Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 4, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812207019
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7812207019.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska
2, Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Daniel Blyšťan s.r.o., Advokátska kancelária so
sídlom v Košiciach, Užhorodská 21, proti povinnému P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. B.. Š. XXX, G.
A., o vymoženie 19,37 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava
č. k. 9Er/803/2012-42 zo dňa 14.11.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja
Dembického, Werferova 1, Košice o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.07.2012 domáhal
vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice, sp. zn. 3C/611/2010 zo dňa
21.09.2010. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 41 ods.2 písm.d), § 44 ods.1
a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a §

45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že jediným exekučným titulom,
pri ktorom exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak tento zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie,ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom,súdexekúciu
zastaví.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 23.02.2010 poistnú zmluvu,
na základe ktorej bolo povinnému poskytnuté životné a úrazové pripoistenie, a povinný sa zaviazal
platiť poistné vo výške 17,10 eur mesačne. Povinný počas trvania poistného prestal platiť dojednané
poistné, na základe čoho vzniklo oprávnenému právo na dlžné poistné a úroky z omeškania, ktoré si v
rozhodcovskom konaní uplatnil vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy. Prvostupňový súd posúdil predmetnú
zmluvu podľa ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka, § 2 zákona č.

25/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podľa článku 3 ods.1 a článku 6 ods.1 Smernice rady č. 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že rozhodcovský
súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v
časti XV. všeobecných poistných podmienok žalobcu (oprávneného), ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy
medzi oprávneným a povinným. Z poistnej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom
tlačive „návrh na uzatvorenie poistnej zmluvy“, do ktorého sú vpísané údaje o povinnom, druhu a výške

poistenia a tlačive „Všeobecných poistných podmienok“. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah týchto
dokumentov, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda malmožnosť len akceptovať, alebo neakceptovať poistnú zmluvu ako celok. Rozhodcovská doložka je
súčasťou všeobecných poistných podmienok oprávneného, preto ju nemožno považovať za individuálne
dohodnutú. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v časti

XV. - rozhodcovské konanie bod 1,2 a 3 je to, že povinnému bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech spotrebiteľa (povinného). Povinný sa podpisom zmluvy (ktorej súčasťou sú aj všeobecné
poistné podmienky, z obsahu ktorých vyplýva doložka vyššie uvedeného znenia) reálne vopred vzdáva
práva na účinnú procesnú obranu cestou všeobecného súdu. Ako neprimerané posúdil súd aj priznané

trovy rozhodcovského konania vo výške 230,-- eur, ktoré v tomto prípade niekoľkonásobne prekračujú
výšku predmetu konania - istinu vo výške 19,37 eur. Z dôvodu, že exekučný titul vydaný na základe
takejto doložky nemá legitimitu a je materiálne nevykonateľný, súd prvého stupňa na základe uvedeného
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa oprávneného je napadnuté uznesenie nezákonné, a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 205
ods.2 písm.a), b), c), d), e) a f) O.s.p. Namietal, že exekučný súd kvalifikoval rozhodcovskú doložku
ako neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia však neobjasňuje, v akých
procesných právach a povinnostiach mal byť oprávnený na úkor povinného zvýhodnený. Exekučný
súd neuviedol, v čom konkrétne mal byť povinný v procese vydania exekučného titulu hrubo a značne
nerovnovážne znevýhodnený oproti oprávnenému. V tejto súvislosti potreboval za dôležité uviesť,
že zákon použitie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje. Záver o nekalom

charaktere rozhodcovskej doložky nevyplýva zo samotnej jej existencie, ale z konkrétnych skutkových
okolností každého prípadu. V danom prípade prebehlo rozhodcovské konanie za skutkových okolností,
kedy: a) spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku oddelene od zvyšku poistného vzťahu v rámci
osobitných dojednaní a nemusel ju akceptovať ako súčasť uceleného textu poistných podmienok;
b) uzavretie poistnej zmluvy nebolo podpisom rozhodcovskej zmluvy podmienené; c) aj po podpise

rozhodcovskej doložky mal spotrebiteľa možnosť takúto doložku zrušiť bez toho, aby sa tým rušil
celý poistný vzťah; d) vo veci rozhodol stály rozhodcovský súd, ktorého pravidlá boli uverejnené na
internetovej stránke súdu a aj v Obchodnom vestníku; e) rozhodcovia rozhodcovského súdu spĺňali
zákonom stanovené predpoklady a podmienky; f) konkrétneho rozhodcu neurčil ani nevybral dodávateľ
ani spotrebiteľ ale stály rozhodcovský súd; g) spotrebiteľ mal možnosť požiadať o prejednanie veci v

obvode kraja jeho trvalého bydliska; h) spotrebiteľ je podľa pravidiel rozhodcovského súdu oslobodený
od poplatkov; i) spotrebiteľ mal možnosť žiadať o prejednanie veci na ústnom pojednávaní; j) subsidiárne
sa pred rozhodcovským súdom použije Občiansky súdny poriadok; k) spotrebiteľ mal zaručené aj iné
procesné práva v rozsahu obdobnom právam podľa Občianskeho súdneho poriadku; l) rozhodcovská
doložka ani pravidlá rozhodcovského konania neprenášali na spotrebiteľa dôkazné bremeno ani mu

nesťažovali uplatnenie procesných práv; m) predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie práva
na základnú cenu plnenia dodávateľa.

