Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/354/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1292899952
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1292899952.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. W. C., O..
F.. Š. XX, R., 2/ A. B., N. X, N., obaja zastúpení advokátom JUDr. Pavlom Helmom, Nám. SNP 75/26,
Zvolen, proti odporcom: 4/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičová 5, Bratislava, 5/
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mierová 19, Bratislava, o zaplatenie 184.790,55 eura,
na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 13C/67/1992/293,
zo dňa 2.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a odporcom 4/ a 5/ nepriznal náhradu trov
konania.

V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom domáhali pôvodne proti odporcom:
1/ Bytový podnik II, š.p., 2/ Obvodný úrad Bratislava II, 3/ Zberné suroviny, š.p., 4/ Ministerstvo financií
Slovenskej republiky, 5/ Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky

uloženia povinnosti vydať im parcely č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č..
XXXXX V. Č.. XXXXX v k.ú. Bratislava, alebo poskytnúť náhradu v iných pozemkoch rovnakého druhu a
charakteru, alebo finančnú náhradu. Po čiastočných späťvzatiach a zastaveniach konania v uvedených
častiach sa navrhovatelia 1/ a 2/ domáhali proti odporcom 4/ a 5/ zaplatenia finančnej náhrady za
vyvlastnené nehnuteľnosti parc. č. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX, Č.. XXXXX a Č.. XXXXX vo výške
184,790,55 eura (nakoľko súd prvého stupňa ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku konal už len
s odporcami 4/ a 5/ a pod týmto označením ich uviedol v napadnutom rozsudku, rovnaké označenie

ponechal pre prehľadnosť i odvolací súd) podľa § 6 ods. 1 písm. i), j) zákona č. 87/1991 Zb., keď nebolo
preukázané, že vlastníkovi alebo jeho potomkom bola vyplatená náhrada za vyvlastnené pozemky a
časť pozemkov nikdy neslúžila na účel, pre ktorý bola vyvlastnená.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že podľa výmeru č. XI/1-198-1951, zo
dňa 27.3.1952, právoplatného dňa 15.10.1953, vydaného Ústredným národným výborom v Bratislave,
boli nehnuteľnosti vo vlastníctve právneho predchodcu navrhovateľov T. Y. (navrhovateľka 1/ je jeho

dcérou a navrhovateľ 2/ ako syn jeho zomrelej dcéry W. Č. jeho vnukom, čím by bola daná ich aktívna
legitimácia podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 87/1991) vo výmere 1.923 m2 (celé parcely č. XXXXX o
výmere 529 m2, č. 10099 o výmere 550 m2, č. XXXXX o výmere 435 m2 a z parcely č. XXXXX o výmere
227 m2 časť o výmere 51 m2, z parcely č. XXXXX o výmere 378 m2 časť o výmere 358 m2) vyvlastnenéza náhradu spolu s ďalšími nehnuteľnosťami iných vlastníkov na hromadnú výstavbu bytových jednotiek.
Vyvlastňovacianáhradabolaurčenávsume135.204,-Kčssosplatnosťouvsiedmychročnýchsplátkach
od právoplatnosti výmeru. Podľa výmeru musel vyvlastniteľ zložiť vyvlastňovaciu náhradu za všetky

vyvlastnené nehnuteľnosti vo výške 577.859,- Kčs na Okresnom súde v Bratislave do troch mesiacov od
vydania výmeru v prospech vyvlastnených. Podľa výmeru Ústredného národného výboru v Bratislave
zn. XI/2-198-1954, zo dňa 20.2.1954, boli vyvlastnené nehnuteľnosti odovzdané s konečnou platnosťou
do držby vyvlastniteľovi Ústrednému národnému výboru v Bratislave s odôvodnením, že vyvlastňovací
výmer č. XI/1-198-1951, zo dňa 27.3.1952, nadobudol právoplatnosť a vyvlastniteľ zložil predmetným

výmerom určenú náhradu 577.839,- Kčs do depozitu Ľudového súdu v Bratislave. Podľa rozvrhového
uznesenia Ľudového súdu v Bratislave zn. 20No 86/52, zo dňa 20.2.1953, právoplatného dňa 1.8.1953,
bolo z celkovej rozdeľovanej sumy 621.419,- Kčs, ktorá tvorí výťažok vyvlastnených nehnuteľností,
prikázané odškodné za vyvlastnené nehnuteľnosti na meno T. Y. (masa VIII) v sume 135.204,- Kčs
spolu s depozitnými úrokmi, ktoré má byť ponechané do právoplatnosti výmeru ÚNV Bratislava v
súdnom depozite a spravované ako zvláštny súdny depozit až do ďalšieho nariadenia súdu. Podľa

oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave č. 53/242753/súd/Bru, zo dňa 11.6.1954,
adresovaného Ľudovému súdu k č. 20No 86/52, oznamovateľ zrušil súdny bežný podúčet č. XXXX/
XXXXXX, znejúci na „zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol.“ a z čistého výnosu účtu
urobil poukazy vychádzajúc z progresívneho prepočtu v pomere 5:1, a masu VIII previedol nezmenene,
teda prepočítane v pomere 5:1 s úrokmi na nový súdny bežný podúčet XXXX/XXXXXX pod menom T.

Y. v sume 29.523,40,- Kčs s dispozičným právom súdu.

Navrhovatelia 1/ a 2/ listami zo dňa 16.9.1991, adresovanými pôvodným odporcom 1/ až 5/, žiadali
odškodnenie za odňatý majetok a to vydaním nehnuteľností, prípadne poskytnutím náhrady v iných
pozemkoch alebo náhrady finančnej. Nakoľko o ich uplatnených nárokoch nebolo v čase začatia konania

rozhodnuté, návrh na jeho začatie bol podaný predčasne. Tento nedostatok však bol počas konania
napravený, keď odporca 4/ v priebehu konania oznámil navrhovateľom 1/ a 2/ listom zo dňa 18.5.1999,
č. 11774/1998-72, že im nepriznáva nárok na finančnú náhradu, uplatnenú podľa § 13 ods. 1 zákona č.
87/1991 Zb. z dôvodu, že nie sú splnené podmienky pre jej priznanie.

Súd prvého stupňa v súvislosti s náhradou uplatnenou za pozemok parc. č. 10112 uviedol, že
navrhovatelia 1/ a 2/ nepreukázali, že ich právny predchodca T. Y. bol v čase vyvlastnenia (a vôbec
niekedy) jeho vlastníkom. Navrhovatelia 1/ a 2/ uvedené preukazovali PK vložkou č. 12157. Z tejto však
nevyplýva, že by bol T. Y. vlastníkom parcely č. XXXXX. V predmetnej vložke je vo vzťahu k T. Y. uvedený
len zápis zo dňa 6.5.1944 o tom, že parcely č. XXXXX a č. XXXXX boli zapísané na túto vložku ako

prenesené z vložky č. XXXXX a vložilo sa na ne vlastnícke právo T. Y.; ohľadom jeho vlastníctva parc.
č. XXXXX nie je žiaden záznam. Navrhovatelia 1/ a 2/ rovnako nepreukázali, že by táto parcela mala
byť vyvlastnená T. Y.. Práve naopak, z uvedenej parcely č. XXXXX o výmere 135 m2 bola podľa výmeru
č. XI/1-198-1951, zo dňa 27.3.1952, vydaného Ústredným národným výborom v Bratislave, vyvlastnená
časť 77 m2 úplne inému vlastníkovi, a to N. V., rod. D..

V súvislosti s uplatnením nároku s poukazom na § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 87/1991 Zb. (kedy by išlo
o prípad, ak by nehnuteľnosti boli vyvlastnené bez poskytnutia náhrady) súd prvého stupňa uviedol, že
vyvlastňovacia náhrada bola určená v sume 135.204,- Kčs so splatnosťou v siedmych ročných splátkach
od právoplatnosti výmeru. V konaní nebola sporná skutočnosť, že vyvlastniteľ náhradu za vyvlastnené

nehnuteľnosti do súdneho depozitu zložil; prijatie sumy 621.499,- Kčs do súdneho depozitu je zrejmé i
z listu Okresnej sporiteľne a pokladnice zo dňa 2.12.1952. V konaní boli predložené dôkazy o zložení
náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti do súdneho depozitu, pričom táto bola v zmysle rozvrhového
uznesenia uložená na účet v Štátnej sporiteľni, ktorá ju na účte viedla i po menovej reforme v roku
1954, čo súd prvého stupňa jednoznačne vyhodnotil ako splnenie si povinnosti vyvlastniteľom na

