Rozhodnutie Judgement was issued on Tuesday, February 21, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 12C/229/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111227267
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111227267.3

Rozhodnutie

Okresný súd v Prešove sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: T. Š.N., G..
X.X.XXXX, K. O., A. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Martinom Puchallom PhD., advokátom so sídlom v
Košiciach, Južná trieda 2/A proti žalovanému: Mesto Prešov, Hlavná č. 73, zastúpeného JUDr. Alojzom
Naništom, advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

žalobu z a m i e t a,

žalobca je p o v i n n ý žalovanému v 1. rade nahradiť trovy konania 10.489,82 eur na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 18.6.2003 z znení jej zmeny domáhal určenia, že
je výlučným vlastníkom nehnuteľností, nachádzajúcich sa v meste Prešov, kat. územie Prešov, O. Č..

XXXXXX/XX U. Z. XXXXX M., O. Č.. XXXXX/XX U. Z. XX M., O. Č.. XXXXX/X U. Z. XXX M., O. Č..
XXXXX/X U. Z. XXXX M., O. Č.. XXXXX/X U. Z. XXX M., O. Č.. XXXXX /. U. Z.M. XXX M., O. Č.. XXXXX/
X U. Z. XXX M., O. Č.. XXXXX/X U. Z. XXX M., O. Č.. XXXXX U. Z. XX M., O. Č.. XXXXX/X U. Z. XXXX
M., O. XXXXX/X U. Z. XXX M., O. Č.. XXXXX /. U. Z.M. XXX M., O. Č.. XXXXX/X U. Z. XXX M., O. Č..
XXXXX/X U. Z. XXX M., O. Č.. XXXXX/X U. Z. XXX M., O. XXXXX/X U. Z. XX M., O. Č.. XXXXX/X U.
Z. XXX M., O. Č.. XXXXX/X U. Z.M. XXX M., C. A. Z. W. O. G. U. I. Č.. XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX

Z. V. XX.XX.XXXX Š. K., W., U. C. Ú. Z. O., A.Z. C. O. V. XX.XX.XXXX O. Č.. XXXX/XX.

Po začatí konania žalobca na pojednávaní konanom dňa 20.5.2008 zobral svoj návrh voči v tom čase
žalovaným M. Š., Z. Š. Q. Q.Ž. Š. späť a na pojednávaní konanom dňa 9.9.200 žiadal konanie v časti
o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zastaviť, s čím žalovaný súhlasil. Súd preto uznesením č.k. 12C
68/2003 - 234 zo dňa 30.9.2008 konanie v zmysle prednesených návrhov zastavil.

Žalovaný nesúhlasil so žalobou v časti o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Poukazoval
nato, že vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nadobudol titulom vydržania, pričom do držby
dobromyseľne vstúpil ex lege - zo zákona a tak sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností. V
priebehukonanianatýchtodôvodochzotrvalapoukazovalaj nato,ženárokžalobcujenutnépovažovať
za nárok reštitučný nárok, ktorý sa spravuje špeciálnym právnym predpisom, ktorý má prednosť pred

všeobecnou úpravou.

Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 12C 68/2003
-96 zo dňa 24.3.2005 tak, že žalobný návrh zamietol.

Na základe odvolania žalobcu súd druhého stupňa Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3 Co 225/05 -

116 zo dňa 9.2.2006, potvrdil zamietavý rozsudok vydaný súdom prvého stupňa a vyslovil, že proti jeho
rozsudku je prípustné dovolanie. Za otázku zásadného právneho významu, ako vyplýva z odôvodneniapovažoval posúdenie, či subjektom vydržania môže byť právnická osoba a titul vstupu do držby po
nadobudnutí majetku na základe zákona č. 138/1997 Zb. Dovolací súd rozsudkom č.k. 2 Cdo 188/2006 -
145 zo dňa 27.2.2007, zrušil rozsudok odvolacieho súdu, čo sa týkalo druhej časti dovolacej otázky (titul

vstupu do držby po nadobudnutí majetku na základe zákona č. 138/1991 Zb.) s poukazom nato, že tento
založil prípustnosť dovolania proti svojmu rozsudku za účelom preskúmania správnosti rozhodnutia o
otázke, ktorú sám v konaní nedostatočne a neúplne nezodpovedal, a preto nebolo možné posúdiť, či a
ako ju riešil, akými úvahami sa riadil a k akým záverom dospel.

