Decision was made at the court Krajský súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Mária Hlaváčová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Cbi/2/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201090
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Hlaváčová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7011201090.12
Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach sudkyňou Mgr. Máriou Hlaváčovou v právnej veci žalobcu: JUDr. A. O., S. 5,
E., IČO: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu Z. K. - K. K., E. XX, E., IČO: XX XXX XXX
proti žalovanému: JUDr. F. E., PhD., súdny exekútor, A. trieda XX, E., IČO: XX XXX XXX, zastúpenému
advokátom JUDr. Tiborom Sásfaiom, Fejova 4, Košice o určenie neplatnosti právneho úkonu takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania 1.615,02 eura do troch dní od právoplatnosti
rozsudku na účet právneho zástupcu žalovaného.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že označené zmluvy o vykonaní exekúcie a dodatky k
zmluvám o vykonaní exekúcie sú neplatné. Po začatí konania žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu
návrhu a určil, že
- dodatok k zmluve o vykonaní exekúcie zo dňa 24.1.1997 uzatvorený medzi úpadcom Z. K. - K. K.,
E. XX, E., IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice
X so sídlom A. trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 0261/1997 proti povinnému: Q. S. a R. S., X. XX,
Z., zo dňa 15.11.1999
- dodatok k zmluve o vykonaní exekúcie zo dňa 27.9.2000 uzatvorený medzi úpadcom Z. K. - K. K.,
E. XX, E., IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice
X so sídlom A. trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 1396/2000 proti povinnému Ing. N. S., F. 254, zo
dňa 28.12.2000
- dodatok k zmluve o vykonaní exekúcie zo dňa 6.6.2000 uzatvorený medzi úpadcom Z. K. - K. K., E.
XX, E., IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice X
so sídlom A. trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 507/2000 proti povinnému: Mgr. E. N., O. 10, E., zo
dňa 19.9.2000
- dodatok k zmluve o vykonaní exekúcie zo dňa 25.5.2000 uzatvorený medzi úpadcom Z. K. - K. K., E.
XX, E., IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice X so
sídlom A. trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 483/2000 proti povinnému: Z. L., zo dňa 14.9.2000
- zmluva o vykonaní exekúcie zo dňa 25.9.2001 uzatvorená medzi úpadcom Z. K. - K. K., E. XX, E.,
IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice X so sídlom
A. trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 1053/2001 proti povinnému: 1. B., s.r.o., Z. 3, C., 2. Z. C., A.
XXX a spol., zo dňa 25.9.2001
- zmluva o vykonaní exekúcie zo dňa 16.11.1999 uzatvorená medzi úpadcom Z. K. - K. K., E. XX, E.,
IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice X so sídlom
A. trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 854/99 proti povinnému: MVDr. C. B., L.., B. XX, E., zo dňa
16.11.1999- zmluva o vykonaní exekúcie zo dňa 21.11.2000 uzatvorená medzi úpadcom Z. K. - K. K., E. XX, E., IČO:
XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice X so sídlom A.
trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 1638/2000 proti povinnému: B. R., N. D. XX, C., zo dňa 21.11.2000
- dodatok k zmluve o vykonaní exekúcie zo dňa 21.5.1998 uzatvorený medzi úpadcom Z. K. - K. K., E.
XX, E., IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice X
so sídlom A. trieda XX v exekučnom konaní č. Ex 501/98 proti povinnému: K. Q., A. trieda XX, E., zo
dňa 28.7.1998 sú neplatné.
Uznesením zo dňa 4.12.2013 súd pripustil zmenu petitu žaloby podľa návrhu žalobcu. Súčasne týmto
uznesením súd na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom a so súhlasom žalovaného podľa
§ 96 ods. 1 a 2 O. s. p. zastavil konanie o určenie, že dodatok k zmluve o vykonaní exekúcie zo dňa
24.1.1997 uzatvorený medzi úpadcom Z. K. - K. K., E. XX, E., IČO: XX XXX XXX a žalovaným súdnym
exekútorom JUDr. F. E., Exekútorský úrad Košice X so sídlom A. trieda XX v exekučnom konaní č.
Ex 0261/1997 proti povinnému: Q. S. a R. S., X. XX, Z., zo dňa 15.11.1999 je neplatný. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 28.12.2013.
