Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 8, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213673
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714213673.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Quantum

Credit a. s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal,
s. r. o. so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej D. G., nar.
XX. XX. XXXX, trvale bytom Š.M. XXX/XX, XXX XX S., občianke SR, t. č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkou Teréziou Pečkovou, zam. Okresný súd Zvolen ako súdny tajomník, o zaplatenie 947,22
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 119,66 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne z uvedenej sumy od 04. 10. 2011 do zaplatenia, sumu 81,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške

9,5 % ročne z uvedenej sumy od 04. 11. 2011 do zaplatenia, sumu 161,73 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne od 04. 12. 2011 do zaplatenia, sumu 3,5 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z uvedenej sumy od 04. 01. 2012 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Súd n e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim žalobným návrhom prostredníctvom advokátskej kancelárie domáhal voči žalovanej

zaplatenia sumy 947,22 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Pre prípad úspechu v konaní si
uplatnil aj náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Stanovisko žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, z tohto
dôvodu jej bol ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní.

Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného návrhu na vydanie platobného

rozkazu zo dňa 17. 09. 2014, listinných dôkazov a to Zmluvy o pripojení zo dňa 02. 02. 2011, Zmluvy
o pripojení zo dňa 27. 05. 2011, Dodatku ku zmluve o pripojení zo dňa 27. 05. 2011, oznámenia o
postúpení pohľadávky zo dňa 19. 11. 2013, pripojených faktúr a ďalších listinných a ostatných dôkazov,
zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a. s. so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava,
IČO: 35 763 469, uzatvorila so žalovanou v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 01. 02. 2011, zmluvu o pripojení, predmetom ktorej
bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb, program PODLA SEBA 3 a dňa 02. 02. 2011 Dodatok ku
Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na mobilný telefón Sony Ericsson X8 v
lehote viazanosti 24 mesiacov.Ten istý subjekt so žalovanou uzavrel dňa 27. 05. 2011 Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo
poskytnutie mobilných hlasových služieb, program PODLA SEBA 7 a dňa 27. 05. 2011 Dodatok ku

Zmluve o pripojení, predmetom ktorého bolo poskytnutie zľavy na mobilný telefón Nokia C6 v lehote
viazanosti 24 mesiacov.

Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej plnenie riadne a včas podľa vzájomných dojednaní v
zmluvách.

Neskôr podľa účtovných dokladov bolo zistené, že žalovaná faktúry do dňa podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu neuhradila. Išlo o tieto faktúry:
- 7109024715 s dňom splatnosti 03. 10. 2011 na sumu 119,66 Eur,
- 7110455833 s dňom splatnosti 03. 11. 2011 na sumu 81,44 Eur,
- 7111599365 s dňom splatnosti 03. 12. 2011 na sumu 161,73 Eur,

- 7112760541 s dňom splatnosti 03. 01. 2012 na sumu 3,5 Eur,
- 7211760344 s dňom splatnosti 03. 12. 2012 na sumu 580,89 Eur.

Následne uzavrel právny predchodca žalobcu so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 20.
11. 2013, pričom predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo

strany právneho predchodcu žalobcu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanému.

Právny predchodca žalobcu si svoju zmluvnú povinnosť plnil riadne a včas a riadne službu fakturoval,
preto mu vznikol nárok na úhradu faktúry. Pretože žalovaná zmluvu na program služieb PODLA SEBA 3
porušila tým, že faktúry nezaplatila, resp. nedobíjala si zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol

deaktivovaný, vznikol mu na základe toho nárok fakturovať zmluvnú pokutu. Pretože žalovaná zmluvu
na program služieb PODLA SEBA 7 porušila tým, že faktúry nezaplatila, resp. taktiež si nedobíjala
zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho bol deaktivovaný, aj tu podľa názoru žalobcu mu vznikol na
základe týchto skutočností nárok fakturovať zmluvnú pokutu.

Stanovisko žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 citovaného zákona, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby

umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 citovaného zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 53 ods. 1 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 citovaného zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich

obsah.

