Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 42Cb/133/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206230738
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1206230738.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobkyne:

J.. M. D., bytom C. X, XXX XX A., zastúpenej: Mgr. Tomášom Kamencom, advokátokm AK DEDÁK &
Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 906 464, proti žalovanému: Prvá
stavebná sporiteľňa a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, zastúpeného:
JUDr. Vladimír Kán, advokát, AK ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 9, 811
07 Bratislava, IČO: 35 886 625, o zaplatenie 371.560,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 37.072,99 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 15%
ročne zo sumy 37.072,99 € od 03.06.2004 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie v časti o zaplatenie 1.878,34 € z a s t a v u j e.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania štátu a o trovách konania účastníkov konania rozhodne súd do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh vo výške 2.224,-
€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou na tunajšom súde zo dňa 5.12.2006 domáhala vydania súdneho rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 11.193.621,- Sk (371.560,15 €) titulom náhrady
škody.

Na pojednávaní konanom dňa 03.06.2008 požiadala žalobkyňa o zmenu petitu v časti príslušenstva

pohľadávky a žiadala žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 11.193.621,- Sk (371.560,15 €) spolu s
úrokom z omeškania vo výške 17,8% ročne zo sumy:
-66.351,81 Sk od 31.05.1997
-1.153.257,63 Sk od 31.03.1998
-1.153.257,63 Sk od 31.03.1999
-1.153.257,63 Sk od 31.03.2000
-1.156.417,26 Sk od 31.03.2001

-1.153.257,63 Sk od 31.03.2002
-1.153.257.63 Sk od 31.03.2003
-1.153.257,63 Sk od 31.03.2004
-1.156.417,26 Sk od 31.03.2005-477.101,11 Sk od 31.03.2006
-1.393.783,- Sk od 01.06.2005
-23.998,- Sk od 01.04.1997,

všetko do zaplatenia.

Súd na pojednávaní pripustil zmenu petitu vyššie uvedeného znenia.

Žalobkyňa podaním zo dňa 31.07.2014 zobrala žalobu v časti o zaplatenie 1.878,34 € späť a žiadala,

aby súd konanie v tejto časti zastavil, zároveň požiadala o zmenu petitu v znení:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 377.330,77 €.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 17,8% ročne až do zaplatenia zo
sumy:
-2.202,48 € od 31.5.1997
-38.281,14 € od 31.3.1998

-38.281,14 € od 31.3.1999
-38.281,14 € od 31.3.2000
-38.386,02 € od 31.3.2001
-38.281,14 € od 31.3.2002
-38.281,14 € od 31.3.2003

-38.281,14 € od 31.3.2004
-38.386,02 € od 31.3.2005
-13.958,52 € od 31.3.2006
-46.265,12 € od 1.6.2005
-796,59 € od 1.4.1997.

Žalovaný je povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy:
7.648,96 € od 12.4.2014 až do úplného zaplatenia.
Žalovaný je počas života žalobkyne počínajúc dňa 14.04.2014 povinný vždy k 14.kalendárnemu dňu
mesiaca zaplatiť žalobkyni 162,13 €.

Súd na pojednávaní dňa 25.09.2014 zamietol návrh žalobkyne na zmenu petitu vzhľadom na doteraz
vykonané dokazovanie , výsledky ktorého nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o rozšírenom
návrhu . Nároky žalobkyne mohli byť posúdené v znaleckom posudku, ktorý bol vo veci vypracovaný.
Súd poukázal aj na hospodárnosť konania.

Predmetom konania ostala istina 371.560,15,- € s príslušenstvom.

Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že vykonávala pre žalovaného obchodné zastúpenie od roku
1993 na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 15.01.1993 (ďalej len zmluva). Táto zmluva
bola neskôr nahradená zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 22.05.1995 v znení dodatkov č. 1 zo

dňa 06.02.1996 a č. 2 zo dňa 20.03.1996.

Dňa 10.12.1996 žalovaný oznámil žalobkyni listom odstúpenie od zmluvy. Žalovaný ďalej žalobkyni
vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 150.000,- Sk za údajné porušenie zmluvných povinností žalobkyne.
Žalovaný si zmluvnú pokutu započítal voči pohľadávke žalobkyne na vyplatenie provízií v zmysle zmluvy.

Žalobkyňa podala na Okresný súd Bratislava II žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy a
zaplatenie dlžnej sumy 150.000,- Sk s príslušenstvom.

Okresný súd Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/167/1997 rozhodol rozsudkom zo dňa 27.10.2003 tak, že

žalobe žalobkyne v plnom rozsahu vyhovel a určil, že odstúpenie od zmluvy je neplatné a zaviazal
žalovaného na zaplatenie 150.000,- Sk s príslušenstvom. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave pod
sp. zn. 12Cob/112/2004 zo dňa 16.11.2004 bol prvostupňový rozsudok Okresného súdu Bratislava II
v časti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 150.000,- Sk s príslušenstvom potvrdený.
Vo výroku o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalobu

zamietol s odôvodnením, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti odstúpenia od
zmluvy. Ten bol daný výlučne na určení platnosti zmluvy ako takej. V odôvodnení rozsudku sa Krajský
súd v Bratislave vyjadril, že zmluva je platná. Na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislavežalovaný listom zo dňa 27.01.2005, doručeným žalobkyni 02.02.2005 vypovedal zmluvu. Zmluva sa
skončila uplynutím výpovednej lehoty k 31.05.2005.