Žalobca v žalobe i v konaní tvrdil, že dohoda úpadcu so žalovaným o zmluvnej odmene vo výške 50% z
vymoženej pohľadávky + DPH je zjavne neprimeraná a výkon práv a povinností z nej vyplývajúcich je v
rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že konaním zmluvných
strán došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov úpadcu. Predložil zmluvy o vykonaní exekúcie s inými
exekútormi, v ktorých úpadca dohodol zmluvnú odmenu vo výške 10% - 20% z vymoženej pohľadávky.
Tvrdil, že vyhláška č. 288/1995 Z. z. počíta maximálne s 50% odmenou, v sporných označených
zmluvách však bola dohodnutá odmena 50% s pripočítaním dane z pridanej hodnoty, ktorá bola v čase
uzatvárania zmlúv či dodatkov vo výške 19%, teda konkurzní veritelia boli ukrátení o 69% (z vymožených
pohľadávok).
Žalovanýnavrholžalobuzamietnuťspoukazomnaustanovenie§17ods.1a2vyhláškyč.288/1995Z.z.
o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, podľa ktorého sa úpadca a žalovaný písomne dohodli na
zmluvnej odmene súdneho exekútora za vykonanie konkrétnej exekúcie, pričom citované ustanovenie
výšku zmluvnej odmeny nestanovuje, čo je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov zmluvy dohodnúť si
výšku zmluvnej odmeny. Uviedol, že platnosť či neplatnosť právnych úkonov sa posudzuje ku dňu, kedy
tieto boli uzavreté. Zdôraznil, že zmluvy boli uzavreté pred vyhlásením konkurzu a zmluvná odmena bola
dohodnutá vzhľadom na povahu pohľadávok i povinných a bola dohodnutá len z vymoženej pohľadávky.
Uviedol,žeustanovenie§17vyhláškyč.288/1995Z.z.nestanovujemaximálnuvýškuzmluvnejodmeny.
Výškou 50% je limitovaná odmena podľa § 18 vyhlášky za poskytnutie súčinnosti súdnym exekútorom
pri vymáhaní pohľadávky a vypočítava sa z vymáhanej pohľadávky. Zdôraznil, že zmluvná odmena za
vykonanie exekúcie dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným nemohla ukracovať konkurzných veriteľov,
pretože v čase uzatvárania zmlúv o vykonaní exekúcie nebol ešte podaný ani návrh na vyhlásenie
konkurzu a teda neboli žiadni konkurzní veritelia. Konkurzní veritelia nemohli byť ukrátení ani o daň
z pridanej hodnoty, pretože úpadca bol platiteľom DPH a teda to, čo zaplatil žalovanému, si mohol
odpočítať. Uviedol, že rozpor s dobrými mravmi je potrebné posudzovať vo vzťahu medzi účastníkmi
zmluvného vzťahu, a nie vo vzťahu tretích osôb k tomuto zmluvnému vzťahu účastníkov konania. Mal
za to, že žalobcom navrhovaný petit týkajúci sa dodatkov k zmluvám o vykonaní exekúcie by bol zrejme
nevykonateľný, pretože domáhať sa možno len neplatnosti právneho úkonu, ktorým je zmluva, nie
dodatku, ktorým sa tento právny úkon, teda zmluva, mení.
Na dôvody a okolnosti uzatvárania zmlúv o vykonaní exekúcie a ich dodatkov so žalovaným bol vypočutý
úpadca Z. K.. Uviedol, že pohľadávky od dlžníkov vymáhal prostredníctvom viacerých exekútorov,
najlepšievýsledkyvšakmalžalovaný,lebovymoholskôravšetkoaleboznačnúčasťpohľadávokúpadcu
a mal s ním uzatvorených aj najviac zmlúv o vykonaní exekúcie. Z. K. uviedol, že dohodu o zmluvnej
odmene uzatváral so súdnymi exekútormi preto, aby ich týmto spôsobom motivoval a vymohli čím skôr
jeho pohľadávky. Poukázal na značný časový odstup od uzatvárania zmlúv o vykonaní exekúcie, preto
si nepamätal okolnosti uzatvárania zmlúv s jednotlivými exekútormi. Zdôraznil však, že v tom čase bolo
veľmi veľa exekúcií nielen u neho, ale exekútori mali všeobecne veľa práce. Stávalo sa, že po dlhšiu
dobu ani nezačali s vykonávaním exekúcie, preto dohody o zmluvnej odmene uzatváral so súdnymi
exekútormi aj po začatí exekúcie, ale v čase pred samotným vykonávaním exekúcie. Nesúhlasil so
žalobcom, že činnosť žalovaného ako súdneho exekútora jeho firmu poškodzovala a tvrdil, že to bolo
práve naopak, lebo činnosť žalovaného bola prínosom pre jeho firmu, pretože vymáhanie pohľadávokbolo mimoriadne náročné a žalovaný vymáhal a aj vymohol mnohé pohľadávky, ktoré iní exekútori
odmietli vymáhať.
