Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Anna Ilčinová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/21/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614206340
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8614206340.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD v právnej veci navrhovateľky O. Y., rod. P., nar
XX.XX.XXXX, bytom S. č. XX, XXX XX X., právne zastúpenej JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so
sídlom Nám. SNP č. 7, 091 01 Stropkov, proti odporcovi P. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XX,
právne zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Námestie slobody č. 12, 066 01
Humenné, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom W. Y., nar. XX.XX.XXXX
a A. Y., nar. XX.XX.XXXX, oboch zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Stropkov, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 8P/18/2014-44 zo
dňa 24.02.2015, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom vo výroku IV. o určení
výživného.
Zrušuje rozsudok vo výroku VI., ktorým styk otca s maloletými nebol upravený a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom zo dňa 24.2.2015 súd prvého stupňa zastavil konanie o určení výživného od 1.11.2014 do
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom II. manželstvo účastníkov rozviedol a mal. W.
a mal. A. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že táto bude mal. deti zastupovať a spravovať
ich majetok (výrok III.). Výrokom IV. zaviazal otca (odporcu) platiť na mal. W. výživné vo výške 150
eur mesačne a na mal. A. vo výške taktiež 150 eur mesačne vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred
k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. V prevyšujúcej časti návrh
navrhovateľky zamietol (výrok V.), styk otca s maloletými neupravil (výrok VI.) a vyslovil, že účastníci
konanianemajúprávonanáhradutrovkonania(výrokVII).Vychádzalzoskutkovéhozistnia,žeúčastníci
konania uzatvorili dňa 25.9.2004 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve maloleté deti, a to mal. W.,
nar. X.X.XXXX a mal. A., nar. XX.XX.XXXX. Účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť od októbra
2014, kedy sa navrhovateľka z domácnosti spolu s mal. deťmi odsťahovala. Z potvrdenia o príjme
navrhovateľky súd zistil, že za obdobie od októbra 2013 do septembra 2014 bol jej priemerný mesačný
príjem 461,81 eur. Odporca je živnostníkom a z daňového priznania za rok 2013 bolo zistené, že
tento mal základ dane z príjmov vo výške 14 807,46 eur, čo je v priemere 1 233,96 eur mesačne.
Navrhovateľka býva s mal. deťmi v 3-izbovom byte u svojho priateľa, pričom poplatky za byt platí partner
navrhovateľky. Maloletá W. navštevuje štvrtý ročník základnej školy a mal. A. navštevuje materskú
školu. Z lekárskej správy JUDr. Adriany Kolcunovej súd prvého stupňa zistil, že mal. A. je v dispenzárnej
starostlivosti imunoalergologickej ambulancie s chronickou alergickou nádchou, astmou bronchiale,
opakovanými infekciami dýchacích ciest a vyžaduje si pravidelnú liečbu, kontroly v odbornej ambulancii,ako aj kúpeľnú liečbu vo vysokohorskom prostredí. Súd prvého stupňa citoval ust. § 23, § 24 ods. 1, 4,
§ 25 ods. 2, § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona o rodine.
Súdprvéhostupňamanželstvoúčastníkovpovažovalzadlhodoborozvrátenésnemožnosťouobnovenia
manželského spolužitia, preto manželstvo účastníkov konania rozviedol. V súlade so zhodnými
vyjadreniami účastníkov konania, ako aj stanoviskom opatrovníka mal. detí zveril obe mal. detí do
starostlivosti navrhovateľky. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z možností a schopností odporcu,
pričom zohľadnil jeho nevyhnutné výdavky na stravu, ošatenie, hygienické potreby a iné bežné životné
potreby, ako aj náklady na základné odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne. Neprihliadal na
odporcom uvádzaný úver od Slovenskej sporiteľne, keďže odporca nepreukázal o aký úver išlo. Za
nevyhnutný výdavok nepovažoval ani výdavok vo výške 65 eur mesačne na životnú poistku a 100 eur,
ktoré prispieva odporca svojej matke ako starobnej dôchodkyni. Zdôraznil v tejto súvislosti, že výživné
k mal. deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Nezohľadnil ani výdavky na cestu z Nemecka
na Slovensko deklarované odporcom vo výške 360 eur na jednu cestu, keďže túto sumu považoval
za prehnanú v prípade, že ide o dopravu vlastným motorovým vozidlom bez spolucestujúcich, pričom
takéto cestovanie by predstavovala nadštandard, ktorý nemôže isť na úkor vyživovacej povinnosti k
mal. deťom. Za nepodloženú považoval aj argumentáciu odporcu o zvýšených výdavkoch na stravu,
ošatenie a osobnú hygienu v Nemecku vzhľadom na to, že tieto položky, teda čo sa týka tovaru a
služieb sú v jednotlivých sieťach supermarketoch nachádzajúcich sa tak na Slovensku ako aj v Nemecku
porovnateľné. Výživné na obe deti stanovil rovnakou sumou napriek tomu, že mal. W. je takmer o
päť rokov staršia ako mal. A. z dôvodu, že napriek rozdielnym výdavkom u školopovinného dieťaťa a
u dieťaťa v predškolskom veku bolo potrebné zohľadniť zvýšené výdavky u mal. Natálie súvisiace s
jej zdravotným stavom. Konštatoval, že rozdiely vo finančných potrebách mal. detí v súvislosti s ich
rozdielnym vekom tak kompenzujú zvýšené výdavky súvisiace so zdravotným stavom mal. A..