Následne rozsudkom zo dňa 28.1.2007 č.k. 5 Co 60/2007-157 odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec vrátil na nové konanie. Z vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý je pre
tento súd záväzný v zmysle § 226 O.s.p., vyplýva, že v ďalšom konaní je úlohou súdu prvého stupňa
sa zaoberať otázkou titulu vstupu do držby po nadobudnutí majetku žalovaným na základe zákona č.
138/1991 Zb.

Najvyšší súd SR i Krajský súd v Prešove vyslovili názor, že subjektom oprávnenej držby mohol byť aj
občan i právnická osoba. Oprávnená držba právnickou osobou však nebola v dôsledku právnej úpravy
vydržania uvedenými v ust. § 135 a/ Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31. decembra 1991
vyústiť do nadobudnutia vlastníctva. Až novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb.
bolo umožnené právnickým osobám nadobudnúť vlastnícke právo k veciam vydržaním. Vlastníkom

nehnuteľnosti sa tak od 1. januára 1992 stane právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej
držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stal oprávneným držiteľom pred 1. januárom
1992. Do vydržacej doby možno započítať i dobu oprávnenej držby vykonávanej pred 1. januárom 1992.
Súdu prvého stupňa vo veci opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 23.1.2009 č.k. 12C 68/2003 - 253
ktorým opäť žalobu zamietol. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 5Co/2009 - 293 zo dňa 24.6.2010

v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom okrem výroku o trovách konania potvrdil
rozsudok súdu prvého stupňa nakoľko sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadom uplynutia
vydržacej lehoty v prospech žalovaného s právnymi následkami nadobudnutia vlastníckeho práva
k predmetným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na pochybnosti vyslovené žalobcom vstupu žalovaného
do jeho oprávnenej držby odvolací súd poukázal na delimitačný protokol o prevode nehnuteľností,

nachádzajúci sa v spise na č.l. 90, podľa ktorého delimitácia sa uskutoční v súlade s ust. zákona č.
138/1991 Zb.omajetkuobcik15.4.1992adoplnilak,byajvydržacialehotabolapočítanáoduvedeného
dňa, dňom 15.4.2004 táto uplynula. Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané žalobcom dovolanie o ktorom
rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 2Cdo 10/2011 - 380 zo dňa 30.6.2011 ktorým napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec bola vrátená na ´ďalšie konanie s poukazom na ust. § 237

písm. f/ O.s.p. s prihliadnutím na § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. mal za to. Že v prejedávanej veci súd
prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti vstupu do držby sporných nehnuteľností žalovaným posúdil
podľa ust. § 2 ods. 7 zákona č. 381/1991 Zb. o majetku obci, teda dňom účinnosti tohto zákona
1.5.1991 a odvolací súd posúdil vstup do držby žalovaného podľa § 130 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ)dňom prevzatia

nehnuteľností žalovaným, s poukazom na delimitačný protokol, 15.4.1992. Podľa názoru dovolacieho
súdu z uvedeného vyplynulo, že odvolací súd považoval predmetné ustanovenie za rozhodujúce pre
rozhodnutie vo veci. V súlade s ust. §213 ods. 2 O.s.p. mal preto vyzvať účastníkov konania, aby sa k
ich možnému použitiu vyjadrili. Vzhľadom na uvedenú procesnú vadu bol rozsudok odvolacieho súdu
zrušený a odvolací súd na to majúc za to, aby boli zachované účastníkom konania všetky procesné

práva a povinnosti, aby im nebola odňatá možnosť konať pred súdom, a aby im bol zabezpečený riadny
prístup k spravodlivému procesu, aby nedošlo k tzv. prekvapivému rozhodnutiu ustálil, že je potrebné aj
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti zrušiť.