Za obdobie do 01.01.1996 do 10.12.1996 vznikol žalobkyni nárok na odmenu za činnosť pre žalovaného
vo výške 1.161.485,92 Sk. Žalovaný od 10.12.1996 do 31.05.2005 žalobkyni znemožnil vykonávať
činnosť obchodného zástupcu podľa zmluvy a dosahovať z tejto činnosti zodpovedajúci príjem. Na
základe porušenia povinnosti žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo forme ušlého zisku. Žalobkyňa
určila, že v poctivom obchodnom styku za obdobie od 10.12.1996 do 31.05.2005 by jej vznikol zisk vo

výške 9.775.840,- Sk.

Okrem uvedenej sumy, by jej pri riadnom plnení zmluvy a jej následnom skončení vznikol nárok na
odstupné v súlade s § 669 Obch. zák. vo výške 1.393.783,- Sk.

Žalobkyňa mala v prenájme nebytové priestory, ktoré používala na výkon činnosti obchodného zástupcu

žalovaného.Vsúvislostisnájmomnebytovýchpriestorova nemožnosťoutietopriestoryvyužívaťvznikla
žalobkyni škoda vo výške príplatku za prenájom kancelárskych priestorov za obdobie I.Q 97 vo výške
23.998,- Sk.

Celkovo porušením povinností žalovaného vznikla žalobkyni škoda vo výške 11.193.621,- Sk

(371.560,15 €), na ktoré žiadala zaviazať žalovaného.

Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v podaní zo dňa 05.11.2008 v zmysle ktorého žiadal, aby súd
žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení o.i. uviedol, že vznáša
námietku premlčania všetkých nárokov uplatnených žalobkyňou. Poukázal na ustanovenie § 398 Obch.

zák., kde je uvedené, že pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel, alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr
uplynutím 10 rokov odo dňa keď došlo k porušeniu povinnosti. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok žalobou
05.12.2006, pričom o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu sa dozvedela už okamihom doručenia
odstúpenia žalovaného od zmluvy, t.j. dňa 10.12.1996. Pokiaľ ide o nárok žalobkyne na zaplatenie

9.775.840,- Sk, k tomuto uviedol, že ušlý zisk je definovaný ako prírastok na majetku poškodeného,
ktorý nenastal v dôsledku konania škodcu. Preto je potrebné pri určení náhrady za ušlý zisk vychádzať
aj zo skutočnosti, že na dosiahnutie tohto zisku bolo nevyhnutné vynaložiť určité náklady. Preto nemožno
ušlý zisk izolovane kvantifikovať ako odmenu, ktorá žalobkyni nebola vyplatená, ale ako rozdiel medzi
výnosmi a nákladmi za obdobie, v ktorom by pri pokračovaní zmluvného vzťahu mohla podnikať a ktoré

sú v poctivom obchodnom styku spravidla potrebné na jeho dosiahnutie.

Nárok žalobkyne v časti odstupného považoval žalovaný za prekludovaný, nakoľko žalobkyňa
neoznámila žalovanému, že si právo na odstupné uplatňuje v zákonom stanovenej lehote 1. roka od
skončenia zmluvy, ale až dňa 05.12.2006, kedy bola podaná žaloba.

Nárok uplatňovaný žalobkyňou vo výške 23.998,- Sk s príslušenstvom za prenájom kancelárskych
priestorov považuje žalovaný za nedôvodný a to z dôvodu, že žalobkyni v tomto smere škoda nevznikla,
nakoľko žalobkyňa predmetné kancelárske priestory využívala ešte celý rok 1997.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, prednesom právnych zástupcov účastníkov
konania, vykonaním znaleckého dokazovania znalkyňou Ing. Nikoletou Nízlovou a znalcom JUDr. Ing.
Miroslavom Čipákom, výsluchom znalca JUDr. Ing. Miroslava Čipáka, oboznámením sa s obsahom
listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil nasledujúci skutkový stav veci:

Medzi žalobkyňou a žalobcom bola dňa 15.01.1993 uzatvorená zmluva o obchodnom zastúpení,
predmetom ktorej bolo o.i. samostatné sprostredkovanie uzavretia zmlúv o stavebnom sporení, ako
aj podpora a spolupráca zástupcu pri sprostredkovaní uzatvárania zmlúv inými osobami. Predmetom
zmluvybolatiežstarostlivosťaspoluprácazástupcu(žalobkyne)opobočkyafiliálkySŠTSPvpríslušnom
okrese, ktorá spočívala predovšetkým v podpore a pomoci pri sprostredkovateľskej činnosti pracovníkov

týchto pobočiek a filiálok. Žalobkyňa ako zástupkyňa pri svojej činnosti mala tiež úzko spolupracovať
s externými spolupracovníkmi žalovaného. Táto zmluva bola neskôr nahradená ďalšou zmluvou o
obchodnom zastúpení zo dňa 22.05.1995. Predmetom tejto zmluvy bolo okrem vyššie uvedeného aj
poradenstvo klientom pri príprave úverovej zmluvy ako druhej fázy stavebného sporenia. Túto činnosťmalažalobkyňazabezpečovaťosobneakoiprostredníctvomvyškolenýchporadcovSISp,kooperačných
bánk ako i okresných vedúcich v určenom mieste výkonu činnosti.

