Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trnava

Judgement was issued by Mgr. Lucia Mizerová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22P/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114232165
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114232165.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci navrhovateľky: A. A., rod. K.,

narodená XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, K. - F., t. č. O. XXXX/X, K., proti odporcovi: X. A., narodený
XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, K. - F., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej K. A., narodenej XX.X.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, K. - F., t. č. O. XXXX/X, K.,
v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu
4, Trnava, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Q. nad X., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Q. nad X., vo zväzku V., ročník XXXX, str. XX, por. č. 4, r o z v á d z a.

II. Maloletá K. A., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú K. zastupovať a spravovať jej majetok.

III. Odporca je p o v i n n ý počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku platiť výživné pre maloletú K. v
sume 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

IV. Styk odporcu s maloletou K. sa n e u p r a v u j e.

V. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.12.2014 domáhala, aby súd jej manželstvo
s odporcom rozviedol, maloleté deti E. a K. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky, odporcovi uložil platiť výživné na maloletého E. v sume 140 eur mesačne a na maloletú
K. v sume 110 eur mesačne, styk odporcu s maloletými deťmi upravil každú nedeľu od 14.00 hod.
do 18.00 hod., prípadne podľa dohody účastníkov konania, ďalej že obidvaja rodičia budú spravovať

majetok oboch maloletých detí až do okamihu kým nadobudnú plnoletosť a žiadnemu z účastníkov
nepriznať náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa
15.6.1996, u oboch ide o prvé manželstvo, z ktorého sa narodili dve deti, a to dňa 22.2.1997 syn E. a
dňa 25.8.1999 dcéra K.. Manželstvo uzavreli po krátkej známosti. Okrem menších nedorozumení bolo
manželstvo pomerne šťastné a harmonické. Závažné problémy nastali asi po 5 rokoch manželstva a
vyústili do rozmanitých podôb intímneho, psychického i ekonomického násilia, ktorého sa odporca začal
dopúšťať. Odporca zakázal styk navrhovateľke i maloletým deťom s ich starou matkou. Ekonomické

násilie spočívalo v tom, že odporca začal kontrolovať všetky výdavky, ktoré navrhovateľka vynaložila
na zabezpečenie potrieb oboch maloletých detí, a to až v takej forme, že odporcovi musela predkladať
pokladničné bloky a účtenky na ktorých kontroloval aj čas platenia v pokladni a porovnával ho s
navrhovateľkiným príchodom domov, čo bolo pre ňu veľmi traumatizujúce. Z toho potom vznikalacelá séria konfliktov a hádok. Odporca navrhovateľke ako manželke i ako matke nedôveroval a stále
nedôveruje a vytvoril si utkvelú predstavu, že do ich vzťahu zasahuje tretia osoba, čo vôbec nie
je pravda. Netypickým spôsobom sa postavil aj k otázke stavby spoločného rodinného domu, ktorý

odmietol vlastnícky usporiadať tak, aby bola navrhovateľka na LV uvedená ako jeho spoluvlastníčka.
Problémy chcela navrhovateľka riešiť vzájomným dialógom, ku ktorému neprišlo z dôvodu neochoty
zo strany odporcu. Navrhovateľka to riešila odchodom spolu s deťmi dňa 6.12.2013 zo spoločnej
domácnosti. Odporca sa snažil cez deti primäť navrhovateľku k tomu, aby sa s ním stretla v Bratislave,
kam deti odviezol pod zámienkou, že im ide nakúpiť potrebnú výpočtovú techniku. Neskôr ich nechcel

priviesť a zadržiaval ich v aute. Následne ich priviezol do spoločného domu v Modranke a tam
napokon pristúpili na dohodu, že skúsia manželstvo obnoviť, avšak komunikácia časom znova viazla a
psychické týranie pokračovalo. Vzájomné spolužitie sa natoľko rozvrátilo, že deti to začali pod vplyvom
vzájomných konfliktov vyvolaných neštandardným správaním odporcu psychicky zle znášať, preto s
nimi navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odišla bývať k svojej matke. Navrhovateľka uviedla, že ju
trápi prístup odporcu k jej osobe, pretože svojou snahou a obetou sa snažila zabezpečiť potreby detí

a domácnosti, odporca jej nikdy nedal priestor na jej osobné záujmy. Vždy sa snažila zarobiť finančné
prostriedky aj na bežný život, štúdium detí, platenie úverov či na stavbu domu. Akékoľvek požiadavky
resp. konštruktívne návrhy vždy končia iba hádkou. Spolužitie s odporcom za takejto situácie sa pre
ňu stalo neznesiteľným a neprijateľným, tento stav je pre ňu z psychického hľadiska nezvládnuteľným.
Prostredie konfliktov malo zlý vplyv na psychiku detí a ich výsledky v škole. Navrhovateľkine city k

odporcovi ochladli a nie je už pre ňu únosné v manželstve zotrvať. Navrhovateľka uviedla, že odporca je
SZČO, venuje sa klampiarskym prácam. Ona je zamestnaná vo Výskumnom ústave kukurice v Trnave
(Zeainvent s.r.o., Trnava) a jej príjem je cca 500 eur mesačne. Syn E. navštevuje Strednú odbornú školu
obchodu a služieb v K. odbor kuchár a mal. dcéra K. navštevuje rovnakú školu odbor hotelová akadémia.
Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, preto sa chce navrhovateľka
rozviesť. Manželstvo účastníkov nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu detí, ktoré sú vystavované
neustálym stresovým situáciám, preto rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletých
detí, o ktoré sa navrhovateľka chce starať v pokojnom prostredí.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľky s rozvodom manželstva nesúhlasil. Uviedol,
že navrhovateľkou uvádzané dôvody sú skreslené až nepravdivé. Jeho vzťah k navrhovateľke bol a
je aj naďalej dobrý, čo sa nedá povedať o navrhovateľkinom vzťahu k odporcovi, ktorý je narušený a
ovplyvnený jej matkou. Odporca chcel menšie konflikty riešiť v manželskej poradni, v dvoch termínoch
mali sedenie, na ktorých sa odporca zúčastnil, avšak navrhovateľka sa ich nezúčastnila, pretože nikdy

nemala záujem o riešenie problémov. V prípade rozvodu manželstva, odporca žiadal, aby súd zveril
maloletú K. do jeho osobnej starostlivosti a navrhovateľku zaviazal na platenie výživného v sume 140
eur mesačne. Stretávanie navrhovateľky s dcérou, aby bolo po dohode účastníkov konania. Súhlasil
so zverením syna E. do osobnej starostlivosti navrhovateľky v zmysle jej návrhu. V prípade, že by
súd maloletú K. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky žiadal, aby mu bolo uložené platiť nižšie

výživné, ako navrhovala navrhovateľka, pretože výška jeho zárobku po odrátaní výdajov nepostačuje
na vedenie domácnosti a jeho živobytie.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov, rodným listom syna E. a mal.

