Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/172/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111244530
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1111244530.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobkyne: R. G., M..
XX.XX.XXXX, Q. A. XX, Q., štátna občianka SR, zastúpenej Advokátskou kanceláriou FUTEJ & Partners
s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: P.C. D. S. M. Q. P., P. P.
I. B. X, Q., o zaplatenie 400 euro s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava I zo dňa 11.03.2014, č.k. 18C/190/2011-229 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava I
zo dňa 08.07.2014, č.k. 18C/190/2011- 268, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.3.2014, č.k. 18C/190/2011-229 sa v napadnutej
časti p o t v r d z u j e.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8.7.2014, č.k. 18C/190/2011- 268 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa voči žalovanej
domáhala zaplatenia sumy XXX euro s príslušenstvom predstavujúcu náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom žalovanej pri vykonávaní bankového dohľadu nad činnosťou U. R. P.

I. (ďalej len "PDSI" alebo „ Družstvo „) a obchodníka s cennými papiermi (ďalej len "obchodník s CP").
Súd prvého stupňa v rozhodnutí nepriznal žalovanej náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods.1,2, § 9 ods.1, § 15 ods.1 , § 17 ods.1 zák.č. 514/2003 Z.z. v
platnom znení, keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené zákonné
podmienkyvyplývajúcez§3ods.1písm.d/a§9zák.č.514/2003Z.z.prevyvodeniezodpovednostivoči

štátu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že PDSI spolupracovalo od roku 2000 so spoločnosťou
K. I., G..K..U.., J..P.., IČO: XXXXXXXX, od roku 2002 so spoločnosťou K. I., G..K..U.., J..P.., IČO:
XXXXXXXX (spoločnosť mala rovnaké obchodné meno, ale iné IČO), uvedený obchodník s cennými
papiermi od 13.5.2003 (kedy nadobudlo právoplatnosť prvostupňové rozhodnutie Úradu pre finančný trh
č. Y.-XX/XXXX/OCP zo dňa 22.4.2003 vydané pre obchodníka s cennými papiermi) nemal povolenie na
poskytovanie investičnej služby riadenie portfólia podľa § 6 ods. 2 písm. d) zákona cenných papieroch,

a to do 22.4.2008 - z uvedeného mal za to, že nešlo o kontinuálnu činnosť pri riadení portfólia družstva
PDSI obchodníkom s cennými papiermi. V odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobkyňa bola
od 20.4.2010 členkou PDSI s členským podielom v hodnote X.XXX,XX euro ( správne malo byť XXX
euro ) , po podaní žiadosti o zrušenie členského podielu v družstve jej bolo vydané potvrdenie o zániku
členstva, o vzniku nároku na vyrovnací podiel vo výške 8.838,91 euro ( správne malo byť XXX euro )
a bola jej odovzdaná zmenka družstva. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že uznesením

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 11.04.2011, sp. zn. 3K 95/2010 bol na majetok R. ako úpadcu
vyhlásený konkurz, do funkcie správcu bol ustanovený L.. L. C. a veritelia R. boli vyzvaní na prihláseniepohľadávok v lehote 45 dní odo dňa vyhlásenia konkurzu. Žalobkyňa si prihlásila voči R. pohľadávku
vo výške žalovanej sumy, ktorá bola správcom konkurznej podstaty v celom rozsahu popretá.

Podľa Zákona o dohľade ( ust. § 35 ods. 1 a 2 ) na účely dohľadu na diaľku a na štatistické účely pri
dohľade nad finančným trhom sú dohliadané subjekty povinné bezplatne a včas vypracúvať a predkladať
Národnej banke Slovenska zrozumiteľné a prehľadné výkazy, hlásenia, správy a iné informácie,
podklady a doklady o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich akcionárov alebo
iných spoločníkov, najmä ekonomickej a finančnej situácie, majetkových pomerov, obchodov alebo

inej činnosti dohliadaných subjektov, ako aj organizácie, riadenia, štruktúry, kontroly alebo ovládania
dohliadaných subjektov vrátane podielov na dohliadaných subjektoch a ich majiteľov, a to na požiadanie
Národnej banky Slovenska a tiež podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného podľa
odseku 2. Údaje uvedené v predkladaných výkazoch, hláseniach, správach a iných informáciách,
podkladoch a dokladoch musia byť úplné, aktuálne, správne, pravdivé a preukázateľné. Ak predložené
výkazy, hlásenia, správy a iné informácie a doklady neobsahujú požadované údaje, nezodpovedajú

ustanovenej metodike alebo ak vzniknú dôvodné pochybnosti o ich úplnosti, aktuálnosti, správnosti,
pravdivosti, preukaznosti alebo pravosti, dohliadané subjekty sú povinné na vyžiadanie Národnej banky
Slovenska predložiť podklady a podať vysvetlenie v lehote určenej Národnou bankou Slovenska.
Dohliadané subjekty sú rovnako povinné predkladať Národnej banke Slovenska aj účtovnú závierku a
konsolidovanúúčtovnúzávierku.Opatreniami,ktorévydáNárodnábankaSlovenskaaktorésavyhlasujú

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa ustanoví štruktúra výkazov, hlásení, správ a iných informácií,
ktoré sú dohliadané subjekty povinné vypracúvať a predkladať Národnej banke Slovenska, rozsah,
obsah, členenie, termíny, forma, podoba, spôsob, postup a miesto predkladania takýchto výkazov,
hlásení, správ a iných informácií vrátane metodiky na ich vypracúvanie.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že opísaná činnosť zo strany NBS nemohla z jeho strany
založiť nesprávny úradný postup v spojení s uplatňovaním jeho právomoci vymedzenej zákonom.
PDSI je družstvo spoločenstvom neuzavretého počtu osôb, ktoré sa združili, aby spoločnou
činnosťou zabezpečovali uspokojovanie podnikateľských a s nimi súvisiacich potrieb svojich členov
a účelne hospodárili s majetkom družstva. Jedná sa o podnikateľský subjekt založený podľa

Obchodného zákonníka, ktorý je nositeľom podnikateľského profitu, ale aj podnikateľského rizika. R.
bolo umožnené ako podnikateľovi vstupovať do právnych vzťahov s občanmi uzatváraním právnych
úkonov ( predmetných zmlúv). V danom prípade v súlade s princípom zmluvnej autonómie rovnakého
postavenia účastníkov právnych vzťahov žalobkyňa dobrovoľne vstúpila do záväzkového vzťahu s PDSI
a na základe individuálneho slobodného rozhodnutia prevzala na seba práva a povinnosti vyplývajúce

z členstva v družstve v snahe čo najlepšie realizovať svoje záujmy a potreby v podmienkach trhového
hospodárstva, voľnej súťaže a konkurencie. Pre štát platí, že sa má zásadne zdržať zásahov do
súkromno-právnej oblasti t.j. do slobodného súkromného rozhodovania fyzických a právnických osôb.
Pokiaľ by NBS zakázala činnosť spočívajúcu v uzatváraní vzťahov s členmi družstva (občanmi )
a družstvom, zasiahla by tým do občiansko-obchodno-právnych vzťahov a do zmluvnej autonómie

subjektov súkromného práva ako aj do vlastníckeho práva občanov mimo rámca ochrany garantovanej
čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.