Poistník bol navyše pred uzavretím zmluvy v súlade so zákonom č. 186/2009 Z.z. na osobitnom
tlačive upozornení, že v prípade vzniku sporov je možné využiť na ich mimosúdne vyrovnanie inštitút

rozhodcovského konania. Oprávnený namietal, že zmienené skutkové okolnosti prípadu exekučný súd
nezisťoval a rozhodcovskú doložku vyhlásil za nekalú bez akejkoľvek nadväznosti na relevantne zistený
skutkový stav veci.

Ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, keď o

zamietnutížiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcierozhodollennazákladezhromaždených
dôkazov bez účasti oprávneného a bez nariadenia pojednávania. Súd prvého stupňa nevykonal
prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu exekučného titulu predchádzali, ale zabezpečil listinné
dôkazy, ktoré slúžili ako podklad a boli podstatné pre jeho rozhodnutie. Exekučný súd nevychádzal
z obsahu rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav. Navyše oprávnenému bolo

upreté jeho právo na vyjadrenie sa k správnosti, pravosti a úplnosti listinných dôkazov, ako aj k ich
obsahu. Výsledkom postupu exekučného súdu je faktická nevykonateľnosť exekučného titulu, teda
faktické zrušenie jeho účinkov.Ďalej namietal, že rozhodcovský rozsudok v danom prípade spĺňa všetky podmienky formálnej
aj materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. Arbitrážny rozsudok zo dňa 21.09.2010, sp.
zn. 3C/611/2010, spĺňa všetky podmienky materiálnej vykonateľnosti, nakoľko ide o vykonateľné

rozhodnutie rovnako ako právoplatný rozsudok súdu, je možná jednoznačná a nepochybná identifikácia
osoby oprávneného a povinného, je v ňom obsiahnuté presné vymedzenie práv a povinností, rozsah a
obsah plnenia a je v ňom obsiahnuté jednoznačné uvedenie lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti.
Arbitrážny rozsudok má v súlade s ustanovením § 35 v spojení s ustanovením § 51 ods.3 zákona
o rozhodcovskom konaní a ustanovením § 159 O.s.p. účinky právoplatného rozsudku. Je riadnym,

právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a je záväzný pre všetky orgány vrátane exekučného
súdu. Ide o rozhodnutie vydané príslušným orgánom, ktoré bráni postupu podľa § 135 ods.2 O.s.p.
a súčasne ide o rozhodnutie, z ktorého má všeobecný súd v zásade vychádzať a tvorí prekážku
litispendencie, resp. rei iudicatae.

Súdny exekútor, ani povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Oprávnený podaním zo dňa 02.09.2013 doplnil právnu argumentáciu k odvolaniu. Uviedol, že postupom
súdu prvého stupňa bola oprávnenému odňatá možnosť konať pred súdom, pričom poukázal na
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.07.2013, sp. zn. II. ÚS 499/2012. Súd
procesne postupoval tak, že o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon

exekúcie rozhodol na základe zhromaždených listinných podkladov (poistná zmluva a Všeobecné
poistné podmienky) bez účasti oprávneného. Nevykonal prieskum spisových podkladov, ktoré vydaniu
exekučného titulu predchádzali, ale vlastnou cestou zabezpečil listinné dôkazy, ktoré boli podstatné
pre jeho rozhodnutie. Teda nanovo konštruoval skutkový stav, keď do exekučného spisu doplnil aj
poistnú zmluvu a poistné podmienky, čím vykonal kontrolu postupu rozhodcovského súdu a dospel

k opačným právnym záverom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia súdov Českej republiky.
Oprávnený legitímne očakával, že rozhodcovský rozsudok ako právoplatný a vykonateľný exekučný titul
bude riadne vykonaný a toto očakávanie exekučný súd bez účasti oprávneného napadnutým uznesením
prelomil.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti
uzneseniu vyššieho súdneho úradníka zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. rozhodol
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej

lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods.1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p., odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na

doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného uvádza nasledovné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 23.02.2010 poistnú zmluvu
č.4516190018(ďalejlen„poistnázmluva“).Exekučnýmtitulomvtomtokonaníjerozhodcovskýrozsudok
Arbitrážneho súdu Košice vydaný JUDr. Michalom Škriabom zo dňa 31.01.20101 sp. zn. 3C/611/2010,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 08.02.2011. Právomoc rozhodcovského súdu

vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka uvedená v XV. časti
(Rozhodcovské konanie) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zjednávané Rapid life
životnou poisťovňou, a.s. (ďalej len „VPP“), na ktorú odkazuje bod 3 Osobitných zmluvných dojednaní
k poistnej zmluve č. 4516190018.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z
nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods.2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosťo udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť,
že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor

Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci
núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj
v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť
exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul.
V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon

právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo/122/2011

konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra
2012, sp. zn. 6Cdo/135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského
konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň
povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku
v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.