Po predložení veci súdu prvého stupňa bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené obom sporovým

stranám, tak aby mali možnosť sa k vyjadreným právnym závetom vyjadriť sa a prípadne navrhnúť vo
veci dôkazy.

Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou spolu s jej doplneniami, rozhodnutiami
Štátneho notárstva v Prešove č.k. D 330/77-25 zo dňa 27.10.1977 a č.k. D 330/77 zo dňa 27.4.1977,

majetkovou podstatou číslo vložky 208, kúpnou zmluvou zo dňa 15.7.1977, oznámeniami žalovaného
v 1. rade, výzvami žalobcu na vysporiadanie, výpismi z listu vlastníctva Č.. XXXXX - Č., Č.. XXXX - Č.,
Č.. XXXXX, XXXXX, Č.. XXXX - Č., O. Z. Ž., V. O., W. O. T.. B. E. Č.. XX/XXXX, spisom tunajšieho súdu
sp. zn. 18 D 867/95. V ďalšom konaní súd doplnil dokazovanie výsluchom svedka T.. Z. A., M.. Y. A.,W. O. Š. K. Č.. XX/XXXX J. V. XX.XX.XXXX, V. V. Z. A. T.. M. J. doplnenými písomnými vyjadreniami
žalobcu a žalovaného na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Ž., M. Š., Z. Š.Á. Q. Q. Š. A. V. Q. O. Z. O. P. (V.) O. G. Q. Š., C. J. V. X.X.XXXX.

Na základe rozhodnutia o dedičstve Štátneho notárstva v Prešove č.k. D 330/97 zo dňa 27.4.1977
nadobudli M. Š., Z. Š. Q. Q. Š. E. V. J. J. O. O. Q. Š. Z. O. C. G. G. A. Z. C. Ú. A. (V. C. Ú. O.), Q. E. C.
O. Č.. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X U. R. Z. XXXX M., J. Z. R. G. O.-C. Z.U. Č.. XXX.

Na základe rovnakého rozhodnutia o dedičstve, avšak zo dňa 27.10.1977, boli žalobcovi na základe
rovnakého právneho titulu prikázané do vlastníctva aj nehnuteľnosti zapísané na pozemno-knižnej
vložke Č.. XXX, Q. E. O. M.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X Q. XXXX.

M. Š., Z. Š. Q. Q.K. Š., ešte pred týmto rozhodnutím o dedičstve týkajúceho sa žalobcu, previedli

kúpnou zmluvou zo dňa 15.7.1977 na kupujúceho - Okresný národný výbor v Prešove, zastúpeného
Stavoinvestou, inžinierskou organizáciou Košice, IOS Prešov vlastnícke právo k parcelám Č.. XXXX/X
Q. XXXX J. Z. O.-C. Z. Č.. XXX O. K. G. A. Z. C. Ú. A.. Uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
tejto kúpnej zmluvy zodpovedajú nehnuteľnostiam, ku ktorým nadobudol vlastnícke právo žalobca na
základe vyššie spomenutého dedičského rozhodnutia.

Z uvedených dôvodov žalobca má za to, že kúpnou zmluvou M. Š., Z. Š. Q. Q. Š. (sestry žalobcu)
previedli na žalovaného ako právneho nástupcu kupujúceho nehnuteľnosti, ku ktorým nemali v čase
ich prevodu vlastnícke právo z dôvodu, že vlastníkom týchto nehnuteľnosti na základe dedičského
rozhodnutia sa stal žalobca. Žalobca považuje túto kúpnu zmluvu od počiatku za neplatnú a preto

požadoval určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v petite žaloby, ktoré po pozemno-
knižných úpravách zodpovedajú pôvodným parcelám Č.. XXXX Q. XXXX.

Žalobca listami zo dňa 24.6.2002 a dňa 7.10.2002 vyzval žalovaného, aby mu na základe týchto
skutočností uvedené nehnuteľnosti vydal na základe mimosúdnej dohody.