Podľa § 53 ods. 3 citovaného zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) citovaného zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 citovaného zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53a ods. 1 citovaného zákona, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu záveru, že žalobný návrh žalobcu je dôvodný
len v časti. Právny predchodca žalobcu a žalovaná platne uzavreli zmluvu o pripojení, z ktorých
právnemu predchodcovi žalobcu vyplývala povinnosť poskytovať žalovanej elektronické komunikačné
služby, ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom žalovaná si svoju povinnosť a síce uhrádzať
právnemu predchodcovi žalobcu cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby nespĺňala v

lehotesplatnosti.Vzhľadomkuvedenýmskutočnostiampovažovalsúdnárokžalobcunazaplatenieceny
za poskytnuté elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami fa. č.: 7109024715, 7110455833,
7111599365 a 7112760541 v celkovej sume 366,33 Eur za dôvodný a preto v tejto časti žalobcovi
vyhovel.Zároveňsúdpriznalžalobcoviajúrokyzomeškaniazjednotlivýchfaktúrododňanasledujúceho
po dni splatnosti tej - ktorej konkrétnej faktúry a to v žalobcom uplatnenej výške úrokov z omeškania,

pretože boli uplatnené v súlade s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Žalobca si spolu s istinou uplatnil faktúrou č. : 7211760344 s dňom splatnosti 03. 12. 2012 sumu 580,89
Eur z titulu zmluvnej pokuty, čo odôvodnil tým, že žalovaná porušením svojich povinností nezaplatením
faktúr, nedobíjaním si kreditu porušila zmluvu v dôsledku čoho bola aj karta deaktivovaná.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu

jej určenia.

Podľa čl. 6 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len „Smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluváchuzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe aj vypočítava a

pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych
predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a
s účinnosťou od 01. 01. 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka a to konkrétne § 53 ods. 4 písm. k).

Z prejednávanej veci je nepochybné, že právny predchodca žalobcu vystupoval ako dodávateľ,
ktorý konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorá
nemala postavenie podnikateľa a ktorá nemohla ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd
dospel k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej uzavretý medzi účastníkmi konania majú
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedený charakter,
postavenie účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda právny predchodca

žalobcu povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách upravený v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Občiansky zákonník v § 53
ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich
uvedením v zmluve spája s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že právny
predchodca žalobcu so žalovanou individuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných

podmienok zmluvy, a to najmä samotnú výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti.

Súd skúmal aj primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti platiť riadne
a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady je aj sankciou nie
sú žiadne pochybnosti. Je však všeobecne známe, že právny predchodca žalobcu ponúka svoje služby

spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky ovplyvniť nemôžu. Vopred pripravenými je aj ustanovenie o dojednaní zmluvnej
pokuty, pričom právny predchodca žalobcu žiadal od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy v
nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. V praxi to znamená, že
môžedôjsťksituácii,keďspotrebiteľzaplatí23paušálnychpoplatkov,pričomprinezaplateníposledného

si voči nemu žalobca uplatňuje rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania v začiatku 24-
mesačnej viazanosti.

Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka spotrebiteľskej zmluvy je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute je podstatné, že takto dojednaná zmluvná pokuta

zaväzovala žalovanú k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti, teda
24 mesiacov a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnila svoju povinnosť odoberať služby
poskytované poskytovateľom, riadne platila ich úhradu a až do doby krátko pred uplynutím doby
viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mala povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu
stále v plnej výške.

Z úradnej činnosti súdu je známe, že podobné dojednanie zmluvnej pokuty bolo viacerými rozhodnutiami
všeobecných súdov judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, napríklad rozsudkom Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06. 12. 2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/32/2012 zo dňa 15. 03. 2012, rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k.

10C/104/2012 zo dňa 03. 09. 2014.

Na základe uvedených skutočností súd potom rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku,
žalobcovi priznal uplatnenú sumu z titulu neuhradených a odobratých služieb žalovanou, v tej časti kde
si uplatnil sumu z titulu zmluvnej pokuty, žalobu zo zhora citovaných dôvodov zamietol.

Pretože žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne, analogicky bola čiastočne úspešná aj žalovaná,
súd o trovách rozhodol v súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 OSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
OSP).