Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/2/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015200029
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015200029.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: U.. U. F., V. 4, XXX XX V., proti žalovanému: Ústredie
práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním označeným ako ,,Komplexná štrasburská žaloba na rozhodnutie Úradu práce č. BA4/ÚSZ/
ZAM/2014/14235/209278 zo dňa 15.8.2014“, doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.01.2015
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti predmetného rozhodnutia a taktiež rozhodnutia
o odvolaní žalobkyne č. 2014/104644/30688/OPČSSZ zo dňa 25.11.2014, ktorým žalovaný zrušil

rozhodnutie zo dňa 15.08.2014 a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Na základe rozhodnutia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. BA4/ÚSZ/ZAM/2014/14235/209278 zo dňa
15.08.2014 bola žalobkyňa v zmysle § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm. c) zákona č. 5/2004 Z.z.
o službách zamestnanosti dňom 12.08.2014 vyradená z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Uznesením č.k. 1S/2/2015-10 zo dňa 10.02.2015, ktoré si žalobkyňa prevzala dňa 03.03.2015, bola

tunajším súdom vyzvaná, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia uvedeného uznesenia doplnila svoju
žalobu o žalobné dôvody, resp. v čom vidí nezákonnosť (nesprávnosť) rozhodnutia, alebo postupu
správneho orgánu s uvedením konkrétnych ustanovení zákona, ktoré mal správny orgán porušiť a
taktiež, aby doplnila správne znenie konečného návrhu (petitu). Súd zároveň žalobkyňu poučil o
právnych následkoch nedoplnenia žaloby v stanovenej lehote.

Na základe žalôb súdy v správnom súdnictve prejednávajú prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249
ods. 2 O.s.p. zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu, v

ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký návrh robí.

Zákon kladie na obsah žaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1), tak aj podmienky
osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 O.s.p.. Žaloba musí preto obsahovať
označenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých účastníkov konania aj účastníkov konania
pred správnym orgánom (včítane osôb zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov, ktoré

žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov) a žalobné dôvody. Zo žaloby
musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho tvrdeniapodľa § 247 ods. 1 O.s.p., že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd
nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody, ani sám nevyhľadáva ďalšie možné
vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je predovšetkým zákonnosť

rozhodnutia(nieibajehovecnásprávnosť)mávčasné,správneaúplnéformulovaniežalobnýchdôvodov
zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že podľa
§ 250h O.s.p. je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej
lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nemá možnosť požadovať odpustenie
zmeškania tejto lehoty. Je žiaduce pripojiť k žalobe aj odpis napadnutého rozhodnutia.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p., ako aj súdnej judikatúry a ustálenej súdne
praxe (bližšie napr. ZSP 1/1997, R 64/1998, ZSP 8/1998, R 58/2001, R 95/2004, ZSP
5/2005) treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu,
že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach, pričom musí ísť o
subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri

vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych
predpisov, či už hmotného alebo procesného práva. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol
porušený. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie
alebojehočasťodporujekonkrétnemuvšeobecnezáväznémuprávnemupredpisuatototvrdenieprávne
odôvodniť. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.

Nedostatok žalobcovho tvrdenia, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený zákon alebo iný
právny predpis, predstavuje vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu v zmysle ustanovenia §
250d ods. 3 O.s.p.. Za nedostatok žaloby sa považuje aj púhy (jednoduchý) odkaz na námietky, ktoré
žalobca vzniesol v správnom konaní, napríklad v rámci kontroly, dozoru alebo v správnom odvolaní.
Taktiež je neprípustný odkaz na dôvody inej súdnej žaloby.

Ako je už spomenuté vyššie, súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h O.s.p. viazaný a nemôže ho
prekročiť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca

nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých
preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, s výnimkou, ak
zrušuje rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 O.s.p..
V konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. musí žalobca obsahovať aj konečný návrh výroku o
zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci žalovanému správnemu orgánu.

Podľa ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala
oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť
predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil
a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak

žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Za tých to okolností Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žaloba žalobkyne trpí závažnými
nedostatkami, ktoré bránia jej vecnému prejednaniu a tieto nedostatky ani na konkrétnu a podrobnú
výzvu súdu neboli odstránené. Nakoľko súd je rozsahom žaloby viazaný a nemôže obsah žaloby

nahradiť ani doplniť, ani si toto doplnenie žalobkyňa nemôže vyhradiť až na ústne pojednávanie vo veci
(§ 250h ods. 1 O.s.p.), nie je splnený základný predpoklad pre postup súdu podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p., preto bolo dôvodné konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. s použitím ustanovenia § 246c

O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo
zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.) uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.