Až odo dňa 1.6.2010 ( t.j. od účinnosti novelizovaného ustanovenia § 129 ods. 3 Zákona o cenných
papieroch podľa zákona č. 129/2010 Z. z.) malo PDSI zákonom uloženú povinnosť dodržiavať

schválený prospekt investície a až odvtedy mohla NBS kontrolovať, či PDSI dodržiava schválený
prospekt investície (teda či si PDSI plní povinnosť uloženú zákonom od 1.6.2010), pričom za prípadné
nedodržiavanie tejto povinnosti v období po 1.6.2010 bolo možné PDSI sankcionovať. Dovtedy (pred
1.6.2010) NBS nemohla PDSI nič prikazovať a nariaďovať a už vôbec nemohla určovať, či a do akých
konkrétnych cenných papierov má PDSI investovať. Za plnenie prospektu investície družstva PDSI

pritom zodpovedá predstavenstvo družstva ako štatutárny orgán PDSI (pričom žalobu v mene družstva
proti členom predstavenstva družstva o náhradu škody spôsobenej porušením povinností pri výkone ich
funkcie možno podať podľa ustanovení § 251 ods. 2 a § 243a ods. 4 Obchodného zákonníka a proti
členomkontrolnejkomisiedružstvapodľaustanovení§244ods.8vspojenís§243aods.4Obchodného
zákonníka).

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v danom prípade PDSI podnikalo na základe ustanovení
Obchodného zákonníka a v zmysle platných právnych noriem občianskeho a obchodného zákonníka
vstupovalo do zmluvných vzťahov s fyzickými osobami ( vrátane žalobkyne ) a s právnickými osobami(obchodníkom s cennými papiermi ). Nebola preto daná kompetencia NBS zasiahnuť voči PDSI, keďže
uzatváranie vzťahov medzi žalobkyňou (ako členom družstva ) a PDSI bolo mimo rámca dozoru NBS.
V žalobe a ani počas konania žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo

možné vyvodiť, že NBS si neplnila zákonom jej dané povinnosti. Žalobkyňa v snahe dosiahnuť vyššie
výnosy zo vložených peňazí si musela byť vedomá, že uzavretie právnych úkonov s PDSI môže
byť spojené adekvátnym rizikom. Na základe uvedeného mal za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno o svojich tvrdeniach a nepreukázala základný atribút vzniku škody, a to nesprávny úradný
postup žalovanej.

Súd prvého stupňa ďalej dospel k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním Slovenskej
republiky zastúpenej NBS a vznikom v návrhu označenej škody žalobkyni, pretože táto jej nevznikla
vložením finančných prostriedkov do PDSI, ale v dôsledku neschopnosti PDSI splniť svoj záväzok
z uzavretých zmlúv z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. PDSI a jeho dcérske spoločnosti
- V. R. P. I., R. R. P. I. J. P. R. P. Q. "v konkurze" - vystupujúce pod spoločným logom "P. I." - sú

podnikateľské subjekty (R.), ktoré vznikli a vyvíjajú činnosť podľa Obchodného zákonníka (najmä podľa
ustanovení § 2 ods. 2 a § 221 až § 260 Obchodného zákonníka). Za činnosť R. zodpovedá a v mene
R. koná predstavenstvo ako štatutárny orgán R., ktorý riadi činnosť družstva a rozhoduje o všetkých
záležitostiach R., pokiaľ nie sú zákonom, stanovami alebo rozhodnutím členskej schôdze vyhradené
inému orgánu R.. Žalobkyňa ( v danom prípade v spornom čase ako členka družstva a ako investor )

vedela, že s takouto investíciou je spojené aj riziko a doterajší ( propagovaný) výnos nie je zárukou
budúcich výnosov ( ust. § 129 ods. 1 písm. b) zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov ). Členská schôdza je najvyšším orgánom družstva,
prostredníctvom ktorého členovia uplatňujú svoje právo riadiť záležitosti družstva, kontrolujú činnosť
družstva v jeho orgánov v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka a čl. 33 Stanov PDSI. NBS

vykonáva dohľad nad družstvom PDSI ako vyhlasovateľom verejnej ponuky majetkových hodnôt, a
to len v zákonom limitovanom rozsahu vymedzenom ustanoveniami zákona o cenných papieroch a
investičných službách.

Úrad pre finančný trh (ktorého kompetencie pri výkone dohľadu prešli od 1. 1. 2006 na Národnú banku

Slovenska) schválil pre R. dňa 21. 3. 2002 Prospekt investície (Prospekt je informačný dokument,
ktorého účelom je investorom poskytnúť dostatok informácií pre ich investičné rozhodnutie) podľa §
127 ods. 2 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (právoplatný dňa 28.3.2002), na základe ktorého bolo R. oprávnené ponúkať
majetkové hodnoty s lehotou verejnej ponuky majetkových hodnôt 10 rokov. Za pravdivosť údajov v

prospekteinvestíciezodpovedáštatutárnyzástupcavyhlasovateľaverejnejponukymajetkovýchhodnôt,
ktorého vyhlásenie o tom, že skutočnosti uvedené v prospekte investície sú úplné a pravdivé ako aj jeho
podpis, ktorý prospekt investície musí obsahovať. Obsahom Prospektu investície je iba zoznam zmlúv,
ktoré zabezpečujú odbyt výrobkov vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt alebo realizáciu
služieb, ktoré poskytuje, čo je povinná

náležitosť prospektu podľa § 128 ods. 1 písm. a) bodu 10 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a
investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov však nepožadoval, aby pri schvaľovaní prospektu boli predložené samotné zmluvy (požadoval

len ich zoznam) a schválený predmetný Prospekt investície tieto samotné zmluvy nikdy neobsahoval.
Schválenie prospektu neznamenalo schválenie zmluvy. Schválením Prospektu investície nevznikol
medzi R. a Obchodníkom s cennými papiermi zmluvný vzťah, prospekt investície neukladá povinnosti
tretím osobám (ani obchodníkovi s cennými papiermi), ale zaväzuje len vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt. Povinnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt bolo uzatvoriť

s obchodníkom s cennými papiermi zmluvu, ktorá by obsahovala zásady správy portfólia uvedené
v prospekte, kontrolovať plnenie zmluvy a v prípade jej neplnenia vymáhať súdnou cestou splnenie
zmluvných záväzkov vyplývajúcich na prospech členov R. (investorov).