M. Š., Z. Š. Q. Q. Š. F., Ž. Z. Č. O. C. J. Z. P. XXXX boli kupujúcim Stavoinvestou Košice, OIS Prešov
uvedené do omylu, tento svoj omyl uznali a vyjadrili súhlas, že na základe dedičského konania č. D
330/97-25 sú pozemky, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, vo vlastníctve žalobcu.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým stavom, ako aj listinnými dôkazmi uvedenými v žalobe, čo do
neplatnosti uvádzanej kúpnej zmluvy. Nepopieral, že kúpna zmluva zo dňa 15.7.1977 uzavretá medzi
jeho právnym predchodcom ako kupujúcim Q. M. Š., Z. Š. Q. Q. Š. ako predávajúcimi je neplatná,
nakoľko jej predmetom skutočne boli nehnuteľnosti, ku ktorým nemali vlastnícke právo. Na druhej
strane však, mal za to, že napriek tomu je vlastníkom predmetných nehnuteľností a to z titulu ich

vydržania. Opierajúc sa o zákonné ustanovenia vyjadril žalobca presvedčenie, že vo vzťahu k týmto
nehnuteľnostiam sú z jeho strany splnené všetky zákonné podmienky vydržania, a to tak z pohľadu
dobromyseľnosti, ako aj z pohľadu oprávnenej nepretržitej držby po dobu desiatich rokov.
Poukazujúc na to, že na strane žalobcu nie je daný naliehavý právny záujem. Žalobca si pritom mal
uplatniť nárok na vydanie uvedených nehnuteľností podľa reštitučných predpisov zákona č. 229/1991

Zb.. uvádzajúc, že z povahy reštitučných predpisov ako zvláštnych zákonov vyplýva, že nároky v nich
upravené nemožno riešiť inak než podľa zásady lex specialis derogat generali s odkazom na judikatúru
NS ČR sp. zn 31 Cdo 1222/2001 a stanovisko Ústavného súdu ČR zo dňa 1.11.2005, rozsudok NS SR
zo dňa 29.4.2004 sp. zn. 3Cdo 120/03. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd žalobu zamietol.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení vzhľadom na námietky uvádzané žalovaným zo dňa 9.9.2008
poukázal na to, že držba predpokladá držobnú vôľu a faktické ovládanie, predpokladaná držba
žalovaného preukázateľne a nesporne nenastala dňom 1.5.1991, účinnosťou zákona č. 138/1991 Zb.,
ale až dňom 24.10.1994 resp. dňom 25.10.1994, kedy bol podaný protokol o delimitácií Katastrálnemu
úradu v Košiciach , Správe katastra Prešov, majúc za to, že až vtedy sa žalovaný chopil držby, ako

faktický prejav, predmetnej nehnuteľnosti. Podľa jeho vyjadrenia žalovaný nevedel, že mu predmetné
nehnuteľnosti patria, tieto mu boli odovzdané až v priebehu roku 1994, kedy sa žalovaný symbolicky
chopil držby požiadaním o zápis svojho vlastníckeho práva. Oprávnená držba teda v zmysle týchto
právnych skutočností začala plynúť až dňom 24.10.1994 a prerušená bola 24.7.2002, kedy žalobcapožiadal žalovaného o vydanie nehnuteľností, čo znamená, že neuplynula požadovaná 10 ročná
doba. Čo sa týka námietky žalovaného, vo vzťahu k uplatňovaniu nároku na základe reštitučných
predpisov tu žalobca poukázal nato, že v jeho prípade nevznikla žiadna majetková krivda v podobe

konfiškácie, zhabania či prepadnutia nehnuteľnosti. Žalobca si uplatňuje právo určovacou žalobou proti
tomu kto tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním. Neplatnosť vstupu do držby je odôvodnená
neplatnosťou právneho úkonu - teda kúpnej zmluvy zo dňa 15.7.1977. Na svoji vyjadreniach zotrval v
priebehu celého konania a na jeho návrh súd vyslúchol aj svedka T.. M. J., ktorý uviedol, že podľa
pečiatky,OkresnéhoúraduPrešovnadelimitačnomprotokole,mázato,žeprotokolmoholbyťpodpísaný

