Rozhodnutie Judgement was issued on Thursday, May 20, 2015

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 16C/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314202739
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Balegová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2015:4314202739.4

Rozhodnutie

Okresný súd Levice, pred sudkyňou JUDr. Martinou Balegovou, v právnej veci navrhovateľa: F. L., J..
XX.XX.XXXX, G.: XXX XX Y. X. XXX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár,
s. r. o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 885,96 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 885,96 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z

dlžnej sumy od 22.08.2014 do zaplatenia a trovy konania zodpovedajúce trovám právneho zastúpenia
vo výške 483,24 eura, trovy na účet právneho zástupcu navrhovateľky, všetko v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh vo zvyšnej časti zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania vo výške 53 eur na účet
Slovenskej pošty, a. s., K. U. X, XXX XX G. G., Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, I.: XXXXXXXXXX, H.:
XXXX, Š.: XXXXXXXXXX, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka v návrhu doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.02.2014 žiadala prostredníctvom svojho
právneho zástupcu súd, aby zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 885,96 eura s príslušenstvom z titulu

bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo z absolútne neplatnej úverovej zmluvy č. 4092059 zo dňa
31.03.2005 v časti úrokov a poplatku.
Odporca sa k podanému návrhu vyjadril prípisom zo dňa 27.08.2014. Uviedol v ňom, že spornú úverovú
zmluvu nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko na vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka
sa vždy aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán.

Navyše, v bode 19 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
predmetnej zmluvy, sa účastníci konania dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa
všetky právne vzťahy medzi nimi budú spravovať Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na uvedené nie je
možné posudzovať zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto táto nemusí obsahovať
ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN), a teda odporca mal nárok nielen na
vrátenie úveru, ale aj príslušného poplatku za jeho poskytnutie. Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie

na strane odporcu, zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú
stanovuje zákon. Odporca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere, ktorá nikdy nebola
právoplatne vyhlásená za neplatnú a rovnako tak právny dôvod na plnenie z nej nikdy neodpadol a
majetkový prospech získal odporca z poctivých zdrojov. Žiadal preto súd, aby podaný návrh aj z dôvodu
premlčania žalovanej pohľadávky v subjektívnej a aj objektívnej premlčacej dobe dňom 29.09.2008 v
celom rozsahu zamietol.Navrhovateľka k stanovisku odporcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu v prípise zo dňa
29.10.2014 a 24.03.2015 uviedla, že zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, a preto sa má
riadiť ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 4 ods.

2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru
nákladov, ak nie je uvedená, spotrebiteľský úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti odporcu ako poskytovateľa spotrebiteľských úverov uvádzať RPMN je
nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie obohatenia bez právneho dôvodu.

Keďže právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí najneskôr za 3 roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo, trvala na podanom návrhu
v celom rozsahu.

Súd pojednával dňa 03.11.2014 v neprítomnosti odporcu podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O. s. p.), ktorý svoju neúčasť vopred ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával

vo veci aj v jeho neprítomnosti a s prihliadnutím na jeho vyjadrenie podaný návrh v celom rozsahu
zamietol.

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s odporcom uzatvorila viacero úverových zmlúv, úvery si
brala vždy, keď potrebovala peniaze a niekedy novým úverom splatila časť toho predchádzajúceho.

Je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere u Ž. N. a úvery si brala len preto, že jej to finančne
nevychádzalo.

Koncipient právneho zástupcu navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka sa na základe
úverovej zmluvy č. 4092059 zo dňa 31.03.2005 zaviazala zaplatiť odporcovi požičanú sumu 20.000,-