Na žiadosť žalobcu konajúci súd vyžiadal z Daňového úradu Košice daňové priznania úpadcu za roky
1997 až 2001 vrátane výkazov o príjmoch a výdavkoch a výkazov o majetku a záväzkoch, umožnil
účastníkom konania, aby nahliadli do súdneho spisu a s týmito listinnými dôkazmi sa oboznámili, s
obsahom listinných dôkazov oboznámil účastníkov konania na pojednávaní.
Žalobca sa podanou žalobou domáha neplatnosti označených zmlúv o vykonaní exekúcie a dodatkov k
zmluvámovykonaníexekúciezdôvodu,žezmluvnáodmena,naktorejsadohodolúpadcasožalovaným
je podľa jeho názoru neprimerane vysoká a je preto v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Citované ustanovenie podľa ustálenej judikatúry patrí k právnym normám, ktorých hypotéza nie je
stanovená priamo právnym predpisom, ale prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom
jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu
okolností. Pojem dobré mravy nie je v Občianskom zákonníku vymedzený, z kontextu zákona však
vyplýva, že ide o súbor určitých morálnych noriem (kultúrnych, spoločenských, pravidiel morálky, etiky,
slušnosti a pod.), ktoré sú spoločnosťou akceptované a považované za poctivé a slušné konanie.
Zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať pri posudzovaní, či konanie účastníka
občianskoprávneho vzťahu (ale aj obchodnoprávneho vzťahu) je v súlade alebo v rozpore s dobrými
mravmi, toto posúdenie v každom konkrétnom prípade závisí od úvahy súdu. Ustanovenie § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa však nepoužije, ak priama aplikácia príslušného zákonného ustanovenia
vedie k rovnakému výsledku.
Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca sa domáha neplatnosti právnych úkonov, ktoré v žalobe
označil, pretože dohodu strán, podľa ktorej sa úpadca (ako oprávnený v exekučnom konaní) zaviazal
zaplatiť žalovanému súdnemu exekútorovi zmluvnú odmenu vo výške 50% + DPH z vymoženej
pohľadávky, považuje za neprimeranú a výkon práv a povinnosti z týchto zmlúv vyplývajúcich v rozpore
s dobrými mravmi. Právo uplatnené žalobou podľa názoru súdu je potrebné preto posudzovať nie podľa
§ 3 ods. 1, ale podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za neplatný sa považuje právny úkon, ktorý odporuje zákonu
(ktorým sa koná to, čo zákon zakazuje), právny úkon, ktorý zákon obchádza (teda právny úkon, ktorý nie
je síce v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä svojim účelom jeho ciele a zmysel
obchádza), ale aj taký právny úkon, ktorý je síce v súlade so zákonom a ani zákon neobchádza, ale
prieči sa dobrým mravom. Dobré mravy netvoria určitý normatívny systém, sú skôr meradlom etického
hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého
konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi sa posudzuje vždy individuálne s prihliadnutím
najmä na konkrétne okolnosti konania účastníkov v príslušnej dobe, v danom mieste, bez ohľadu na
zavinenie (teda na vedomosť a vôľu toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva) s prihliadnutím na
všeobecne uznávanú mienku o tom, aký obsah ich konania je z uvedených hľadísk prijateľný. Právny
úkon sa prieči dobrým mravom vtedy, keď miera jeho rozporu s dobrými mravmi dosahuje takú intenzitu,
že jeho tolerovanie ako platného právneho úkonu vo svojom dôsledku ohrozuje vzťah spoločnosti k
princípu spravodlivosti, na ktorom je založený celý právny poriadok demokratického právneho štátu.
Podľa názoru konajúceho súdu zo spôsobu, ani okolností, za ktorých boli v žalobe označené zmluvy
uzavreté medzi úpadcom a žalovaným, nemožno neplatnosť týchto právnych úkonov podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi usudzovať.Podľa § 17 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
súdny exekútor a oprávnený sa môžu dohodnúť vopred aj o zmluvnej odmene; túto odmenu uhrádza
oprávnený. Tým nie je dotknutý nárok súdneho exekútora na odmenu určenú touto vyhláškou. Zmluva
podľa odseku 1 musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Súdny exekútor a oprávnený sa nesmú
dohodnúť o zmluvnej odmene v inej ako ustanovenej forme.