zaplatenie náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti v súlade s právoplatným výmerom. Súd prvého stupňa
preto dospel k záveru, že navrhovatelia 1/ a 2/ nie sú oprávnenými osobami na zaplatenie finančnej
náhrady z dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 87/1991 Zb., nakoľko nehnuteľnosti ich právneho
predchodcu boli vyvlastnené za náhradu, ktorá bola zložená do súdneho depozitu. Uviedol, že podľa
navrhovateľov 1/ a 2/ mala z listu predsedu Ľudového súdu zo dňa 14.10.1953 vyplývať nemožnosť

realizácie rozvrhového uznesenia vzhľadom na menovú reformu; takýto list však nepredložili a v spise
sa nenachádza. Mal však za nepochybné, že peniaze boli zložené v depozite súdu na účte v Štátnej
sporiteľni aj po menovej reforme v roku 1954. Navrhovatelia 1/ a 2/ teda neuniesli dôkazné bremeno
na preukázanie vyvlastnenia nehnuteľností bez náhrady, pričom v konaní bolo preukázané, že náhradaza nehnuteľnosti bola štátom zložená do súdneho depozitu, čím si štát povinnosť splnil. Súd prvého
stupňa sa nestotožnil s argumentáciou navrhovateľov 1/ a 2/, že neboli splnené podmienky na splnenie
povinnosti štátu zložením plnenia do úschovy a preto dlh trvá, nakoľko je nepochybné, že vyvlastniteľ

postupoval v súlade s právoplatným výmerom, ktorý je pre neho záväzný, a ktorý nebol zrušený. Postup
zloženia náhrady do súdneho depozitu bol v súlade s § 11 ods. 4 vl. nar. č. 296/48 Zb., podľa ktorého
následne postupoval i súd.

V súvislosti s uplatnením nároku s poukazom na § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb. (kedy by

išlo o prípad, ak by nehnuteľnosti boli vyvlastnené za náhradu a nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli
vyvlastnené) súd prvého stupňa uviedol, že ide o rozpor s tvrdením a argumentáciou navrhovateľov
1/ a 2/ počas celého konania o vyvlastnení nehnuteľností bez náhrady. Napriek záveru o vyvlastnení
nehnuteľností za náhradu (keď vyvlastniteľ si svoju povinnosť splnil zložením náhrady do depozitu
súdu), súd prvého stupňa k takémuto tvrdenému dôvodu oprávnenia navrhovateľov na finančnú náhradu
uviedol, že nehnuteľnosti boli vyvlastnené v päťdesiatych rokoch a preto na preukázanie skutočnosti, že

nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené, nepostačí len poukaz na list magistrátu zo dňa 16.2.1994
o tom, že v roku 1994 sú na časti pozemku XXXXX garáže v užívaní fyzických osôb. Navrhovatelia
1/ a 2/ tak podľa súdu prvého stupňa neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že by vyvlastnené
nehnuteľnosti nikdy neslúžili účelu, na ktorý boli vyvlastnené; nie sú preto oprávnenými osobami na
zaplatenie finančnej náhrady ani z dôvodu podľa § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb.

Záverom súd prvého stupňa uviedol, že označení odporcovia 4/ a 5/ nie sú pasívne legitimovaní, keďže
s poukazom na § 4 zákona č. 87/1991 Zb. povinným a teda nositeľom zodpovednosti je Slovenská
republika.Štátjezodpovednýmsubjektom,pričomoznačenýodporca4/lenposkytujezaštátzasplnenia
všetkých zákonom stanovených podmienok finančnú náhradu (§ 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 319/1991

Zb.); vyplácanie finančnej náhrady podľa § 6 zákona č. 87/1991 Zb. nie je v pôsobnosti odporcu 5/.

Na základe uvedených skutočností a s poukazom na § 7 ods. 1, § 8 ods. 1, § 9 ods. 1, 5, § 11 ods.
1, 2, 4 vl. nar. č. 296/1948 Zb., § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 4, § 6 ods. 1, § 13 ods.
1, 3, 4 a 5 zákona č. 87/1991 Zb., § 4 ods. 1 písm. c), § 5 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 319/1991 Zb. súd

prvého stupňa návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcovia 4/ a 5/ mali vo veci plný úspech,
avšak nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd prvého stupňa im náhradu trov nepriznal.