Podľa článku 5 body 1, 2, 3 zmluvy si účastníci dohodli, že úhrady za činnosť zástupcu (provízie) sa
uskutočňujú v súlade s osobitnou dohodou - províznym systémom, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. PSS (žalovaný) vedie za zástupcu konto provízií formou kontokorentu. Výplata a zúčtovanie
sa uskutočňujú mesačne. Konečné zúčtovanie a stav konta provízií k 31.12. oznámi PSS (žalovaný)
zástupcovi do 31.03 nasledujúceho kalendárneho roka. Pokiaľ neuplatní zástupca v mesačnej lehote

písomné námietky po obdržaní výpisu konta provízií od žalovaného, má sa za to, že s tým súhlasí.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava podanej žaloby a žiadala
zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 11.193.621,- Sk (371.560,13 €) s príslušenstvom. Žalovaná
suma pozostáva jednak z ušlého zisku vo výške 9.775.840,- Sk a z odstupného vo výške 1.393.783,- Sk.
Odstupné bolo vypočítané v súlade s § 669 Obch. zák. Po skončení súdnych konaní, zašla žalobkyňa za

žalovaným a žiadala, aby mohla opätovne vykonávať funkciu obchodnej riaditeľky v súlade so zmluvou.
Žalovaný jej oznámil, že nemôže opätovne vykonávať funkciu okresnej riaditeľky a následne na to jej
žalovaný zaslal výpoveď zo zmluvy.

K skutočnej škode vo výške 23.998,- Sk uviedla, že dňa 04.12.1996 zaplatila prenajímateľovi za nájom

nebytových priestorov sumu cca 40.000,- Sk za obdobie 1-3/1997. Dňa 10.12.1996 jej žalovaný oznámil
odstúpenie od zmluvy a za toto obdobie (1-3/1997) jej žalovaný príplatok nevyplatil. Žalobkyňa v deň,
kedy jej žalovaný oznámil odstúpenie od zmluvy, kanceláriu neuvoľnila, užívala ju ešte celý rok 1997.
Kanceláriu nechcela uvoľniť, nakoľko do nej investovala značné finančné prostriedky a celý rok 1997 sa
chcela vrátiť k žalovanému, prípadne sa mimosúdne dohodnúť. Žalobkyňa naďalej podnikala a živnosť

si pozastavila až v roku 2005. Predmetom jej živnosti bolo sprostredkovanie a poradenstvo.

Z prednesu ako aj z podaní právneho zástupcu žalobkyne súd zistil, že sa v plnom rozsahu pridržiava
písomne podaného návrhu. Prvý nárok žalobkyne je titulom ušlého zisku. Pri určení ušlého zisku
postupovalažalobkyňapodľaustanovenia§381Obch.zák..Žalobkyňaodhadlasumuvzhľadomktomu,

že nemala k dispozícii doklady na presnú špecifikáciu ušlého zisku, ktorú by bežne dosahovala v okruhu
podnikania, v ktorom bola činná. Za rok 1996, za ktorý provízie dostala, tieto použila pre výpočet ušlého
zisku. Ako základ pre stanovenie sumy, teda slúžili výsledky žalobkyne za rok 1996. Nie je podstatné,
že vo výpočte ušlého zisku, ktorý bol stanovený odhadom neboli zahrnuté náklady žalobkyne, ktoré by
mala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dosiahnutý rast v rámci daného odvetvia u žalovaného za

obdobie rokov 1996-2005 sa preniesol aj do žalovanej sumy na základe odhadu žalobkyne. Bolo to
na základe zverejnených výročných správ, publikovaných článkov, nakoľko žalobkyňa nemala prístup k
číslam a zverejneným výsledkom.

Predmetom konania je aj skutočná škoda vo výške 23.998,- Sk, ktorá spočívala vo výške príplatku za

prenájom kancelárskych priestorov za prvý štvrťrok 1997. Tento nárok vyplýva zo zmluvy o obchodnom
zastúpení. Táto suma bola žalobkyni vyplácaná štvrťročne zo strany žalovaného po predložení úhrady
nájomného za nebytové priestory zo strany žalobkyne.

K vznesenej námietke premlčania uviedol, že trvá na tom, že žalobkyňa sa dozvedela o vzniku škody a o

tom, kto za túto škodu zodpovedá až v momente právoplatnosti rozhodnutia vo veci určenia neplatnosti
odstúpenia od zmluvy. Žalobkyňa sa o vzniku škody a o tom, kto za ňu zodpovedá, dozvedela až
doručením rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12Cob/112/2004 a teda uplatnená pohľadávka
nie je premlčaná.

