Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 3, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/107/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413209624
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:8413209624.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
vo Švajčiarsku, 6300 Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE-100.023.266, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti odporcovi P. Z., K.. XX.X.XXXX, O.
B. W. Š.I., R. Q. XX, t. č. na neznámom mieste zastúpenému opatrovníkom Q.. B. J., vyšším súdnym
úradníkom Okresného súdu Rožňava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie

na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, IČO: 42 326 923,
zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Park Angelinum 2, v konaní
o zaplatenie 428,80 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves č.k. 8C/101/2014-98 z 13.11.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a
vedľajším účastníkom na strane odporcu.

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v
sume 22,98 eur na účet právneho zástupcu Mgr. Petra Masaroviča do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom návrh zamietol.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na

strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia
sumu vo výške 75,84 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 24.9.2013
domáhal, aby súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 428,80 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 428,80 eur od 5.10.2012 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy

konania. Návrh odôvodňoval tým, že odporca so spoločnosťou GE Money, a.s. (právny predchodca
navrhovateľa) uzatvoril dňa 16.12.2005 zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo
výške 358,46 eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 9 mesačných splátkach po 39,83 eur. Odporca
si svoju povinnosť nesplnil, preto právny predchodca navrhovateľa dňa 19.12.2008 vypovedal zmluvu
o úvere.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len
„zákona“), § 3 ods. 1, 2 zákona, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, § 100 ods. 1 veta prvá OZ, § 101 OZ a dospel k záveru o premlčaní nároku navrhovateľa,
keďže súd prihliadol na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom na strane odporcu a
konštatoval, že navrhovateľ podal na súd prvého stupňa návrh na začatie konania dňa 24.9.2013 a to po

uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101 OZ. Vzhľadom k tomu návrh voči odporcovi zamietol.O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a v kontexte ust. § 137 OZ. Odporca
bol v konaní plne úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, preto mu ich náhradu súd nepriznal,
ale vzhľadom na to, že vedľajší účastník na strane odporcu si náhradu trov konania riadne a včas

uplatnil, súd prvého stupňa v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov právneho zastúpenia za tieto právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia sumu
29,88 eur (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky), vyjadrenie sumu 29,88 eur (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky), 2
x režijný paušál za rok 2014 po 8,04 eur, celkovo trovy konania v sume 75,84 eur.

Proti rozsudku voči výroku o trovách konania v právnom vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším
účastníkom na strane odporcu podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu uvedeného v § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p. Navrhoval, aby odvolací súd na základe ust. § 220 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania
neprizná.

V dôvodoch odvolania vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci, ak priznal
náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu napriek tomu, že ide
o neúčelne vynaložené trovy konania. Samotnou úlohou združenia na ochranu spotrebiteľa je práve
ochrana spotrebiteľa a výkonom tejto ochrany združením napĺňa svoje poslanie, za účelom ktorého bolo

založené. Uviedol ďalej, že vedľajší účastník vstúpil do konania automaticky bez toho, aby vopred vedel
o konkrétnych okolnostiach sporu, jeho vstup nebol prínosom, aj keď vo svojom vyjadrení žiadal žalobu
zamietnuť z dôvodu vznesenej námietky premlčania. V tomto kontexte ale poukazoval na zákonnú
úpravu v prípade spotrebiteľských zmlúv účinnú od 1.5.2014, kde právny poriadok určuje orgánu
rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcemu zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie

i bez návrhu vychádzajúc z ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa. Preto odporca ako spotrebiteľ by
dosiahol v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti
súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti ani
právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti a ktoré by
súd prvého stupňa v tomto konaní viedli k zamietnutiu žalobného návrhu. Poukazoval na znenie ust.