K., potvrdeniami o návšteve školy, lustráciami v Sociálnej poisťovni, potvrdením o príjme navrhovateľky
u zamestnávateľa ZEAINVENT Trnava s.r.o., potvrdením Daňového úradu Trnava zo dňa 20.1.2015,
kópiamipoštovýchpeňažnýchpoukazovpreukazujúcichplatenievodnéhoastočného,kópiamidokladov
SIPO o platení plynu, zoznamom zaplatených faktúr na elektrinu, splátkovým kalendárom, dohodou
o vyporiadaní zo dňa 1.8.2009, čestným prehlásením M. K., dodatkom k poistnej zmluve č. XXX

XXX XXXX, predpismi mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu platného od 1.1.2015,
vyúčtovacou faktúrou za elektrinu, dokladom SIPO, vyúčtovacou faktúrou za plyn č. 7453013382,
uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 18P/109/2014-9 zo dňa 13.1.2015, správou o prešetrených
pomeroch zo dňa 5.2.2015, psychologickou správou Referátu poradensko-psychologických služieb
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave zo dňa 8.4.2015, výpisom z daňového priznania odporcu

k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, lekárskou správou mal. K., zmluvou o spotrebiteľskom
úvereč.XXXXXXXXXzodňa2.5.2015,poistnouzmluvouopoistenízodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zo dňa 2.5.2015, čestným prehlásením matky navrhovateľky zo dňa19.5.2015, e-mailom zo dňa 22.3.2015, sms správou zo dňa 16.3.2015, ako aj oboznámením sa s
obsahom ostatných listinných dokladov a obsahom celého spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka v konaní uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili v r. 1996 po asi 1,5 ročnej
známosti. Zo začiatku bolo manželstvo dobré, po asi 5 rokoch nastali problémy. Manžel jej začal
kontrolovať bločky a časy, tvrdil, že matka navrhovateľky zasahuje do ich manželstva, navrhovateľke
zakázal styk s jej matkou, v práci nemohla robiť nadčasy, pretože to odporcovi vadilo, vyháňal ju z
domu, že jej tam nič nepatrí, že sa môže zbaliť a odísť. Vyháňal ju keď nespravila to, čo chcel, alebo

keď ho neposlúchla. Nemohla sa stretávať s kamarátkami, to mu tiež vadilo, nemohla sa stretávať so
svojou matkou. Odporca si myslel, že matka zasahuje do ich manželstva, čo však nebola pravda, s
matkou sa bavili o ženských veciach. Následne matka nemohla chodiť k nim, a to asi už osem rokov.
Keď sa navrhovateľka s ňou chcela stretnúť tajne, tak ju odporca podozrieval, že ktovie s kým išla na
stretnutie. Navrhovateľka uviedla, že sa snažila, aby manželstvo fungovalo hlavne kvôli deťom, keď
boli malé. Manžel ju ani sexuálne nepriťahuje, ako muža ho nemiluje, berie ho ako otca svojich detí.

Dňa 6.11.2014 sa odsťahovala k svojej matke. Problémy pritom boli už pred rokom, kedy od odporcu
odišla, potom ju presviedčal, aby sa vrátila, pár mesiacov to bolo dobré, ale znovu sa to zhoršilo, preto
odišla. Pokiaľ ide o úhradu výdajov uviedla, že ona si hradí svoje výdaje, ako aj výdaje detí, odporca
si hradí svoje výdaje. Od novembra 2014 nežijú spolu intímnym životom, už predtým to robila viac z
povinnosti. Podľa navrhovateľky nie je možné, aby fungovali ako rodina, pretože s odporcom nechce žiť,

už ju nepriťahuje. Žiadala, aby boli deti zverené na čas po rozvode do jej osobnej starostlivosti, pretože
sa o ne starala a vychovala ich s tým, že bude umožňovať kontakt odporcu s deťmi. Odporcovi viackrát
povedala, že nemá záujem obnoviť manželské spolužitie, on jej neustále telefonuje, čo ju obťažuje.
Navrhovala mu, aby zostali priateľmi, s čím on nesúhlasil, trval na zachovaní manželstva. Navrhovateľka
však nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Býva u matky, a chcela by si zabezpečiť vlastné

bývanie. Je zamestnaná vo výskumnom ústave, kde zarába v čistom okolo 450 eur mesačne. Svojej
matke prispieva na náklady spojené s bývaním sumou 80 eur, potraviny a drogériu kupuje v určitej
čiastke pre seba a deti a zvyšok platí matka. Starší syn s rozvodom manželstva v plnej miere súhlasí,
mal. K. tiež, táto povedala, že by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Uviedla,
že jej vzťah s odporcom nie je v žiadnom prípade narušený jej matkou, táto sa nesnažila, aby sa ich

manželstvo rozpadlo. U svojej matky navrhovateľka prespala iba raz, keď jej matka odpadla. Chodila k
nej na návštevy, ale vždy bola o pol piatej doma, aby navarila, urobila domáce úlohy s deťmi a domáce
práce. U matky nebývala dlho, ponáhľala sa domov. Deti vedeli, že majú problémy, veľakrát nadávali,
že ich to zaťažuje. Navrhovateľka uviedla, že odporcovi ani deťom nesľubovala, že sa k nemu vráti,
povedala mu, že si to premyslí a rozhodne sa. V decembri 2014 jej odporca dal 300 eur z toho 150 eur na

darčeky, každému po 50 eur a 150 eur na stravu pre deti. Mal. K. chodí k psychologičke k MUDr. B. a syn
chodí tiež do centra poradensko - psychologických služieb z dôvodu, že je disgrafik a disortografik a je
individuálne integrovaný. Matka uviedla, že výdavky na mal. K. predstavujú 160 mesačne na potraviny,
30eurmesačnenadrogériu,6,40mesačnenaobedynapraxi,10eurmesačnekreditnamobilnýtelefón,
2 eurá mesačne na školské potreby, 40 eur mesačne na oblečenie, 4 eurá mesačne na špeciálne utierky

na čistenie okuliarov.

Odporca najskôr s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, dôvody uvádzané
navrhovateľkou nie sú pravdivé, sú skreslené. Nie je pravda, že jej kontroloval bločky ani čas príchodov,
že jej zakazoval styk s matkou, robiť nadčasy, nikdy ju nevyháňal z domu a nezakazoval styk s

priateľkami. Vždy sa snažil, aby manželstvo fungovalo dobre. Problémy, ktoré nastávali, boli väčšinou
na základe toho, že im do života vstupovala navrhovateľkina matka, a to psychickým týraním, čo
sa prejavovalo tak, že prosila navrhovateľku, aby chodila k nej prespávať. Navrhovateľkina matka
ostala po rozvode sama, vytelefonovávala, stále ich vydierala, musela sa stretávať dennodenne so
svojou dcérou. Navrhovateľka po práci musela ísť za ňou, namiesto toho, aby išla domov starať sa o

domácnosť, čím manželstvo trpelo. Príčinou väčšiny problémov v manželstve bola matka navrhovateľky.
Odporca sa snažil navrhovateľke pomôcť, vysvetľoval jej, že im jej matka vstupuje do manželstva
a že takýmto správaním sa ich manželstvo rozpadne. Deti sa nesťažovali na ich manželstvo do
doby, kým navrhovateľka neodišla. Odporca zostal bývať v rodinnom dome, kde predtým bývali spolu.
Je čiastočným vlastníkom tohto rodinného domu, 100% vlastníkom sa stane po vyplatení svojich