K námietke žalovaného, že nárok žalobkyne na odstupné je prekludovaný , právny zástupca žalobkyne
uviedol, že tento nárok prekludovaný nie je, nakoľko žalobkyňa si predmetný nárok listom zo dňa
31.05.2006 u žalovaného uplatnila.

Právny zástupca žalobkyne nesúhlasil, že žalobkyňa nezohľadnila primerané náklady, ktoré by musela

mať pri dosahovaní zisku z podnikania. Pri výpočte uplatneného nároku na náhradu škody, žalobkyňa
vychádzala z podkladov zo svojho účtovníctva, ako aj vývoja hospodárenia žalovaného. Ďalej ako
podklad boli použité všeobecné zverejňované makroekonomické ukazovatele o ekonomickom vývoji v
SR v relevantnom období.K námietke žalovaného, že žalobkyni nevznikol nárok na náhradu škody súvisiaci s prenájmom
kancelárskych priestorov uviedol, že kancelárske priestory boli žalobkyňou prenajaté za účelom

vykonávania činnosti pre žalovaného. Žalobkyňa v predmetných priestoroch nevykonávala v
relevantnom čase žiadnu podnikateľskú činnosť, ktorou by dosahovala príjem. To že žalovaný
neoprávnene odstúpil od zmluvy v mesiaci 12/96, malo za následok, že nájomný vzťah pri aplikácii
dohodnutej štvrťročnej výpovednej lehoty mohol skončiť najskôr k 31.03.1997. Do tejto doby
predstavovalonájomnéplatenéžalobkyňouzapredmetnépriestoryprežalobkyňustratu,nakoľkonebolo

možné z dôvodov na strane žalovaného použiť priestory na účely, na ktoré boli pôvodne prenajaté.
Na vzniknutej škode nič nemení ani skutočnosť, že následne boli priestory užívané žalobkyňou až do
koncaroku1997.ŽalobkyňapožadujevýlučneškoduzodpovedajúcunájomnémuzaprvýI.Q1997,ktoré
muselo byť zo strany žalobkyne platené bez ohľadu na akúkoľvek využiteľnosť predmetných priestorov.

K otázke maximálnej výšky odstupného uviedol, že žalobkyňa bola v danom regióne najlepšou

obchodnou zástupkyňou, podstatným spôsobom sa zaslúžila o získanie nových zákazníkov ako aj o
rozvoj obchodu už s existujúcimi zákazníkmi. V spise sú doložené štatistiky, ktoré preukazujú výkonnosť
žalobkyne.

Právny zástupca žalovaného v rámci svojich písomných aj ústnych vyjadrení uviedol, že namieta

premlčanie všetkých žalovaných nárokov a žiada, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému právo
na náhradu trov konania.

Žalovaný k čiastočnému späťvzatiu zo strany žalobkyne vo výške 1.878,34 € uviedol, že nesúhlasí s
čiastočným späťvzatím žaloby z dôvodu neprávoplatnosti pohľadávky žalobkyne.

Z listinného dokladu na č. l. 34 zo dňa 27.01.2005 označeného ako ukončenie zmluvného vzťahu
výpoveďou vyplýva, že žalovaný v zmysle článku VII. ods. 2 zmluvy ukončil so žalobkyňou zmluvný
vzťah výpoveďou. Výpovedná lehota, ktorá je 3 mesačná, začala plynúť prvým dňom nasledujúceho
mesiaca po doručení výpovede (01.03.2005) a skončila posledným dňom tretieho mesiaca o doručení

výpovede (31.05.2005).

Z listinného dokladu č. l. 175 - 177 označeného ako nájomná zmluva súd zistil, že dňa 28.09.1995
bola uzatvorená medzi žalobkyňou ako nájomcom a spoločnosťou Príroda a.s., Bratislava ako
prenajímateľom nájomná zmluva, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov. Ako účel

nájmu bolo v zmluve uvedené, že nebytové priestory bude nájomca užívať k vykonávaniu svojej činnosti
zodpovedajúcej predmetu jeho podnikania a charakteru prenajatých nebytových priestorov.

Z listinného dokladu na č. l. 178 označeného ako výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 11.12.1997 vyplýva,
že prenajímateľ dal žalobkyni týmto listom výpoveď z predmetnej nájomnej zmluvy s tým, že nájom končí

dňom 31.03.1998, uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty.

Z listinného dokladu na č. l. 197 označeného ako uplatnenie nároku na odstupné v zmysle ustanovení
§ 669 Obch. zák. zo dňa 31.05.2006 vyplýva, že žalobkyňa si v zmysle vyššie uvedeného § uplatnila
u žalovaného odstupné vo výške 1.393.783,- Sk. Na listinnom doklade je pečiatka žalovaného, ktorá

preukazuje, že tento doklad bol doručený žalovanému 31.05.2006.

Z listinného dokladu na č. l. 198 označeného ako uplatnenie nároku na odstupné - oznámenie vyplýva,
že žalovaný oznámil žalobkyni, že jej právo na odstupné uznáva za predpokladu naplnenia ustanovenia
§ 669 ods. 2 Obch. zák. Ďalej bolo v doklade uvedené, že v evidencii žalovaného za obdobie posledných

5 rokov nezaznamenali žiaden obchod, ktorý by bol priradený k províznemu účtu žalobkyne.

