Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/922/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514209353
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7514209353.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu ZH Kredit, s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanej I. F.B., S.A. XX, o zaplatenie 109,14 istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu 15C/206/2014-43 z 8.9.2014 Okresného súdu Košice-okolie

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie.

Konanie z a s t a v u j e a po právoplatnosti uznesenia postúpi vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Žillova 2, Bratislava, IČO: XX XXX XXX

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) konanie zastavil a žalovanej náhradu
trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa návrhom z 26.5.2014 domáhal vydania
platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 109,14 € s príslušenstvom z

dôvodu, že žalovaná si nesplnila svoju zákonnú povinnosť a do dňa podania predmetnej žaloby na
začatie konania neuhradila dlžné poistné za zdravotné poistenie. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu,
že predmetné konanie je ex lege oslobodené od platenia súdneho poplatku za podanú žalobu na začatie
konania v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len ZoSP) a výzvou z 12.8.2014, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi
žalobcu 19.8.2014 vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 16,50 € za podanú žalobu

v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka ZoSP. Za týmto účelom (zaplatenie súdneho poplatku) bola
žalobcovi poskytnutá 10 dňová lehota, pričom bol riadne poučený, že ak poplatok nebude v určenej
dobe zaplatený, súd konanie zastaví. Lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula dňa 3.9.2014.
Citujúc § 10 ods. 1 ZoSP konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku za návrh zastavil, pričom uviedol,
že predmetné konanie, v ktorom žalobca vystupuje ako obchodná spoločnosť ZH Kredit, s.r.o. nie je
konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti, resp. zdravotného poistenia. Takéto konanie nie

je a ani nemôže byť oslobodené od platenia súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania v
zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. c) ZoSP. Uviedol, že týmto postupom dochádza k obchádzaniu
ZoSP, v snahe vyhnúť sa poplatkovej povinnosti pri podaní žaloby, pričom už samotná skutočnosť
prípadného oslobodenia od platenia súdneho poplatku bez zrejmého legitímneho cieľa zvýhodňuje
žalobcu pri jeho podnikateľskej činnosti oproti ostatným subjektom a výrazne zasahuje do hospodárskej
súťaže a narúša princíp trhového hospodárstva. Výrok o trovách konania oprel o § 146 ods. 2, prvej vety

O.s.p., a keďže žalovanej žiadne trovy nevznikli a ani žiadne trovy priznať nežiadala, rozhodol tak ako
je uvedené v druhom výroku tohto rozhodnutia.

Uznesenie napadol včas odvolaním žalobca s odôvodnením, že súd nesprávne vec právne posúdil tým,
že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/), jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/) a účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/). Uviedol, že súd vyzval žalobcu,aby do 10 dní odo dňa doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu, vyčíslený podľa
položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Výzva"). Žalobca sa k Výzve vyjadril,
pričom dal súdu do pozornosti, že predmetom tohto súdneho konania je vymoženie dlžného poistného

na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania a zdôraznil, že predmetné konanie je konaním vo veci
zdravotného poistenia, ktoré je zo zákona vecne oslobodené od súdneho poplatku (ust. § 4 ods. 1 písm.
c/ ZoSP). Svoju argumentáciu doplnil o súdne rozhodnutia krajských súdov, ktorými boli zrušené tie
uznesenia okresných súdov, ktorými mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdne poplatky v iných súdnych
konaniach, pričom sa jednalo o také konania, ktoré boli v merite veci skutkovo obdobné a po právnej

stránke totožné. Namietol, že uznesenie je výsledkom svojvôle VSÚ pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu, ktorý mylne uviedol, že predmetné konanie nie je konaním vo veci zdravotného poistenia a
teda konanie nemôže byť oslobodené od platenia súdneho poplatku v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm.
c/ ZoSP, že žalobca je obchodnou spoločnosťou a zo žiadneho z predmetov podnikania nevyplýva
činnosť, ktorou by bolo poskytovanie zdravotnej starostlivosti, resp. zdravotného poistenia. Poukázal
na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/275/2010 z 21.12.2010 a uviedol, že predmetné