súrodencov, každému v čiastke 3.320 eur do roku 2019. Podľa odporcu boli ich nezhody zapríčinené
navrhovateľkou, ktorá po 8 rokoch manželstva ho začala podvádzať, čo trvalo vyše roka, a to s F. Q..
Navrhovateľka to nechcela riešiť, nechcela sa s ním o tom baviť, popierala to. Odporca sa asi po 1,5
roku stretol s F. Q., ktorý mu do očí povedal, že je to pravda. Odporca napriek tomu chcel manželstvozachovať. Ak by navrhovateľka nebola pod tlakom svojej matky, manželstvo by mohlo fungovať. Pokiaľ
ide o mal. deti myslí si, že mal. K. to zobralo, pretože navrhovateľka im tvrdila, že potrebuje na určitý
čas si len oddýchnuť a že sa neskôr vráti domov. Počas tejto odmlky chcela K. bývať striedavo u

odporcu a u navrhovateľky. Keď navrhovateľka oznámila, že podala návrh na rozvod, mal. K. sama
prišla s tým, že po rozvode chce byť zverená do starostlivosti odporcu. Toto platilo do 28.1.2015, keď
odporcovi s plačom volala, že si to rozmyslela, zrejme pod nátlakom navrhovateľky a jej matky. Odporca
navrhovateľke doteraz prispieval na deti, a to v 11/2014 sumou 150 eur, v 12/2014 sumou 400 eur, v
01/2015 sumou 150 eur. Odporca je živnostník, podniká v stavebníctve a jeho čistý priemerný mesačný

príjem je 400 eur. Pokiaľ pred kolíznym opatrovníkom uviedol, že jeho mesačný príjem je 600 eur, myslel
tým hrubý príjem. Podľa odporcu by bolo možné obnoviť manželské spolužitie s navrhovateľkou, ak by
navrhovateľka nežila so svojou matkou, ktorá ju navádza. Problémy chcel riešiť aj v manželskej poradni,
avšak navrhovateľka odmietla spolupracovať.

Odporca uviedol, že jeho príjem zo živnosti za zdaňovacie obdobie rok 2013 bol 10.055 eur, výdavky zo

živnosti za zdaňovacie obdobie rok 2013 boli 5.326,15 eura, jeho priemerný mesačný príjem za rok 2013
bol 394 eur. Jeho priemerné mesačné výdaje vyčíslil na 361,41 eur a pozostávajú z mesačných výdajov
na vodné a stočné v sume 14,60 eur, mesačných výdajov na plyn v sume 54 eur, mesačných výdajov na
domácnosť v sume 52,44 eur, mesačné splátky pôžičky v sume 108,37 eura, mesačných splátok dlhu F.
A. v sume 61 eur, mesačných splátok dlhu P. A. v sume 61 eur, mesačných výdajov za optiku a internet

v sume 10 eur. Ďalej platí ročné poistné za zákonné poistenie motorového vozidla v sume 97,69 eura.

Účastníci počas konania absolvovali poradensko - psychologický proces na Referáte poradensko
- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave. Navrhovateľka pred
psychológom uviedla, že v manželskom vzťahu vníma dlhoročné ťažkosti. Manžel ju neustále

podozrieval z nevery a žiarlil na ňu, čo sa postupne stupňovalo. Obmedzoval ju v stretávaní so svojou
matkou. Pre psychicky dlhodobo zaťažujúcu situáciu sa navrhovateľka rozhodla s deťmi od odporcu
odísť v novembri 2013, avšak po víkende sa vrátili. Druhýkrát od odporcu odišla v decembri 2014,
odvtedy býva s oboma deťmi u svojej matky, čo jej prinieslo psychickú úľavu. Navrhovateľka žiadala
zverenie maloletej K. do svojej osobnej starostlivosti s voľným, súdom neupraveným prístupom k

odporcovi. Odmietala zverenie dcéry do starostlivosti odporcu, obávala sa, že by odporca nechcel
dcéru k nej púšťať. Odporca pred psychológom uviedol, že dôvody na rozvod, ako ich prezentuje
navrhovateľka nie sú pravdivé. Príčinu partnerských nezhôd vidí v pôsobení navrhovateľkinej matky na
ich rodinu, podľa neho je navrhovateľka pod psychickým nátlakom svojej matky. Rodinné vzťahy boli
podľa odporcu až do decembra 2014 dobré, navrhovateľke však vyčítal, že chodieva ku svojej matke.

V súčasnosti ju podozrieva z mimomanželského vzťahu. Starší syn E. vždy lipol skôr na matke, on
má veľmi dobrý vzťah s dcérou K., mrzí ho, že K. sa aktuálne stavia na stranu matky. Odporca sa aj
po druhom odchode navrhovateľky snažil o nápravu vzťahov, nikdy ju nekontroloval, kde sa nachádza
a čo robí, nevyžadoval od nej bločky z nákupov. Odporca nesúhlasil so zverením mal. K. do osobnej
starostlivostinavrhovateľky,pretožestarámatkauktorejbývajúnegatívnevplývanadeti.Chcel,abybola

maloletá zverená do jeho osobnej starostlivosti, resp. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Syn E.
situáciu v rodine po separácii navrhovateľky a odporcu hodnotil ako lepšiu, pretože sa rodičia nehádajú,
navrhovateľka pôsobí psychicky silnejšie. Uviedol, že od rozchodu rodičov, odporcu navštevuje najmä
cez víkendy, naďalej by chcel bývať u matky a odporcu navštevovať tak ako doteraz. Mal. K. je podľa
psychológa citlivé dievča s vnímavosťou na medziľudské vzťahy vo svojom okolí. Rodinnú situáciu

taktiež považuje za lepšiu ako pred rozchodom rodičov. Vyjadrila sa, že by chcela byť zverená do
starostlivosti matky a chodievať neobmedzene k otcovi. Otca a ďalších príbuzných z otcovej strany chce
navštevovať najmä počas víkendov tak ako dosiaľ (piatok -nedeľa), v čom jej matka nebráni. Vyjadrila
sa, že nechce byť v striedavej starostlivosti rodičov. Na základe týchto zistení psychológ RPPS uviedol,
že možnosti obnovenia harmonického spolužitia manželov A. sú podľa neho v súčasnosti malé. Za

dôvod považoval navrhovateľkou vnímanú dlhodobú nespokojnosť v spolužití manželov a jej neochotu
zopakovať snahu o obnovenie spolužitia. Od decembra 2014 prevláda starostlivosť navrhovateľky o
obe deti, s čím ony vyjadrili spokojnosť. Styk detí s odporcom prebieha podľa ich vôle. Obe deti sa
vyjadrili, že by chceli zachovať aktuálny stav. Osobná starostlivosť odporcu o K. nie je z hľadiska potrieb
a rodinných väzieb maloletej nevyhnutné riešenie a bola by proti vôli maloletej. Do budúcna by mohla

byť vhodná striedavá starostlivosť rodičov o K., ak by ju psychicky nezaťažovala, vnímala by ju pozitívne
a rodičovská komunikácia by sa obnovila. Aktuálne striedavú osobnú starostlivosť neodporúča, pretože
navrhovateľka s odporcom nekomunikuje a obáva sa osobného kontaktu s ním.Po absolvovaní sedení na referáte poradensko-psychologických služieb navrhovateľka uviedla, že
naďalej trvá na podanom návrhu, jej názor na odporcu sa nezmenil, zhoršil sa. Odporca ju v telefóne
urážal, bez jej vedomia jej dal do auta namontovať GPS s odposluchom. Navrhovateľka išla s priateľom