Sk zvýšenú o poplatok vo výške 16.000,- Sk. Z prehľadu splátok je zrejmé, že navrhovateľka úver
splatila a dokonca ho aj preplatila, čoho dôkazom je aj vrátenie sumy 132,82 eura dňa 11.11.2005.
K bezdôvodnému obohateniu došlo z dôvodu, že predmetná zmluva o úvere neobsahovala údaj o
RPMN, čo podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy bol
povinný údaj, v dôsledku čoho sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odporcovi

tak vznikol nárok len na vrátenie istiny vo výške 20.000,- Sk. Navrhovateľku z právneho hľadiska
poučili o tom, z akého dôvodu má nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia a až v deň udelenia
poverenia na jej zastupovanie v konaní, t. j. dňa 20.01.2014 sa dozvedela o tom, kto sa na jej úkor
bezdôvodne obohatil a prečo má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. K uvedenému dňu sa
viaže aj počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ

ide o objektívnu premlčaciu dobu, táto začala plynúť dňom vzniku bezdôvodného obohatenia, t. j.
dňom 29.09.2005 a s prihliadnutím na úmyselné bezdôvodné obohatenie by uplynula až 29.09.2015,
z čoho je zrejmé, že ak navrhovateľka podala žalobný návrh na súd dňa 17.02.2014, uplatnila si ho
voči odporcovi včas. Úmyselné bezdôvodné obohatenie odôvodnil tým, že odporca podniká v oblasti
poskytovania úverov už od roku 2001 a samotný zákon o spotrebiteľských úveroch už od svojej prvej

účinnosti ustanovoval, že ak zmluva neobsahuje údaj o RPMN, považuje sa spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov. Táto zmluva bola uzatvorená po štyroch rokoch odo dňa jeho účinnosti
a ak odporca údaj o RPMN v tejto a ani v ďalších zmluvách neuvádzal, urobil tak akoby zámerne,
a to za účelom získania bezdôvodného obohatenia. Uvedenú skutočnosť už judikoval Krajský súd v
Prešove vo svojom rozsudku pod sp. zn. XCo/XX/XXXX, ako aj Krajský súd v Žiline pod sp. zn. XCo/

XXX/XXXX. Ani v úverovej zmluve, ktorá je predmetom konania pred tunajším súdom pod sp. zn. XXC/
XX/XXXX, nie je údaj o RPMN uvedený. Z konania odporcu, ktorý nerešpektoval zákon č. 258/2001
Z. z. a ani zákon č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že úmyselne neuvádzal
RPMN v spotrebiteľských zmluvách sledujúc tým jediný účel, a to bezdôvodne sa obohatiť na úkor
dlžníka. S poukazom na uvedené skutočnosti považoval uplatňovanie žalovaného nároku v 10-ročnej

objektívnejpremlčacejdobezaoprávnenéažiadalsúd,abypodanémunávrhuvyhovel.Pokiaľideoúrok
z omeškania, navrhovateľka ho žiada priznať v zákonnej výške 8,25 % ročne počnúc dňom nasledujúcim
po márnom uplynutí lehoty stanovenej vo výzve na vrátenie tohto plnenia prijatého bez právneho dôvodu
zo dňa 03.02.2014, t. j. od 07.02.2014 do zaplatenia.

V prípise zo dňa 24.03.2015 navrhovateľka súdu uviedla, že výzva na vrátenie plnenia prijatého bez
právneho dôvodu bola odporcovi zasielaná prostredníctvom e-mailu od K. H., asistenta právneho
zástupcu navrhovateľky a v prílohe tohto e-mailu boli štyri prílohy podpísané vo formáte ZEP, a to súbors názvom 059.Tif, čo bola plná moc, 059.zep - plná moc podpísaná zaručeným elektronickým podpisom,
výzva na vrátenie dlhu ? L. 4092059.tif a výzva na vrátenie dlhu ? L. 4092059.zep.

Súd pojednával dňa 20.05.2015 v neprítomnosti navrhovateľky, právneho zástupcu navrhovateľky a
odporcu podľa § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľka a právny zástupca navrhovateľky mali predvolanie na
pojednávanie vykázané riadne a včas, svoju neúčasť súdu neospravedlnili a ani nepožiadali z dôležitého
dôvodu o jeho odročenie. Odporca svoju neúčasť vopred písomne ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd
pojednával vo veci aj v jeho neprítomnosti, pričom sa v plnom rozsahu pridržiaval svojho vyjadrenia k

podanej žalobe zo dňa 27.08.2014.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Dňa31.03.2005uzatvorilodporcaakoveriteľsnavrhovateľkouakodlžníčkouzmluvuoúvereč.4092059
(ďalej len zmluva o úvere), na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť navrhovateľke ako fyzickej osobe

úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura), ktorý sa navrhovateľka zaviazala vrátiť odporcovi zvýšený o
bližšie nešpecifikovaný poplatok vo výške 16.000,- Sk (531,10 eura), a to v rámci 10 mesačných splátok
po 3.600,- Sk (119,50 eura), splatných vždy k 28. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc
28.04.2005 a končiac 28.01.2006.