V prejednávanej veci sa rozhodcovská doložka nachádzala v XV. časti (Rozhodcovské konanie) VPP,
na ktorú odkazuje bod 3 Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. 4516190018.

Podľa bodu 3 Osobitných zmluvných dojednaní poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja
spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku.

Podľa bodu 1 XV. časti VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že ďalej uvedené spory a sporné nároky z
poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V rozhodcovskom konaní
sa poistník aj poisťovňa budú zásadne riadiť zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení

neskorších predpisov a podporne štandardnými procesnými pravidlami platnými pre všeobecné súdy
s výlukami a odchýlnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom a procesnými pravidlami (štatút,
rokovací poriadok) rozhodcovského súdu, ktorý bude mať právomoc a príslušnosť spor rozhodnúť. V
rozhodcovskom konaní budú mať účastníci rovné postavenie, ktoré im zabezpečí rovnaké možnosti nauplatnenie ich práv. Proces pred rozhodcovským súdom môže byť nákladnejší ako súdne konanie. Štatút
rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok upraví, okrem náležitostí uvedených v § 13 zákona č.
244/2002 Z.z., najmä postup podávania námietok proti rozhodcom, miesto rozhodcovského konania,

spôsob doručovania písomností, poplatky za rozhodcovské konania, lehoty na rozhodovanie.

V zmysle bodu 2 XV. časti VPP poisťovňa a poistník sa dohodli, že rozhodcovským súdom s právomocou
a príslušnosťou vec rozhodnúť bude Arbitrážny súd Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice.

Podľa § 53 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako
súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,

požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.

Vtejtosúvislostiniejepodstatnýanidoslovnýprekladneprijateľnejpodmienkyuvedenejvpísm.q)bodu1
Prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS, ale skutočnosť, že rozhodcovská doložka spôsobuje nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navyše, citovaná smernica v čl.
8 umožnila členským štátom prijať alebo si ponechať prísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v
oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
Teda ak je aj neprijateľná podmienka obsiahnutá v § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka upravená
prísnejšie ako v samotnej smernici za účelom dosiahnutia maximálnej ochrany spotrebiteľa, takéto

znenie nie je v rozpore s účelom a obsahom tejto smernice.

Oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozhodcovská doložka má všetky znaky individuálne
dojednaného ustanovenia.

Odvolací súd však zastáva názor, že spôsob, akým bola rozhodcovská doložka vo VPP v
prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená spolu s ostatnými všeobecnými
podmienkami, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom
predkladaní zmluvných podmienok (ide o poistnú zmluvu a Osobitné zmluvné dojednania k poistnej
zmluve č. 4516190018, obe podpísané v jeden deň), ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto

dojednania spod režimu súdnej kontroly. Je otázne, či by oprávnený uzavrel s povinným poistnú
zmluvu aj bez podpísania VPP a Osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve č. č. 4516190018.
Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky vo VPP, resp. že by si povinný
osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, povinný nemohol VPP nijako ovplyvniť, mohol ich len ako
celok odmietnuť alebo podpísať. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažuje rozhodcovskú doložku

za individuálne dojednanú, ale stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý ju považuje za
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka.

Praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, bola fakticky
odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamenalo povinnosť

podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej nemal žiadnu účasť.
Pritom tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve
drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv
oprávneného.Čo sa týka námietky odvolateľa týkajúcej sa odňatia možnosti konať pre súdom, odvolací súd uvádza,
že pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, sa

vychádza predovšetkým z tvrdení oprávneného a povinného, z predložených listín a z exekučného
titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačujúce je totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti
dostatočneosvedčenéokolnosťamivyplývajúcimizospisu,vrátanedonehozaloženýchlistín.Vzhľadom
na to sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré je zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania
a predpokladov pre rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa nemusí

vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného (porovnaj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6Cdo/1/2012).

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, sa stáva nespôsobilým
exekučným titulom, ktorý nemôže byť podkladom na vykonanie exekúcie. V tomto prípade ide o nulitný

právny akt. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak zamietol žiadosť súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, odvolací
súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa podľa

§ 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný, preto podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. mu
nevzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Povinnému takéto trovy nevznikli, preto odvolací
súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3
ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.