R. (predstavenstvo a tiež kontrolná komisia) boli povinné vykonávať svoju činnosť tak, aby si

splnilo všetky záväzky voči svojim členom, pričom členovia R., teda aj žalobkyňa majú práva a
povinnosti spojené s členstvom v R., okrem iného aj schvaľovať ročnú účtovnú závierku a voliť a
odvolávať členov predstavenstva a kontrolnej komisie. Národná banka Slovenska vykonáva dohľad
nad činnosťou vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt v zákone č. 566/2001 Z. z. ocenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov len v zákonom
vymedzenom limitovanom rozsahu, a to dohľad nad plnením povinností vyhlasovateľa verejnej ponuky
majetkových hodnôt ustanovených v zákone č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných

službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda kontroluje zverejnenie schváleného prospektu
investície pred začatím verejnej ponuky (ust. § 126 ods. 2 a ust. § 127 citovaného zákona),
aktuálnosť prospektu investície počas lehoty trvania verejnej ponuky, plnenie informačných povinností
vyhlasovateľa verejnej ponuky majetkových hodnôt a splnenie povinnosti predložiť pred zverejnením
Národnej banke Slovenska na posúdenie oznámenie o verejnej ponuke majetkových hodnôt, ako aj

dodržiavanie ustanovenia § 126 ods. 5 zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných
službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
S účinnosťou od 1.6.2010 bola Národná banka Slovenska oprávnená dohliadať aj na skutočnosť, či
vyhlasovateľ majetkových hodnôt dodržiava schválený prospekt investície. Národná banka Slovenska
nevykonávala a ani nemohla vykonávať dohľad nad celkovou činnosťou R. ako vyhlasovateľa verejnej
ponuky majetkových hodnôt, pretože by to bolo nezákonným prekročením jej kompetencií. R. bolo podľa

zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov povinné predkladať Národnej banke Slovenska polročné a ročné správy o svojom hospodárení,
čo aj pravidelne predkladalo. Z hospodárskych výsledkov, uvedených v týchto správach, nevyplývali
indície ani informácie o zhoršenej finančnej situácii R., ktorá by ohrozila vyplácanie vyrovnávacích
podielov či podielov na zisku jeho členom.

Národná banka Slovenska po podaní podnetu R.Ž. a oboznámení sa s informáciami uvedenými v
podnete vykonala ihneď v období od 20. 4. 2010 do 6. 5. 2010 u Obchodníka s cennými papiermi
dohľad na mieste. Obchodník s cennými papiermi neposkytoval pre R. investičnú službu riadenie
portfólia v zmysle zák. č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, v rámci dohľadu na mieste nepredložil Národnej banke Slovenska
žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že Obchodník obhospodaroval portfóliá tých družstiev, s
ktorými uzavrel Zmluvu o riadení portfólia, nepredložil žiadnu dokumentáciu, ktorá by preukazovala, že
vykonával ktorúkoľvek z činností uvedených v čl. I bode 2 zmlúv o riadení portfólia, nepredložil žiadne
pokyny portfólia manažéra, konfirmácie obstaraných obchodov pre družstvá, nepredložil zmluvy o kúpe

alebo predaji cenných papierov obstaraných pre R., výpisy z evidencie majetkových účtov či doklady
preukazujúce úschovu a správu cenných papierov.

Zo skutkových okolností prípadu súd prvého dospel k záveru, že to bola práve samotná žalobkyňa ( v
danom prípade sa jedná o člena družstva a vzťah člena R. B. R. a dodržiavanie stanovených povinností

v tomto vzťahu ako prevenčnej povinnosti predchádzať škodám ), ktorý zanedbala prevenčnú povinnosť
uloženú jej Obchodným zákonníkom ako členovi R., a preto musí následky s tým spojené znášať sama.
Mala postupovať ako člen družstva v spolupráci s ďalšími členmi R. s primeranou dávkou opatrnosti,
ktorú bolo možné od nej spravodlivo požadovať a zvážiť možnú mieru rizika. V čase rozhodnutia
súdu prvého stupňa žalobkyňa nepodala nijakú žalobu o náhradu škody proti PDSI, proti žiadnemu

členovi predstavenstva družstva PDSI a ani proti žiadnemu členovi kontrolnej komisie PDSI (Obchodný
zákonník ust. § 251 ods. 2, ust. § 243a ods. 4 a ust. § 244 ods. 8 ) , aj keď každý člen družstva
je oprávnený v mene R. podať žalobu o náhradu škody proti členovi predstavenstva z titulu jeho
zodpovednostivočiR.zanímspôsobenúškodu,každýveriteľR.môževosvojommeneanavlastnýúčet
uplatniť nároky R. na náhradu škody proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie,

ak veriteľ R. nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku R., a ak je na majetok družstva vyhlásený
konkurz, nároky veriteľov R. proti členom predstavenstva a tiež proti členom kontrolnej komisie R. môže
uplatňovať správca konkurznej podstaty R..

Žalobkyňa svoje finančné prostriedky vložila do družstva PDSI a ponechala ich v družstve PDSI

(štandardne ako svoj členský vklad), a bola (je) v danom prípade v právnom vzťahu s družstvom (PDSI ),
či už na základe vloženého členského vkladu, zmenky, prípadne na základe zmeniek vydaných na
výplatuúdajnýchvyrovnacíchpodielov.Súdprvéhostupňaspoukazomnaustálenýskutkovýstavdospel
k záveru, že iba PDSI vznikla povinnosť vrátiť žalobkyni finančné prostriedky v žalovanej výške. Naviac,
len v prípade, ak by sa žalobkyňa nedomohla svojich pohľadávok proti družstvu PDSI, tak až následne

by bolo zrejmé, či jej vznikla alebo nevznikla škoda (a ak vznikla, v akej výške).

Na základe uvedených právnych záverov a v súlade s Dohovorom - zásada právnej istoty a
predvídateľnosti súdnych rozhodnutí napr. veci Okresného súdu Bratislava I právoplatne skončenávec sp.zn. 10C 216/2011, ako aj ďalšie veci sp.zn. 7C/194/11, 19C/56/11, 7C/206/11, 21C/211/11,
súd prvého stupňa dospel k záveru, že v tomto konaní neboli preukázané zákonné predpoklady
zodpovednosti štátu - Slovenskej republiky za žalobkyňou uplatnenú škodu titulom nesprávneho

úradného postupu, a preto návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa ďalej zamietol návrh žalobkyne zo dňa 15.10.2013 na
podanie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie právne dôvodiac § 109 ods.1 písm. c/
O.s.p., čl 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konštatujúc, že žalobkyňou predložený zoznam

navrhovaných prejudiciálnych otázok nemá bezprostredný súvis s prebiehajúcim konaním .
Proti rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), rozhodnutie

súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).