začiatkom roky 1994. Potvrdil, že k odovzdávanie majetku bolo zdĺhavé, nakoľko sa jednalo o množstvo
majetku ako aj materiálu.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného k 15.7.1977 neplatný je právny úkon, ktorý svojím

obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 133 Občianskeho zákonníka osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou, darom alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa
tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie
dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým
patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia Stavoinveste, bývalej Výstavbe
hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy a bývalým okresným národným výborom za účelom
zabezpečenia systému komplexnej bytovej výstavby, účelovej investičnej výstavby a individuálnej

bytovej výstavby, prechádzajú do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, okrem časti majetku,
ktorý sa podľa § 3 písm. e) a f) tohto zákona nestáva majetkom obce.

Podľa § 2 ods. 7 zákona č. 138/1991 Zb. veci a majetkové práva podľa odsekov 1, 2 a 5 nadobúda obec
dňom účinnosti tohto zákona.

Podľa § 12 ods. zákona č. 138/1991 Zb. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak alebo ak to nevylučuje
povaha veci, riadi sa obec pri nadobúdaní majetku a nakladaní s ním osobitnými predpismi.

Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. obce, mestá, mestské časti a organizácie založené alebo

zriadené obcou sú povinné podať do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na zápis do evidencie
nehnuteľností. Ak sa nadobudnutie majetku viaže na ďalšie podmienky, sú povinné podať návrh do 12
mesiacov od prevzatia majetku.Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Z výsledkov vykonaného dokazovania má súd za jednoznačne preukázané, že dňa 15.7.1977 bola
medziM.É.Š.,Z.Š.Q.Q.Š.Q.kopredávajúcimiaOkresnýmnárodnýmvýboromvPrešoveakoprávnym
predchodcom žalovaného uzatvorená kúpna zmluva, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané v
pozemno-knižnej vložke č. 208 katastrálneho územia Solivar, a to O. Č.. XXXX Q. Č.. XXXX U. R. Z.

X.XXX M.. V tejto kúpnej zmluve bolo uvedené, že predávajúce sú dedičky po J. Q. Š. na základe
rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove, č.k. D 330/77 zo dňa 27.4.1977.

M. Š., Z. Š. Q. Q. Š. boli skutočne na základe rozhodnutia o dedičstve vydaného Štátnym notárstvom
v Prešove, č.k. D 330/77 zo dňa 27.4.1977, ako potomkom v priamom rade (dcéry) po poručiteľovi Q.
Š.N., zomrelom 2.2.1977, prikázané do vlastníctva nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložke

č. 208 katastrálneho územia Solivar, avšak len parcely Č.. XXX, XXX, XXX/X Q. XXX/X. Parcely,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, boli prikázané do vlastníckeho práva žalobcu, a to na základe
rovnakého právneho titulu (ako synovi zomrelého Q. Š.) a tým istým rozhodnutím o dedičstve vydaným
dňa 27.10.1977, teda po podpise kúpnej zmluvy.

Vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam bolo na základe rozhodnutia o dedičstve vydaného Štátnym
notárstvom v Prešove priznané žalobcovi ako dedičovi po zomrelom poručiteľovi Q. Š.. Z tohto dôvodu
je zrejmé, že M. Š.N., Z. Š. Q. Q. Š. previedli vlastnícke právo k predmetu kúpy, ktoré im nepatrilo. Preto
na základe tejto okolnosti súd nevyhnutne dospel k záveru, že vyššie spomenutá kúpna zmluva zo dňa
15.7.1977 je neplatná.

Na druhej strane z výsledkov vykonaného dokazovania súd posudzoval dôvodnosť podanej žaloby
vzhľadom na dôvody uvádzané v obrane žalovaného, a to že došlo k vydržaniu vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam tvoriacich predmet kúpnej zmluvy.

Vydržanie tak, ako je koncipované v našom právnom poriadku, predstavuje originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri splnení zákonom požadovaných predpokladov,
ktorými je spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba a napokon uplynutie vydržacej doby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný nadobudol predmetné nehnuteľnosti na

základe zákona č. 138/1991 Zb. účinného od 1.5.1991 od - Okresného národného výboru v Prešove,
ktorý s nimi nakladal na základe neplatnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.7.1977.