Nakoľko rozhodnutie v tomto konaní záviselo od posúdenia skutočností , na ktoré treba odborné znalosti
súd v súlade s § 127 ods. 1 O. s. p. ustanovil vo veci súdneho znalca Ing. Nikoletu Nízlovú, znalkyňu
zapísanú v zozname znalcov v odbore ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo,

kontroling. Úlohou znalkyne bolo zodpovedať otázku , aká je výška ušlého zisku žalobkyne za obdobie
od 10. 12. 1996 do 31. 5. 2005 , ktorý by žalobkyňa pravdepodobne dosiahla ,keby za uvedené obdobie
ako živnostníčka vykonávala činnosť obchodného zástupcu podľa zmluvy o obchodnom zastúpení zo
dňa 22. 5. 1995 v znení dodatkov.Znalkyňa predložila súdu znalecký posudok číslo 01/2012 dňa 23. 2. 2012 s tým, že v závere posudku
naotázkusúduviedla,ževýškaušléhoziskužalobkynezaobdobieod10.12.1996do31.5.2005,ktorý

by žalobkyňa pravdepodobne dosiahla, keby za uvedené obdobie ako živnostníčka vykonávala činnosť
obchodného zástupcu podľa zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 22. 5. 1995 v znení dodatkov je
vo výške 3.738.562,-Sk, čo je v prepočte 124.098,-€. Zo znaleckého posudku vyplýva, že pri výpočte
ušlého zisku bol pre znalkyňu východiskovým podkladom výkaz o príjmoch a výdavkoch žalobkyne k
31. 12. 1996.Na základe údajov v ňom uvedených bolo možne stanoviť podiel zisku z príjmov vo výške

18,1071%.

Z vyjadrenie PZ žalovaného k znaleckému posudku č. 01/2012 vyplýva, že žalovaný hodnotí znalecký
posudok ako jasný a zrozumiteľný a nemal k nemu žiadne pripomienky.

Právny zástupca žalobkyne namietal znalecký posudok podaním zo dňa 02.05.2012, kde konštatoval,

že posudok bol spracovaný mimoriadne povrchne, posudok nie je možné vôbec preskúmať, nakoľko
znalkyňa riadne neopísala postup požitý pri zisťovaní výšky zisku, ktorý by mohla žalobkyňa bez
protiprávneho zásahu žalovaného z plnenia zmluvného vzťahu dosiahnuť. Z posudku nie je vôbec
zjavné prečo znalkyňa stanovila 18,1071% ako konštantnú mieru ziskovosti v odvetví, v ktorom pôsobila
žalobkyňa.

Nakoľko súd považoval znalecký posudok vyhotovený znalkyňou Ing. Nikoletou Nízlovou za
nedostatočný, ako aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa namietala znalecký posudok ako nepreskúmateľný
a taktiež z ohľadom na skutočnosť, že pôvodne ustanovená znalkyňa Ing. Nikoleta Nízlová nereagovala
na výzvy súdu, aby sa vyjadrila k vyjadreniu účastníkov konania k vypracovanému znaleckému

posudku, ustanovil súd v súlade s § 127 ods. 1 OSP znalca z odboru ekonómia a manažment,
odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo JUDr. Ing. Miroslava Čipáka, úlohou ktorého bolo zodpovedať
otázku aká je výška ušlého zisku žalobkyne za obdobie od 10.12.1996 do 31.05.2005, ktorý by
žalobkyňa pravdepodobne dosiahla, keby za uvedené obdobie ako živnostníčka vykonávala činnosť
obchodného zástupcu podľa zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 22.05.1995 v znení dodatkov.

Znalec vypracoval znalecký posudok č. 02/2013 a doručil ho súdu dňa 27.03.2013. Znalec vyčíslil
predpokladaný ušlý zisk žalobkyne za obdobie od 10.12.96 do 31.05.2005 ako rozdiel predpokladaných
príjmov a predpokladaných nákladov vo výške 3.321.773,79 Sk v zmysle tabuľky č. 5 znaleckého
posudku na č.l. 360.

Právny zástupca žalobkyne vo svojom vyjadrení zo dňa 10.7.2013 uviedol, že nesúhlasí so znalecký
posudkom a považuje ho za vecne nesprávny. Uviedol, že znalec použil na spracovanie posudku
nesprávnumetodikuajehozáveryodporujúobjektívnejrealite.Znalecprispracovaníposudkuvychádzal
len z teoretický predpokladov bez toho, aby skutočne bral do úvahy akú činnosť žalobkyňa vykonávala
v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení. Za špekuláciu označil snahu znalca o fiktívne rozdelenie

príjmov na tie, ktoré mali byť príjmami z provízií za obdobie 01.12.-09.12.96 a príjmami z provízií za
obdobie 10.12.-31.12.96.