Vo vzťahu k výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol návrh vo veci samej žalobkyňa
poukázala na to, že súd prvého stupňa nezohľadnil, že Národná banka Slovenska nepostupovala
v súlade s princípom právneho štátu, ktorého súčasťou je aj princíp právnej istoty, keď základným

atribútom je istota subjektov práva, že sa voči nim bude zachovávať právo, a teda orgány verejnej
moci budú vo vzťahu k nim postupovať v súlade s ústavou a platnými právnymi predpismi, t. j., že ich
postup bude zo strany subjektov práva predvídateľný. Uviedla, že sa spoliehala, že nedôjde ku škode
na jej úkor, pretože vychádzala z garancie Národnej banky Slovenska ako orgánu dohľadu a nemohla
predpokladať, že dohľad nad Prospektom investície je podľa Národnej banky Slovenska len formálny,

resp., že takýto je jeho obsah podľa výkladu žalovanej , pretože zákon o dohľade takýmto spôsobom
obsah dohľadu nad Prospektom investícií nedefinoval. Postup Národnej banky Slovenska bol preto
svojvoľný v neprospech každého, ktorý sa na žalovanú z hľadiska stability a ochrany investície spoľahol.
Argument žalovanej , že upozornila R., že vykonáva dohľad nad činnosťou R.a ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt podľa ust. § 135 ods. 1 zák. č. 566/2001 Z. z., ale nie dohľad

nad celkovou činnosťou R.Ž. posúdila ako úplne irelevantný, nakoľko nemohla mať o takto zúženom
dohľade orgánu vedomosť. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa o tom, že neexistuje príčinná
súvislosť medzi škodou a porušením zákonných povinností Národnou bankou Slovenska, spočívajúcou
v nesprávnom výkone dohľadu, ktorým bol porušený zák. č. 566/2001 Z.z.. Za obzvlášť nepochopiteľný
žalobkyňa považovala záver súdu prvého stupňa, že sa mala viac starať o svoje záležitosti v rámci

zásady "právo patrí bdelým", nakoľko ku škode došlo v rámci porušenia zákonnej povinnosti banky
vykonávať zákonom stanovené povinnosti dohľadu a nie v dôsledku toho, že nebola "bdelá" s tým, že
jej nepatrili ani zákonom stanovené právomoci dohľadu nad činnosťou R., ani obchodníka s cennými
papiermi, ktorými by mohla zabezpečiť dodržiavanie zákona o cenných papieroch, resp. sankciami,
k dodržiavaniu zákona porušujúci subjekt donútiť. Uviedla, že povinnosťou Národnej banky Slovenska

podľa ust. § 137 ods. 2 Zákona o cenných papieroch je a bolo zisťovanie a vyhodnocovanie informácií
a podkladov o skutočnostiach, ktoré sa týkajú dohliadaných subjektov a ich činností. Podľa ust. § 135
ods. 1 Zákona o cenných papieroch ( platného v tomto znení od 1. mája 2007 ) R. ako vyhlasovateľ
verejnej ponuky majetkových hodnôt, ako aj obchodník, patrili a patria k povinne dohliadaným subjektom
zo strany Národnej banky Slovenska napriek tomu, že žalovaná v priebehu celého konania tvrdila

opak - preto mala Národná banka Slovenska zisťovať všetky informácie a podklady o dodržiavaní,
resp. nedodržiavaní povolení na činnosť vydaných Národnou bankou Slovenska R. (Prospekt investícií,
vydaný vtedajším Úradom pre finančný trh a následne pravidelne kontrolovaný Národnou bankou
Slovenska) a obchodníkovi s cennými papiermi. Povinný zákonný dohľad zo strany Národnej banky
Slovenska je dokonca koncipovaný tak široko, že má zisťovať informácie a podklady aj o iných rizikách,

ako tých vyplývajúcich z povolení na činnosť, vrátane rizík, ktorým sú vystavené dohliadané subjekty
a v rámci nich aj R. činnosťou obchodníka, ako i vrátane rizík, ktoré mohli viesť k ohrozeniu záujmov
klientov dohliadaných subjektov, teda aj žalobkyne. Poukázala na skutočnosť, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C/206/2011 bolo výpoveďou svedka I.. S. T., K.. preukázané,
že Národná banka Slovenska už v roku 2007 pri kontrole DD. zistila, že z hľadiska rizikovosti portfólia

má nedostatočne rozložené portfólio, ktoré bolo tvorené zmenkou jediného emitenta, a to spoločnosti
K. W., J.. P.., ktorý v tom čase akcionársky vlastnil obchodníka s cennými papiermi, t.j. že R. malo
všetky peňažné prostriedky získané od žalobcov investované v subjekte personálne a majetkovo
prepojenom s obchodníkom a R.. Národná banka Slovenska sa po zistení o rizikovosti portfólia R.auspokojila s takou nápravou stavu, že toto portfólio bolo po vytknutí zo strany banky rozložené namiesto
jednej do troch zmeniek, a to zmeniek vystavených spoločnosťou K. W. J.. P.., K. D., P..D..G.. J. Y. U.
P..D..G.., pričom posledné dve spoločnosti boli opäť 100 % dcérskymi spoločnosťami K. W., J..P.. a

vo všetkých troch spoločnostiach bol navyše či už členom predstavenstva alebo konateľom I.. C. Č.,
vtedajší predseda predstavenstva obchodníka. Odvolateľka poukázala ďalej na to, že Národná banka
Slovenska naďalej akceptovala stav, že celé portfólio R. je rozložené a investované do prepojených
subjektov s K. W. J..P.. a obchodníkom a napriek tomu, že vydala právoplatné sankčné rozhodnutie
voči obchodníkovi ( v ktorom konštatovala, že obchodník s cennými papiermi vo svojej činnosti, pre

svojich klientov a v rámci nich aj výslovne pre R.Ž. porušil zákon o cenných papieroch vo viacerých
podstatných ohľadoch) ani po vydaní tohto rozhodnutia okrem udelenej pokuty vo výške XX.XXX eur
nevyužila svoje kompetencie v zmysle zákona o cenných papierov a neprijala žiadne následné kontrolné
alebo významnejšie opatrenia (predbežne alebo celkom zakázať činnosť obchodníkovi alebo družstvu,
resp. zrušiť povolenie na činnosť obchodníkovi alebo udeliť sankcie priamo členom predstavenstva
alebo obchodníka). Následné podcenenie situácie a umožnenie ďalšej činnosti R. aj obchodníka s

cennýmipapiermivyústilovroku2010donedostupnostiním vloženýchprostriedkovdoR.,pričombanka
svojou nečinnosťou a ľahostajným prístupom k svojim kompetenciám zapríčinila aj to, že už nemohol
rozpoznaťrizikosvojejinvestície,resp.,žetútoinvestíciumubankasvojimzanedbateľnýmdohľadomani
v minimálnej možnej miere neochránila. Poukázala ďalej na skutočnosť, že Národná banka Slovenska
tým, že dňa 4. marca 2011 obchodníkovi s cennými papiermi odňala licenciu na činnosť a R. zakázala

činnosť v roku 2011, potvrdila dlhodobé porušovanie zákona o cenných papieroch; z uvedeného vyplýva
tolerovanie porušovania právnych predpisov minimálne od roku 2008 do roku 2011 Národnou bankou
Slovenska.