na chatu, odporca poslal jej matke e-mail s presnými údajmi, kedy a kde sa ich auto nachádzalo.
Navrhovateľka predložila tento e-mail ako aj fotografie namontovanej GPS a doklad o sms-ke, ktorú
odporca poslal jej kolegyni. Navrhovateľka uviedla, že už pár mesiacov má vzťah s iným mužom, F. A..
Chodia spolu na chatu, stretávajú sa, nežijú spolu. Z jej strany nie je vôbec možné, aby s odporcom
obnovilamanželskéspolužitie.Odporcajukontroloval,bolžiarlivý,podozrievalju,zakázaljejsastretávať

s matkou. S odporcom spolu nekomunikujú. Navrhovateľka chcela, aby zostali v priateľskom vzťahu, ale
vždy keď chcela komunikovať ohľadom detí, odporca ju začal urážať. Navrhovateľka žije s deťmi u svojej
matky. Žiadala, aby súd mal. K. zveril do jej osob. starostlivosti s tým, že by sa s otcom mohla stretávať
podľa vlastnej vôle tak, ako je to doteraz. Výška výživného 40 eur, ktorá bola stanovená predbežným
opatrením je však nízka. Uviedla, že odporca má iný príjem, ako ten čo uvádza. Tento by mal byť trikrát
vyšší. Odporca pracuje na živnosť, robí strechy, okrem toho si privyrába opravou áut. Podľa nej je príjem

odporcu okolo 700 eur v čistom. Nie je pravda, že za rozpad manželstva by mohla jej matka, myslí si, že
na príčine je jej otec, ktorý je v kontakte s odporcom, a ktorý pri rozvode s jej matkou povedal, že príde o
všetko, čo je jej blízke, čo sa mu na osem rokov podarilo, keď sa navrhovateľka nemohla kontaktovať so
svojou matkou. Navrhovateľka mala zakázané chodiť ku svojej matke, avšak keď mala matka zdravotné
problémy, išla tam tajne napriek zákazu, aby jej pomohla.

Odporca po absolvovaní poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb uviedol, že s
rozvodom manželstva súhlasí, pretože zistil, že navrhovateľka ho 1,5 roka podvádza s p. A.. Objednal
si súkromného detektíva, ktorý navrhovateľku sledoval od 20.2-20.3.2015. Ten zistil, že navrhovateľka
sa každý víkend v tomto období s p. A. stretávala v chatovej oblasti A. pri Z.. Odporca uviedol, že GPS

do auta nemontoval on. Detektív navštívil tiež kolegov navrhovateľky a p. A., kde jeden potvrdil, že majú
vzťah. Navrhovateľka zostávala dlhšie v práci, aby sa mohla s p. A. vyspať. Prišiel mu tiež email od
ďalšieho milenca navrhovateľky E. G., ktorému sa navrhovateľka ponúkala cez internet, v ktorom e-
maily p. G. priznal, že navrhovateľka a F. A. majú vzťah a rozprával o A. ako o sukničkárovi a opilcovi, čo
potvrdila aj navrhovateľka v komunikácii s E. G.. Podľa odporcu tak nie je možné, aby s navrhovateľkou

obnovili manželské spolužitie. S rozvodom manželstva súhlasí. Súhlasí tiež s tým, aby bola maloletá
K. zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Uviedol, že nie je potrebné, aby súd upravoval jeho
styk s maloletou, pretože sa na ňom vedia dohodnúť. Ďalej uviedol, že jeho čistý mesačný príjem je 400
eur, preto navrhuje výživné ponechať vo výške 40 eur. Odporca má väčšie výdavky, navrhovateľka má
vyšší príjem a tento rozvod zapríčinila ona.

Na tieto odporcom uvádzané skutočnosti navrhovateľka uviedla, že je presvedčená, že GPS namontoval
doautaodporca,pretožeináčbynevedelúdaje,ktoréuviedolve-mailyvktoromčasesakdepohybovalo
navrhovateľkino auto. Uviedla, že nie je pravda, že má s F. A. pomer 1,5 roka, začali sa stýkať až vo
februári 2015. Dovtedy odporcu nepodvádzala, podviedla ho pred 12 rokmi s F. Q.. Odvtedy nemala

žiadneho milenca, až potom čo odišla od odporcu vo februári 2015. Podľa nej príčinou rozchodu nebol
jej mimomanželský pomer. S pánom G. si písala cez internet, nikdy sa nestretli, nikdy sa mu neponúkala.
On jej napísal prvý, chcel jej napísať o svojom živote a problémoch. Ona kontakt s ním prerušila.

Kolízny opatrovník v konaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje vyhovieť návrhu

navrhovateľky a vzhľadom na vyjadrenie mal. K. pred psychológom na referáte, maloletú zveriť do
osobnej starostlivosti matky, styk ponechať bez obmedzenia a otcovi určiť vyživovaciu povinnosť podľa
jeho schopností a možností, primerane potrebám maloletej.

Zo sobášneho listu účastníkov konania vyplýva, že manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX v Q. nad X..

Z rodného listu mal. K. vyplýva, že sa narodila dňa XX.X.XXXX, jej rodičmi sú X. A., nar. XX.X.XXXX
a A. A., nar. XX.X.XXXX.

Z rodného listu E. A. vyplýva, že sa narodil dňa XX.X.XXXX, jeho rodičmi sú X. A., nar. XX.X.XXXX a

A. A., nar. XX.X.XXXX. Q. E. je teda t. č. plnoletý.Z potvrdení o návšteve školy vyplýva, že mal. K. je v šk. roku 2014/2015 žiačkou 1. triedy Súkromnej
strednej odbornej školy Gos - Sk v Trnave a E. je v šk. roku 2014/2015 žiakom 3. triedy Súkromnej
strednej odbornej školy Gos - Sk v Trnave.

Z lekárskej správy zo dňa 19.5.2015 vyplýva, že mal. K. je sledovaná v endokrinologickej ambulancii, v
alergologickej ambulancii, v neurologickej ambulancii, v očnej ambulancii, v ortopedickej ambulancii, v
gastroenterologickej ambulancii a v ortodontickej ambulancii.

Z lustrácií v Sociálnej poisťovni vyplýva, že navrhovateľka je od 1.7.2008 zamestnancom ZEAINVENT
Trnava s.r.o., odporca je od 1.7.2013 SZČO.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky od jej zamestnávateľa ZEAINVENT Trnava s.r.o. vyplýva, že
priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od 1/2014 do 12/2014 bol 508,60 eura.

Z potvrdenia o príjme navrhovateľky od jej zamestnávateľa ZEAINVENT Trnava s.r.o. vyplýva, že
priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie od 1/2015 do 4/2015 bol 538,30 eura.

So správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava zo dňa 20.1.2015 vyplýva, že odporca poberá
prídavky na obe deti, od 1.1.2014 v sume 23,52 na každé, t. j. 47,04 eura na obe. Iné štátne sociálne

dávky účastníci nepoberajú.

Podľa potvrdenia Daňového úradu Trnava, podľa daňového priznania odporcu k dani z príjmu fyzickej
osoby za zdaňovacie obdobie 2013 bol základ dane z príjmu podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 pred znížením
o nezdaniteľnú časť základu dane 4.728,85 eura.

Podľa výpisu z daňového priznania odporcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, základ dane
bol 3.490 eur, odporcovi vznikol nárok na daňový bonus v sume 513,84 eura.

Podľa kópií poštových peňažných poukazov o platení vodného a stočného na adrese Q. XX, K. za rok

2014, bolo zaplatené 18.3.2014 85,14 eura, dňa 24.4.2014 66,44 eura, dňa 24.6.2014 53,99 eura, dňa
22.9.2014, dňa 23.12.2014 130,82 eura, t. j. spolu 481,73 eura. Odporca uviedol, že po vydelení 3, tak
priemerné mesačné výdaje na vodné a stočné za rok 2014 na domácnosť predstavujú 14,60 eura.

