Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/563/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208753
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7814208753.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: E. W. s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Y.,
J. č. XXX/A, zastúpeného spoločnosťou verita, s.r.o., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v Y., U. č. XX, proti
povinnému: Z. B., nar. X.X.XXXX, bytom vo J., U. č. XXX, o vymoženie 1.783,42 eura s príslušenstvom,
vedenej súdnym exekútorom G.. M.. G. C., E.., Exekútorský úrad Z. H., U. D. č. XXX, pod č. EX
XXXX/XXXX, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 17.9.2014 č.k.

9Er/877/2014-13 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie
súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom je
rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ,
ARBITRÁŽNAAMEDIAČNÁ,a.s.,sosídlomvY.vydanýrozhodcamiG..N.U.,G..D.Y.amgr.D.U., dňa
25.4.2014, sp.zn. PW-B/XXXX/XXXX. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č.

XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi pôvodným oprávneným (E. banka, a.s.) a povinným dňa 30.11.2007.
Na základe Zmlúv o postúpení pohľadávok došlo k postúpeniu pohľadávky spolu s príslušenstvom a
všetkými právami na oprávneného.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 44 ods. 1, §

45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že daný právny vzťah
je spotrebiteľským vzťahom a rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 11.2 obchodných podmienok
pre úver je neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka nebola
spotrebiteľom individuálne dojednaná a vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. Nakoľko tiež ide o formulárovú zmluvu, adresát návrhu (teda

spotrebiteľ) nemal možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy. Takto formulovaná doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je neplatná. Súd
zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pretožerozhodcovský
rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky je nulitným právnym aktom, a teda
rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie vo veci alebo
alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 205 ods. 2 písm. a/ (§ 221 ods.
1 O.s.p.) O.s.p., § 205 ods. 2 písm. d/, f/, e/ O.s.p., § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ O.s.p..

Uviedol, že podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je exekučný súd oprávnený skúmať a vykonať

ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny (napr. zmluvu o úvere obsahujúcu
rozhodcovskú doložku). Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského rozsudku, ako exekučného titulu,
nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd
konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný aj § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd preto nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento
vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK);
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku
„res iudicata“. Poukázal aj na § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť

právnemu predchodcovi oprávneného (E., a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej zmluvy s
tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Navyše, rozhodcovskú
zmluvu vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal
nové dokazovanie, avšak oprávnenému nedal možnosť sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo

vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mal za to, že nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej
doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou
únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad
národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Obdobné platí aj o
judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom tohto konania, bezprostredne

záväzná. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne rozhodnutia súdov Slovenskej republiky a na
neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý nahrádzal pasivitu povinného.

Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k
rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej (neplatnej)
podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok STÁLEHO

ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave vydaný rozhodcami G.. N. U., G.. D. Y. a mgr. D. U. dňa 25.4.2014, sp.zn. PW-B/
XXXX/XXXX. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala
rozhodcovská doložka v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007), ktoré boli súčasťou
zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2007 uzatvorenej medzi E. bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného)

a povinným.

Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (. banka, a.s.) a povinným, ktorý vznikol
na základe zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2007, je vzťahom spotrebiteľským riadiacim sa Občianskym
zákonníkom a zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, čo nenamietal ani oprávnený.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v bode [11.2] článku 11 - Prechodné
a záverečné ustanovenia Obchodných podmienok pre úver [verzia 1/2007] upravuje riešenie sporov
takto: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešenédohodou. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov
vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ
alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, A.S., Bratislava, podľa jeho vnútorných predpisov.
Strany sporového konania sa tomuto rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné.“

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací

súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci

obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011
konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie

platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského

konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného, že je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR priamo vyvodzovať

práva a povinnosti zo smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, je potrebné uviesť, že citovaná smernica v čl. 8 umožnila členským štátom prijať alebo si
ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa. Pod takýmto opatrením môžeme chápaťinštitút neprijateľných podmienok obsiahnutý v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (§ 53 ods. 4 písm. r/),
ktorý upravuje danú problematiku prísnejšie, ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej
ochrany spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007), spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.2007), neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008, za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

Občiansky zákonník síce až od 1.1.2008 za neprijateľné označil aj dojednanie vyžadujúce v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, avšak táto okolnosť nie je dôvodom na iné vyhodnotenie takejto neprijateľnej
podmienky u zmlúv uzatvorených pred 31.12.2007.

Občianskyzákonníkúčinnýdo31.12.2007lendemonštratívnemenovalniektoréneprijateľnépodmienky,
a teda charakter neprijateľných podmienok mohli mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky
zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami v ustanovení § 53 vždy spájal sankciu neplatnosti.

Keďže ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej
neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo
zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky (ako vyplýva z obchodných podmienok pre úver

predložených oprávneným), odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého
stupňa, že dojednanie rozhodcovskej doložky je potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ
úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľovi ako
„slabšej" strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky. Ide teda o konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Rozhodcovská zmluva je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy (podľa
§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní), lebo nie je obsiahnutá v dokumente
podpísanom oboma zmluvnými stranami (obchodné podmienky pre úver, v ktorých je obsiahnutá
rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami). Úprava obsiahnutá v zákone o

rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti
extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie

potvrdil, ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní
úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto im neboli

priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.