Ako vyplýva zo splátkového kalendára zmluvy, navrhovateľka uhradila odporcovi dňa 13.09.2005 sumu
116,18 eura, dňa 29.09.2005 sumu 1.449,86 eura a dňa 12.10.2005 sumu 116,18 eura, t. j. celkom
1.682,22 eura. Dňa 11.11.2005 bola navrhovateľke vrátená suma 132,38 eura.

E-mailovou výzvou zo dňa 03.02.2014 právny zástupca navrhovateľky vyzval odporcu na vrátenie

bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z úverovej zmluvy č. 4092059 vo výške 885,96 eura z dôvodu
absencie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov, a to najneskôr do 06.02.2014, avšak neúspešne.
Zaslanie predmetnej výzvy odporcovi podpísanej zaručeným elektronickým podpisom však navrhovateľ
v konaní nepreukázal. V prílohách k tejto výzve sa táto uvádza len ako výzva na vrátenie dlhu ? L.
4092059.zep.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného ku dňu 31.03.2005, na účely
tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti,

b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby.

Podľa § 23a ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že
sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
účinného ku dňu 31.03.2005, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského

úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 ods. 2 písm. a) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej

platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver
na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje
najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné,

treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov,
ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom
odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť
upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť

zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá cit. zákona, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal.

Podľa § 107 ods. 1 cit. zákona, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu
došlo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi - najmä s fotokópiami zmluvy
o úvere, splátkového kalendára zmluvy, výzvy na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu,

písomnými vyjadreniami účastníkov konania, ako aj výsluchom navrhovateľky a koncipienta právneho
zástupcunavrhovateľkynapojednávaní,zktorýchmalpreukázané,žedňa31.03.2005uzatvorilodporca
ako veriteľ s navrhovateľkou ako dlžníčkou zmluvu o úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou § 2 ods. 2
písm. b) cit. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na základe ktorej odporca poskytol
navrhovateľke ako fyzickej osobe úver vo výške 20.000,- Sk (663,88 eura), ktorý sa navrhovateľka

zaviazala vrátiť odporcovi zvýšený o bližšie nešpecifikovaný poplatok vo výške 16.000,- Sk (531,10
eura), a to v rámci 10 mesačných splátok po 3.600,- Sk (119,50 eura), splatných vždy k 28. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc 28.04.2005 a končiac 28.01.2006. V zmluve absentuje údaj
o RPMN, ktorá podľa § 4 ods. 2 písm. g) cit. zákona č. 258/2001 Z. z. musí byť v zmluve uvedená. Jej
neuvedenie zo strany odporcu má za následok, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov a povinnosťou navrhovateľky v zmysle uzavretej zmluvy tak bolo vrátiť odporcovi len sumu
poskytnutého úveru vo výške 663,88 eura. Ako vyplýva zo splátkového kalendára zmluvy, navrhovateľka
uhradila odporcovi dňa 13.09.2005 sumu 116,18 eura, dňa 29.09.2005 sumu 1.449,86 eura a dňa
12.10.2005 sumu 116,18 eura, t. j. celkom 1.682,22 eura, z ktorých jej odporca dňa 11.11.2005 vrátilsumu 132,38 eura. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že na plnenie záväzku vo výške 885,96 eura (rozdiel
medzi zaplatenou sumou 1.549,84 eura a nárokovateľnou sumou 663,88 eura) nebol právny dôvod,
čím sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a

predmet bezdôvodného obohatenia je povinný navrhovateľke vydať (§ 456 Občianskeho zákonníka).

