.XXXX podal žiadosť o udelenie poverenia pre vymoženie istiny

XXX,XX eur podľa návrhu na vykonanie exekúcie. V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor
zároveň súdu oznámil skutočnosti, na základe ktorých by mohol byť vylúčený z predmetnej exekúcie.
PoukázalnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,sp.zn.H..ÚSXXX/XXXXzodňaXX.XX.XXXX,
v odôvodnení ktorého sa okrem iného nachádza všeobecná konštatácia o vylúčení súdneho exekútora
X.. Y. S. z výkonu exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho zamestnávateľom. Súd prvého
stupňa vec právne posúdil podľa § 44 ods. 2, 3, § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 19, §
103, § 104 ods.1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) a zistil, že v návrhu označený
povinný dňa XX.X.XXXX zomrel. Podmienkou, aby niekto mohol byť účastníkom konania je, že musí
byť na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať
procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Občiansky súdny
poriadok túto spôsobilosť upravuje v ustanovení § 19 tak, že ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva

a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Spôsobilosť byť účastníkom konania majú teda
tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva, teda všeobecnú
hmotnú subjektivitu. Návrh na vykonanie exekúcie bol do zápisnice pred súdnym exekútorom spísaný
dňa XX.X.XXXX, exekučné konanie sa teda podľa ustanovenia § 36 ods. 2 Exekučného poriadku
začalo dňa XX.X.XXXX. Povinný zomrel dňa XX.X.XXXX, teda ešte pred podaním návrhu na vykonanie
exekúcie a začatím konania. Nakoľko povinný smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, nemôže

byť ani účastníkom konania podľa § 19 O.s.p.. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je
neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie vždy k zastaveniu konania. V danomprípade sú teda splnené podmienky na zastavenie konania. S ohľadom na uvedené mal súd prvého
stupňa za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v štádiu, keď už sú splnené podmienky
na zastavenie konania, je bez právneho významu a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti a

účelnosti konania, preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak je
uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o zastavení exekučného konania. Len pre úplnosť súd
prvého stupňa dodal, že v predmetnom exekučnom konaní nerozhodoval o vylúčení súdneho exekútora

z vykonávania exekúcie. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je ako neodstrániteľný
nedostatok podmienok konania vždy dôvodom pre zastavenie konania. Za daných okolností, keď, ako
vyplýva z vyššie uvedeného, je daný dôvod na to, aby bolo predmetné exekučné konanie v konečnom
dôsledku ako celok zastavené, považoval súd rozhodnutie o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania
exekúcie za nadbytočné, bez významu a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O. s. p.) a
zároveň má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods.
2 písm. c) O. s. p.) Vytýkal súdu prvého stupňa, že prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti podľa

Exekučného poriadku s poukazom na znenie jeho ustanovenia § 44 ods. 2 a ustanovenia § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd na základe exekučného titulu, žiadosti
o udelenie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej
stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu, v danom prípade rozhodcovského rozsudku sa
obmedzuje na dodržanie jeho formálnych náležitostí podľa ustanovenia § 34 ZRK. Preskúmavaním

materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu,
teda jeho dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi. Exekučný súd sa však musí obmedziť len
na skúmanie výroku exekučného titulu, pretože zákonné ustanovenie zaväzuje skúmať rozhodcovský
rozsudok, nie rozhodcovské konanie. Pritom podmienkou pre zastavenie konania je zjavný nedostatok
exekučného titulu, ktorý zaväzuje k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k

niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na Nález ÚS SR č. ÚS 5/2000 mal za to,
že exekučný súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na odôvodnení právneho posúdenia veci. Zákon o
rozhodcovskomkonaníumožňujeúčastníkovivprípadenesúladutakéhorozsudkusozákonompodrobiť
ho na návrh preskúmaniu všeobecným súdom. Napadnutým rozhodnutím však súd prvého stupňa zrušil
rozhodnutie rozhodcovského súdu spôsobom, ktorý ho pozbavuje práva domáhať sa plnenia zo zmluvy.

Postupom podľa § 45 ZRK exekučný súd teda nahradil konanie o žalobách o zrušenie rozhodcovských
súdov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní a
navyše pozbavuje účastníka konania jeho základných práv, a to práva na prejednanie veci v civilnom
dvojinštatnčnom konaní. Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je
podľa oprávneného v danom prípade neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa,

ktorý uviedol, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva, rozhodcovská
doložka. V rámci všeobecných obchodných podmienok je dohodnutá aj rozhodcovská doložka a tieto
(VOP) sú pre zmluvné strany záväzné. Poukázal na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a na ustanovenie § 53 ods.4 písm. r/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového

stavu. V prejednávanej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že povinný J. O., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom
S. XXXX/XX, Y., zomrel dňa XX.X.XXXX. Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri
Slovenskej rozhodcovskej, a.s., O. sp. zn. SR XXXXX/XX, ktorý je exekučným titulom vo veci, bol

vydanýdňaXX.X.XXXXaexekúciasazačaladňa XX.X.XXXX,kedybol súdnemuexekútorovidoručený
návrh na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku).

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zaniká
smrťou.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre

to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný
skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol. Povinný ešte pred začatím exekučného konania a po vydaní rozsudku - exekučného titulu
zomrel a teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania podľa ustanovenia § 19 O.s.p.. Nedostatok
spôsobilosti byť účastníkom konania, ktorý je daný už v čase začatia konania, je neodstrániteľným
nedostatkom podmienky konania, pretože v čase začatia konania tento subjekt de iure neexistuje a

konanie by sa viedlo proti neexistujúcemu subjektu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinný nemohol byť účastníkom konania v dobe začatia exekučného
konania podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa XX.X.XXXX, pretože dňa XX.X.XXXX zomrel, čím
stratil spôsobilosť byť účastníčkou súdneho konania, aj exekučného konania. Preto súd prvého stupňa

nemohol konať s povinným. Súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a po právoplatnosti tohto uznesenia exekučné konanie zastaví podľa § 44 ods.
3 Exekučného poriadku.

Odvolací súd preto podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s §
224 ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. (v znení
účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.