Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714214691
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714214691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky P. Z. nar.
X.X.XXXX trvale bývajúcej v C. XXX v súčasnosti v D. XXX zast. advokátkou JUDr. Ivetou Marcinovou
so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Slobody 13, proti odporcovi Z. Z. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v C. XXX zast. advokátom JUDr. Andrejom Adamom so sídlom Advokátskej
kancelárie v Bracovciach 132 v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k mal. H. Z. nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Michalovce, Saleziánov 1 o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Michalovce z 25.2.2015 č.k. 15P273/2014-112 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o výživnom na čas po rozvode pre mal. H. nar. XX.X.XXXX.

Mení rozsudok vo výroku o úprave styku otca s maloletou H. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s
maloletou každú prvú sobotu a prvú nedeľu v mesiaci od 9:00 hod. do 12:00 hod za prítomnosti matky
dieťaťa s tým, že otec v určenom čase prevezme dieťa pred domom, kde matka býva a v určenom čase
vráti dieťa na tom istom mieste.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom z 25.2.2015 č.k. 15P 273/2014-112 manželstvo navrhovateľky P. Z. rod.

A. nar. X.X.XXXX a odporcu Z. Z. nar. XX.X.XXXX uzavreté 27.11.2004 v Reformovanom kostole
v Z. zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu mesta Z. vo zväzku 30 ročník 2004 na strane
236 pod poradovým číslom 301 rozviedol. Na čas po rozvode zveril mal. H. Z. nar. XX.X.XXXX do
osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Odporcu
zaviazalprispievaťnavýživumal.H.230,-€mesačnevždydo20-tehodňatohoktoréhomesiacadopredu
od právoplatnosti rozsudku k rukám navrhovateľky. Upravil styk odporcu s mal. H. tak, že odporca je
oprávnený stýkať sa s mal. každú prvú sobotu v mesiaci od 9.00 do 17.00 hod. za prítomnosti matky v

dome, kde matka s maloletou býva. Účastníkom náhradu trov nepriznal.

Proti výroku rozsudku o výživnom a úprave styku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorým
sa domáhal zmeny výšky výživného pre mal. H. na 150,- € mesačne, prípadne zrušenie tejto časti
rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie a zmeny úpravy styku každú prvú
sobotu v mesiaci od 9.00 hod. do 17.00 hod. tak, že maloleté dieťa v určenom čase prevezme pred

domom matky, kde býva a v určenom čase odovzdá matke na mieste, kde dieťa prevzal. Zdôraznil,
že je invalidný dôchodca z dôvodu hluchoty, a to až 90%-tného postihnutia a nakoľko sa z dôchodku
174,60 € nedalo vyžiť, zamestnal sa v Rakúsku ako pomocná sila v kuchyni v máji 2014, ktorú prácu
chce vykonávať do času, kým mu to dovolí jeho zdravotný stav a zamestnávateľ. Konštatoval, žev zamestnaní, ktoré vykonáva dosiahol priemerný mesačný plat 1.221,-€, ktorý sa javí na pomery
Slovenska ako veľmi dobrý príjem, ale nie na pomery v Rakúsku a po vynaložení potrebných životných
nákladov mu zo zárobku tak veľa nezostáva, aby mohol platiť súdom určené výživné. Konštatoval,

že od vyhlásenia napadnutého rozsudku dobrovoľne prispieva na výživu mal. H. 150,-€ mesačne a
naďalej platí dcére poistné 20,-€ mesačne. Vytkol konajúcemu súdu, že nebral do úvahy, že úver
zobral na zakúpenie načúvacieho prístroja, bez ktorého by nemohol vykonávať ani túto podradnú prácu,
pretože bez prístroja vôbec nepočuje. Rovnako vytkol konajúcemu súdu, že pri rozhodovaní o výživnom
vychádzal z tvrdenia navrhovateľky, že poberá invalidný dôchodok 175,-€ a rodinné prídavky 23,52 €,