Podľa kópií dokladov SIPO o platení plynu, bolo na adrese Q. v roku 2014 zaplatené za 1/14 180 eur,

2/14 180 eur, 3/14 180 eur, 4/14 180 eur, 5/14 180 eur, 6/14 180 eur, 7/14 0 eur, 8/14 109 eur, 9/14 150
eur, 10/14 150 eur, 11/14 150 eur, 12/14 150 eur, t. j. spolu 1.789 eur. Odporca uviedol, že po vydelení
3, výdavky na plyn na mesiac na domácnosť predstavujú 54 eur.

Podľa zoznamu faktúr o zaplatenej elektrine na adrese Q. XX, K., bolo od 1.1.2014 do 31.1.2015

zaplatené spolu 681,78 eura.

Podľa splátkového kalendára zo dňa 2.3.2014, výška mesačnej splátky podľa zmluvy o pôžičke
uzatvorenej so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. je 108,37 eura.

Podľa Dohody o vyporiadaní zo dňa 1.8.2009, sa L. A., X. A. a A. A. ako povinní a P. A. a F. A. ako
oprávnení dohodli na vyporiadaní majetku, ktorí nadobudli povinní počas života ich rodičov a to tak,
že každý oprávnený sa zaviazal zaplatiť každému povinnému sumu 3.320 eur do 1.8.2019. Odporca
uviedol, že F. A. a P. A. tak mesačne spláca po 61 eur každému.

Podľa čestného prehlásenia M. K. zo dňa 29.1.2015, matky navrhovateľky, navrhovateľka, ktorá t. č.
spolu s deťmi býva u nej, jej prispieva sumou 80 eur na poplatky nájomného a elektrinu.

Podľa čestného prehlásenia matky navrhovateľky zo dňa 19.5.2015 matka navrhovateľky potvrdila, že
navrhovateľka, ktorá u nej býva spolu s deťmi jej prispieva sumou 107 eur na poplatky nájomného,

elektrinu a plyn.Podľadodatkukpoistnejzmluveč.XXXXXXXXXX,navrhovateľkauzatvorilapovinnézmluvnépoistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa a.s. podľa ktorej ročné poistné predstavuje 82,49 eura.

Podľa predpisu mesačnej zálohovej úhrady za plnenia za užívanie bytu platného od 1.1.2015, matka
navrhovateľky platí za služby spojené s užívaním bytu 112,40 eur mesačne a do fondu opráv 44,46 eur
mesačne.

Podľa vyúčtovacej faktúry za elektrinu, matka navrhovateľky v roku 2014 platila za elektrinu 16,11 eur
mesačne.Podľavyúčtovacejfaktúryč.7210660898,malamatkanavrhovateľkyzaobdobieod14.3.2014
do13.3.2015nedoplatoknaelektrine27,34euraaod3.5.2015jejbolipredpísanémesačnépreddavkové
platby za elektrinu v sume 19,15 eura.

Podľa dokladu SIPO za marec 2015, matka navrhovateľky platila za plyn 9 eur a za RTVS 2,32 eura.

Podľa vyúčtovacej faktúry za plyn č. 7453013382 zo dňa 21.11.2014, boli matke navrhovateľky
predpísané mesačné preddavkové platby vo výške 9 eur mesačne.

Podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 120152828 zo dňa 2.5.2015, navrhovateľka si zobrala

spotrebiteľský úver na nákup automobilu Ford Fiesta 1,25 Flair X, v celkovej výške spolu s poistením
4.682,40 eura a s výškou mesačných splátok v sume 78,04 eura.

Podľa poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zo dňa 2.5.2015, navrhovateľka uzatvorila povinné zmluvné poistenie so spoločnosťou Kooperativa

poisťovňa a.s., s výškou ročného poistného 78,30 eura.

Uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 18P/109/2014-9 zo dňa 13.1.2015 boli E. a mal. K.
predbežným opatrením zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu
mal. E. sumou 60 eur mesačne a na mal. K. sumou 40 eur mesačne.

Zo správy o prešetrených pomeroch zo dňa 5.2.2015 vyplýva, že pomery v domácnosti navrhovateľky
na adrese O. 8, K. sa im nepodarilo prešetriť, prešetrením pomerov v domácnosti odporcu na adrese
Q. XX, K. - F. bolo zistené, že odporca býva v rodinnom dome, ktorého je čiastkovým vlastníkom. V
dome sú vytvorené tri samostatné bytové jednotky, odporca obýva jednu z nich. Pracuje ako živnostník

v oblasti stavebníctva a jeho priemerný mesačný príjem je cca 600 eur. V byte, ktorý odporca obýva sú
tri izby + kuchyňa a sociálne zariadenie. Detskú izbu majú deti spoločnú, sú v nej dve postele, 2 písacie
stoly, šatník. Neboli zistené žiadne nedostatky.

Podľa e-mailu odporcu adresovaného matke navrhovateľky zo dňa 22.3.2015, odporca uviedol, že „K.

videla a sú dôkazy, že sa navrhovateľka vláči s A. a chodia prespávať na A. pri naháči. V sobotu
odchádzala z O., o 11:06 vyzdvihla A. na ul. A. A., o 11:31 sa zastavili na 10 min. v Dechticiach 560
a na Katarínke boli o 11:54, odtiaľ spolu odchádzali v nedeľu o 9:10 cez Horné Dubové a Trnave na
O. bola o 9:53 hod.“

Podľa sms správy zo dňa 16.3.2015, odporca mal zaslať správu s textom: „Ked uz nebudete mat o com
rozpravať v robote, tak mozte o kacene ako sa chodi kurvit s mirom kucekom kazdy vikend na Katarinku
pri Nahaci.“

Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov konania a o úprave

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej K. na čas po rozvode.

S konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k
maloletým deťom na čas po rozvode. Pretože syn účastníkov konania E. A., nar. XX.X.XXXX nadobudol
v priebehu konania o rozvod manželstva plnoletosť, súd vzhľadom na to už nerozhodoval o úprave práv

a povinností rodičov k nemu, ale predmetom konania zostala iba úprava práv a povinností rodičov na
čas po rozvode k maloletej K., nar. XX.X.XXXX.Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré
viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).

Podľa § 24 ods. 1,2,3 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do

osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného (1).
Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak
je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou
starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná

starostlivosť v záujme dieťaťa (2). Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (3). Súd pri
rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje
právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného

prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov
a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvomi rodičmi (4).

Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode (1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť (2).

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností

a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť (5).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod

manželstva navrhovateľky a odporcu. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v Q. nad
X., u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, posledné spoločné
bydlisko mali v K. - F., na ulici Q. XXXX/XX. Z manželstva sa im narodili dve deti, a to t. č. už plnoletý
E. nar. XX.X.XXXX a maloletá K. nar. XX.X.XXXX.Navrhovateľka na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala, uvádzala, že závažné problémy
v manželstve nastali asi po 5 rokoch a vyústili do rozmanitých podôb intímneho, psychického a

ekonomického násilia zo strany odporcu. Odporca zakázal styk navrhovateľke i maloletým deťom s
ich starou matkou, začal kontrolovať všetky výdavky, ktoré navrhovateľka vynaložila, a to až v takej
forme, že mu musela predkladať pokladničné bloky, na ktorých kontroloval aj čas platenia v pokladni
a porovnával ho s navrhovateľkiným príchodom domov, čo bolo pre ňu veľmi traumatizujúce. Nemohla
sa stretávať ani s kamarátkami, čo mu tiež vadilo. Z toho vznikala celá séria konfliktov a hádok.

