Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, April 25, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411204837
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1411204837.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecižalobcu:A..G.R.,L.L.,Ž.N..Č..X,zast.advokátskoukanceláriou
JUDr. Milan Ficek, s.r.o., Bratislava, Žilinská ul. č. 14, proti žalovanému: Slovenský zväz záhradkárov -
Základnáorganizácia4-23DevínskaNováVes-BAZ,Bratislava,Uhroveckául.č.12,ozaplatenie250,28
eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 28. januára 2014 č. k. 11C
213/2011-135, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 250,28 eur
s 9% úrokami z omeškania od 15.3.2011 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania 16,50

eur a trovy právneho zastúpenia 233,56 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je členom žalovaného, ktorému dňa
7. 7. 2005 zaplatil sumu 7540 Sk ( 250,28 eur ) na vysporiadanie pozemkov v záhradkárskej osade
podľa § 7 ods. 1 zák. č. 64/1997 Z.z. Peniaze mali slúžiť na odkúpenie záhradky. Urobil tak na základe
listu žalovaného, ktorý ho vyzval na úhradu sumy 7500 Sk do 15. 7. 2005 ako sumy zodpovedajúcej
výmere pozemku. Cena za spoločné podiely bola stanovená na 1000 Sk. K úhrade došlo tak, že

manželkažalobcuvložilanaúčetžalovanéhovedenývSlovenskejsporiteľni,a.s.dňa7.7.2005uvedenú
sumu. Žalovaný vedie peniaze na termínovanom účte na základe rozhodnutia členskej schôdze. Snaha
žalovaného o vysporiadanie vlastníckych vzťahov stroskotala na zamietavom rozhodnutí príslušného
pozemkového úradu. Žalobca sa domáhal vrátenia predmetnej sumy, keďže ju zaplatil bez právneho
dôvodu. Právo na prijatie tohto plnenia žalovaným nevyplývalo zo žiadnych právnych predpisov, ani
rozhodnutí členskej schôdze. Napokon plnenia za odpredaj pozemkov sa platia pozemkovému fondu.

Nedatovaný list žalovaného, ktorým bol žalobca vyzvaný na zaplatenie predmetnej sumy, neobsahuje
mená oprávnených funkcionárov, podpisy ani dátum a žalobca ho považuje za vymáhačský list. V
tomto liste boli uvedené zavádzajúce a nepravdivé informácie bez odkazu na ustanovenia zákona a
požadovanie plnenia zo strany žalovaného treba považovať za rozporné so zákonom číslo 64/1997 Z.z.,
ústavou Slovenskej republiky ako i zásadami hospodárenia s majetkom SZZ a uzneseniami členskej
schôdze. Z obsahu zápisnice č. 5 výborovej schôdze žalovaného zo dňa 13. 11. 2004 vyplynulo, že

výbor žalovaného zobral na vedomie stanovisko p. F. ohľadne doriešenia odpredaja pozemkov v osade
H.. Všeobecná bonita pôdy v G. X. Y. je cca 12-13 Sk, zatiaľ navrhnutá cena na odpredaj je 20 SK za m2
pre jednotlivých záhradkárov, vrátane spoločne užívaných priestorov. Pri optimálnej spolupráci všetkých
strán by podklady na odkúpenie mohli byť pripravené a odovzdané do 7/2005. K úplnej kompenzácii
plných mocí, ktoré sú základom na uzavretie kúpnopredajnej zmluvy chýbajú 2, v prípade nezáujmu o
kúpu u týchto členov a nespolupráci z ich strany treba urýchlene navrhnúť riešenie zo strany výboru. V

uznesení z výročnej členskej schôdze žalovaného z 2. 4. 2005 sa uvádza, že odkúpenie záhradkárskej
osady do osobného vlastníctva je potrebné realizovať podľa zákona č. 64/1997 Z.z. a to prostredníctvomfirmy BBK s.r.o.. Členská schôdza uložila výboru pokračovať v jednaní o odkúpenie záhradkárskej
osady. Zo zápisnice č. 10 z výborovej schôdze z 10. 5. 2005 vyplýva, že výbor rozhodol poslednýkrát
vyzvať neplatičov na urýchlené zaplatenie svojich záväzkov, v prípade nespolupráce dlžný člen nebude

zaradený do zoznamu žiadateľov o kúpu a prevod pozemku, v bode 17 - dohodnutá cena s pozemkovým
fondom je 20 Sk za m2, v bode 19 - J.. J. pripraví výpočtový list 20 Sk /m2 a 1000 Sk za spoločné
priestory pre každého záhradkára s podrobnými podmienkami úhrady. Pani H. zabezpečí distribúciu
každému osobne proti podpisu alebo poštou, bod 19 - konečný termín platby pre jednotlivých členov
je 15. 7. 2005. Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba je dôvodná.