konanie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, pretože nie osoba žalobcu alebo veriteľa je
právnym dôvodom na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Napadnuté rozhodnutie nerešpektuje
vyššie uvedený, ustálený právny názor Najvyššieho súdu SR, odchýlil sa jednoznačnej judikatúry súdov
a neuviedol jediný dôvod podporujúci jeho ojedinelý právny záver, podľa ktorého predmetné súdne
konanie nie je konaním vo veci zdravotného poistenia. Zdôraznil, že ak je samotné súdne konanie

oslobodené od platenia súdnych poplatkov, tak je absolútne nedôvodné a nadbytočné skúmať, či je
žalobca ešte aj osobne oslobodený od platenia súdnych poplatkov (ust. § 4 ods. 2). Uloženie povinnosti
zaplatiť súdny poplatok v konaní ex lege oslobodenom od súdnych poplatkov je v priamom rozpore
s ust. § 4 ods. 1 písm. c/ ZoSP a súd žalobcu núti plniť takú povinnosť, ktorú podľa zákona nie je
povinný plniť a neprípustne rozširuje prípady vzniku poplatkovej povinnosti. Na podporu svojho tvrdenia

poukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.4Cdo/39/2007z29.03.2007.Namietol,ženapadnuté
rozhodnutie je vnútorne rozporné a protirečiace si, keď súd tvrdí, že konanie nie je konaním vo veci
poskytovania zdravotnej starostlivosti a teda nie je splnená zákonná podmienka na oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov, avšak na druhej strane konštatuje, že samotná skutočnosť prípadného
oslobodenia od platenia súdneho poplatku bez zrejmého legitímneho cieľa zvýhodňuje žalobcu pri

jeho podnikateľskej činnosti oproti ostatným subjektom a výrazne zasahuje do hospodárskej súťaže a
narúša princíp trhového hospodárstva. Nesprávny je právny záver súdu, podľa ktorého sa postúpením
pohľadávky mení jej charakter a poukázal na právnu vetu vyslovenej v Rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 2 Cdo 36/2003 z 24.06.2003 a Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 63/06 z 23.08.2006. Súd
svojim arbitrárnym uznesením zasiahol do ústavných práv žalobcu a nepriznanie práva na oslobodenie

od súdnych poplatkov je v rozpore s čl. 20 ods. 1 v spojení s č1. 13 ods. 3 a 4 ústavy, ako aj s princípom
rovnosti a zákazom diskriminácie, ktorý vyplýva z č1. 12 ods. 1 a 2 ústavy. Navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach vydal rozhodnutie, ktorým zruší výrok, ktorým konanie zastavil (prvý výrok) a vec vrátil súdu
na ďalšie konanie a žalovaného zaviaže na náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie žalobcu
a dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné podľa § 221ods. 1 písm. a/ zrušiť rozhodnutie a §
221 ods. 2 konanie zastaviť a po právoplatnosti postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého patrí.

Z obsahu žalobného návrhu je zrejmé, že žalobca ako postupník uzavrel so správcom konkurznej
podstaty pôvodného veriteľa PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze,
IČO: XX XXX XXX ako postupcom 7.7.2005 Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej
nadobudol pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom návrhu, a to spolu s príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými. Podľa znení ust. § 7 ods. 1,3 (V občianskom súdnom konaní

súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní,
len ak to ustanovuje zákon.), § 103 (Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci.) a 104 ods. 1 (Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať
iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu;
právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.) O. s. p., § 18
ods. 9, § 23 ods. 1, 2, 4 zák. č. 273/1994 Z.z., o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia,o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a
občianskych zdravotných poisťovní (účinné k 1.3.1996, t. j. v čase vzniku povinnosti zaplatiť dlžné
poistné; ďalej len zák. o zdravotnom poistení), § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3, § 85h ods. 1, 2, § 85g ods.