Odporca navrhovateľke ako manželke i ako matke nedôveroval. Navrhovateľka s deťmi odišla prvýkrát
zo spoločnej domácnosti dňa 6.12.2013, vtedy sa ešte pokúsili obnoviť manželské spolužitie, avšak
komunikácia časom znova viazla a psychické týranie pokračovalo. Vzájomné spolužitie sa podľa nej
natoľko rozvrátilo, že deti to začali pod vplyvom vzájomných konfliktov psychicky zle znášať, preto s
nimi navrhovateľka zo spoločnej domácnosti odišla bývať k svojej matke. Spolužitie s odporcom sa za
takejto situácie stalo pre ňu neznesiteľným a neprijateľným, tento stav je pre ňu z psychického hľadiska

nezvládnuteľným. Navrhovateľkine city k odporcovi ochladli a nie je už pre ňu únosné v manželstve
zotrvať. Odporca si myslel, že matka navrhovateľky zasahuje do ich manželstva, čo však podľa nej
nebolapravda,matkaknimnemohlachodiťasiosemrokov.Smatkousastretávalatajne.Navrhovateľka
uvádzala, že manžel ju ani sexuálne nepriťahuje, ako muža ho nemiluje, berie ho ako otca svojich detí.
Dňa 6.11.2014 sa odsťahovala k svojej matke. Pokiaľ ide o úhradu výdajov uviedla, že ona si hradí

svoje výdaje, ako aj výdaje detí, odporca si hradí svoje výdaje. Od novembra 2014 nežijú spolu intímnym
životom, už predtým to robila viac z povinnosti. Podľa navrhovateľky nie je možné, aby fungovali ako
rodina, pretože s odporcom nechce žiť. Uviedla, že jej vzťah s odporcom nie je v žiadnom prípade
narušený jej matkou, u svojej matky prespala iba raz, keď jej matka odpadla. Chodila k nej na návštevy,
ale vždy bola o pol piatej doma, aby navarila, urobila domáce úlohy s deťmi a domáce práce. Pred

psychológom navrhovateľka uviedla, že v manželskom vzťahu vníma dlhoročné ťažkosti. Manžel ju
neustále podozrieval z nevery a žiarlil na ňu, čo sa postupne stupňovalo. Obmedzoval ju v stretávaní so
svojou matkou. Pre psychicky dlhodobo zaťažujúcu situáciu sa rozhodla s deťmi od odporcu odísť, čo
jej prinieslo psychickú úľavu. Po absolvovaní sedenia na referáte poradensko-psychologických služieb
navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, uviedla, že jej názor na odporcu sa nezmenil, zhoršil sa.

Odporca ju v telefóne urážal, bez jej vedomia jej dal do auta namontovať GPS s odposluchom. Uviedla,
že už pár mesiacov má vzťah s iným mužom, F. A., chodia spolu na chatu, stretávajú sa, nežijú spolu,
avšak podľa nej nie je pravda, že mali vzťah už 1,5 roka, začali sa stýkať až vo februári 2015, potom čo
navrhovateľka odišla od odporcu. Dovtedy odporcu nepodvádzala, podviedla ho pred 12 rokmi s F. Q.,
odvtedy nemala žiadneho milenca, s pánom E. G. si písala cez internet, nikdy sa nestretli, nikdy sa mu

neponúkala, on jej napísal prvý. Z jej strany nie je vôbec možné, aby s odporcom obnovila manželské
spolužitie. S odporcom spolu nekomunikujú. Trvala na tom, že nie je pravda, že za rozpad manželstva
by mohla jej matka, ako uvádzal odporca.

Odporca najskôr s rozvodom manželstva nesúhlasil. Uvádzal, že jeho vzťah k navrhovateľke je aj

naďalej dobrý, menšie konflikty chcel riešiť v manželskej poradni, o čo však navrhovateľka nemala
záujem. Nesúhlasil s dôvodmi rozvodu manželstva uvádzanými navrhovateľkou, uviedol, že nie je
pravda, že jej kontroloval bločky, čas príchodov, že jej zakazoval styk s matkou, robiť nadčasy, nikdy
ju nevyháňal z domu a nezakazoval styk s priateľkami. Príčinou problémov v manželstve podľa neho
bola navrhovateľkina matka, ktorá zostala po rozvode sama, telefonovala im, vydierala ich, musela

sa stretávať dennodenne so svojou dcérou, čím manželstvo trpelo. Tiež boli nezhody zapríčinené
navrhovateľkou, ktorá ho po 8 rokoch manželstva začala podvádzať, čo trvalo vyše roka, a to s F.
Q.. Navrhovateľka to nechcela riešiť, popierala to. Pred psychológom odporca uviedol, že príčinu
partnerských nezhôd vidí v pôsobení navrhovateľkinej matky na ich rodinu, navrhovateľka je pod jej
psychickým nátlakom. Neskôr v konaní odporca uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí, pretože

zistil, že navrhovateľka ho 1,5 roka podvádza s p. A.. Objednal si súkromného detektíva, ktorý
navrhovateľku sledoval v období od 20.2-20.3.2015 a zistil, že navrhovateľka sa každý víkend v tomto
období s p. A. stretávala. Zistil tiež, že navrhovateľka mala ďalšieho milenca E. G., s ktorým sa zoznámila
cez internet. Podľa odporcu preto už nie je možné, aby s navrhovateľkou obnovili manželské spolužitie
a s rozvodom manželstva súhlasí.

Podľa psychologickej správy Referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce sociálnych
vecí a rodiny, psychológ po konzultácii s účastníkmi konania dospel k záveru, že možnosti obnovenia
harmonického spolužitia manželov A. sú v súčasnosti malé. Za dôvod považoval navrhovateľkouvnímanú dlhodobú nespokojnosť v spolužití manželov a jej neochotu zopakovať snahu o obnovenie
spolužitia.

Na základe týchto výpovedí účastníkov konania tak mal súd za preukázané, že v manželstve
navrhovateľky a odporcu došlo z dôvodu ich rozdielnych pováh a názorov na spoločný život k
postupnému odcudzeniu, ktoré vyústilo do rozluky. Súd mal za to, že tu existuje vážny a trvalý
rozvrat ich vzťahov a manželstvo si viac neplní svoj účel. Navrhovateľka a odporca žijú oddelene
od novembra 2014, kedy navrhovateľka odišla od odporcu aj s deťmi ku svojej matke, pričom už

predtým v decembri 2013 už raz od odporcu odišla. Účastníci spolu momentálne nehospodária, od
novembra 2014 nežijú spolu intímnym životom, obaja uviedli, že podľa nich už nie je možné aby obnovili
manželské spolužitie a obaja s rozvodom manželstva súhlasia. Manželstvo navrhovateľky a odporcu
si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na
absolútne odmietavý postoj navrhovateľky nereálne. Navrhovateľka a odporca od novembra 2014 nežijú
spolu ako rodina, navrhovateľka uvádzala, že spolužitie s odporcom bolo pre ňu traumatizujúce a

pociťovala intímne, psychické i ekonomické násilie zo strany odporcu. Vadilo jej, že ju odporca neustále
kontroloval, upodozrieval, zakazoval jej styk s matkou ako aj s kamarátkami. Pre navrhovateľku sa stalo
spolužitie s odporcom neznesiteľným a tento stav je pre ňu z psychického hľadiska nezvládnuteľným.
Navrhovateľkinecitykodporcoviochladli,sexuálnejunepriťahuje,akomužahonemiluje.Navrhovateľka
uviedla, že nie je možné, aby s odporcom fungovali ako rodina, pretože s odporcom nechce žiť. Uviedla,