Namietal ďalej, že znalec nezohľadnil nároky žalobkyne na odstupné v súlade s § 669 Obch. zák. a tým
aj náhradu ušlého zisku s tým súvisiaceho. Preto navrhoval, aby súd nebral posudok v predloženom

stave do úvahy a buď nariadil jeho doplnenie, alebo nové spracovanie.

Znalec JUDr. Ing. Miroslav Čipák sa písomným podaním zo dňa 04.10.2013 vyjadril k vyjadreniu
žalobkyne k znaleckému posudku v ktorom o.i. uviedol, že pri rozdelení príjmov za mesiac december
1996 na obdobie od 01.-.09.12, znalec vychádzal z reálne dosiahnutých príjmov žalobkyne a príjmy

za obdobie od 10.-31.12. boli vykonané na základe matematického postupu priemerovaním a nie
špekulatívne. Vo svojom vyjadrení znalec poznamenal, že jeho úlohou pri vypracovaní znaleckého
posudku nebolo vyčísliť nevyplatené čiastky za výkon žalobkyne, ale vyčísliť ušlý zisk. Uviedol, že pri
vypracovaní znaleckého posudku vychádzal pri výpočte provízií a príplatkov zo zmluvných podmienok
medzi žalobkyňou a žalovaným, ktoré boli fixne stanovené. Znalec pri výpočte výšky predpokladaných

príplatkov v ďalších rokoch vychádzal z tej skutočnosti, že príplatky sa mohli v ďalších rokoch zvyšovať,
ale aj znižovať, prípadne úplne zrušiť, preto znalec volil túto metodiku, ktorou bol vypracovaný znalecký
posudok. Výpočet miery nákladov na dosiahnutých tržbách je bežná výpočtová metóda pri určovaní
výšky nákladov do ďalších rokov.Súdny znalec JUDr. Ing. Miroslav Čipák bol vypočutý na pojednávaní dňa 28. 1. 2014 a vo svojom
stanovisku uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava znaleckého posudku č. 2/2013 a s posudkom sa

stotožňuje. Z podkladom, ktoré mal k dispozícii vyčíslil ušlý zisk žalobkyne na sumu 3.321.773,79 Sk, t.j.
110.262,69 € a na tomto vyčíslení zotrváva aj naďalej. Uviedol, že vypracoval znalecký posudok z tých
podkladov, ktoré mal v čase vypracovania k dispozícii. Na otázky účastníkov konania znalec uviedol, že
pri výpočte ušlého zisku a pri určení metodiky výpočtu, pri každom jednotlivom prípade si znalec sám
musí určiť metodiku, resp. kritérium z čoho bude vychádzať. Znalec na jednej strane vychádzal z faktov

nachádzajúcich sa v spisovom materiály a na druhej strane porovnával fakty so štatistickými údajmi,
ktoré boli voľne dostupné na stránke žalovaného na internete. Uviedol, že obaja účastníci konania mohli
znalca kontaktovať po ustanovení súdom a tým by sa predišlo prípadným nedorozumeniam.

K pojmu čakateľstvo znalec uviedol, že ho chápe ako predpokladané príjmy, ktoré budú pripísané na
účet za predpokladu splnenia určitých podmienok zo zmluvy o obchodnom zastúpení.

PZ žalobkyne sa v podaní zo dňa 01.04.2014 vyjadril k výsluchu znalca, kde uviedol, že z jeho výsluchu
je zjavné, že znalec nemá skúsenosti s problematikou činnosti Stavebnej sporiteľne ( žalovaného),
províznymi systémami používanými v danom odvetví pre obchodných zástupcov ako aj s činnosťou
obchodných zástupcov v Stavebnej sporiteľni. Z odpovedí znalca bolo zrejmé, že tento odmietol vysvetliť

dostatočným spôsobom svoj posudok, konkrétne použitú metodiku a východiska pre jeho spracovanie.
Takto spracovaný posudok nie je verifikovateľný a znalec nie je schopný detailne objasniť svoj postup
a rozhodnutia, ktoré aplikoval pri spracovaní posudku.

K osobe znalca JUDr. Ing. Miroslava Čipáka uviedol, že znalec nemá v zmysle inštrukcie MS SR 7/2009

o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti oprávnenie na poskytovanie
znaleckého posudku, ktorého predmetom by malo byť určenie ušlého zisku. Takáto znalecká činnosť
spadápododvetviekontrolingč.090300.Uviedol,ževčaseustanoveniaznalcasineuvedomil,žeznalec
nie je zapísaný v relevantnom odvetví pre spracovanie posudku. Na túto skutočnosť mal upozorniť aj
sám znalec a mohol to zistiť aj súd.

V podaní sa právny zástupca žalobkyne vyjadril aj k námietke premlčania, kde uviedol, že nie vinou
žalobkyne trval súdny spor v ktorom išlo o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy viac ako 7 rokov,
žalobkyňa bola schopná počas konania o určenie neplatností odstúpenia od zmluvy uplatniť nároky na
náhradu škody voči žalovanému len s maximálnou mierou neistoty, preto že nebola objektívne schopná

určiť, že je škoda vznikla a z rovnakého dôvodu žalobkyňa reálne nedisponovala informáciou, že za
škody žalovaný zodpovedá.