2 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach konštatoval, že predmetom tohto konania je nárok
žalobcu na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa cit. ust. § 23 ods. 2 zákona o
zdravotnom poistení. Z cit. ust. vyplýva zjavný záver, že zákonodarca považoval nárok na zaplatenie
poplatku z omeškania za verejnoprávny nárok, o ktorom autoritatívne rozhodovala zdravotná poisťovňa,
ako predstaviteľ štátnej správy v oblasti zdravotného poistenia a nič na tom nemení ani § 25a ods.11

zák. o zdravotnom poistení (účinný od 1.9.2002 do 1.8.2004), ktorý, o. i. ustanovoval, že od prechodu
práva nakladať s postúpenou pohľadávkou táto stráca charakter pohľadávky príslušnej poisťovne,
pretože toto ust. v čase postúpenia pohľadávky (zmluva bola uzavretá 7.7.2005) nebolo účinné, že
zák. o zdravotnom poistení bol s účinnosťou od 1.11.2004 zrušený a nahradený zák.č.581/04 Z. z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len zák. o zdravotných poisťovniach), ktorý v § 18 oprávnil Úrad vykonávať dohľad

nad verejným zdravotným poistením o. i. tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených
zdravotnou poisťovňu, ak ide o pohľadávky na poistnom, vyplývajúce z neodvedených preddavkov na
poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, že na právne vzťahy
vzniknuté pred účinnosťou cit. zák. zákonodarca pamätal v § 85h ods. 3 (Úrad vydáva platobné výmery
vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného

alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa
nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.), že z cit. ust. vyplýva, že na rozhodovanie o
nárokoch vzniknutých za účinnosti zák. o zdravotnom poistení je po 1.11.2004 príslušný Úrad. Takýto
záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov, podľa ktorého nároky na poistné na zdravotné poistenie,
ako aj nároky na poplatky z omeškania s platbami poistného majú charakter pohľadávok vyplývajúcich

z verejného práva a nie sú nárokmi z práva súkromného a ich charakter sa nezmenil ani tým, že sa
pohľadávky postúpili na iný subjekt. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v
Zbierke pod číslom 8/2005) nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného,
pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia.
Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 102/2011 z 18. apríla 2012,

v ktorom vyslovil právny názor, že právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na
zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistného, je vzťahom
verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v ust. § 7 ods. 1
O.s.p. (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský a
hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 O.s.p. (žiaden zákon neustanovuje, že o

poplatku z omeškania v súvislosti s platením poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec
vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej
časti O.s.p. neprejednávajú a nerozhodujú. Rovnaký záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR 6Rks/1/2010
z 21.4.2010, ktorým v obdobnej veci rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi súdom a
Úradom (uviedol, čo v tomto rozhodnutí o. i. vyjadril a aké zaujal stanovisko, ohľadom námietky Úradu,

že platobné výmery môže vydať len na návrh zdravotnej poisťovne). S ohľadom na uvedené odvolací
súd konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o nároku žalobcu na zaplatenie poistného 109,14 € a
poplatku z omeškania 0,2 % denne počítaný zo sumy 109,14 € odo dňa 9.3.1999 do zaplatenia, keďže
nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok konania a konanie podľa § 104
ods.1 O.s.p. zastavil celom rozsahu. Nedostatok právomoci súdu neumožňuje, aby vo veci o čomkoľvek

rozhodoval, lebo toto mu pre nedostatok právomoci neprislúcha. (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR 3
Cdo 136/96 zo 16.6.1997, Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR 52/1997). Odvolací súd preto zrušil
napadnuté uznesenie, ktorým súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku a sám konanie
zastavil pre nedostatok právomoci vo veci konať a po právoplatnosti súd postúpi vec Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Bratislava, Žellova 2, pretože jedine Úrad môže o žalobnom

návrhu rozhodnúť.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.