Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/662/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222286
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4412222286.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich
Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 5. decembra 2014 č. k. 6C/776/2012-59, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Komárno zo dňa 5. decembra 2014 č. k. 6C/776/2012-62 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Komárno zo dňa 9. apríla 2015 č. k. 6C/776/2012-91 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 05. 12. 2014 č. k. 6C/776/2012-59 p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 09. 04. 2015 č. k. 6C/776/2012-91 v napadnutej
časti týkajúcej sa poplatkovej povinnosti za odvolanie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením zo dňa 5. decembra 2014 č. k. 6C/776/2012-59 súd prvého stupňa návrh na
prerušenie konania zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 písm. c) OSP a uviedol,
medzi účastníkmi konania sa vedie spor o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
v exekučnej veci Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/1095/2011. Žalobca sa v tomto konaní
domáha škody, ktorá podľa vznikla tým, že Okresný súd Nové Zámky ako exekučný súd v exekučnej veci

14Er/1095/2010 nerozhodol v lehote 15 dní od doručenia žiadosti exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie a túto žiadosť zamietol. Dňa 28. 11. 2014 žalobca súdu doručil návrh na prerušenie
konania a žiadal, aby súd toto konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
prerušil podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, dôvodiac, že na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010
sa vedie konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie a v tom konaní sa riešia otázky,
ktoré majú zásadný význam aj pre rozhodnutie v tejto veci. V návrhu žalobca uviedol, že vo veci
Okresného súdu Prešov na strane žalovaného vystupuje ako žalovaný v 1. rade Slovenská republika,

zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a v 2. rade Pohotovosť, s. r. o. a konanie sa
uskutočňuje za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu spotrebiteľa - HOOS Bratislava. Vo
vyššie uvedenej veci Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 07. 10. 2013 podľa § 109 ods. 1 písm.
c) OSP rozhodol o prerušení konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnychotázkach, ktoré navrhla položiť Slovenská republika, ako žalovaná v 1. rade vo veci. Na záver svojho
návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v
konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne

žalobca a žalovaný, má v tomto konaní pre ďalší priebeh a rozhodnutie zásadný význam, nakoľko pre
vznik nároku na náhradu škody má fundamentálny význam posúdenie správnosť postupu exekučného
súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný
rozsudok rozhodcovského súdu. V prejednávanej veci súd bol toho názoru, že v konaní Okresného súdu
Prešov sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia také otázky, ktoré majú zásadný význam pre rozhodnutie v tejto

veci. Zdôraznil, že žalobca v tomto konaní sa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003
Z. z., teda náhrady škody nesprávnym úradným postupom. Tie otázky, ktoré sa riešia ako prejudiciálne
otázky vo vyššie uvedenej veci Okresného súdu Prešov, nemôžu ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto
veci, pretože na Okresnom súde Prešov v konaní sp. zn. 7C/6/2010 sa riešia iné právne otázky, na
základe iného skutkového stavu, preto jeho výsledok nemôže ovplyvniť rozhodnutie v tejto veci. Na
základe vyššie uvedeného, súd je názoru, že návrh žalobcu na prerušenie konania je nedôvodný, preto

ho zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že súd 1. stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedol, že opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania
prejudiciálnych otázok žalobca vidí v tom, že v danom konaní bude zodpovedaná otázka, či v postupe
exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného

rozsudku rozhodcovského súdu, je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom konania, ktoré
žalobca navrhuje prerušiť je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri
vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.
Zodpovedanie správnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom Európskej únie bude mať
význam pre posúdenie postupu exekučného súdu v prejednávanej veci, a s tým súvisiacim založením

zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone verejnej moci.
Vzhľadom ku skutočnosti, že v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 o
náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie budú Súdnemu dvoru Európskej únie predložené
prejudiciálneotázky,ktorémajúpodstatnývýznamprerozhodnutiesúduonávrhužalobcuvpredmetnom
konaní a konanie nie je doposiaľ právoplatne skončené, má za to, že je daný dôvod v zmysle § 109 ods. 2

písm. c) OSP, a preto je potrebné konanie o zaplatenie prerušiť až do právoplatného skončenia konania
o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7C/6/2010. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby
odvolací súd zmenil uznesenie súd 1. stupňa a to tak, že návrhu na prerušenie konania vyhovie.