že od februára 2015 má vzťah s F. A.. Odporca videl príčinu problémov v ich manželstve v matke
navrhovateľky, ktorá do ich manželstva zasahovala a navrhovateľka bola pod jej psychickým nátlakom.
Dôvody rozvratu manželstva uvádzané navrhovateľkou popieral. Pretože zistil, že navrhovateľka ho
podvádza s F. A., podľa neho nie je už možné, aby s navrhovateľkou obnovili manželské spolužitie.
Uviedol, že už predtým mala navrhovateľka milencov, a to F. Q. a E. G..

Z uvedeného vyplýva, že účastníci majú úplne rozdielne názory na príčinu rozvratu ich vzťahu, avšak
žiaden z nich nevidí šancu na možnosť obnovenia manželského spolužitia, obaja sa chcú rozviesť,
pričom dôvody rozvratu vzťahu uvádzané na oboch stranách sú závažné, a to tak skutočnosť uvádzaná
navrhovateľkou, že vzťah s odporcom je pre ňu traumatizujúci, psychicky nezvládnuteľný, keď po

odchode od odporcu pocítila psychickú úľavu, ako aj skutočnosť, že navrhovateľka má v súčasnosti
vzťah s iným mužom. Pretože manželstvo navrhovateľky a odporcu viac nevytvára harmonické a trvalé
životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie pre ich spoločné deti, ďalšie
trvanie tohto zväzku nie je ani v záujme detí pochádzajúcich z tohto manželstva. Obe deti sa pred
psychológom vyjadrili, že rodinnú situáciu považujú momentálne za lepšiu ako pred rozchodom rodičov.

Súd preto považoval návrh na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania
rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým povahový a názorový nesúlad
účastníkov konania.

S konaním o rozvod manželstva je nevyhnutne spojené konanie o úprave výkonu práv a povinností

rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.

V danom prípade nebol medzi účastníkmi spor o tom, ktorému z rodičov má byť maloletá K. na čas
po rozvode zverená do osobnej starostlivosti. Odporca spočiatku žiadal, aby bola maloletá zverená
do jeho osobnej starostlivosti, resp. navrhoval striedavú osobnú starostlivosť, avšak po absolvovaní

sedení na referáte poradensko - psychologických služieb úradu práce uviedol, že súhlasí s tým, aby
bola maloletá K. zverená do osobnej starostlivosti matke. Mal. K. má v súčasnosti 15 rokov, navštevuje
prvý ročník Súkromnej strednej odbornej školy Gos - Sk v Trnave, odbor hotelová akadémia. Pred
psychológom uviedla, že by chcela byť zverená do starostlivosti matky a chodievať neobmedzene k
otcovi,otcaaďalšíchpríbuznýchzotcovejstranychcenavštevovaťnajmäpočasvíkendovtakakodosiaľ

(piatok -nedeľa), v čom jej matka nebráni. Vyjadrila sa, že nechce byť v striedavej starostlivosti rodičov.
Psychológ po vypočutí maloletej uviedol, že od decembra 2014 prevláda starostlivosť navrhovateľky
o obe deti, s čím ony vyjadrili spokojnosť, styk detí s odporcom prebieha podľa ich vôle, obe deti sa
vyjadrili, že by chceli zachovať aktuálny stav. Osobná starostlivosť odporcu o K. nie je z hľadiska potrieb
a rodinných väzieb maloletej nevyhnutné riešenie a bola by proti vôli maloletej. Aktuálne striedavú

osobnú starostlivosť psychológ neodporúčal, pretože navrhovateľka s odporcom nekomunikuje a obáva
sa osobného kontaktu s ním. Kolízny opatrovník tiež odporúčal zveriť maloletú na čas po rozvode do
osobnej starostlivosti navrhovateľky.Vzhľadom na všetky zistené skutočnosti, predovšetkým vzhľadom na vek maloletej, ktorá je schopná
samostatne vyjadriť svoj názor, pričom uviedla, že na čas po rozvode chce byť zverená do
starostlivosti matky, tiež vzhľadom na spokojnosť maloletej s matkinou starostlivosťou, pri zachovaní

jej neobmedzeného kontaktu s otcom, súd maloletú na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Súd ďalej rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej
majetok, pretože u žiadneho z nich nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva
a povinnosti v tomto smere obmedziť.

Spolu s rozhodovaním o zverení maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky bolo nevyhnutné
rozhodnúť aj o výživnom. Súd určuje výšku výživného podľa zásad určených v ustanovení § 62 a nasl.,
pričom prihliada na schopnosti možnosti, majetkové a príjmové pomery oboch rodičov ako aj potreby
maloletých detí.

V danom prípade súd zistil, že navrhovateľka je od 1.7.2008 zamestnancom spoločnosti ZEAINVENT

Trnava s.r.o., jej priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 1/2014 do 12/2014 bol 508,60 eura a
za obdobie od 1/2015 do 4/2015 bol 538,30 eura. Odporca je od 1.7.2013 SZČO. Od 1.1.2014 odporca
poberal prídavky na obe deti v sume spolu 47,04 eura. Podľa daňového priznania odporcu k dani z
príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2013 bol jeho základ dane 4.728,85 eura, z čoho vyplýva
priemerný mesačný čistý príjem odporcu v sume 394,07 eura a za rok 2014 bol základ dane bol 3.490

eur, z čoho vyplýva jeho priemerný čistý mesačný príjem 290,83 eura, odporcovi tiež vznikol nárok na
daňový bonus v sume 513,84 eura. Odporca v konaní uvádzal, že je živnostník, podniká v stavebníctve
a jeho čistý priemerný mesačný príjem je 400 eur. V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.,
18P/109/2014 bolo uznesením č. k. 18P/109/2014-9 zo dňa 13.1.2015 nariadené predbežné opatrenie,
ktorým boli E. a mal. K. zverení do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu

vtedy ešte mal. E. sumou 60 eur mesačne a na mal. K. sumou 40 eur mesačne.

Ako už bolo uvedené maloletá K. má 15 rokov a navštevuje prvý ročník strednej školy. Z lekárskej správy
zo dňa 19.5.2015 vyplýva, že je sledovaná v endokrinologickej ambulancii, v alergologickej ambulancii,
v neurologickej ambulancii, v očnej ambulancii, v ortopedickej ambulancii, v gastroenterologickej

ambulancii a v ortodontickej ambulancii. Matka uviedla, že výdavky na mal. K. predstavujú 160 mesačne
na potraviny, 30 eur mesačne na drogériu, 6,40 mesačne na obedy na praxi, 10 eur mesačne kredit na
mobilný telefón, 2 eurá mesačne na školské potreby, 40 eur mesačne na oblečenie, 4 eurá mesačne
na špeciálne utierky na čistenie okuliarov, t. j. spolu 252,40 eura mesačne. Navrhovateľka požadovala
vyživovaciu povinnosť odporcu k mal. K. určiť v sume 110 eur mesačne, poukazovala na to, že výživné

stanovené predbežným opatrením je nízke. Odporca na druhej strane žiadal ponechať výživné vo výške
stanovenej predbežným opatrením v sume 40 eur, pričom poukazoval na to, že výška jeho zárobku po
odrátaní výdajov nepostačuje na vedenie domácnosti a jeho živobytie, tiež skutočnosť, že navrhovateľka
zarába viac a zapríčinila rozvod manželstva účastníkov.