Odporca sa zaplateniu sumy 885,96 eura bránil tvrdením, že zmluvu o úvere uzatvoril s navrhovateľkou
podľa § 497 Obchodného zákonníka, a preto nejde o spotrebiteľský úver a RPMN v nej nemusela byť
uvedená. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že uzavretá zmluva je z hľadiska jej obsahu a charakteru

účastníkov nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj podľa § 23a ods. 1 cit. zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa takýmito zmluvami rozumejú zmluvy uzavreté nielen podľa
Občianskeho a Obchodného zákonníka, ale aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom
je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje.

Okrem uvedenej skutočnosti odporca namietal aj premlčanie žalovanej pohľadávky. Premlčacia lehota
na vydanie bezdôvodného obohatenia je upravená v § 107 Občianskeho zákonníka, v ktorom je
zakotvená kombinovaná premlčacia doba, t. j. subjektívna a objektívna premlčacia doba, ktoré začínajú,
plynú a končia nezávisle na sebe. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní dvoch
rokov je rozhodujúce, kedy sa oprávnený (navrhovateľka) skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného

obohatenia na jej úkor a subjekte (odporcovi), ktorý sa bezdôvodne obohatil. Rozhodujúci je teda
subjektívny moment, kedy sa navrhovateľka o svojom práve skutočne mohla a musela dozvedieť.
Pre začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby (v prípade neúmyselne získaného bezdôvodného
obohatenia), resp. desaťročnej premlčacej doby (v prípade úmyselne získaného bezdôvodného
obohatenia) je rozhodný deň, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Keďže k bezdôvodnému

obohateniu na strane odporcu došlo dňa 29.09.2005, pričom žalobný návrh bol na tunajší súd podaný
dňa 17.02.2014, žalovaná pohľadávka nie je premlčaná, pretože bola uplatnená tak v rámci dvojročnej
subjektívnej, ako aj desaťročnej objektívnej premlčacej doby. Najskôr sa navrhovateľka mohla dozvedieť
o vzniku bezdôvodného obohatenia dňa 29.09.2005, kedy k nemu došlo a najneskôr v deň, kedy
splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia svojho právneho

zástupcu, t. j. dňa 20.01.2014. Pokiaľ ide o dĺžku objektívnej premlčacej doby, súd v tomto prípade
vychádzal z toho, že odporca ako obchodná spoločnosť poskytuje úvery z vlastných zdrojov už od
svojho vzniku, t. j. od 14.03.2001 a uvádzanie RPMN bolo jednou z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom
úvere upravených § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. už odo dňa jeho účinnosti, t. j. od 01.10.2001.
Bolo preto povinnosťou odporcu poznať a dodržiavať právne predpisy upravujúce poskytovanie úverov,

zvlášť, ak posudzovaná úverová zmluva bola uzatvorená po takmer 3,5 roku odo dňa účinnosti tohto
zákona.Zvyjadreniaodporcukpodanémunávrhujezrejmé,žeúdajoRPMNnemienilvzmluveuvádzať,
keďže sa podľa jeho názoru na tento typ zmluvy zákon č. 258/2001 Z. z. nevzťahuje. Ignorovanie tejto
zákonnej povinnosti predpokladá, že odporca ako veriteľ nebude môcť od navrhovateľky ako dlžníčky
žiadať dohodnutý poplatok a pre prípad, že tak urobí, je s touto sankciou uzrozumený. Konanie odporcu

preto súd vyhodnotil ako úmyselné konanie smerujúce k získaniu majetkového prospechu bez právneho
dôvodu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Podľa § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka Slovenskej republiky v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c „Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 01.02.2013“, ak záväzkový vzťah vznikol pre
1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj
za dobu omeškania po 31. januári 2013.Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, podľa § 563 Občianskeho zákonníka vzniklo na jeho zaplatenie
navrhovateľke právo až prvým dňom nasledujúcim po dni, čo odporcu na zaplatenie dlžnej sumy 885,96