Zákon č. 138/1991 Zb., o majetku obcí dňom svojej účinnosti od 1.5.1991 previedol do vlastníctva
obcí určitý majetok štátu. Stalo sa tak „ex lege“ obce sa stali vlastníkmi majetku, hoci netušili akého, a

obdobneštátstratilmajetok,hocimuneboloznámeaký.Pritomjepotrebnézdôrazniť,žesatakstalohoci
štát naďalej zostal v zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník. Zákonom bola uložená povinnosť
do 12 mesiacov od účinnosti tohto zákona podať návrh na zápis do evidencie nehnuteľností.

Jednoročná lehota bola jednoznačne poriadková. Prechod sa v katastri nehnuteľnosti /viz zákon č.

265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam/, zaznamenalo sa len,
že právo vzniknuté „ex lege“ sa zapísalo záznamom na základe listiny vystavenej štátnym orgánom
teda delimitačným protokolom (§ 7 ods. 1, 2 zákona č. 265/1992 Zb práva uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, sa zapisujú záznamom (ďalej len "záznam") údajov na

základe listín vyhotovených štátnymi orgánmi a iných listín, ktoré podľa osobitných predpisov potvrdzujú
alebo osvedčujú právne vzťahy, do katastra. Listiny vyhotovené štátnymi orgánmi a iné listiny podľa
odseku 1 zasielajú ich vyhotovitelia príslušnému orgánu republiky na vykonanie záznamu do katastra v
lehote do 30 dní odo dňa ich právoplatnosti alebo do 30 dní odo dňa ich vyhotovenia.).

Rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie okolností a podmienok vydržania je určenie oprávnenosti
držby. Oprávneným držiteľom je ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí (§ 130 ods. 1 OZ). Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie, netreba vždy
hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samého účastníka avždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti
a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1

Cdo 56/2003). Z uvedeného je zrejmé, že dobromyseľnosť držby je daná presvedčením držiteľa, že mu
vec, resp. predmet držby, patrí ako vlastníkovi, a preto s vecou nakladá ako so svojou. Existencia dobrej
viery je tak zároveň nevyhnutne spätá s titulom (v danom prípade zo zákona), na základe ktorého sa
držiteľ chopil svojej držby a prechádza aj na právneho nástupcu tohto oprávneného držiteľa.

Ustálená judikatúra uzavrela, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla treba,
aby vydržiteľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva, ktorý môže byť základom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,
dostatočne opodstatňuje.
Z vykonaného dokazovania súd mal zistené, že Okresný národný výbor zastúpený Stavoinvestou,

inžinierskou organizáciou Košice mal v čase uzavretia kúpnej zmluvy a nadobudnutia držby
k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania za to, že predávajúce - M. Š., Z. Š.N. Q. Q. Š.
sú na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva v Prešove č.k. D 330/77 zo dňa 27.4.1977
vlastníčkami predmetných nehnuteľností. Preto Mesto Prešov ako nasledujúci/druhý nadobúdateľ
predmetných nehnuteľností zo zákona od 1.5.1991 - nakladal s týmito nehnuteľnosťami s vedomím

a v dobrej viere, že nehnuteľnosti mu ako vlastníkovi patria. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že
držba žalovaného, bola až do 24.6.2002, kedy žalobca voči žalovanému uplatnil svoje vlastnícke právo,
oprávnená.
Zo záverov dovolacieho súdu vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti sa od 1. januára 1992 sa môže
stať aj právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a

to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992. Do vydržacej doby si môže
započítať i dobu oprávnenej držby vykonávanej pred 1. januárom 1992.

Pooprávnenostidržbyprávnickouosobousmožnosťouzapočítaťidobuoprávnenejdržbypred1.1.1992
teda predpokladá následné posúdenie druhej zákonnej požiadavky na vydržanie vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam - nepretržitosť oprávnenej držby po dobu desiatich rokov.