Proti rozsudku v časti zamietnutia návrhu proti odporcovi 4/ podali odvolanie navrhovatelia 1/ a 2/
a žiadali rozsudok v napadnutej časti zmeniť a odporcovi 4/ uložiť povinnosť zaplatiť im spoločne a
nerozdielne 184.790,55 eura.

Uviedli, že vykonaným dokazovaním bolo písomnými záznamami v PK vložkách preukázané výlučné

vlastníctvo T. Y., a to celých pozemkov parc. č. XXXXX o výmere 529 m2, parc. č. XXXX o výmere
550 m2, parc. č. XXXXX o výmere 435 m2. Pôvodnému vlastníkovi boli vyvlastnené časti ďalších
pozemkov, a to z pozemku parc. č. XXXXX o výmere 227 m2 časť o výmere 51 m2 a z parc. č.
XXXXX o výmere 378 m2 časť o výmere 358 m2. Predmetom sporu je finančná náhrada za 1.892 m2
pozemkov vyvlastnených T. Y. ako právnemu predchodcovi navrhovateľov 1/ a 2/. V príslušných PK

vložkách je zápis, že vlastníkovi T. Y.É. boli výmerom Ústredného národného výboru v Bratislave č.
XI/1-198-1951, zo dňa 27.3.1952 vyvlastnené nehnuteľnosti o výmere 1.923 m2 na hromadnú výstavbu
bytových jednotiek. V uvedenom vyvlastňovacom výmere sa uvádza, že vlastníkovi sa náhrada za
vyvlastnené nehnuteľnosti určuje sumou 135.204,- Kčs, ktorá je splatná v siedmych ročných splátkach
od právoplatnosti výmeru. Z uvedeného je zrejmé, že náhrada priznaná za vyvlastnené pozemky

nebola vyplatená v prospech pôvodného vlastníka nehnuteľností jednorázovo, pretože z uvedeného
vyvlastňovacieho výmeru je zrejmé, že výplata náhrady za vyvlastnené pozemky mala byť pôvodnému
vlastníkovi vyplatená v siedmych ročných splátkach. Neobstojí preto záver súdu prvého stupňa, že štát
pôvodnému vlastníkovi poskytol finančnú náhradu za vyvlastnené nehnuteľnosti tým, že plnil zložením
do súdnej úschovy. Uvedené zloženie totiž bolo viazané na sedem ročných splátok, takže pôvodnému

vlastníkovi nemohla byť peňažná náhrada vyplatená v čase, keď mal o jej vyplatenie záujem, pretože
sa jednalo o viazaný vklad. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 41/1953 Sb. o peňažnej reforme
sa dňom 1.6.1953 zrušili pohľadávky a záväzky z viazaných vkladov. Z uvedeného je zrejmé, že aj
finančný vklad v sume 135.204,- Kčs bol zrušený. Prijatím uvedeného zákona štát umožnil zrušeniepredmetného viazaného vkladu a tým znemožnil, aby boli uvedené finančné prostriedky vyplatené v
prospech pôvodného vlastníka vyvlastnených nehnuteľností. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj z listu
predsedu Ľudového súdu v Bratislave č. 344/53 zo dňa 14.10.1953, podľa ktorého Štátna sporiteľňa v

Bratislave prípisom zo dňa 13.10.1953/súd-Hn vrátila uznesenie súdu č. 20No 86/52 v zmysle obežníka
Povereníctva financií - oblastnej správy štátnych sporiteľní, ktoré nebolo realizované a nemohlo byť
vybavené v dôsledku novej peňažnej reformy podľa zákona č. 41/1953 Sb. - k prepracovaniu v novej
mene. Navrhovatelia 1/ a 2/ preto nesúhlasili s odôvodnením napadnutého rozsudku, že dôkaz o
nemožnosti vyplatenia priznaných finančných náhrad sa v spise nenachádza; predmetný list predsedu

Ľudového súdu v Bratislave založili do spisu listom zo dňa 16.3.1999.