Predpokladom platnosti dohody medzi oprávneným a súdnym exekútorom o zmluvnej odmene je
písomná forma zmluvy, dohoda o výške zmluvnej odmeny a uzatvorenie zmluvy vopred, teda pred
vykonaním exekúcie. Treba prisvedčiť žalovanému, že citované ustanovenie neurčuje výšku - minimálnu
či maximálnu zmluvnej odmeny, určenie výšky zmluvnej odmeny teda závisí od dohody zmluvných
strán a je prejavom zmluvnej voľnosti účastníkov. Zásada zmluvnej voľnosti sa prejavuje okrem iného
v možnosti slobodne určiť obsah zmluvy. Aj zmluvná voľnosť vyjadrená v určitom právnom úkone však
podlieha posudzovaniu podľa § 39 Občianskeho zákonníka, to znamená, že obsah právneho úkonu
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, že bol výsledkom konsenzu zmluvných strán.
Podľa žalobcu rozpor s dobrými mravmi spočíval vo výške zmluvnej odmeny, ktorú si úpadca a žalovaný
dohodli vo výške 50% z vymoženej pohľadávky + DPH, pričom v rozhodnom období s inými exekútormi
úpadca dohodol zmluvnú odmenu vo výške 10% až 20%.
Súd má za to, že pri posudzovaní rozporu zmluvy s dobrými mravmi nemožno vychádzať len s
dohodnutej výšky zmluvnej odmeny bez skúmania okolností, za akých došlo k uzavretiu sporných
zmlúv. Úpadca - Z. K. vypovedal, že v období, kedy boli uzatvárané zmluvy o vykonaní exekúcie, resp.
dodatky k týmto zmluvám (roky 1998 - 2001) on sám ako podnikateľ mal veľa exekúcií po celom území
Slovenska a návrhy na vykonanie exekúcie doručoval viacerým exekútorom v rôznych regiónoch. V
Košickom kraji vykonával exekúcie pre úpadcu najmä žalovaný. Z. K. potvrdil výpoveď žalovaného, že
sa pravidelne týždenne stretávali a prejednávali priebeh jednotlivých exekúcii, čo nepochybne svedčí
o značnom počte exekúcií. Množstvo exekúcií v rozhodnom čase nepoprel ani žalobca, ktorému stav
exekučných konaní úpadcu musel byť známy. Žalobca v konaní uviedol len to, že ešte viac exekúcií,
ako žalovaný, vybavoval v Košiciach súdny exekútor JUDr. C.. Žalobca nenamietal ani pravdivosť
výpovede úpadcu, že v rozhodnom období mal každý exekútor veľa exekúcií a práve dohoda o zmluvnej
odmene mala súdneho exekútora motivovať k tomu, aby vyvinul maximálne úsilie pre skoré vymoženie
pohľadávky tohto zmluvného partnera. Z výpovede Z. K. vyplýva, že zrejme aj dohoda o obojstranne
prijateľnej zmluvnej odmene viedla žalovaného k tomu, že ako súdny exekútor prevzal vymáhanie takých
pohľadávok, ktoré iní exekútori odmietli vykonať alebo pri vymáhaní pohľadávky úpadcu neboli celkom
alebo sčasti úspešní.
Návrh na vyhlásenie konkurzu podal úpadca Z. K. na svoj majetok sám v roku 2000, konkurz bol
vyhlásený dňa 17.5.2002. Časť sporných exekúcii žalovaný ukončil ešte pred vyhlásením konkurzu a vo
vykonávaní ďalších pokračoval aj po vyhlásení konkurzu za podmienok dohodnutých ešte s úpadcom.
Žalobca predložil aj ďalšie zmluvy o vykonaní exekúcie, ktoré uzatváral ešte úpadca, a tiež zmluvy, ktoré
uzatvárali jeho predchodcovia - správcovia konkurznej podstaty úpadcu Z. K.. Z dvoch týchto zmlúv
uzavretých so súdnym exekútorom Mgr. A. K. vo veci Ex 125/2003 proti povinným E. R. a N. U. a č. Ex
235/2003 proti povinným S. N. a spol. vyplýva, že správca konkurznej podstaty (predchádzajúci) dohodol
so súdnym exekútorom zmluvnú odmenu vo výške 10% z vymoženej sumy (čl. VI). V odseku 2 článku
VII si však zmluvné strany dohodli, že ak došlo k zastaveniu exekúcie v dôsledku toho, že povinný plnil
po tom, čo mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, exekútor má právo na zmluvnú odmenu
vo výške zodpovedajúcej uspokojenej pohľadávke (čl. 85). To znamená, že pre uvedený prípad správca
konkurznej podstaty dohodol so súdnym exekútorom zmluvnú odmenu vo výške 100% z vymáhanej
pohľadávky.