Žalovaný podľa presvedčenia súdu splnil aj druhú základnú podmienku vydržania, pretože jeho
oprávnená držba nehnuteľností trvala nepretržite po dobu dlhšiu ako 10 rokov.

Súd dospel k záveru, že žalovaný splnením všetkých zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaných v pozemno-
knižnej vložke č. 208 katastrálneho územia Solivar, a to k parcelám Č.. XXXX Q. Č.. XXXX U. R. Z.
X.XXX m2 z titulu vydržania, aj po nadobudnutí majetku na základe zákona č. 138/1991 Zb. pri počítaní
vydržiacej lehoty dňom jeho účinnosti a to od 1.5.1991.

Na základe citovaných ustanovení § 2 ods. 5 zákona č. 138/1991 Zb. do vlastníctva obcí prešli
nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. právo
hospodárenia Stavoinveste a bývalým okresným národným výborom za účelom zabezpečenia systému
komplexnej bytovej výstavby v danej právnej veci boli nehnuteľnosti kupované štátnou organizáciou pre

účely výstavby sídliska Sekčov, I. obytný súbor Buzuluk.

Nešlo o zloženú právnu skutočnosť ako znela právna úprava ku dňu 1.5.1991 pri nadobúdaní
nehnuteľnostídoosobnéhovlastníctva aajsúčasnosti prizmluvnomprevodenehnuteľností,avkaždom
prípade je nutné konštatovať, že ide o špeciálne ustanovenie vo vzťahu k všeobecnej úprave.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že k platnému nadobudnutiu predmetných nehnuteľností žalovaným
došlo na základe zákona a okrem tohto nebolo treba ďalšie právne skutočnosti. Lehota uvedená v § 14
ods. 4 zákona č. 138/1991 Zb. o povinnosti podať návrh v lehote 12 mesiacov na zápis do evidencie
nehnuteľností je lehotou poriadkovou a jej nedodržanie nemalo za následok posunutie začatia plynutia

boby na vydržanie ako to vyplýva z námietok žalobcu, ktorý poukazuje, že vydržacia doba začala plynúť
dňom vydania žiadosti Mesta Prešov na zápis do evidencie nehnuteľností.Čo sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k držbe ktorá predpokladá držobnú vôľu a faktické ovládanie
čo, že žalovaný túto prezentoval až požiadaním o zápis, tu súd vychádzal z ustálenej judikatúry že
fyzické ovládanie je len jedným z možných spôsobov nakladania s vecou a to preto, že niektoré veci

ako nehnuteľnosti proste - jednoducho fyzicky nemožno držať. Fakticky ovláda vec ten, kto podľa
všeobecných názorov a skúsenosti vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Čo v tomto prípade sa tak
staloúčinnosťouzákonač.138/1991Zb.t.j.od1.5.1991(užnasledujúcimdňombolpasívnelegitimovaný
žalovaný, vo vzťahu k nemu si mohol žalobca uplatňovať svoje vlastnícke právo v prípade hypoteticky
podanej žaloby) preto desaťročná vydržacia doba uplynula najneskôr dňom 1.5.2001. Žalobca pritom

požiadal o vydanie nehnuteľností dňa 24.7.2002, teda v čase kedy táto lehota už uplynula.
V prípade pochybností o tom, či ide o držbu oprávnenú sa predpokladá - platí vyvrátiteľná právna
domnienka - že držba je oprávnená. V takomto prípade ten kto popiera napr. dobromyseľnosť držiteľa,
má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby.
V súlade s citovaným zákonnými ustanoveniami a výsledkami vykonaného dokazovania, dospel súd
k záveru, že žaloba proti žalovanému nie je dôvodná, preto je v celom rozsahu zamietol tak ako je

uvedené vo výrovej časti tohto rozsudku.

Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania podľa § 142 ods.1
O.s.p. V časti o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, žalobca zobral svoj návrh späť, preto súd čo do tohto
nároku súd prihnal náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov

zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa Vyhl. č. 86/2002 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku účinnej od 1.3.2002 do 1.9.2004
bola určená jednotková východisková hodnota pozemku za m2, podľa tabuľky pre mesto
Prešov sumou 800,-Sk.