Po právnej stránke súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 451 a § 456 Obč. zák., teda podľa
ustanovení upravujúcich bezdôvodné obohatenie. Titul, na základe ktorého žalobca zaplatil žalovanému
sumu 250,28 eur - rozhodnutie členskej schôdze z 2. 4. 2005, nie je právnym dôvodom, na základe
ktorého by žalobcovi vznikla povinnosť zaplatiť žalovanému uvedenú sumu. V spomenutom uznesení
nie je výslovne uvedené, že členovia rozhodli o tom, že každý z nich (vrátane žalobcu ), ktorý má záujem
o odkúpenie pozemku do osobného vlastníctva, je povinný zaplatiť uvedenú sumu a akú konkrétne

každý. V predmetnom uznesení členskej schôdze je vo všeobecnosti uvedené, že sa odkúpenie bude
realizovať podľa zák. č. 44/1997 Z.z. prostredníctvom tam uvedenej firmy a že sa bude pokračovať
v jednaní o odkúpení záhrad. Ani rozhodnutie výboru z 10. 5. 2005 nie je podkladom na uplatnenie
takejto sumy voči žalobcovi. Zaplatenú sumu nie je možné považovať ani za účelový príspevok podľa
smerníc SSZ, pretože nespĺňa tieto náležitosti. Suma bola zbieraná za účelom úhrady kúpnej ceny,

pričom kúpnu cenu bude uhrádzať konkrétne kupujúci- žalobca, konkrétnemu predávajúcemu, ktorým
všaknieježalovaný.Ztohtoskutkovéhozákladusúdprvéhostupňavyvodil,žežalovanýprijalazadržuje
uvedenú sumu neoprávnene a preto je povinný vydať ju žalobcovi podľa zásad o vydaní bezdôvodného
obohatenia. Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného, že peniaze ako účelový
prostriedok prijal od manželky žalobcu, ktorá sa vrátenia tejto sumy nedomáha. Právny titul, výška

a peňažný ústav, kde tieto peňažné prostriedky manželka žalobcu poukázala, vychádzali z údajov
uvedených vo výzve žalovaného. Súd prvého stupňa tento postup žalobcu a jeho manželky považoval
za obstarávanie bežných vecí manželov so súhlasom žalobcu (§ 145 ods. 1 prvá veta Obč. zák. ). O
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517
ods. 1, 2 Obč. zák. v spojení s nar. vlády č. 87/1695 Z.z.. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.

1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol,
že rozhodnutím členskej schôdze z 2. 4. 2005 o realizácii postupu odkupovania záhradkárskej osady
do osobného vlastníctva ako i uložením výboru pokračovať v jednaní o odkúpenie záhradkárskej

osady spolu s vymedzením príslušných výšok úhrady pre jednotlivých záhradkárov zo strany výboru
a výzvou na úhradu členom bol daný právny podklad pre úhradu žalovanej sumy zo strany žalobcu.
Členská schôdza pri prijímaní predmetných uznesení si bola vedomá nevyhnutnosti vloženia finančných
prostriedkov pre účely úhrady odkupovaných pozemkov záhradkovej osady, keď táto nevyhnutnosť
vyplývala z možného uzatvorenia kúpnych zmlúv, resp. z platenia náhrady a hodnoty podielu v procese

vysporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách podľa zák. č. 64/1997
Z.z.. Preto došlo k úrade stanovených príspevkov na uvedený účel zo strany členov záhradkárskej
organizácie a následne aj k schváleniu viazania uvedených zaplatených finančných prostriedkov
na termínovanom účte žalovaného. Uvedenými uzneseniami odsúhlasujúcimi použitie uvedených
prostriedkov došlo k opakovanému potvrdeniu poskytnutia prostriedkov žalovanému a k súhlasu s

nakladaním s poskytnutými prostriedkami uvedeným spôsobom. Platba žalobcu na základe uvedených
uznesení a zaslaného listu bola oprávnená a dôvodná. Súčasne v odvolaní žalovaný vzniesol námietku
premlčania žalovaného nároku.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.
Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.
Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že predmetné plnenie žalobcu
žalovanému je plnením bez právneho dôvodu a žalobcovi preto vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Povinnosť žalobcu poskytnúť žalovanému predmetnú peňažnú sumu nevyplývala zo

žiadneho právneho predpisu, ani v tomto smere nebolo prijaté riadne uznesenie členskej schôdze
žalovaného. Uloženie takejto povinnosti žalobcovi nevyplýva ani z obsahu zápisníc z členských
schôdzí žalovaného, ani z uznesení na nich prijatých. Povinnosti možno ukladať len na základe
zákona, rozhodnutia príslušného orgánu, prípadne po vzájomnej dohode účastníkov. Z jednotlivýchzápisníc z členských schôdzí žalovaného síce vyplýva účel použitia prostriedkov vyberaných od
jednotlivých členov, avšak absentuje konkrétne uznesenie, ktorým bola jednotlivým členom žalovaného
uložená takáto konkrétna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie. Samotné vymedzenie účelu použitia

prostriedkov nemožno považovať za rozhodnutie príslušného orgánu žalovaného (a pre jednotlivých
členov zaväzujúceho) o uložení konkrétnej povinnosti platiť príspevok, v konkrétnej výške, na konkrétny
účel. K plneniu žalobcu napokon nedošlo ani po vzájomnej dohode so žalovaným, keďže ako
sám žalobca uvádza, plnil výlučne na základe výzvy žalovaného obsiahnutej v nedatovanom liste,
ktorý považoval za vymáhačský. Plnenie žalobcu preto nebolo výsledkom dohody so žalovaným,