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov
konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1, § 2, § 3 ods. 1 písm. d), § 6, § 9 ods. 1, 2, § 17,
§ 25 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, §
41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku a § 142 ods. 1 OSP a zistil, že dňa 27. 07. 2011

súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý doručil Okresnému súdu Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o.
proti povinnému: C. G. o vymoženie 1.373,83 eura s príslušenstvom. Dňa 11. 08. 2011 vydal
exekučný súd uznesenie č. k. 14Er/1095/2011-10, ktorým žiadosť exekútora zamietol. Toto uznesenie
nebolo napadnuté odvolaním, preto nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 12. 2011. Následne exekučný súd

exekučné konanie zastavil uznesením zo dňa 11. 01. 2012. V tomto konaní žalobca sa domáha náhrady
škody, a to jednak 339,30 eura nemajetková ujma a 125 eur majetková škoda a to podľa zákona č.
514/2003 Z. z., ktoré škody podľa jeho tvrdenia mu mali vzniknúť v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu vo vyššie uvedenej exekučnej
veci. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby zisťoval, či všetky zákonné podmienky vzniku takejto

zodpovednosti sú dané. Žalobca sa domáha jednak náhrady skutočnej škody, ako aj nemajetkovej ujmy,
ktoré podľa jeho tvrdenia vznikli v dôsledku toho, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti exekútora na
udelenie poverenia v 15- dňovej lehote. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil podľa § 9 zákona
č. 514/2003 Z. z., keď podľa neho exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnejmoci vydať rozhodnutie (o žiadosti exekútora na vydanie poverenia) v zákonom ustanovenej lehote,
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Exekučný poriadok stanovuje len lehotu na vydanie poverenia,
nie však na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Zo znenia ust. § 44 ods. 2 EP v

čase začatia predmetnej exekučnej veci jednoznačne vyplýva, že 15-dňová lehota neplatí (a to ani na
vydanie poverenia), ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). V predmetnej exekučnej veci
exekučným titulom bol práve rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu. Na základe vyššie uvedených
súd uzavrel, že žiaden nesprávny úradný postup podľa zák. č. 514/2003 Z. z. zo strany exekučného súdu
- Okresného súdu v Nových Zámkoch vo veci sp. zn. 14Er/1095/2011 uskutočnený nebol, preto v

dôsledku neexistujúceho nesprávneho úradného postupu a v príčinnej súvislosti s ním žalobcovi žiadna
škoda nemohla vzniknúť. Obsahom predmetného exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky -
tvrdenie žalobcu o tom, že exekučný súd o žiadosti o vydanie poverenia rozhodol po uplynutí 184 dní
- je vyvrátené, pretože z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie o zamietnutí žiadosti bolo vydané 14-
sty deň po tom, čo žiadosť o vydanie poverenia súdu bolo doručené. Súd poukázal na to, že samotný
prípadný nesprávny úradný postup (v danej veci spočívajúci v tom, že exekučný súd podľa tvrdenia

žalobcu nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonom stanovenej lehote) bez ďalšieho nemá
za následok vznik práva na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 9 ods. 1 a §
17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. V konaní o tomto nároku žalobca musí označiť a preukázať škodu
a ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, okrem toho musí byť preukázané, z
akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť

preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy.
Žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len tvrdil, avšak nepreukázal, preto neboli splnené ani ďalšie
zákonné predpoklady pre vznik nároku a to ani na náhradu škody a ani nemajetkovej ujmy v peniazoch
v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Na základe uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že nie sú dané zákonné predpoklady vzniku žalovanej škody podľa zákona č. 514/2003 Z.

z., preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Námietka žalovaného ohľadne premlčania
uplatneného nároku považoval súd za nedôvodnú. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142
ods. 1 OSP, keď v konaní úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože
ich nevyčíslil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote žalobca odvolanie, odôvodniac
ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd 1. stupňa
nesprávne vec právne posúdil a neúplne zistil skutkový stav veci. Súd rozhodol v merite veci na
základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003
Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval

hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného právneho vzťahu
pomocouhmotnéhopráva,ktorésastalosúčasťouprávnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostia
potom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávnehovzťahu.Aksúdzaložilsvojerozhodnutiena
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1

zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zák. č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto
ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012
Z. z. Súd svojim rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil,
prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru

tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu
sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktoré je z hľadiska
ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota
ohľadom riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale

len súdu exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje
doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá
je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces

a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že
zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania
ovplyvňujú mimosúdne faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty,
aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1,zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku
škody znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.
Ak súd uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu postupom exekučného súdu vznikla akákoľvek