Podľa Vyhl. č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku účinnej od 1.9.2004 bola určená
jednotková východisková hodnota pozemkuza m2, podľa tabuľkypremestoPrešovsumou26,56eur.

Pri vyčíslení trov konania za právneho zastúpenie žalovaného právny zástupca vychádzal z ceny pri

určení hodnoty sporu vyčíslenej žalobcom v žalobnom návrhu v sume 550,-Sk/1m2 (18,26 Eur)
za nehnuteľnosť, čo je nižšia cena, aká by bola ak by súd vychádzal z hodnoty určenej vyhláškou o
stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

Podľa § 9 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej

hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Žalobca pôvodnou žalobou žiadal určiť neplatnosť kúpnej zmluvy a určiť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, t.j. že je výlučným vlastníkom parciel o celkovej výmere 14.028 m2. Tieto

nehnuteľnosti mali byť prevedené kúpnou zmluvou, pričom žalobca žiadal od žalovaného zaplatiť
náhradu za odpredané pozemky v sume po 550,-Sk za 1m2. Tarifná hodnota veci je tak stanovená na
sumu 256.151 eur (14.028 m2 x 18,26 eur).

Podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby

z tarifnej hodnoty 182.216,54 eur je 937,81 eur. Vzhľadom na uplatnený nárok, t.j. neplatnosť kúpnej
zmluvy a určenie vlastníctva je potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 v znení
účinnom do 31.12.2008, pričom 1/13 výpočtového základu na rok 2008 bola v sume 48,63 eur (1.465,-
Sk). Jeden úkon právnej služby tak predstavuje sumu 962,13 eur + 1 - ica 48,63 eur).

Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené podľa § 13 ods.1, § 16 ods.1, písm. a/,c/,d/, § 18 písm. a/,b/,
§ 19 ods.3, § 20 ods.1 Vyhlášky č.163/2002, za úkony vykonané od 1.1.2005 podľa § 14 ods.1, písm.
a/,b/,c/,d/,e/, § 17 ods.1, ods.2 Vyhlášky č.655/2004 Zb. zákonov, a to za právne úkony:
- prevzatie a príprava zastúpenia 15.4.2008 - 962,13 eur + režijný paušál 6,31 eur
- účasť na pojednávaní dňa 20.5.2008 - 962.13 eur + režijný paušál 6,31 eur

- písomné vyjadrenie vo veci samej dňa 9.6.2008 - 962,13 eur + režijný paušál 6,31 eur
- účasť na pojednávaní dňa 9.9.2008 - 962,13 eur + režijný paušál 6,31 eur
- účasť na pojednávaní dňa 23.1.2009 -937,81 eur (pretože bolo konanie zastavené v časti nároku o
určenie o neplatnosť kúpnej zmluvy) + režijný paušál 6,95 eur- písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k odvolaniu 14.4.2009, 937,81 eur + režijný
paušál 6,95 eur
- písomné podanie na súd vo veci samej - vyjadrenie k dovolaniu 18.1.2011, 937,81 eur + režijný paušál

7,41 eur
- účasť na pojednávaní dňa 6.12.2011 - 937,81 eur + režijný paušál 7,41 eur
- písomné podanie na súd vo veci samej - súhlas so späťvzatím žaloby, 937,81 eur + režijný paušál
7,63 eur
- účasť na pojednávaní dňa 21.2.2012 - 937,81 eur + režijný paušál 7,63 eur

Od 1.3.2009 je právny zástupca žalovaného platcom DPH a z toho dôvodu si uplatnil v súlade s § 18
ods.3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom znení náhradu 20 % DPH v sume 945,23 eur za úkony právnej
služby, ktoré boli vykonané po 1.3.2009, t.j. zo sumy 4689,05 eur z odmeny za právna služby + 37,03
eur z režijného paušálu = 4.726,08 eur t.j. 20 % 945,22 eur.

Spolu trovy konania predstavujú sumu 10.489,82 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.