Poukázal na závery nálezu Ústavného súdu ČR vo veciach IV. US 262/10 zo dňa 16.09.2010, alebo
II. US 3168/09 zo dňa 05.08.2010, kde Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že námietka premlčania

môže odporovať dobrým mravom a na takúto by súdy v konaniach prihliadať nemali. S prihliadnutím na
okolnosti veci a citované závery Ústavného súdu ČR sa možno domnievať, že námietka premlčania nie
je v súlade s dobrými mravmi, ide o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a
súd by na túto (ak by inak bola správne upravená, čo však žalobkyňa popiera) nemal nijako prihliadať.

Podľa§652Obch.zák.zmluvouoobchodnomzastúpenísaobchodnýzástupcaakopodnikateľzaväzuje
pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv (ďalej len "obchody")
alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje
zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

Podľa § 669 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy
právo na odstupné, ak pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s
doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a vyplatenie
odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a
ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj

použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.Výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných
obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov,
výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé zmluvné obdobie.

Podľa § 373 Obch. zák. kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu , je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 379 Obch. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda , ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bobo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 381 Obch. zák. namiesto skutočného ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu
zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam
porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká.

Podľa § 387 ods. 1 Obch. zák. právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

Podľa § 391 ods. 1 Obch. zák. pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa , keď sa právo mohlo uplatniť na súde , ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 397 Obch. zák. ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa § 398 Obch. zák. pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu., končí sa však naj
neskôr uplynutím 10 rokov odo dňa , keď došlo k porušeniu povinnosti.

Podľa § 365 veta prvá Obch. zák. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až
do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. platného v čase omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti , je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené

v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná
pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková
sadzba NBS platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka , v ktorom došlo k omeškaniu sa
použije počas celého tohto polroka.

Zodpovednosť za škodu je upravená v Obchodnom zákonníku ako zodpovednosť za porušenie
povinnostizozáväzku.Predpokladomprevznikzodpovednostijeporušeniepovinnostizozáväzku,vznik
škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinností. Zodpovednosť je daná len
vtedy, keď vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností. Existenciu všetkých troch
predpokladov zodpovednosti musí preukázať poškodený.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi konania
došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obchodnom zastúpení dňa 15.01.1993, ktorá bola neskôr
nahradená zmluvou o obchodnom zastúpení zo dňa 22.05.1995.

V konaní bolo preukázané porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného tým, že znemožnil žalobkyni
vykonávať činnosť obchodného zástupcu v súlade so zmluvou o obchodnom zastúpení uzavretú medzi
účastníkmi konania. Žalobkyni tak vznikla škoda vo forme ušlého zisku. Nebolo medzi účastníkmi
sporné, že sa podľa zmluvy o obchodnom zastúpení v čase od doručenia odstúpenia od zmluvy do
ukončenia zmluvy výpoveďou neplnilo. Aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku 12Cob/112/2004

konštatoval porušenie právneho stavu zo strany žalovaného a nedôvodné nevyplatenie provízie
žalobkyne v sume 150.000,- Sk.Súd mal preukázané, že zmluva o obchodnom zastúpení v nadväznosti na rozhodnutie Okresného
súdu Bratislava II sp. zn. 22Cb/167/97 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
12Cob/112/2004bolamedziúčastníkmiukončenákudňu31.05.2005,uplynutím3mesačnejvýpovednej

lehoty. Žalovaný listom zo dňa 27.01.2005, doručený žalobkyni dňa 02.02.2005 vypovedal zmluvu.

Žalobkyňa sa svojím návrhom domáhala za obdobie od 10.12.1996 (neplatné odstúpenie od zmluvy) do
31.05.2005 (ukončenie zmluvy uplynutím výpovednej lehoty) troch nárokov a to ušlého zisku v súlade
s ustanovením § 381 Obch. zák. Tento ušlý zisk vyčíslila na sumu 9.775.840,- Sk.

Súd prihliadol na námietku premlčania žalovaného a priznal žalobkyni sumu 37.072,99 € z titulu ušlého
zisku za obdobie od 05.12.2002,/ t.j. spätne 4 roky, žaloba podaná dňa 5.12. 2006/ do 31.05.2005
a vo zvyšku návrh z dôvodu premlčania zamietol. Žalobkyňa už doručením odstúpenia od zmluvy zo
strany žalovaného vedela o škode, ktorá jej vzniká a kto za ňu zodpovedá. Žalobkyňa aj podala na súd
určovaciu žalobu a žalobu na plnenie dňa 18.4.1997, predmetom ktorej bol o.i. aj nárok žalobkyne na

zaplatenie nevyplatenej provízie vo výške 150.000,-Sk / konanie pod sp. zn. 22Cb/167/1997/.