ale jednostranným nanútením žalovaného. V posudzovanom prípade ide teda o skutkovú podstatu
bezdôvodného obohatenia a to o plnenie bez právneho dôvodu. Keďže v prejednávanej veci od počiatku
neexistoval právny dôvod pre plnenie žalobcu v prospech žalovaného (viď dôvody uvádzané vyššie),
správne súd prvého stupňa nárok žalobcu posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z
dôvodu plnenia bez právneho dôvodu ( § 451 ods. 2 v spojení s § 456 prvá veta Obč. zák. ).
Žalovaný v odvolaní uplatnil námietku premlčania predmetného nároku. Tvrdil, že žalobca podal žalobu

na súd prvého stupňa oneskorene - po uplynutí 3 - ročnej objektívnej premlčacej doby uvedenej v ust.
§ 107 ods. 2 Obč. zák. Argumentoval tým, že táto premlčacia doba začala plynúť momentom pripísania
žalovanej sumy na jeho účet, t. j. dňom 7. 7. 2005 a uplynula dňom 7. 7. 2008. Žalobca podal žalobu
na súd prvého stupňa až dňa 12. 4. 2011.
K tomu odvolací súd uvádza, že námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou

taká skutočnosť, ktorú je účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia
uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým sa končí dokazovanie, a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie, najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia hmotného
alebo procesného práva nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu
konania;zpovahynámietkypremlčaniavymedzenejhmotnýmprávom(§100 anasl.Obč.zák.)vyplýva,

že povinný subjekt ju môže uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.
Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 a § 205
a O.s.p. s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným uplatňovaním
nových skutočností a dôkazov ( uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2009 sp. zn. 5 Cdo
120/2009 ). Z toho vyplýva, že žalovaný mohol vzniesť námietku premlčania aj v odvolacom konaní.

Žalovanémutedaničnebránilovtom,abynámietkupremlčaniauplatnilažvodvolacomkonaní.Odvolací
súd však nemohol v odvolacom konaní sám posúdiť dôvodnosť námietky premlčania, pretože v takom
prípade by účastníkom konania odňal možnosť napadnúť opravným prostriedkom - odvolaním jeho
závery týkajúce sa námietky premlčania. Vzhľadom na to odvolaciemu súdu nezostalo iné, než
napadnutý rozsudok zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia vec

vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvého stupňa musieť posúdiť dôvodnosť
námietky premlčania. Ak súd prvého stupňa zistí, že námietka premlčania je dôvodná, premlčaný nárok
nebude možné žalobcovi priznať a žalobu bude treba zamietnuť ( § 100 ods.1 posledná veta Obč.
zák. ). Ak však zistí, že námietka premlčania nie je dôvodná, žalobe vyhovie v zmysle vyššie uvedených
záverov odvolacieho súdu.

K otázke premlčania predmetného nároku odvolací súd uvádza, že pre začiatok plynutia objektívnej 3 -
ročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky)
došlo. V posudzovanom prípade k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo dňa 7. 7. 2005 (prijatím
platby žalovaným) a dňa 8.7.2005 začala plynúť 3 - ročná objektívna premlčacia doba na uplatnenie
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Táto premlčacia doba uplynula dňom 7. 7. 2008. Žalobca

podal žalobu na súd prvého stupňa až dňa 12. 4. 2011, teda oneskorene. Tieto závery odvolacieho
súdu však platia iba za predpokladu, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil neúmyselne. Ak by sa totiž
žalovaný bezdôvodne obohatil úmyselne, predmetný nárok by sa premlčoval v 10 - ročnej objektívnej
premlčacej dobe ( § 107 ods. 2 Obč. zák. ). Keďže Občiansky zákonník a ani iný občianskoprávny
predpis nevymedzuje pojem a podstatu úmyselného konania, vychádza sa z právnej úpravy zavinenia

obsiahnutej v Trestnom zákone. O priamy úmysel ide vtedy, keď ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho získať chcel. O nepriamy
úmysel ide, keď ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, vedel, že svojím konaním obohatenie,
ktoré mu neprináleží, môže získať, a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. V
oboch prípadoch je teda rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa

bezdôvodne obohatil, o tom, že svojím konaním získava ( priamy úmysel ) alebo získať môže ( nepriamy
úmysel ) hodnoty vyjadriteľné v peniazoch, ktoré mu nepatria. Odvolací súd dodáva, že v prejednávanej
vecizvýsledkovdoposiaľvykonanéhodokazovaniaúmyselžalovanéhobezdôvodnesaobohatiťnaúkoržalobcu nevyplýva. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu na strane žalovaného zaťažuje
žalobcu.
Vzhľadom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa vo veci samej musel odvolací súd zrušiť i výrok

o trovách konania.
Vnovomrozhodnutíovecisúdprvéhostupňarozhodneotrováchprvostupňovéhoiodvolaciehokonania
( § 224 ods. 3 O.s.p. ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.