Odvolateľka ďalej uviedla, že Národná banka Slovenska rozhodnutím zo dňa 30. mája 2011 č. G.-

XXXXX-X/XXXX ( právoplatným dňa 18. júla 2011) zakázala Družstvu predaj majetkových hodnôt
z dôvodu neaktuálnosti Prospektu investícií s tým, že Národná banka Slovenska ustálila trvanie
neaktuálnosti U. až od mája 2010 účelovo, nakoľko údaje zahrnuté do U. boli v skutočnosti neaktuálne
dlhodobo pred májom 2010, spätne k 31. decembru 2006, kedy došlo v sídle Národnej banky Slovenska
dňa 27. augusta 2007 k stretnutiu s poverenými členmi predstavenstva R. za účelom prerokovania

nezrovnalostí a problémov v jeho činnosti . Údaje o subjektoch, s ktorými je R. majetkovo prepojené boli
neaktuálne minimálne od 1. októbra 2009 a údaje o majetkových aktívach, ktoré sa majú nadobudnúť
z peňažných prostriedkov nadobudnutých na základe verejnej ponuky majetkových hodnôt a základné
strategické zámery podnikateľskej činnosti R. boli neaktuálne už k 31. decembru 2006. Z uvedeného
vyplýva, že R. svojim konaním porušovalo ust. § 129 ods. 3 v spojení s § 128 ods. 1 písm. b), c) a h) a §

125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zákona o cenných papieroch od 31. decembra 2006, avšak Národná
banka Slovenska voči R. úradne zasiahla až v máji 2011 ( zákazom činnosti ). Žalobkyňa konštatovala,
že existujúce konkurzné konanie samo osebe nevylučuje možnosť podať veriteľom, ktorý si prihlásil
svoju pohľadávku do konkurzu, návrh na náhradu škody proti štátu a nerobí takýto návrh predčasným,
pretože je povinnosťou súdu v konaní o náhradu škody skúmať, či aktuálny stav konkurzného konania

objektívne vylučuje možnosť uspokojenia žalobkyne ako veriteľa v konkurznom konaní a ak áno, v
akom rozsahu. Súd pri tomto hodnotení dokonca nemá čakať až na konečné rozvrhové uznesenie
konkurzného súdu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. apríla 2012, sp.zn.
29Cdo/4968/2009), ale je povinný zohľadniť už napr. správy ustanoveného správcu konkurznej podstaty
o stave daného konkurzu - preto žiadna platná právna norma neumožňuje vysloviť záver o predčasnosti

podania návrhu a to ani vtedy, ak žalobkyňa doposiaľ nemala možnosť vymôcť plnenie od subjektu,
ktorý jediný je podľa názoru žalovanej a prvostupňového súdu povinný mu dané plnenie vrátiť .
Zákon č. 514/2003 Z. z. nevyžaduje žiadne predchádzajúce vysporiadanie súkromnoprávnych vzťahov,
ale naopak, pripúšťa regresnú náhradu. Ak by prebiehajúce konkurzné konanie vylučovalo podanie
občianskoprávnej, či inej žaloby o náhradu škody, potom by zákon o konkurze a reštrukturalizácii fakticky

suspendoval Občiansky zákonník, zákon o zodpovednosti za škodu, ako i Trestný zákon v platnom
znení, a to až do doby právoplatného skončenia konkurzného konania. Súčasne by to znamenalo,
že občianskoprávna zodpovednosť, zodpovednosť štátu, či trestnoprávna zodpovednosť je subsidiárna
voči zodpovednosti úpadcu podľa zákona o konkurze. Odvolateľka ďalej uviedla, že z písomného
vyjadrenia správcu konkurznej podstaty o stave konkurzu zo dňa 20. augusta 2013 vyplýva, že v

konkurznej podstate nie sú žiadne prostriedky, celý majetok je tvorený hypotetickými pohľadávkami z
neukončených súdnych sporov proti Národnej banke Slovenska, Garančnému fondu investícií, či U.
K. V. a iným žalovaným, a preto aktuálny stav konkurzu vylučuje jej možnosť svoju pohľadávku z
konkurzu uspokojiť. V odvolaní napokon poukázala na závery uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. 6 MCdo 11/2010 a na to, že zo zápisníc o pojednávaní pred
prvostupňovým súdom vyplýva, že listinné dôkazy vyžiadané prvostupňovým súdom, resp. predložené
účastníkmi konania neboli v značnom počte a rozsahu riadne vykonané spôsobom podľa § 129 ods.

1 O.s.p..

Žalovaná vo vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne navrhla rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti ako vecne a právne správne potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa pri konaní v prejednávanej
veci postupoval maximálne zodpovedne, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom spoľahlivého

zistenia skutkového stavu, riadne zabezpečil listiny aj z iných súdnych konaní a v konečnom dôsledku
mal v spise k dispozícii všetky pre vec podstatné a rozhodujúce písomné listinné dôkazy, či už
predložené žalobkyňou alebo žalovanou. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
dostatočne správne zistil skutkový aj právny stav veci , pričom z jeho činnosti mu boli známe aj iné
dôležité skutočnosti ( § 121 O.s.p.), pretože na prvostupňovom súde už od 2. júla 2012 pravidelne
prebiehajú konania v skutkovo a právne analogických veciach. Žalovaná vo vyjadrení zopakovala

svoje počas konania prezentované tvrdenia k skutkovo a právne podstatným skutočnostiam týkajúcim
sa daného prípadu a uviedla, že žalobkyni doposiaľ nevznikla žiadna škoda a nie je možné ani odhadnúť,
v akej výške a kedy v budúcnosti jej eventuálne vznikne, pretože vznik samotnej škody a jej výška
závisí od výsledku konkurzného konania PDSI. K námietke žalobkyne o riadnom nevykonaní listinných
dôkazov uviedol, že zo zápisnice z pojednávania súdu jasne vyplýva skutočnosť, že súd oboznámil