Navrhovatelia 1/ a 2/ namietli aj záver súdu prvého stupňa, že za odporcov označili Ministerstvo
financií Slovenskej republiky a Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky s tým, že takto označení
odporcovia nie sú pasívne legitimovaní. Podaním zo dňa 6.8.2011 označili ako odporcu 4/ Slovenskú
republiku - Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ako odporcu 5/ Slovenskú republiku - Ministerstvo

hospodárstva Slovenskej republiky.

Odporca 4/ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.
Uviedol, že podľa tlačiva Okresnej sporiteľne a pokladnice zn. 53/242753/súd/Bru zo dňa 11.6.1954
(časovo po peňažnej reforme z roku 1953) bolo oznámené, že bol zrušený súdny bežný podúčet č.

XXXXX/XXXXXX znejúci na zn. Zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol. a z čistého
výnosu boli urobené poukazy. Jednotlivé masy boli prepočítané v pomere 5:1. Ďalej sa v liste uvádza,
že masu VIII (vyvlastňovacia náhrada pre T. Y.) previedli nezmenene i s úrokmi na nový súdny podúčet
č. XXXXX/XXXXXX pod menom T. Y. a spol. v sume 29.523,40,- Kčs. Z uvedeného je zrejmé, že vklad
s predmetnými finančnými prostriedkami nebol zrušený, ako to tvrdia navrhovatelia 1/ a 2/. Dopytom na

Krajský súd v Bratislave - archív sa nepodarilo zistiť, ako bolo ďalej naložené s predmetnými finančnými
prostriedkami. Navrhovatelia 1/ a 2/ sa na súd obrátili s nárokom, o ktorom nie je zrejmé, či existuje
(navrhovatelia 1/ a 2/ nemajú vedomosť o tom, či predmetné finančné prostriedky boli alebo neboli
vyplatené). Faktom však ostáva, že štát svoju povinnosť splnil, keď plnil zložením do súdnej úschovy.

K otázke pasívnej legitimácie uviedol, že po vznesení námietky jej nedostatku zo strany odporcu
4/ právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ zmenil označenie a ako pasívne legitimovaný subjekt
označil Slovenskú republiku - Ministerstvo financií Slovenskej republiky. Nakoľko v spore bol ako
pasívne legitimovaný označený nový subjekt, bola vznesená námietka premlčania. Právny zástupca
navrhovateľov 1/ a 2/ vedomý si tejto skutočnosti ponechal pôvodné označenie odporcu 4/ - Ministerstvo

financií Slovenskej republiky. Tvrdenie navrhovateľov 1/ a 2/ ohľadom zmeny v subjekte odporcu 4/ sa
teda nezakladá na pravde.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.2.2016 (§ 211 ods.

2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Rozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutejčastipotvrdil,pretožejevecnesprávnyanakoľkosavcelom
rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku vzhľadom k odvolacím námietkam odvolací súd
uvádza, že navrhovatelia 1/ a 2/ sa svojim návrhom zo dňa 30.3.1992 domáhali vydania špecifikovaných
pozemkov, prípadne poskytnutia náhrady v iných pozemkoch alebo finančnej náhrady, o.i. proti
označeným odporcom 4/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky a 5/ Ministerstvo pre správu a
privatizáciu Slovenskej republiky. V podaní zo dňa 6.8.2011, doručenom súdu prvého stupňa dňa

22.8.2011, o.i. uviedli, že ako odporcov 4/ a 5/ označujú 4/ Slovenská republika - Ministerstvo financií
Slovenskej republiky a 5/ Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (keď
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky je právnym nástupcom Ministerstva pre správu a
privatizáciu Slovenskej republiky). Na pojednávaní dňa 4.11.2011 právny zástupca navrhovateľov 1/ a
2/ vzhľadom k výzve súdu prvého stupňa na odstránenie rozporu medzi označením odporcov 4/ a 5/ v

návrhu na začatie konania a v uvedenom podaní a vyjadrenie, či ide o rozšírenie návrhu voči ďalším
odporcom alebo ide o späťvzatie návrhu proti pôvodným odporcom alebo ide o zámenu účastníkov
uviedol (a podpisom v zápisnici potvrdil), že nežiada prihliadať na označenie odporcov 4/ a 5/ v podaní zo
dňa 22.8.2011, ale žaluje tak, ako boli pôvodne označení, t.j. odporca 4/ Ministerstvo financií Slovenskejrepubliky a 5/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že má za to, že odporca
4/ Ministerstvo financií Slovenskej republiky je pasívne legitimovaný, nakoľko v zmysle § 13 zákona
č. 87/1991 Zb. poskytuje štát náhradu za nezákonne odňaté pozemky a práve Ministerstvo financií