Vzhľadom na množstvo exekúcií nielen u úpadcu Z. K., značnú vyťaženosť súdnych exekútorov v
rozhodnom období, t. j. v období, kedy boli uzatvárané zmluvy o vykonaní exekúcie, resp. dodatky k
týmto zmluvám, vzhľadom na to, že žalovaný na návrh úpadcu ako oprávneného vykonával exekúcie
maximálne podľa je potrieb a tiež na okolnosť, že aj po vyhlásení konkurzu skorší správca konkurznej
podstaty úpadcu Z. K. uzatváral zmluvy s ešte vyššou zmluvnou odmenou, považoval súd zmluvnú
odmenu dohodnutú medzi úpadcom a žalovaným vo výške 50% + DPH za primeranú.Za primeranú považoval súd takto dohodnutú odmenu aj s poukazom na ustanovenie § 18 vyhlášky.
Podľa tohto ustanovenia sa môže oprávnený písomne dohodnúť so súdnym exekútorom na odmene za
poskytnutie súčinnosti pri vymáhaní pohľadávky, ktorá sa určuje pevnou alebo percentuálnou sumou,
pričom nesmie presiahnuť 50% z výšky vymáhanej pohľadávky. To znamená, že len za súčinnosť
pri vymáhaní pohľadávky (napríklad výzva povinnému na plnenie, zisťovanie jeho bydliska, prípadne
zamestnávateľa alebo čísla účtov a pod.) bez realizácie exekúcie môže súdny exekútor žiadať odmenu
až vo výške polovice vymáhanej pohľadávky. Žalovaný mal pritom nárok na odmenu 50% z vymoženej
pohľadávky a exekúciu musel zrealizovať, napríklad aj predajom nehnuteľností, či hnuteľných vecí
vrátane ich odobratia a pod.
Konajúci súd sa stotožňuje s dôvodmi žalovaného (platiteľa DPH), že úpadca ako oprávnený v
skutočnosti zaplatil len zmluvnú odmenu vo výške 50% z vymoženej sumy, pretože ako platiteľ dane z
pridanej hodnoty mohol požiadať príslušný daňový úrad o vrátanie zaplatenej DPH.
Z týchto dôvodov súd žalobu o určenie neplatnosti označených zmlúv o vykonaní exekúcie, resp.
dodatkov k zmluvám o vykonaní exekúcie zamietol, lebo dospel k záveru, že zmluvná odmena
dohodnutá medzi úpadcom a žalovaným nie je v rozpore s dobrými mravmi.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý bol v konaní plne
úspešný, priznal náhradu trov ktoré mu vznikli právnym zastúpením. Trovy právneho zastúpenia podľa
vyčíslenia žalovaného súd overil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení platnom v čase realizácie úkonu právnej služby a priznal
žalovanému uplatnené trovy právneho zastúpenia vo výške 1.615,02 eura.
Žalobca žiadal určiť neplatnosť deviatich zmlúv o vykonaní exekúcie, resp. dodatkov k zmluvám
o vykonaní exekúcie, pričom každá z týchto zmlúv mohla byť predmetom samostatného konania.
Žalobcovi preto súd priznal odmenu vypočítanú podľa § 13 ods. 3 vyhlášky ako pri spojení viacerých
vecí pri neoceniteľnej hodnote veci podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 1/13 výpočtového základu za
6 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na piatich pojednávaniach), a to za 2
úkony právnej služby v roku 2012 odmenu za úkon s najvyššou hodnotou 58,69 eura + 8x po 19,56 eura
(t. j. 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou), režijný paušál
7,63 eura a 20% DPH v sume 44,56 eura, t. j. 2x po 267,36 eura; za tri úkony v roku 2013 odmenu za
jeden úkon 60,07 eura + 8x po 20,02 eura + režijný paušál 7,81 eura a 20% DPH v sume 45,73 eura,
t. j. 3x po 274,40 eura a za jeden úkon právnej služby v roku 2014 odmenu v sume 61,87 eura + 7x po
20,62 eura + režijný paušál 8,04 eura a 20% DPH vo výške 42,85 eura, t. j. 257,10 eura.
Žalovanému priznané trovy právneho zastúpenia je povinný žalobca zaplatiť na účet právneho zástupcu
žalovaného do troch dní od právoplatnosti rozsudku (§ 149 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.