§ 137 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že čo sa týka priznania náhrady účelne vynaložených trov
konania v sporovom konaní existujú výnimky, ako napríklad ust. § 143, § 147 ods. 1 a § 150 O.s.p., na
ktoré konkrétne poukazoval aj v tejto veci vychádzajúc z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7MCdo
1/2014.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že nesúhlasí s jeho argumentáciou z
dôvodu, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá. Žalobca ignoruje premlčaciu
lehotu a žaloby podáva v premlčaných právnych veciach a práve vedľajší účastník vo svojom nároku
poukazoval na premlčanie nároku v danej veci, pričom sa nemohol spoliehať na to, že dňa 13.6.2014
vstúpi do účinnosti zákon č. 102/2014 Z.z. na základe ktorého bude súd ex offo prihliadať na premlčanie

v spotrebiteľských veciach. Nakoľko dôvodne uplatnil námietku premlčania, svojím konaním chránil
záujem spotrebiteľa s poukazom aj čl. 169 Lisabonskej zmluvy, čl. 38 Charty základných práv EÚ,
rozsudok Súdneho dvora EÚ, ako aj ďalšie cit. rozhodnutia NS SR a ÚS SR a ČR. Navrhoval, aby
odvolací súd potvrdil napadnutý výrok rozsudku o trovách konania v právnom vzťahu medzi ním a
žalobcom a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 22,98 eur v zmysle ich vyčíslenia

a špecifikácie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal napadnutý výrok rozhodnutia bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Navrhovateľ podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., teda že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym posúdením veci
je mylná aplikácia výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú
na zistený skutkový stav nemožno vôbec použiť.

Po preskúmaní veci v rozsahu uplatneného odvolacieho dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav aplikoval neprávne
zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil.Podľa § 93 ods. 1 O.s.p. sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má na jeho výsledku právny záujem, pokiaľ nejde o konanie o rozvod. neplatnosť

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia ako vedľajší
účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je aj zákon
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (odkaz 10a pod čiarou k § 93 ods. 2 O.s.p.).

Vedľajší účastník podľa ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpi do konania buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého účastníka urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vstupu vedľajšieho
účastníka súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, koná však iba

sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd
po uvážení všetkých okolností prípadu.

V tomto konaní ide o vec, ktorá má charakter spotrebiteľského sporu a vedľajší účastník ako právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, má oprávnenie vyplývajúce mu zo
zákona vystupovať v konaní a nemusí pritom preukazovať právny záujem na výsledku konania. Keďže
vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť záver, že
rovnako ako „hlavný účastník“ má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Toto právo v rámci občianskeho súdneho

konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom a vzniká mu zároveň právo na náhradu trov konania kde podľa § 137 ods.
1 O.s.p. patrí aj náhrada trov právneho zastúpenia, ktorá môže byť priznaná len v prípade, ak právo
na náhradu trov právneho zastúpenia vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého vedľajší účastník
vystupoval.

Z obsahu spisu vyplýva, že Združenie na ochranu občana spotrebiteľov OBRANA listom doručeným
súdu prvého stupňa dňa 12.5.2014 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane
odporcu. Predložilo plnú moc pre advokáta Mgr. Petra Masaroviča. Požiadalo o doručenie žalobného

návrhu s prílohamia navrhlo, aby im súd priznal náhradu trov tohto konania. V podanom vyjadrení zo dňa
16.9.2014 (č.l. 70-74 spisu) vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky žalobcom
uplatňovanej žaloby a poukazoval na neprijateľnosť zmluvných dojednaní v kontexte ust. § 53 ods. 1, 4
písm. b/, ods. 5 OZ. Uplatnil náhradu trov konania v zmysle ich vyčíslenia a špecifikácie.

Odvolací súd uvádza, že účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie (§ 18
prvá veta O.s.p.). Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 prvá
veta O.s.p.). Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi
nemožno obmedziť (§ 25 ods. 1 O.s.p.). Z týchto ustanovení je možné jednoznačne vyvodiť, že vedľajší

účastník rovnako ako účastník konania má právo na zastúpenie advokátom. Toto právo mu patrí bez
ohľadu na to, či niekto z jeho členov má právnické vzdelanie alebo nie. Právo na právnu pomoc vyplýva
aj z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR.

Ak vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania, a pokiaľ má právo na zastúpenie
advokátom, má právo aj na náhradu trov právneho zastúpenia.