(vykonal) jednotlivé dôkazy nachádzajúce sa v súdnom spise, pričom pri ich oboznamovaní presne
špecifikoval o aké doklady išlo a oboznámil ich obsah. Zo zápisnice z posledného pojednávania
jednoznačne vyplýva, že súd oboznámil prítomných s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
predmetnej veci a to po súhlase oboch zástupkýň účastníkov konania oboznámením s podstatnými
náležitosťami listinných dôkazov. Postupom podľa § 164 O.s.p. podala žalovaná návrh na opravu

zjavne pisárskych chýb v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa na str. 18 a str.19 v časti, v ktorej
nesprávne uviedol hodnotu ( výšku ) členského podielu žalobkyne.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo

potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120 ods. 1 O.s.p.)

z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj
náležite a veľmi podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci

skutkový stav , sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadnevadymajúcezanásledoknesprávnerozhodnutievoveci, vcelomrozsahuposkutkovejaprávnej
stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého výroku rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol žalobu uplatnenú žalobkyňou na náhradu škody spôsobenej
jej nesprávnym úradným postupom Národnej banky Slovenska ( ďalej " NBS ") pri výkone dohľadu nad

Podielovým družstvom Slovenské investície ( ďalej " R. "), v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam, ktoré odvolateľka
zopakovala v odvolaní podanom proti rozsudku; z uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody
napadnutého rozhodnutia v tejto časti, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p.
na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody je v danom prípade ust.
§ 9 zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom má povahu objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá je založená na súčasnom (kumulatívnom) splnení troch
podmienok, ktorými je nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Prvotnou podmienkou pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom je existencia nesprávneho úradného postupu, ktorý zákon č. 514/2003 Z. z. v ustanovení §
9 bližšie vysvetľuje tak, že za nesprávny úradný postup je potrebné považovať aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa konkrétnych okolností
toho - ktorého prípadu, môže však ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého
štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených
právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku vyplývajúceho z povahy,
funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť

do najmenších podrobností a jeho správnosť je potrebné posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu
ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho
vydanie, keďže znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho
činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote zodpovedajúcej právu na prejednanie

veci bez zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).

Ani vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon
č. 514/2003 Z. z. nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah

príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a škodou vzťah príčiny a následku.
Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva, pričom otázka
príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v
konkrétnych súvislostiach. Právnym posúdením je vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a
akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku

zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková
ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ
vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní
príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať príčinu, ktorá ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť

ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná(samajenásledkomniečoho)akaždýňouspôsobenýnásledoksastávapríčinouďalšiehojavu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;

nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.

Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) je podstatným prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty.

Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) a
vznik škody boli v logickom slede (nexus = spojenie, súvislosť, sled), teda, aby protiprávne konanie
bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí iba pravdepodobnosť
príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencii; príčinnú súvislosť treba vždy preukázať.
Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy

v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez
ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha (test conditio sine qua non spoločný pre
takmer všetky právne systémy Európskej únie), či by škodlivý následok nastal bez konania škodcu. Ak
by tomu tak bolo, príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti,príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a
skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda
by bez tejto príčiny nebola nastala. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci

vymedzenie medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v konaní nebol preukázaný nesprávny
úradný postup zo strany Národnej banky Slovenska pri vykonávaní dohľadu nad činnosťou R.. V danom

prípade nie je sporné, že NBS bola povinná vykonávať dohľad nad činnosťou R. ako vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt, v konaní však bol sporný rozsah tohto dohľadu. Treba vziať do
úvahy, že až od účinnosti novelizovaného ust. § 129 ods. 3 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zákona č.
566/2001 Z.z. vykonaná zákonom č. 129/2010 Z.z.), teda až od 1.6.2010, boli povinnosti vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt rozšírené tak, že R. ako vyhlasovateľ verejnej ponuky majetkových

hodnôt malo zákonom uloženú povinnosť dodržiavať schválený prospekt investície. Teda až od 1.6.2010
mohla NBS dohliadať, či R. dodržiava schválený Prospekt investície. Tiež povinnosť aktualizovať
Prospekt investície v zmysle § 125c ods. 1 v spojení s § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z.
bola vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt stanovená až od 1. 1. 2009 na základe
novelizovaného ust. § 127 ods. 4 zák. č. 566/2001 Z.z. (novela zák. č. 566/2001 Z.z. vykonaná zákonom

č. 558/2008 Z.z). Počas celej doby od vyhlásenia verejnej ponuky majetkových hodnôt zodpovedal
investorom za pravdivosť a úplnosť údajov v Prospekte investície štatutárny zástupca vyhlasovateľa
verejnej ponuky majetkových hodnôt (§ 128 ods. 1 písm. h/ zák. č. 566/2001 Z.z. pokiaľ ide o rizikovosť
portfólia, zák. č. 566/2001 Z.z. neukladal vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt, a teda
ani R.u, žiadne povinnosti v oblasti rozloženia rizík, na rozdiel od iných dohliadaných subjektov, napr.

správcovských spoločností pre kolektívne investovanie). Preto tieto neexistujúce povinnosti R. nemohla
NBS kontrolovať. NBS nevykonávala dohľad nad finančnými ukazovateľmi R.a ako sa mylne domnieva
žalobkyňa. NBS mohla podľa platnej právnej úpravy kontrolovať len to, či R. plní informačné povinnosti
v zmysle ust. §§ 126 až 130 zák. č. 566/2001 Z.z. V tejto súvislosti treba poukázať i na to, že žalobkyňa
si musela byť vedomá toho, že s jej investíciou je spojené riziko a že doterajší alebo propagovaný výnos

nie je zárukou budúcich výnosov (ust. § 129 ods. 1 písm. b/ zák. č. 566/2001 Z.z. v znení platnom do
21.7.2013; § 126 až 130 boli zo zákona č. 566/2001 Z.z. vypustené novelou vykonanou zákonom č.
206/2013 Z.z. účinným dňa 22.7.2013). Ak si toho žalobkyňa vedomá nebola, nemožno to pričítať na
ťarchu Národnej banky Slovenska v zmysle zásady, podľa ktorej neznalosť zákona neospravedlňuje. To
isté platí aj pokiaľ ide o argumentáciu žalobkyne, že o rozsahu dohľadu NBS nad činnosťou R. nemala

vedomosť.

Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkou žalobkyne o povinnosti Národnej banky Slovenska v oblasti
skúmania rizikovosti portfólia R.P., nakoľko zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch neukladal
vyhlasovateľovi verejnej ponuky majetkových hodnôt v tomto smere žiadne povinnosti - preto ani

Národnej banke Slovenska z neho nevyplývala povinnosť, ktorá by jej ako povinnému subjektu takúto
povinnosť ukladala. Je nepochybné, že ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných
práv subjektu, avšak na druhej strane nemožno prehliadnuť, že štát je povinný striktne dodržiavať právo
v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii vo svetle presne zákonom stanovených povinností

Národnej banky Slovenska. Štát by sa nemohol zbaviť zodpovednosti za postup Národnej banky
Slovenska iba v prípade, ak by sa jeho postup ukázal mylným, zasahujúcim do základných práv
žalobkyne, ktorý však nemôže vychádzať z toho, ako takýto postup žalobkyňa vyhodnotila, ale musí
vychádzať výlučne z toho, že nemožno prisúdiť Národnej banke Slovenska pri aplikácii zákonov viac
povinností ako tých, ktoré jej konkrétnym spôsobom zo zákona vyplývajú.

Z obsahu Zmluvy uzavretej medzi R. a obchodníkom s cennými papiermi vyplýva, že jej podstatou
bol výkon finančných operácií za účelom obhospodarovania cenných papierov a iných finančných
nástrojov a iných operácií súvisiacich s riadením portfólia družstva čo v praxi znamenalo, že obchodníks cennými papiermi obchodoval vo vlastnom mene na účet R.. Uvedené znamená, že riziko nieslo
samotné R., ktoré bolo iniciátorom celého obchodu R., ktoré dávalo pokyny na nákup, či predaj toho
ktorého finančného nástroja (článok III bod 1 písm. c/ Zmluvy v spojení s § 5 zák. č. 566/2001 Z.

z. o cenných papieroch). V danom prípade išlo o služby, ktoré R. ako klient obchodníka s cennými
papiermi využívalo na vlastné riziko s vedomím, že ziskovosť uvedených operácií nie je zaručená.
Žalobkyňa si ako členka R.a, ktoré za týmto účelom zhodnocovalo portfólio, musela byť vedomá, že
vývoj na finančných trhoch nemožno s istotou predpovedať a odhadnúť ( čo je podstatným znakom
týchto obchodov prostredníctvom obchodníkov s cennými papiermi). Až do rozhodnutia Národnej banky

Slovenska zo dňa 21. decembra 2010, č. G.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými
papiermi povolenie na poskytovanie investičných služieb, potvrdeným rozhodnutím Bankovej rady
Národnej banky Slovenska zo dňa 1. marca 2011, č. Y. - XXX/XXXX, vykonával obchodník s cennými
papiermi túto činnosť ako regulovanú Národnou bankou Slovenska. Činnosť R., ktorého bol žalobkyňa
v rozhodnom čase členkou, spĺňala znaky investovania s finančnými prostriedkami, disponibilnými za
účelomichzhodnotenia,pričomtátoformanakladaniasvlastnýmmajetkomjespôsobzhodnocovaniana

vlastné riziko, riziko v zmysle neistého výnosu z realizovaného finančného investovania; zodpovednosť
štátu nemôže nahrádzať primárnu zodpovednosť obchodníka s cennými papiermi voči R., či sekundárnu
zodpovednosť R. voči žalobkyni.

Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou žalobkyne o nedostatočných opatreniach Národnej banky

Slovenska na nápravu protiprávneho stavu po zistení závažných pochybení obchodníka s cennými
papiermi pri činnosti voči R. zohľadňujúc aktívny prístup Národnej banky Slovenska k obchodníkovi
s cennými papiermi ( v konaní preukázaný rozhodnutím zo dňa 8. januára 2008, č. G. - XXXX/X/
XXXX, ktorým uložila obchodníkovi s cennými papiermi pokutu vo výške XX.XXX,XX euro, opätovne
rozhodnutím zo dňa 20. augusta 2008, č. G.-XXXX-X/XXXX , ktorým uložila obchodníkovi s cennými

papiermi pokutu vo výške 9.958,18 euro a následne rozhodnutím zo dňa 21. decembra 2010, č.
G.-XXXX-X/XXXX, ktorým odobrala obchodníkovi s cennými papiermi povolenie na poskytovanie
investičných služieb). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa sa nemôže v konaní
domáhať náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu spočívajúcom v takom pochybení
v postupe Národnej banky Slovenska, ktoré sa týka hmotnoprávneho posúdenia veci; hmotnoprávne

pochybenia sa môžu priamo odraziť len v obsahu rozhodnutí Národnej banky Slovenska, keďže za
nesprávny úradný postup nie je možné považovať to, keď výklad zákona, právne posúdenie veci, či
aplikácia zákona na daný skutkový stav zo strany štátneho orgánu sú odlišné od tých, aké očakáva ten
účastník, koho práv či právom chránených záujmov sa má rozhodnutie dotýkať.

Z uvedeného je potom zrejmé, že v konaní nebol preukázaný základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom štátu v zmysle § 9 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorým
je nesprávny úradný postup štátu zastúpeného Národnou bankou Slovenska.

Pokiaľ ide o rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Cdo 4968/2009, na ktorý v odvolaní poukazovala

žalobkyňa, jej interpretácia je nesprávna a zavádzajúca. Predovšetkým tento rozsudok sa týka náhrady
škody, ktorú veriteľom spôsobili osoby povinné podať návrh na vyhlásenie konkurzu tým, že so splnením
tejto povinnosti boli v omeškaní. Okrem toho, Najvyšší súd ČR v odôvodnení uvedeného rozsudku
poukázal na rozhodnutie R 48/2011 týkajúce sa náhrady škody spôsobenej výkonom verejnej moci,
podľa ktorého v prípade prebiehajúceho konkurzu na majetok dlžníka sa posúdenie nedobytnosti

pohľadávky poškodeného ako predpokladu vzniku zodpovednosti štátu sa odvíja odo dňa, keď
poškodený obdržal plnenie na základe právoplatného rozvrhového uznesenia. Uvedený rozsudok sp.
zn. 29Cdo 4968/2009 nepolemizuje so závermi rozhodnutia R 48/2011, ale súčasne berie do úvahy
rozhodnutie R 33/2008, podľa ktorého otázka nemožnosti uspokojenia pohľadávky veriteľa môže byť
zodpovedaná aj skôr než pri rozvrhu (ku ktorému ani nemusí prísť). V tejto súvislosti Najvyšší súd

ČR uviedol, že miera možného uspokojenia veriteľov dlžníka môže byť objasnená už pri vydaní
čiastočného rozvrhu, prípadne pri právoplatnom schválení konečnej správy, ak z nej bude zrejmé, že
dosiahnutý výťažok speňaženia konkurznej podstaty nebude stačiť ani na plné uspokojenie pohľadávok
za podstatou a pracovných nárokov, takže nezaistení veritelia druhej triedy neobdržia pri rozvrhu nič.
Z označeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR nevyplýva záver, že žalobu o náhradu škody proti