Pri výpočte ušlého zisku súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca JUDr. Ing. Miroslava Čipáka
uvedeného v tabuľke č. 5 na čísle listu 361 z ktorého vyplýva, že ušlý zisk za 27 dní roku 2002 (od
05.12.2002 do 31.12.2002) predstavuje sumu 38.641,05 Sk, t.j. 1.282,65 € (522.372,18 Sk : 365 dní =

1.431,15 Sk x 27 dní = 38.641,05 Sk). Pomerná časť ušlého zisku za rok 2002 teda predstavuje sumu
1.282,65 €. V zmysle tabuľky č. 5 predstavuje ušlý zisk žalobkyne za rok 2003 sumu 439.984,80 Sk,
za rok 2004 sumu 463.964,79 Sk a za obdobie od 01.01.2005 do 31.05.2005 sumu 174.270,23 Sk, t.j.
spolu 1.116.860,87 Sk, t.j. 37.072,99 € na ktorú súd zaviazal žalovaného.

Súd považoval námietky žalobkyne k osobe znalca /že nemá oprávnenie na poskytovanie znaleckého
posudku predmetom ktorého je určenie výšky ušlého zisku / za irelevantné , nakoľko znalec je riadne
zapísaný v zozname znalcov a tlmočníkov, vypracoval znalecký posudok v intenciách uznesenia
tunajšieho súdu a žalobkyňa resp. jej právny zástupca nepodal proti osobe znalca v lehote 8 dní od
doručenia uznesenia o ustanovení znalca námietky. Súd mal za to, že žalobkyňa s ustanovením znalca

súhlasí.

Ďalší nárok žalobkyne predstavoval nárok na odstupné vo výške 1.393.783,- Sk.

Žalobkyňa si riadne uplatnila nárok na vyplatenie odstupného a to písomným podaním zo dňa

31.05.2006 (č.l. 197), ktoré bolo doručené žalovanému dňa 31.05.2006. Súd zamietol nárok žalobkyne
na zaplatenie odstupného podľa § 669ods. 1 Obch. zák., nakoľko podľa citovaného § musia byť
splnené všetky podmienky, t.j. obchodný zástupca získal nových zákazníkov pre zastúpeného, alebo
by významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a zastúpený (žalovaný) ma podstatné výhody
vyplývajúce z obchodov s nimi. Žalobkyňa už prvú podmienku v zmysle § 669 ods. 1 písm. a) Obch. zák.

nesplnila, nakoľko pre žalovaného nezískala nových zákazníkov, preto že cca 10 rokov pre žalovaného
nepracovala. Tak isto právny zástupca žalobkyne nepreukázal dôvodnosť vyplatenia maximálnej výšky
odstupného pri skončení zmluvy.

Ako ďalší nárok si žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody vo výške príplatku za prenájom

kancelárskych priestorov za 1. štvrťrok r. 1997 vo výške 23.998,- Sk. V tejto časti súd taktiež žalobu
zamietol, nakoľko žalobkyňa užívala nebytové priestory ešte celý rok 1997 ako podnikateľka a preto
jej skutočná škoda nevznikla. Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako nájomníčkou
a spoločnosťou PRÍRODA a.s. ako prenajímateľom vyplývalo z článku II.- účel nájmu, že prenajaté
priestory bude nájomca užívať k vykonávaniu svojej činnosti zodpovedajúcej predmetu jeho podnikania

a charakteru prenajatých nebytových priestorov. Žalobkyňa užívala prenajaté priestory ešte celý rok
1997 ako podnikateľka, nemala ani pozastavenú ani zrušenú živnosť a preto jej podľa názoru súdu
škoda nevznikla.

Z vyššie uvedených dôvodov a s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd

zaviazal žalovaného na zaplatenie pomernej časti ušlého zisku vo výške 37.072,99 € v súlade so
znaleckým posudkom znalca JUDr. Ing. Miroslava Čipáka č. 02/2013, tabuľky č. 5 na strane 19
znaleckého posudku. Vo zvyšku ušlého zisku, uplatnenia si odstupného a skutočnej škody za nájom
nebytových priestorov vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol.Súd priznal žalobkyni úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z priznanej sumy v súlade s §
369 ods. 1 Obch. zák. platného v čase omeškania od 03.06.2004 do zaplatenia. Súd prihliadol na

námietku premlčania a priznal úrok z omeškania spätne 4 roky od momentu uplatnenia žalobkyňou na
pojednávaní dňa 03.06.2008.

Nakoľko právny zástupca žalobkyne zobral žalobu v časti o zaplatenie 1.878,34 € späť, súd konanie v
tejto časti s poukazom na ustanovenie § 96 OSP zastavil.

Žalovaný nesúhlasil s čiastočným späťvzatím časti žalobného návrhu vo výške 1.878,34 €, z dôvodu
neprávoplatnosti pohľadávky žalobkyne. Žalovaný neuviedol žiadne vážne dôvody, pre ktoré nesúhlasí
so späťvzatím časti žaloby, preto súd rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie 1.878,34 €.

O trovách konania štátu a o trovách konania účastníkov konania rozhodne súd v súlade s § 151 ods. 3

O. s. p. do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O povinnosti žalovaného zaplatiť na účet tunajšieho súdu pomernú časť súdneho poplatku za žalobu vo
výške 2.224,- € rozhodol súd v súlade s § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v platnom znení. Súdny poplatok bol vypočítaný z priznanej sumy 37.072,99€.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.