eura požiadala. Navrhovateľka tak prostredníctvom svojho právneho zástupcu síce urobila e-mailovou
výzvou zo dňa 03.02.2014, jej zaslanie odporcovi však v konaní nepreukázala, preto súd považoval
za kvalifikovanú výzvu až doručenie žalobného návrhu odporcovi dňa 21.08.2014, pričom až dňom
nasledujúcim, t. j. dňom 22.08.2014 sa odporca ocitol v omeškaní. Pre účely stanovenia výšky úroku
z omeškania vychádzal súd z cit. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a cit. § 3 ods. 1 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorého predstavoval súčet úrokovej sadzby Európskej centrálnej
banky (ECB), platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vo výške 0,05 % ročne + 8
percentuálnych bodov celkom 8,05 % ročne.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľke
885,96 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 22.08.2014 do zaplatenia, všetko

v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p. V zostávajúcej
časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 885,96 eura od 07.02.2014 do
21.08.2014 a vo výške 0,20 % ročne zo sumy 885,96 eura od 22.08.2014 do zaplatenia súd návrh ako
nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať

plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Nakoľko mala navrhovateľka vo veci neúspech len v nepatrnej časti úroku z omeškania, súd
jej priznal plnú náhradu trov proti odporcovi zodpovedajúcich trovám právneho zastúpenia vo výške
483,24 eura.

Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia vychádzal súd z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to z 5
úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit. vyhlášky po 51,45 eura
z tarifnej hodnoty 885,96 eura (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo
dňa 20.01.2014, písomné podanie na súd vo veci samej - žalobný návrh zo dňa 10.02.2014, písomné

vyjadrenie zo dňa 29.10.2014 a 24.03.2015, účasť na pojednávaní dňa 03.11.2014), t. j. 257,25 eura
+ 4 x 8,04 eura a 1 x 8,39 eura režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky. V rámci trov právneho
zastúpenia priznal súd navrhovateľovi podľa § 15a cit. vyhlášky aj náhradu cestovného koncipienta
právneho zástupcu navrhovateľa z H. O. X. a späť na pojednávanie dňa 03.11.2014 vo výške 78,24 eura
(576 km x 0,183 eura + 576 km x 1,43 eura/l x 6,2 l/100 km/2, keďže sa koncipient právneho zástupcu

navrhovateľa zúčastnil dňa 03.11.2014 na tunajšom súde aj ďalšieho pojednávania v inej právnej veci
vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX) a podľa § 15b cit. vyhlášky aj náhradu za stratu času vo výške
107,20 eura (2 x 8 začatých polhodín cesty na pojednávanie dňa 03.11.2014 z H. O. X. a späť po 13,40
eura/2, keďže sa koncipient právneho zástupcu navrhovateľa zúčastnil dňa 03.11.2014 na tunajšom
súde aj ďalšieho pojednávania v inej právnej veci vedenej pod sp. zn. XXC/XX/XXXX).

Odporca nahradí navrhovateľke trovy konania vo výške 483,24 eura na účet právneho zástupcu
navrhovateľky Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o. podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu.Podľa § 2 ods. 2 veta prvá cit. zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku
alebo pevnou sumou.

Podľa § 7 ods. 1 veta prvá cit. zákona, pri percentnej sadzbe je základom poplatku cena predmetu

poplatkového úkonu.

Podľa § 7 ods. 11 cit. zákona, základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa vypočíta
s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je
a) menšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol,
b) rovná 50, poplatok sa nezaokrúhli,

c) väčšia ako 50, poplatok sa zaokrúhli na pol eura nadol.

Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov - Poplatky vyberané v občianskom súdnom
konaní, je poplatok z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba z ceny (z úhrady)
predmetu konania alebo z hodnoty predmetu sporu 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura,

v obchodných veciach najviac 33.193,50 eura.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka je ako spotrebiteľka domáhajúca sa ochrany svojho práva podľa
osobitného predpisu oslobodená od platenia súdneho poplatku za návrh a vo veci mala takmer plný
úspech, pričom odporca nie je od platenia tohto poplatku oslobodený, podľa § 2 ods. 2 vety prvej cit.

zákona súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania
vo výške 53 eur (885,96 eura x 6 %) na účet Slovenskej pošty, a. s., K. U. X, XXX XX G. G.,
Č. Ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, I.: XXXXXXXXXX, H.: XXXX, Š.: XXXXXXXXXX, v lehote troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Levice na Krajský súd v Nitre v 2 písomných vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodných skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.