štátu možno podať v ktoromkoľvek štádiu konkurzného konania. Z tohto rozsudku Najvyššieho súdu
ČR teda vyplýva, že 1/ predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu je nedobytnosť pohľadávky
poškodeného v tom zmysle, že je zrejmé, že poškodený neobdrží v konkurznom konaní žiadnu
sumu, 2/ to, v akej výške vznikla veriteľovi škoda, možno zistiť už skôr, než pri rozvrhu a to napr.pri vydaní čiastočného rozvrhu, alebo pri právoplatnom schválení konečnej správy. V prejednávanej
veci v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok R. nedošlo k speňažovaniu majetku z podstaty,
preto správca konkurznej podstaty doteraz nemohol podať konečnú správu o speňažovaní majetku z

podstaty a vzhľadom na to nemohlo dôjsť ani k čiastočnému rozvrhu. Za tohto stavu otázka nedobytnosti
pohľadávky žalobkyne nie je vyriešená (nie je celkom zrejmé, že v rámci konkurzného konania
nedostane nič) a vzhľadom na to nemožno ustáliť ani výšku škody. Preto je správny záver súdu prvého
stupňa i v tom , že žaloba bola podaná predčasne.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne namietajúcej okolnosť, že konanie predchádzajúce vydaniu odvolaním
napadnutého rozsudku má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci ,
spočívajúcej vo vykonaní listinných dôkazov v rozpore s ust. § 129 O.s.p. je treba uviesť, že podľa
ust. § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Podľa ust. § 129 ods.1 O.s.p. sa dôkaz listinou
vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta

alebo oznámi jej obsah. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na začatie konania, následné podania
žalobkyne a vyjadrenie sa žalovanej boli vzájomne účastníkom súdom prvého stupňa doručované
pred pojednávaním nariadeným na prejednanie veci samej. Zo zápisnice z pojednávania súdu
nariadeného na deň 11.3. 2014 vyplýva, že v jeho priebehu súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
oboznámením sa obsahom spisu, obsahom prepisu CD nosiča a čítaním výpovedí svedkov zo zápisníc

sp.zn. 7C/194/2011, 7C/206/2011, 19C/56/2011. Uvedené znamená, že žalobkyňou vytýkané procesné
pochybenie súdu prvého stupňa o riadnom nevykonaní dokazovania nevyhnutného k preukázaniu
rozhodujúcich skutočností spôsobom uvedeným v § 129 ods.1 O.s.p. nebolo odvolacím súdom zistené.

Pokiaľ súd prvého stupňa na str. 18,19 napadnutého rozsudku uviedol nesprávnu výšku členského

podielu žalobkyne vo výške 8.838,91 euro ( správna výška je XXX euro ), táto nesprávnosť nemala za
následok nesprávne právne a skutkové posúdenie veci súdom prvého stupňa ( § 212 ods. 3 O.s.p.).

Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním
( vrátane správneho výroku o trovách konania pred súdom prvého stupňa ) podľa § 219 ods.1,2 O.s.p.

ako vecne a právne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
a ich náhradu úspešnej žalovanej nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 8.7.2014, č.k. 18C/190/2011 - 268 uložil žalobkyni povinnosť
v lehote 15 dní od doručenia zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 20 euro v zmysle
pol. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa navrhujúc, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zrušil a konanie o vyrubenie súdneho poplatku zastavil. S odkazom na ust. §
18ca zák. č. 71/1992 Zb. mala za to, že nie je povinná poplatok za odvolanie zaplatiť .

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa§2ods.4vetaprvázák.č.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,
v odvolacom konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov,poplatkovápovinnosťvznikápodanímnávrhu,odvolaniaadovolaniaalebožiadostinavykonanie
poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1,2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,

sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku alebo pevnou sumou.

Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok
podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Návrhy (odvolania, dovolania)sa spoplatňujú ku dňu ich podania a podľa sadzobníka súdnych poplatkov, účinného ku dňu podania
návrhu.

Podľa položky 1 bod 3 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch v platnom znení, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci
samej.
Z hore citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo
konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry

uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto
zákona. Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je
to v sadzobníku výslovne uvedené (§ 1 ods. l, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov; ďalej len zákon). Poplatníkom je navrhovateľ
poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. V odvolacom konaní je
poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatková povinnosť

vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak
je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ, dovolateľ (§ 5 ods. l písm. a/ zákona). Ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v dovolacom konaní vo veci samej (§ 6 ods. 2 veta prvá, druhá zákona).

Podľa Položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov v znení účinnom od 1.10.2012 za podanie návrhu
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom je určená osobitná sadzba v sume XX eur.

Podľa § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. v znení účinnom od 1.10.2012, z úkonov navrhnutých alebo za

konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa
stanú splatnými po 30.09.2012.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb., bola do
sadzobníka vložená novelou zák. č. 71/1992 Zb. vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z., ktorý nadobudol

účinnosť dňa 1.10.2012. Súčasne bol touto novelou do zákona č. 71/1992 Zb. vložený § 18ca, podľa
ktorého z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.9.2012 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 30.9.2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012. Konanie o náhradu
škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. nebolo do 30.9.2012 uvedené v Sadzobníku súdnych poplatkov.

Podľa názoru odvolacieho súdu je v danom prípade žalobkyňa povinná zaplatiť poplatok za odvolanie.
Berúc v úvahu hore citované ustanovenia, žalobkyňa by nebola povinná zaplatiť poplatok za odvolanie
iba v prípade, ak by odvolanie podala pred 30. septembrom 2012. V posudzovanej veci bolo odvolacie
konanie začaté po 01.10.2012, preto žalobkyni vznikla povinnosť zaplatiť poplatok za podané odvolanie
podľa zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania odvolania; výška poplatku za

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa je v rovnakej sadzbe ako poplatok z návrhu na začatie
konania (po 01.10.2012). Skutočnosť, že v Sadzobníku nie je uvedená povinnosť zaplatiť poplatok za
odvolanieprotirozsudkusúduprvéhostupňavydanéhovkonaníonáhraduškody,náhradunemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je pri posudzovaní poplatkovej povinnosti žalobkyne bez právneho
významu.

Pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je od 1.10.2012
oslobodené od súdnych poplatkov ( zákonom č. 286/2012 Z.z. bolo zo zákona č. 71/1992 Zb. vypustené
ust. § 4 ods. 1 písm. k/ ).

Na základe uvedeného, odvolací súd označené uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 O.s.p. ako
vecne a právne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.