Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/164/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4308203482
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4308203482.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21,
Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: U. Q., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy
bytom N.. A. XXXX/XX, D., o vymoženie sumy 66,39 eur a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 13Er/190/2008 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 49/3,
Šaľa pod sp. zn. Ex 985/08, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Levice č. k.

13Er/190/2008-35 zo dňa 22. júna 2012 v časti o trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 82,57 eur. Svoje

rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v
znení neskorších predpisov. Uviedol, že povinný dňa 21. 02. 2010 zomrel a Okresný súd Levice konanie
o dedičstve po poručiteľovi (povinnom) vedené pod sp. zn. 11D 52/10, Dnot 45/10 pre nemajetnosť
zastavil.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200
ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške v sume 82,57 eur,
vrátane DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny
súdneho exekútora vo výške 19,92 eur za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu a za 4 úkony
exekučnej činnosti, z náhrady hotových výdavkov vo výške 53,15 eur za poštovné, spotrebný materiál,

cestovné a z náhrady za stratu času vo výške 5,53 eur.

Proti tomuto uzneseniu v časti o trovách exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
odvolanie. Poukázal na ustanovenia § 27, § 14 ods. 1, 2, 3, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, z ktorých vyplýva, že pri rozhodovaní
o odmene a náhrade hotových výdavkov exekútora musí súd posudzovať, či ide o úkony účelne

vykonané a účelne vynaložené na exekúciu, t. j. či jednotlivé úkony boli skutočne potrebné pre
dosiahnutie účelu exekučného konania a s nimi vynaložené výdavky vynaložené hospodárne. Mal
za to, že súdny exekútor má nárok len na náhradu trov exekučného konania za výkon exekučnej
činnosti a za úkony vykonané do získania informácie o úmrtí povinného. Vykonávanie akejkoľvek
inej exekučnej činnosti alebo exekučných úkonov po získaní informácie o úmrtí povinného nemožno
považovať za účelné a smerujúce k efektívnemu vykonávaniu exekúcie. Namietal, že nemal možnosť

sa vyjadriť k trovám exekúcie, na ktoré si exekútor uplatnil nárok, nakoľko špecifikáciu trov exekúcie
mu neposkytol ani exekútor a na vyjadrenie mu ich nepredložil ani súd a naviac ju neobsahuje aniodôvodnenie napadnutého uznesenia. Z napadnutého rozhodnutia nie je jednoznačné, za aké úkony
priznal prvostupňový súd exekútorovi odmenu a oprávnený tak nemá možnosť posúdiť ich oprávnenosť.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia ani nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s uplatneným nárokom

na cestovnú náhradu, t. j. či bolo zo strany súdneho exekútora preukázané vykonanie cesty zo sídla
exekútorského úradu. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pričom sa súd
prvéhostupňadôsledneneriadilvyššiecitovanýmzákonomavyhláškouaichpríslušnýmiustanoveniami
a zaviazal ho na náhradu trov exekúcie v širšom rozsahu, ako mu to prináležalo podľa právnych
predpisov. Konštatoval, že postup súdu pri rozhodovaní o trovách exekúcie považuje za nesprávny a

sumuodmenypriznanúsúdnemuexekútorovizaneprimeranú. Nazákladevyššieuvedenéhooprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 22. 06. 2012 zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 OSP preskúmal napadnuté uznesenie zo dňa
22. 06. 2012 v medziach podaného odvolania, t. j. v časti o trovách exekúcie, podľa § 212 ods. 1 OSP,

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 OSP v časti druhého výroku zrušiť a vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 17. 03.
2008, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 14. 03. 2008 na vykonanie
exekúcie na podklade exekučného titulu, a to rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. p.: ORP-1123/
DI-E-10-2006 vydaný OR PZ Okresným dopravným inšpektorátom v Leviciach dňa 22. 01. 2007. Súd
prvého stupňa udelil dňa 31. 03. 2008 súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi poverenie na

vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Písomným podaním zo dňa 31.
08. 2010 odstúpil súdny exekútor súdu prvého stupňa na rozhodnutie návrh oprávneného (Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre) na zmenu účastníka konania na strane oprávneného. Súd prvého
stupňa uznesením č. k. 13Er/190/2008-14 zo dňa 01. 02. 2011 pripustil, aby z konania na strane
oprávneného vystúpila SR - Krajské riaditeľstvo PZ v Nitre a aby na jej miesto vstúpila spoločnosť

Slovenská konsolidačná, a.s. Podaním zo dňa 21. 09. 2011 súdny exekútor navrhol zastaviť predmetnú
exekúciuzdôvoduuplynutiaprekluzívnejlehotyaoznámil,žeopriznanienáhradytrovexekúcienežiada.
Prípisom zo dňa 31. 10. 2011 požiadal súd, aby neprihliadal na jeho podnet na zastavenie exekúcie. V
súvislosti s výzvou súdu prvého stupňa si súdny exekútor vyúčtoval trovy exekúcie v sume 82,57 eur.
Dňa 22. 06. 2012 súd prvého stupňa, obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie,

ktorým exekučné konanie zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 82,57 eur z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto
uznesenia.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových

výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.Podľa § 27a citovanej vyhlášky, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi
odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,

b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, základná hodinová sadzba podľa
odseku 1 písm. a/ je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa§14ods.3citovanejvyhláškyvzneníúčinnomdo30.04.2008,paušálnasumazakaždýjednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, paušálnou sumou sa odmeňujú
tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, súdnemu exekútorovi patrí
popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej
činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké
náhrady a poplatky.

Podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, cestovné náhrady sa poskytujú
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, náhrada za stratu času patrí
súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu

alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení účinnom do 30. 04. 2008, náhrada podľa odseku 1 je 20
Sk za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa§25citovanejvyhláškyvzneníúčinnomdo30.04.2008,vodmenesúdnehoexekútorajezahrnutá
aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa§167ods.2OSP,akniejeďalejustanovenéinak,použijúsanauznesenieprimeraneustanovenia

o rozsudku

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak sa účastníkovi konania postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule
za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba

na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v
súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov
takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v
ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne
a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný.
Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a to

podľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že
majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.

Ak teda, v prípade zastavenia exekúcie, nemôže byť na náhradu trov zaviazaný povinný, musí byť na

ich náhradu zaviazaný oprávnený s poukazom na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku. Nakoľko
Exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 neupravuje, nie je potom možné od súdneho
exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu, hotových výdavkov a
náhrady za stratu času.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v
časti výroku o trovách exekúcie je nepreskúmateľné z toho dôvodu, že z odôvodnenia napadnutého
uznesenia nevyplýva, z čoho súd prvého stupňa vychádzal pri priznaní náhrady trov exekúcie, akým
spôsobom posúdil účelnosť, nevyhnutnosť a opodstatnenosť vynaložených hodín, úkonov a nákladov
na vykonanie exekúcie, nakoľko len konštatoval, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume

82,57 eur (vrátane DPH), ktoré pozostávajú z odmeny exekútora v sume 7,97 eur (vrátane DPH) za 1
hodinu účelne vynaloženú na exekúciu podľa § 14 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyhlášky, z odmeny za úkony
exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b/, ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a/, c/, h/, j/ vyhlášky v sume
15,92 eur (vrátane DPH), z náhrady hotových výdavkov (poštovné 9,15 eur, spotrebný materiál 3,32 eur,
cestovné náhrady 40,68 eur) podľa § 22 vyhlášky v sume 53,15 eur a z náhrady za stratu času v zmysle

§ 23 vyhlášky sume 5,53 eur.

Odvolací súd konštatuje, že bez náležitého preskúmania exekučného spisu (Ex 985/08, ktorý bol dňa
05. 11. 2012 vrátený súdnemu exekútorovi), nemohol zistiť, aké úkony boli skutočne vykonané, taktiež
nebolo možné posúdiť ich náročnosť a čas, ktorý bol nevyhnutný na ich vykonanie, a navyše nebolo

možné zistiť výšku skutočne vynaložených hotových výdavkov.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia tiež vyplýva, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v časti
trov exekúcie neodôvodnil tak, ako to predpisuje zákon (§ 157 ods. 2 OSP), a preto je napadnuté
rozhodnutie v tejto časti nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore so základným právom na

súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Takýmto postupom súdu
prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, a to s ohľadom na právo
účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 1 OSP. Pokiaľ
v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje riadne odôvodnenie, účastník nemá možnosť vyjadriť sa
v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol.

Nedostatokriadnehoanáležitéhoodôvodneniabrániodvolaciemusúduvôbecposúdiťjehosprávnosť.Z
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nie je zrejmé, z čoho pozostáva odmena súdneho
exekútora.

Princíp riadneho chodu spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoruoochrane
ľudských práv a základných slobôd, resp. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy na
odôvodňovanie súdnych rozhodnutí (rozsudkov a uznesení); nemôže sa to však chápať tak, že savyžaduje podrobná odpoveď na každý argument (Rozsudok NS SR, sp. zn. 2 Cdo 170/2005 zo dňa
01. 09. 2007). Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho podstatná
časť. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho

rozhodnutia. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská (napr. Nález ÚS SR
sp. zn. I. ÚS 114/08 z 12. júna 2008). Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia,
uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozhodnutia

účastníkmi konania a aj odvolacím súdom. Rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na
ktorých sa zakladajú, na čo poukázal i Európsky súd pre ľudské práva vo veci García Ruiz c. Španielsku
z 21. januára 1999.
S poukazom na uvedené je potom odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil
vyššie citovaným zákonom (Exekučným poriadkom) a vyhláškou č. 288/1995 Z. z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom do 30. 04. 2008 a ich príslušnými ustanoveniami,

keď súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie v sume 82,57 eur, nakoľko z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa sa nezaoberal účelnosťou, nevyhnutnosťou
a opodstatnenosťou vynaložených trov exekúcie. Z toho dôvodu bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je
uvedené vo výroku tohto uznesenia a uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 22. 06. 2012 v časti o
trovách exekúcie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa bude po vrátení veci odvolacím súdom postupovať tak, že opätovne posúdi či
vykonané úkony vyúčtované súdnym exekútorom v predloženej špecifikácii trov exekúcie zo dňa 15.
12. 2011 boli účelne vynaložené a opodstatnené, či ich vykonanie bolo nevyhnuté, pričom ďalej posúdi
aj to, či je možné súdnemu exekútorovi priznať i náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich vyúčtoval,

s tým, že dôvodnosť týchto výdavkov musí byť riadne doložená a preukázaná. Súd prvého stupňa pri
následnom rozhodovaní o povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie musí
svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, tak aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s ustanovením § § 157 ods.
2 OSP a § 167 ods. 2 OSP.

Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.