Je pravdou, že povinnosťou súdu je vždy skúmať, ktoré vynaložené trovy boli potrebné na účelné

uplatňovanie, resp. bránenie práva. Tento postup pritom vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.Podľa § 142 ods. 1 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V prípade, ak vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov konania je povinnosťou súdu
skúmať, či trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom je možné považovať za účelne vynaložené.
Pre účelnosť trov platí, že trovy vynaložené účastníkom konania, vrátane vedľajšieho účastníka musia
byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, resp. procesná obrana proti tvrdenému nároku.

Odvolací súd preskúmal úkony vedľajšieho účastníka z pohľadu ich účelnosti a dospel k záveru, že
postup vedľajšieho účastníka v konaní zastúpeným právnym zástupcom bol účelný.

Vedľajší účastník si podaním zo dňa 16.9.2014 (č.l. 70-74 spisu) uplatnil náhradu trov právneho
zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie vo veci.
Odvolací súd tieto úkony právnej služby považuje za účelne vynaložené na bránenie práva účastníka,
na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 246,58 eur
je hodnota úkonu právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších

predpisov/ vo výške 29,88 eur. K úkonom patrí režijný paušál 2 x 8,04 eur, t.j. spolu vo výške 78,84 eur.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol ak priznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania tak, ako je uvedená v napadnutej

výrokovej časti rozsudku, a to z dôvodu ich účelností, s odkazom aj na správne odôvodnenie súdom
prvého stupňa.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Aplikácia ust. § 150 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady

nepriznania náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania.

Odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je namieste aplikácia ust. § 150 ods. 1 O.s.p. z dôvodu
nenaplnenia zákonných podmienok tohto ustanovenia, a to vychádzajúc zo zásady, že postavenie
vedľajšieho účastníka sa v rozsahu procesných práv a povinností zhoduje s postavením hlavného
účastníka, na ktorého strane vystupuje a je potrebné konštatovať, že ak vzniklo žalovanému právo
na náhradu trov konania podľa ust. § 146 ods. 1 O.s.p., vzniklo právo na náhradu trov konania aj

vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného a jedným z druhov týchto trov konania je podľa § 137
O.s.p. aj odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. V danej veci náhrada trov konania priznaná
vedľajšiemu účastníkovi pozostáva z účelne vynaložených trov konania, ktoré jednoznačne viedli, čo
vyplýva z obsahu spisu k zamietnutiu návrhu.

Odvolací súd poukazuje na to, že zákonom č. 102/2014 Z.z. ako bod 11 čl. VIII bol do zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa zavedený nový § 5b v tomto znení:

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.Ide nepochybne o legislatívne vyjadrenie princípu ochrany slabšej strany, in concreto spotrebiteľa v

právnych vzťahoch. Tento zákon nadobudol účinnosť 1. mája 2014, a zákonodarca nestanovil žiadne
intertemporálne pravidlá. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne vzal zreteľ
na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, lebo ako „orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy“ bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie
požadované návrhom.

Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že napriek tomu, že ust. § 5b zák. č.250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa nadobudol účinnosť až 1.5.2014, tento právny predpis, nemá prechodné ustanovenia, nejde
o normu hmotného, ale procesného práva, čo znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred týmto dňom.

Odvolací súd konštatuje, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu, v ktorom vzniesol
námietku premlčania uplatneného nároku, aj keď bolo podané po účinnosti zákona č. 102/2014 Z.z.,
t.j. po dni 1.5.2014, aj tak je potrebné tento úkon považovať za účelný, nakoľko nárok navrhovateľa bol

premlčaný.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p..

Vedľajší účastník mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu patrí náhrada trov konania za jeden
úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu z 23.12.2014 vo výške 1/2 tarifnej odmeny (§ 13a ods. 2
písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) - 14,94 eur, k tomu patrí aj režijný paušál
8,04 eur (§ 16 ods. 3 cit. vyhl.). Celkové trovy odvolacieho konania sú 22,98 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.