hoci z rozhodnutia sociálnej poisťovne (č.l. 66 spisu) vyplýva, že poberá dôchodok 176,70 €. Dodatočne
sa dozvedel, že navrhovateľka v posledných rokoch pracovala na S. v R. H. N. a na S. v R. a toho času
pracuje na S. C.. Na uvedených poštách pracuje ako zástupkyňa počas dovoleniek a práceneschopnosti
pracovníčok uvedených pôšt. Jej príjem z tejto činnosti nepozná, ale tento údaj považuje za dôležitý,
ktorý navrhovateľka zatajila. Vyjadril názor, že aj tieto príjmy by mali mať vplyv na výšku určeného
výživného z jeho strany. Zdôraznil, že súdom upravený styk mu odňal možnosť sa s mal. dcérou

vôbec stretávať, nakoľko dieťa býva aj s matkou u starej matky, ktorá bola jednou z príčin rozvratu ich
manželstva a navyše navrhovateľka pred súdom sa vyjadrila, že mal. dcéru môže vidieť len pri bráne
jej rodičov.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu výrok o výživnom a úprave styku
otca s mal. dcérou potvrdiť ako vecne správne a dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti

o výživnom, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd
prvého stupňa pri rozhodovaní o výživnom pre mal. H. dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa
správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to,

čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku v
napadnutej časti o výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami odporcu uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere
tvorili jeho obranu už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a odporca ani v odvolaní neuviedol
také relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o výživnom pre mal. H. na čas

po rozvode manželstva rodičov. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu
k predmetu odvolacieho konania o výživnom pre mal. H. dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa
správne zistil a následne správne vyhodnotil reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu,
ako aj rozsah odôvodnených potrieb mal. H. a na základe týchto zistení správne rozhodol o rozsahu
jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa,

dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa,
že výživné 230,-€ mesačne pre mal. H., je vzhľadom na zákonné ustanovenia citovaného v odôvodnení
napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady, primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a
možnostiam odporcu a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby mal. H. preukázané
v rozhodnom období, ako aj tú skutočnosť, že odporca nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vo vzťahu

k odvolacej námietke odporcu odvolací súd konštatuje, že výživné pre mal. H. 230,-€ mesačne,
ktoré predstavuje výživné na jeden deň 7,07€, zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletej a
je nepochybné, že práve navrhovateľka dopĺňa zdroj výživy dieťaťa na hranicu prospešnú pre jeho
všestrannýrozvoj,čofaktickyznamená,žepodielnavrhovateľkynavýživnomjeporovnateľnýspodielomodporcu, preto sú bez právneho významu pomery navrhovateľky, ktorá sa navyše o maloleté dieťa
osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť voči nemu zo svojho príjmu.

Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem odporcu nepochybne zistený súdom prvého stupňa aj
po zohľadnení jeho úverovej povinnosti je dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu
vyššieho životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil
svojej maloletej dcére formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú

spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie uvedených dôvodov
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výživnom pre mal. H. na čas po
rozvode manželstva rodičov podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2
O.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba doplnil ďalšie dôvody.

Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1).

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa
rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk s maloletým dieťaťom
v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 3 citovaného
zákonného ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého

dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.

Odvolací súd na základe odvolania odporcu preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom
výroku o úprave styku aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.

Pokiaľ ide o úpravu styku, súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru upraviť styk otca s mal. H.
autoritatívnym rozhodnutím súdu, ale nesprávne určil jeho rozsah, pretože nezodpovedá usporiadaniu

pomerov v rodine a predovšetkým záujmom maloletého dieťaťa so zreteľom na pretrvávajúce konfliktné
vzťahy medzi rodinou navrhovateľky a odporcom, ako to vyplýva zo skutkového stavu nepochybne
zisteného súdom prvého stupňa. Odvolací súd poznamenáva, že právo rodiča, ktorému nebolo
dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z jeho základných práv. Vzťah
dieťaťa a rodiča je prirodzeným biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit

spolupatričnosti nielen so svojou matkou, ale aj so svojím otcom, pretože len ich vzájomné pozitívne
pôsobenie v rámci výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné pôsobenie
len zo strany jedného rodiča má spravidla za následok nedostatky správania myslenia dieťaťa. Rodič,
ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri
výchove dieťaťa danú mu v ustanovení § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý

maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku
s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením
dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k tomuto rodičovi. Právo styku rodiča s dieťaťom korešponduje
právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie
jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a