Slovenskej republiky je orgánom, ktorý ju má vyplácať. Zároveň mal za to, že aj odporca 5/ Ministerstvo
hospodárstva Slovenskej republiky je pasívne legitimovaný. Právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/
následne potvrdil označenie odporcov 4/ a 5/ aj v ospravedlnení svojej neúčasti na pojednávaní zo
dňa 17.1.2012, keď ako odporcu 4/ uviedol Ministerstvo financií Slovenskej republiky a ako odporcu
5/ Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Na pojednávaní dňa 2.10.2012 právny zástupca

navrhovateľov 1/ a 2/ v súvislosti s pasívnou legitimáciou odporcov 4/ a 5/ uviedol, že podľa § 13 zákona
č. 87/1991 Zb. je nepochybné, že nárok sa uplatňuje u odporcu 4/ a preto je žaloba voči nemu podaná
správne. Rozhodnutie o pasívnej legitimácii odporcu 5/ ponechal vzhľadom na jeho právne nástupníctvo
na úvahe súdu.

Označením Slovenskej republiky - Ministerstvo financií Slovenskej republiky za odporcu 4/

navrhovateľmi 1/ a 2/ v priebehu konania v podaní zo dňa 6.8.2011 nedošlo k spresneniu, doplneniu
alebo opraveniu označenia v návrhu už skôr označeného odporcu 4/ ako účastníka konania, ale o
označenie úplne iného (odlišného a nového) subjektu, ktorý v konaní doposiaľ nevystupoval. Nakoľko
z uvedeného podania nebol jednoznačne zrejmý procesný návrh súvisiaci s označením Slovenskej
republiky - Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako odporcu 4/, súd prvého stupňa vyzval právneho

zástupcu navrhovateľov 1/ a 2/ na odstránenie rozporu medzi označením odporcu 4/ v návrhu na začatie
konania a v uvedenom podaní s tým, či navrhuje pristúpenie ďalšieho účastníka do konania, zámenu
účastníka, prípadne či ide o späťvzatie návrhu proti pôvodného odporcovi 4/. Nakoľko právny zástupca
navrhovateľov 1/ a 2/ výslovne uviedol a svojim podpisom v zápisnici to aj potvrdil, že za odporcu
4/ naďalej označuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, pričom zdôvodňoval danosť pasívnej

legitimácie takto označeného účastníka a na tomto výslovne zotrval (v ďalšom podaní a na ďalšom
pojednávaní) až do vyhlásenia napadnutého rozsudku, nedôvodná je odvolacia námietka týkajúca sa
označenia Slovenskej republiky - Ministerstvo financií Slovenskej republiky za odporcu 4/. Odporcom
4/ od začiatku konania až do vyhlásenia napadnutého rozsudku bolo Ministerstvo financií Slovenskej
republiky a preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď konal s takto označeným odporcom.

Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že aj v podanom odvolaní je ako odporca 4/ označené
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.

V zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 87/1991 Zb. je povinnou osobou štát a nie ministerstvo ako ústredný
orgán štátnej správy. Na uvedený záver nemá žiaden vplyv skutočnosť, že písomnú žiadosť o finančnú

náhradu bolo treba v zmysle § 13 ods. 3 zákona č. 87/1991 Zb. podať na príslušnom ústrednom orgáne
štátnej správy. Odporca 4/ preto nie je pasívne legitimovaný v predmetnej veci, ako správne uviedol súd
prvého stupňa.

Súdprvéhostupňasanapriekuvedenému(zhľadiskahospodárnostikonaniaužnadbytočne,keďzrejmý

nedostatokpasívnejlegitimácieodporcu4/bolbezďalšiehodôvodomnazamietnutienávrhu)zaoberalaj
otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľov 1/ a 2/ a dospel k záveru o jej nedostatku, keď navrhovatelia
1/ a 2/ nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 písm. i) zákona č.
87/1991 Zb. (nejedná sa o prípad, keď v rozhodnom období vec prešla na štát vyvlastnením za náhradu,
pokiaľ vec existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená) a ani v zmysle § 3 ods. 2 písm.

c) v spojení s § 6 ods. 1 písm. j) zákona č. 87/1991 Zb. (nejedná sa o prípad, keď v rozhodnom období
vec prešla na štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady).

Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní nespochybnili záver súdu prvého stupňa v tej časti, podľa ktorej nie sú
oprávnenými osobami v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) v spojení s § 6 ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991

Zb. Namietli však záver, že nie sú oprávnenými osobami v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) v spojení s § 6
ods. 1 písm. i) zákona č. 87/1991 Zb. Napriek nadbytočnosti posudzovania uvedenej časti odvolania
vzhľadom k nedostatku pasívnej legitimácie odporcu 4/ odvolací súd k uvedenej námietke uvádza, že
vykonaným dokazovaním bolo preukázané vyplatenie náhrady za vyvlastnené pozemky jej zložením
do súdnej úschovy. Splatnosť náhrady potom nemá vplyv na záver, že v predmetnej veci sa nejedná o

prípad, kedy vec prešla na štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady.

Poukaz v odvolaní na znemožnenie vyplatenia finančných prostriedkov z viazaného vkladu v dôsledku
jeho zrušenia v rámci peňažnej reformy či na list predsedu Ľudového súdu v Bratislave zo dňa14.10.1953 nie je dôvodný pri posudzovaní otázky prechodu nehnuteľností na štát vyvlastnením bez
vyplatenia náhrady alebo s jej vyplatením, keď síce súdny bežný podúčet č. XXXX/XXXXXX zrušený bol,
avšak podľa listu Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave zo dňa 11.6.1954 boli z čistého výnosu

účtu urobené poukazy po prepočte (vzhľadom k peňažnej reforme), o.i. po prepočítaní bola na nový
súdny bežný podúčet č. XXXX/XXXXXX pod menom T. Y. a spol. prevedená suma 29.523,40,- Kčs.
Odvolací súd sa na uvedenom základe stotožňuje aj o záverom súdu prvého stupňa, že v predmetnej
veci nejde o prípad prechodu nehnuteľností na štát vyvlastnením bez vyplatenia náhrady, nakoľko
náhrada vyplatená bola jej zložením do depozitu. Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní namietli konštatovanie

súdu prvého stupňa, že označený list predsedu Ľudového súdu zo dňa 14.10.1953 nepredložili a v
spise sa nenachádza; uviedli, že bol zaslaný s listom zo dňa 16.3.1999. V tejto súvislosti odvolací
súd uvádza, že síce právny zástupca navrhovateľov 1/ a 2/ na pojednávaniach súdu prvého stupňa
spomenul list predsedu Ľudového súdu v Bratislave, avšak tento list v spise založený do podaného
odvolania nebol a nenachádza sa v ňom ani tvrdený sprievodný list zo dňa 16.3.1999. Označený list
predsedu Ľudového súdu v Bratislave zo dňa 14.10.1953 navrhovatelia 1/ a 2/ priložili až k odvolaniu.

Na správnosti záverov súdu prvého stupňa však nemôže nič zmeniť, keď podľa jeho obsahu bolo
vrátené uznesenie č. 20No 86/52 Štátnou sporiteľňou v Bratislave bez realizácie a vybavenia v dôsledku
peňažnej reformy k prepracovaniu v novej mene. Skutočnosť, že k takémuto prepracovaniu došlo, je
totiž zrejmá z oznámenia Okresnej sporiteľne a pokladnice v Bratislave č. 53/242753/súd/Bru, zo dňa
11.6.1954, adresovaného Ľudovému súdu k č. 20No 86/52, podľa ktorého oznamovateľ zrušil súdny

bežný podúčet č. XXXX/XXXXXX, znejúci na „zábezpeka za nehnuteľnosti vyvlastnené od T. Y. a spol.“
a z čistého výnosu účtu urobil poukazy vychádzajúc z progresívneho prepočtu v pomere 5:1, a masu VIII
previedol nezmenene, teda prepočítane v pomere 5:1 s úrokmi na nový súdny bežný podúčet XXXX/
XXXXXX pod menom T. Y. v sume 29.523,40,- Kčs s dispozičným právom súdu.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešný odporca 4/ by mal právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Nakoľko si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (a tieto mu ani nevznikli), odvolací
súd mu ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.