Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/229/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217135
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4312217135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Renáty

Pátrovičovej a JUDr. Vladimíra Pribulu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4,
Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28. mája 2013 č.
k. 25C/69/2013-36, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 28. 05. 2013 č. k. 25C/69/2013-36 zamietol návrh žalobcu
ohľadne ním uplatnenej náhrady majetkovej škody v sume 1.514,92 eura a nemajetkovej ujmy v sume
302,98 eura, pričom vec právne posúdil s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. a/, § 9 ods. 1, 2 zák.
č. 514/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. 12. 2012 ako aj v znení účinnom od 01. 01. 2013), § 16
ods. 1, 2, § 17 ods. 1 až 3 a § 19 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z. z., § 41 ods. 1, 2 a § 44 ods. 1, 2
zák. č. 233/1995 Z. z. V prejednávanej veci bolo o návrhu súdneho exekútora na vydanie poverenia
rozhodnuté dňa 21. 02. 2011, čo je 7 dní od doručenia návrhu exekučnému súdu. Napriek uvedenému

žalobca zotrval na podanom návrhu a dôvodoch v ňom uvedených, ktoré boli preukázateľne nepravdivé.
Účastníkom konania rozhodnutím v danej lehote nemohol vzniknúť žiaden stav právnej neistoty. Žalobca
vznik majetkovej ujmy v konaní nijako nepreukázal a ani nezdôvodnil. Samotné určenie výšky škody
v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu
nezakladajúvadykonaniaakojezhromažďovaniepodkladov,hodnoteniezistenýchskutočnostíaprávne
posúdenie, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2 Cdon 129/97 zo dňa
29. 06. 1999). Znalecký posudok v odvetví európske právo nemôže zmeniť právoplatné rozhodnutie v

exekučnom konaní, a preto súd prvého stupňa nariadenie vykonania takéhoto dôkazu v ďalšom konaní
považoval za irelevantné. Neexistuje žiadna príčinná súvislosť medzi postupom exekučného súdu a
údajnou škodou žalobcu. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí návrhu o udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie, ako aj uznesenie súdu o zastavení exekučného konania prelamuje právoplatnosť
rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká prekážka veci rozsúdenej. V danom prípade v čase podania
návrhu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský
rozsudok, neexistovala zákonná lehota na vydanie rozhodnutia v súvislosti so zamietnutím takéhoto

návrhu. Taktiež samotný exekučný titul bol v rozpore so zákonom.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, majúcemu vo veci úspech,
náhradu trov konania nepriznal, pretože ich nešpecifikoval a žiadne mu nevznikli.Proti tomuto rozsudku podal včas odolanie žalobca, žiadajúc odvolací súd o zrušenie rozsudku OS
Nitra zo dňa 28. 05. 2013, sp. zn. 25C/69/2013-47 a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie.
Súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V merite veci bolo rozhodnuté na základe inšpirácie novou
právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., pričom de iure a de facto došlo
k aplikácii princípu priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Nedôvodnosť uplatneného nároku žalobcu
nie je možné odôvodniť nedôveryhodnosťou údajov. Súd vôbec nezdôvodnil svoje stanovisko v tom
smere, prečo účastníkom exekučného konania nemal vzniknúť stav právnej neistoty. Zákonodarca v

danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Pred
súdom prvého stupňa žalobca uviedol, že zadal vypracovanie znaleckého posudku, pričom ak súd
rozhodol v merite veci bez tohto posudku, rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj v tých prípadoch, ak súdy náležite konajú vo
veci, avšak dĺžku konania ovplyvňujú ,,mimoriadne faktory“, napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy.
Žalobca vôbec nechápe, ako môže mať na výsledok konania dopad to, že súd vyjadril presvedčenie o

rozpore exekučného titulu so zákonom. V tomto smere ide o prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy
súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúvisia.
Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý prvostupňový
rozsudok procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP, dospejúc pritom k záveru, že

podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu na zaplatenie ním uplatnenej náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP zistil vo veci
skutkový stav, ktorý pri dodržaní zásady hodnotenia dôkazov podľa § 132 OSP, t. j. jednotlivo ako aj
v ich vzájomnej súvislosti aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych

predpisov. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil, pričom v ďalšom odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým
sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade
nemohlo dôjsť k žiadnemu nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu, nakoľko tento

zamietol žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia k exekúcii v lehote siedmich dní odo dňa
jej nápadu na exekučný súd. Vzhľadom k uvedenému nebolo možné vôbec žalobcovi priznať žiadnu
majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu, pričom obidve tieto kategórie z hľadiska dôvodov požadovania
v žalobnom petite vyčíslených súm žalobca vôbec nezdôvodnil. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že
nebola preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom

škody. Súdy, ktoré sú začlenené do všeobecného systému súdnictva, t. j. aj exekučné a krajské súdy,
nemôžu rozhodovať o prieťahoch v konaní. Pri viazanosti odvolacieho súdu rozsahom a dôvodmi
podaného odvolania žalobcu (§ 212 ods. 1 OSP) je potrebné uviesť, že odvolací súd predmetné
odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné v tej časti, v ktorej sa namieta postup súdu, ktorým malo
dôjsť k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, pretože takýto dôvod v odvolaní špecifikovaný

nebol a odvolací súd ho ani nezistil. Takisto ani nevykonanie dôkazov (dôkazu) v intenciách podaného
návrhu žalobcu, nezakladá postup odňatia možnosti konať účastníkovi pred súdom. Tvrdenie žalobcu
ohľadne nesprávnej citácie obsahu ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z., prezentované v podanom
odvolaní je nesprávne, pretože súd prvého stupňa odcitoval znenie tohto ustanovenia do 31. 12. 2012,
ako aj po 01. 01. 2013. Vzhľadom k tomu, že exekučný súd nepochybil pri rozhodovaní o vydaní

povereniakvykonaniuexekúcie(uvedenénekonštatovalžiadennadriadenýsúd),následneniejemožné
konštatovať existenciu nesprávneho úradného postupu, na základe ktorého žalobca požaduje ním
uplatnené finančné nároky.
S poukazom na tieto dôvody, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu ako o nedôvodnom rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.
1 OSP s tým, že ich náhradu úspešne žalovanému v tomto konaní nepriznal, pretože mu žiadne
odvolacie trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.