8 Dohovoru o právach dieťaťa. Zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo
na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, to znamená počas pracovných dní, školského
roka, ako aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením
styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ustanovení § 25 ods. 3 Zákona o
rodine. Ak oprávnený rodič sa vie o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to

vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to, aby bol tento styk akokoľvek
obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Ak súd nezistí také okolnosti v
správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností,
nemôže byť ani odmietanie dieťaťa samé o sebe dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku. Právenaopak, v takomto prípade musí súd zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľu jeho riadnej
výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa vytvoril a následne prehlboval vzťah medzi
rodičom a dieťaťom, resp. aby sa narušený vzťah obnovil. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového

stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k záveru, že mal. H. nepociťuje negatívne emócie voči
odporcovi, ale nemá k nemu vytvorený blízky citový vzťah a odporca vo vzťahu k dieťaťu nemá žiadne
praktické skúsenosti v otázkach starostlivosti o dieťa, preto prítomnosť navrhovateľky počas styku je v
záujme dieťaťa, nakoľko je najbližšie k dieťaťu a najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície a
dáva možnosť pružnejšieho zásahu navrhovateľky v prípade nepredvídaných okolností. Je však nutné

zdôrazniť, že navrhovateľka je povinná maloletú na styk pripraviť a svojim verbálnym, ale aj neverbálnym
prejavom ju vo vzťahu k odporcovi podporovať, usmerňovať a organizovať program maloletej spolu
s odporcom predovšetkým so zreteľom na záujem dieťaťa, pretože ničím nepodložené výhrady voči
odporcovi, ako k bývalému partnerovi, pôsobia na vzájomný vzťah otca a dcéry kontraproduktívne.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd upravil styk odporcu s maloletou dcérou za prítomnosti navrhovateľky
(matky dieťaťa), rozšíril frekvenciu stretnutia na prvú sobotu a prvú nedeľu v mesiaci a skrátil interval

stretnutia na tri hodiny, ktorý čas predstavuje pre deti vo veku maloletej limit ich schopnosti koncentrácie
a plnej vigiláncie. Odvolací súd dodáva, že takto upravený styk odporcu s maloletou je len dočasnou
úpravou, čo znamená, že po iniciálnej fáze styk odporcu s maloletou môže byť iba prospešný pre
dieťa a jeho zdravý emocionálny osobnostný vývin a neohrozuje zdravý psychický vývin dieťaťa. Naše
právne predpisy vytvárajú odporcovi dostatočný priestor na to, aby sa včas mohol domáhať zmeny tohto

rozhodnutia v prípade, ak zistí, že sa jeho vzťah s maloletou prehĺbil do tej miery, že umožňuje rozšírenie
ichstykuresp.stykbezprítomnostinavrhovateľky(matkydieťaťa).Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o úprave styku odporcu s maloletou dcérou
zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia, pričom zároveň apeluje
na navrhovateľku, že jej povinnosť pripraviť maloletú na styk neznamená len to, že jej pripraví osobné

veci, resp. ju oblečie, ale že ju na styk s odporcom pripraví tak, že si stretnutiam prispôsobí vlastný
program aj režim maloletej, a že ju pripraví aj po psychickej stránke tak, aby sa maloletá na neho tešila.
Práve takáto forma úpravy styku odporcu s maloletou dcérou lepšie zohľadňuje doterajší vzťah maloletej
k odporcovi, jej vývinové potreby a spôsob usporiadania súčasných vzťahov v rodine.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.