škoda, potom súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa s predloženým znaleckým
posudkom. Zo znaleckého posudku jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom
vynaložené v súvislosti so správou a vedením pohľadávky. Uviedol tiež, že ak bol súdu doručený v
čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z
dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu

na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť. S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Napadnutým uznesením zo dňa 9. apríla 2015 č. k. 6C 776/2012-91 súd 1. stupňa uložil žalobcovi

povinnosť, aby v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie,
ktorý je 20 eur podľa pol. 7a sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým,
že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia, a tým je odôvodnenie. Keďže napadnuté

uznesenie ani neobsahuje žiadne dôvody, ktoré viedli súd k jeho vydaniu, môže žalobca len
hádať. Podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu
škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo nesprávnym úradným
postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,

dovolanie. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku, a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne
rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na
platenie súdneho poplatku za podané odvolanie. Uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007 sp. zn. 4Cdo 39/2007. V
prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie

odvolaniavočirozhodnutiusúduožalobenanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebo
nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi preto bola v rozpore s týmto zákonom uložená poplatková
povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného
práva navrhovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
spravodlivýsúdny procespodľačl.6ods.1Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladných

slobôd v spojení s čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky. Zdôraznil, že
použitie analógie legis je v prípadoch vyrubenia súdneho poplatku, vzhľadom na čl. 59 ods. 2 ústavy,
vylúčené. Navyše, podľa ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých
alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.
septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh žalobcom

podaný pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo pred účinnosťou zák. č. 286/2012 Z. z., preto je nutné
v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu v zamietnutí návrhu na prerušenie konania, vo veci samej, ako aj v
stanovení poplatkovej povinnosti nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa

5. decembra 2014 č. k. 6C/776/2012-59, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 9. apríla 2015 č. k. 6C/776/2012-91 ako vecne správne potvrdil.

Žalobca sa podaným návrhom od žalovaného domáhal náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 339,30 eura, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym

úradným postupom súdu, ktorý mal spočívať v nevydaní rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky v exekučnej veci sp. zn.14Er/1095/2011.ExekučnýmtitulomvtejtovecibolRozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadeného
Slovenská rozhodcovská a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 09688/10.

Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolaním žalobcu proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa
05. 12. 2014 č. k. 6C/773/2012-59, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie
konania a po prejednaní veci dospel k záveru, že takýto postup súdu prvého stupňa bol vecne správny.
Je tomu tak z dôvodu, že pri neprerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP nedochádza k
odňatiu možnosti konať pred súdom, pretože prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia závisí

od úvahy súdu a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie jeho povinnosť. Pri návrhu na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť iných
opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím na
ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného vyplýva,
že súd prvého stupňa správne zvažoval, či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom pred
Okresným súdom Prešov neriešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. či žalobca ako oprávnený

má nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stanovenej lehote
o jeho návrhu. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že táto otázka, resp. zodpovednosť
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je upravená zákonom č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, a preto je aj
predmetom vnútroštátneho preskúmania všeobecnými súdmi. S poukazom na uvedené bolo potrebné

súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebol dôvod počkať na rozhodnutie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré sa v konečnom dôsledku týkali iného skutkového a právneho stavu,
nakoľko z odôvodnenia návrhu na prerušenie konania vyplývalo, že predmetom konania na Okresnom
súde Prešov (sp. zn. 7C/6/2010) je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie,
ktoréhosamaldopustiťOkresnýsúdPrešovvexekučnomkonanívedenomprotižalovanémunazáklade

neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania v prejednávanej veci je náhrada škody a
nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nové Zámky v exekučnej
veci, t.j. z titulu zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup súdu. S poukazom na
vyššie uvedené, teda, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP nie je povinnosťou, ale len
možnosťou súdu, ako aj predmet konaní a skutočnosť, že súd prvého stupňa vo veci meritórne rozhodol,

odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 05. 12. 2014 č. k. 6C/776/2012-59 ako
vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, keď dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Následne sa odvolací súd zaoberal posúdením veci
samej.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy odvolací

súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred
súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

Odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého
stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý
rozsudok podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil, a keďže s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia sa stotožňuje, na tieto v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP odkazuje. Vzhľadom k
tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa zaoberal
len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a na potvrdenie záverov súdu prvého stupňa, k dôvodom

odvolania žalobcu - odňatie možnosti konať pred súdom, odvolací súd dodáva nasledovné:
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Vzhľadom na to, že zákon bližšie
v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, vo
všeobecnosti treba ním rozumieť postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu

procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na
zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, zakladá porušenie
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj

napr. III. ÚS 156/06, III. ÚS 331/04, II. ÚS 174/04).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v
primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
o jeho občianskych právach a záväzkoch.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky zmyslom a účelom základného práva
na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (aj čl. 6 ods. 1 dohovoru) je zaručiť každému reálny
prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. I. ÚS
62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, ak by komukoľvek
bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd

odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98).

Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať
určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Súdne rozhodnutie,
ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho

priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo
vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní i vecnej zmene rozhodnutia, ktorý nenachádza
oporu v zákone, je preto treba považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu

(účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že
procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je
možno považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia
tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený (pri jeho uplatnení) v dôsledku

nesprávneho postupu súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu porušuje ústavné právo na
súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Nesprávnym úradným postupom môže byť akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených

právnymi normami.

Keďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní
nešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto
dôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa

návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,
pretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§
120 ods. 1 OSP).K aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. odvolací súd uvádza, že súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia tohto
konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z.

citoval v správnom znení - v znení účinnom v čase podania návrhu na vydanie poverenia, pričom toto
ustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto konania, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná.
Nedošlo teda k interpretácii hmotného práva platného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostnéhoprávneho

vzťahu, ako uvádzal žalobca v odvolaní, a teda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity. K
trvaniu stavu právnej neistoty odvolací súd uvádza, že tým, že exekučný súd neporušil žiadnu zákonom
stanovenú lehotu a o žiadosti súdneho exekútora rozhodol v primeranej lehote, nemohlo dôjsť z jeho
strany ani k posunutiu trvania právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na
spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Keďže exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi nepochybil a jeho konaním nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,

od ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňuje svoj nárok, nebolo potrebné v konaní už ani vykonávať
ďalšie dôkazy za účelom preukázania materiálnej škody žalobcu. Exekučným titulom v danej veci bol
nulitný akt, z právneho hľadiska neexistujúci a nezaväzujúci, priebehom exekúcie na základe takéhoto
exekučného titulu žalobcovi žiadna škoda ani nemohla vzniknúť. Súd v danej veci správne aplikoval
platné právo a rozhodol v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v súlade s právom

na spravodlivý súdny proces a v súlade s právom na prerokovanie veci v primeranom čase. V konaní
nebolo zistené, že by v exekučnej veci, od ktorej si žalobca svoj nárok uplatňuje, nebolo rozhodnuté v
primeranom čase. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v
odvolacom konaní mu trovy nevznikli.

Keďže predmetom odvolacieho konania bolo aj napadnuté uznesenie, ktorým súd prvého stupňa

uložil žalobcovi zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 20 eur, odvolací súd sa zaoberal
aj preskúmaním napadnutého uznesenia. K námietke žalobcu, uvedenej v odvolaní, že napadnuté
uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, preto je nepreskúmateľné, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne
odôvodnenie uznesenia, rovnako ako rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho
konania na súdnu ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 a

článku 48 ods. 2 Ústavy SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, spočívajúce
len v uvedení, že ide o súdny poplatok za podané odvolanie s uvedením konkrétnej položky sadzobníka
súdnych poplatkov v Zákone o súdnych poplatkoch vyhovuje požiadavke dostatočného odôvodnenia
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 OSP a nenapĺňa intenzitu odňatia
možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou

súdneho rozhodovania je totiž poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý
formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia o
uloženípoplatkovejpovinnostiniejepodstatné,čirozhodnutiesúduobsahujeoddelenúčasťsvýslovným
uvedením nadpisu odôvodnenie alebo odôvodnenie nasleduje bezprostredne vo výrokovej časti, ale
musí byť z neho zrejmé, z akého dôvodu je poplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej

položky. K tvrdeniu žalobcu, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody, avšak
spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, odvolací súd dodáva, že tento
výklad žalobcu ignoruje ustanovenia Zákona o súdnych poplatkoch, a to § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa
ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť
vzniká podaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v

odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad žalobcu je účelový, v rozpore so zákonom, i zámerom
zákonodarcu a viedol by k záveru, že v podstate žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo súdnemu
poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej žalobe v sadzobníku súdnych poplatkov
uvedená nie je. Rozhodnutím súdu prvého stupňa nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov,
podliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku, ale len k

aplikácii ustanovení Zákona o súdnych poplatkoch. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukázal na rozsudok NS
SR sp. zn. 4Cdo 39/2007, odvolací súd k tomu dodáva, že z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je
stanovená sadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie nie
je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani poplatková povinnosťza odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase podania odvolania poplatková povinnosť za
tento druh konania - žaloba na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bola stanovená. K prechodnému ustanoveniu § 18ca

odvolací súd ešte dodáva, že toto ustanovenie stanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konania
začaté do 30. 09. 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. 09. 2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov
účinných do 30. 09. 2012. Keďže v danej veci bolo odvolanie podané dňa 05. 02. 2015, pričom išlo o
súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie), pričom bolo podané až po 30. 09. 2012, nešlo ani
o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil žalobcovi za podané

odvolanie súdny poplatok podľa položky 7 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie
je vecne správne, preto odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
OSP ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.