Navrhovateľka uviedla, že pracuje vo výskumnom ústave kukurice. Potom, čo sa odsťahovala od
odporcu, svojej matke prispieva na náklady spojené s bývaním v sume 80 eur, tiež nakupuje potraviny
a drogériu pre seba a deti. K tomu pripojila čestné prehlásenia svojej matky, podľa ktorých jej matka
potvrdila, že navrhovateľka jej v období januára 2015 prispievala sumou 80 eur na poplatky nájomného
a elektrinu, podľa čestného prehlásenia zo dňa 19.5.2015 navrhovateľka už svojej matke prispieva

vyššou sumou, a to sumou 107 eur. Navrhovateľka tiež uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere na
nákup automobilu Ford Fiesta, v celkovej výške spolu s poistením 4.682,40 eura a s výškou mesačných
splátok v sume 78,04 eura. Zároveň uzatvorila poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so spoločnosťou Kooperativa poisťovňa a.s., s výškou
ročného poistného 78,30 eura. Podľa predložených dokladov matka navrhovateľky platí za služby

spojené s užívaním bytu 112,40 eur mesačne, do fondu opráv 44,46 eur mesačne, za elektrinu má
predpísané platby v sume 19,15 eura, za plyn v sume 9 eur mesačne, za RTVS 2,32 eura.

Odporca uviedol, že jeho príjem zo živnosti za zdaňovacie obdobie rok 2013 bol 10.055 eur, výdavky zo
živnosti za zdaňovacie obdobie rok 2013 boli 5.326,15 eura, jeho priemerný mesačný príjem za rok 2013

bol 394 eur. Jeho priemerné mesačné výdaje vyčíslil na 361,41 eur a pozostávajú z mesačných výdajov
na vodné a stočné v sume 14,60 eur, mesačných výdajov na plyn v sume 54 eur, mesačných výdajov
na domácnosť v sume 52,44 eur, mesačné splátky pôžičky (uzatvorenej so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s.) v sume 108,37 eura, mesačných splátok dlhu F. A. v sume 61 eur, mesačnýchsplátok dlhu P. A. v sume 61 eur, mesačných výdajov za optiku a internet v sume 10 eur. Ďalej platí ročné
poistné za zákonné poistenie mot. vozidla v sume 97,69 eura. Na preukázanie svojich výdajov predložil
kópie poštových peňažných poukazov o platení vodného a stočného za rok 2014, kópie dokladov SIPO

o platení plynu, zoznam faktúr o zaplatenej elektrine, zmluvu uzatvorenú so spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. a dohodu o vyporiadaní zo dňa 1.8.2009, na základe ktorej sa zaviazal zaplatiť P.
A. a F. A. sumu 3.320 eur každému do 1.8.2019, ktorú spláca po 61 eur mesačne každému.

Na základe takto ustálených osobných, majetkových a zárobkových pomerov oboch povinných rodičov

ako aj vzhľadom na zistené odôvodnené potreby maloletej K., dospel súd k záveru, že na pokrytie jej
oprávnených potrieb, po zohľadnení možností a schopností odporcu je dôvodným na čas po rozvode
určiť výživné pre maloletú v sume 70 eur mesačne. Súd predovšetkým vychádzal z toho, že maloletá je
vo veku 15. rokov, študuje na strednej škole, má zvýšené výdavky spojené so svojím rastom a prípravou
na budúce povolanie a tiež so svojím zdravotným stavom, keď je sledovaná celkovo u siedmych
špecialistov. Súd pri stanovení vyživovacej povinnosti odporcu vychádzal z ním tvrdenej dosahovanej

priemernej čistej mesačnej mzdy v sume 400 eur. Pri určovaní výšky výživného pri povinnom rodičovi
súd neprihliadal na výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, teda na výdaje ako je splácanie úveru
v spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. v sume 108,37 eura a výdaje na internet v sume 10 eur.
Prihliadol tiež na skutočnosť, že odporca má naďalej vyživovaciu povinnosť k už plnoletému E., ktorý sa
pripravuje na budúce povolanie a ešte nenadobudol schopnosť sa samostatne živiť. U navrhovateľky

súd prihliadal na to, že sa na vyživovacej povinnosti k maloletej podieľa predovšetkým svojou osobnou
starostlivosťou (starostlivosť o domácnosť, úhrada nákladov s tým spojených, nakupovanie potravín,
varenie atp.). Navrhovateľka ako výdaje maloletej uviedla: 160 mesačne na potraviny, 30 eur mesačne
na drogériu, 6,40 mesačne na obedy na praxi, 10 eur mesačne kredit na mobilný telefón, 2 eurá
mesačne na školské potreby, 40 eur mesačne na oblečenie, 4 eurá mesačne na špeciálne utierky na

čistenie okuliarov, t. j. spolu 252,40 eura mesačne, čo súd považuje za odôvodnené výdavky vynaložené
na starostlivosť o maloletú. Výživné vo výške 70 eur mesačne uložené odporcovi súd považuje za
sumu adekvátnu odôvodneným potrebám maloletej, ako i za primeranú schopnostiam, možnostiam
a majetkovým pomerom odporcu, berúc do úvahy zásadu, že životná úroveň detí a rodičov má byť
rovnaká a vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom je prvoradá. Táto suma je nevyhnutná

pre zabezpečenie potrieb 15. dievčaťa, navštevujúceho strednú školu, ktoré má navyše zdravotné
problémy a zohľadňuje tiež vyživovaciu povinnosť ako aj príjem navrhovateľky. Povinnosťou oboch
rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej
miere odkázané výživou na svojich rodičov. Po zaplatení takto určeného výživného zostane odporcovi
dostatok prostriedkov na uspokojovanie jeho odôvodnených potrieb.

Pokiaľ ide o styk odporcu s maloletou K., tak navrhovateľka ako aj odporca žiadali tento styk
neupravovať. Navrhovateľka uvádzala, že sa maloletá bude môcť s odporcom stretávať podľa vlastnej
vôle tak, ako je to doteraz. Odporca uviedol, že nie je potrebné, aby súd upravoval jeho styk s maloletou,
pretože sa na ňom vedia dohodnúť. Sama maloletá sa vyjadrila, že by chcela chodievať k otcovi

neobmedzene, navštevovať ho najmä počas víkendov tak ako dosiaľ (piatok -nedeľa), v čom jej matka
nebráni. Kolízny opatrovník rovnako doporučoval styk ponechať bez obmedzenia. Pretože rodičia styk
odporcu a maloletou žiadali neupravovať, s tým, že v súčasnosti prebieha styk odporcu s maloletou
podľa jej vôle, keď nie je v tomto smere vôbec obmedzovaná navrhovateľkou, súd o styku odporcu a
maloletou K. rozhodol podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine tak, že styk odporcu s maloletou sa neupravuje.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§144Občianskehosúdnehoporiadku,podľa
ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čohosa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.