Vovzťahukúpravestykusúdprvéhostupňauviedol,žeobajaúčastnícižiadalistykodporcusmaloletými
neupraviť, preto bolo tejto požiadavke vyhovené.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 144 veta 1 Občianskeho súdneho poriadku.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to vo výroku o platení
výživného a o úprave styku odvolanie odporca. Vo vzťahu k výživnému namietal nedostatočné
preskúmaniemajetkovýchazárobkovýchpomerochnajehostrane,akoajnastranenavrhovateľkyatiež
nedôsledné zistenie odôvodnených potrieb a nákladov mal. detí. Vo vzťahu k svojmu príjmu uviedol, že
v čase pojednávania, teda 24.2.2015 ešte nemal k dispozícii daňové priznanie za rok 2014, v súčasnosti
týmto disponuje a zároveň ho súdu predložil. Z daňového priznania vyplynulo, že jeho príjem za rok 2014
bol 10 180,90 eur, čo predstavuje mesačne príjem vo výške 848,41 eur. Za rok 2014 zaplatil do sociálnej
poisťovne a zdravotnej poisťovne odvody v celkovej výške 2 224,67 eur, teda po odpočítaní tejto čiastky
jeho mesačný príjem predstavuje sumu 663,02 eur. Za preukázateľný a odôvodnený výdavok považoval
aj splátku úveru v čiastke najmenej 170,08 eur, keďže ide o splátku na úver č. XXXXXXXXXX, ktorý
bol poskytnutý dňa 27.2.2009 obom účastníkom a bol použitý z prevažnej väčšiny na kúpu elektrických
spotrebičov a na zariadenie domácnosti. Vo vzťahu k neuznaným cestovným výdavkom vo výške 360
eur na cestu do Nemecka a späť uviedol, že uvedená suma predstavuje nielen cenu za pohonné hmoty,
ale aj za používanie diaľnic, a to slovenských, poľských a nemeckých, tiež na jeho každodennú prepravu
z miesta ubytovania v Nemecku na pracovisko a späť a tiež náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou
motorového vozidla. Mal za to, že za nevyhnutný a odôvodnený výdavok na jeho strane je potrebné
považovať sumu najmenej vo výške 60 eur mesačne na cestovné. Za nesprávne považoval zohľadnenie
výdavkov na strane navrhovateľky za ubytovanie u svojho priateľa vo výške 80 eur mesačne a plyn
30 eur mesačne, oproti čomu však nebol uznaný jeho výdavok na bývanie u matky počas jeho pobytu
na Slovensku vo výške 100 eur mesačne. Zdôraznil, že v Nemecku pracuje v rizikovom prostredí na
stavbách, preto uzatvoril životnú poistku, za ktorú uhrádza 65 eur mesačne, pričom táto poistka pokrýva
aj prípadný prevoz zraneného domov na Slovensko a riziko spojené so stratou na zárobku. Keďže
pracuje ako zvárač, tak potrebuje mesačne asi čiastku 30 eur na pracovné rukavice a raz za tri mesiace
si zakupuje pracovnú obuv za 30 eur, ochranný odev za 60 eur a 1 až 2 eurá potrebuje na pravidelnú
výmenu fólii na pracovnú kuklu. Celkové mesačné výdavky na tieto veci tak predstavujú najmenej 50
eur. Mal za to, že nevyhnutným výdavkom sú aj mesačné platby za mobilný telefón a internej vo výške
30 eur. Po započítaní potrebných a nutných výdavkov mu tak ostane na živobytie max. 350 eur.Čo sa týka úpravy styku, tak uviedol, že túto navrhol neupraviť aj s poukazom na vyhlásenie
navrhovateľky,žemunebudevstykužiadnymspôsobombrániť.Povyhlásenírozsudkusavšakukázalo,
že navrhovateľka nehovorí pravdu a od tohto obdobia styk s deťmi neustále sťažuje a v poslednom
čase ho úplne pod rôznymi zámienkami, najmä zdravotnými problémami detí, znemožňuje. Vzhľadom
na túto skutočnosť navrhol upraviť styk na každý párny víkend v mesiaci v čase od piatku od 16.00
hod. do nedele do 16.00 hod., počas vianočných sviatkov od prvého sviatku vianočného od 10.00 hod.
do druhého sviatku vianočného do 16.00 hod., počas veľkonočných sviatkov od veľkonočnej nedele od
10.00 hod. do veľkonočného pondelka do 10.00 hod., počas letných prázdnin v čase od 25.7. od 10.00
hod. do 7.8 do 18.00 hod. a každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin. Navrhol rozhodnutie
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Spolu s
odvolaním predložil odporca úradný záznam zo dňa 17.3.2015 spísaný na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Stropkov na základe podania odporcu týkajúci sa znemožňovania stretávania sa s maloletými
deťmi zo strany navrhovateľky. Odvolateľ predložil ako súčasť odvolania aj zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, z ktorej vyplýva, že účastníkom konania bol Slovenskou sporiteľnou, a.s. dňa 27.2.2009
poskytnutý úver vo výške 10 500 eur s výškou splátky 168,51 eur mesačne a poplatkom za správu
úveru 1,99 eur mesačne. Konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20.2.2018. Odporca predložil
daňové priznanie za rok 2014, z ktorého vyplynulo, že jeho príjmy zo živnosti boli v danom období 10
180,98 eur.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka podaním zo dňa 18.6.2015. Poukázala na skutočnosť,
že sám odporca vo svojom podaní zo dňa 12.1.2015 uviedol svoj mesačný príjem vo výške 1 000 eur,
pričom súd prvého stupňa pri určení výživného vychádzal práve z tejto sumy. Vo vzťahu k daňovému
priznaniu, ktoré odporca predložil, navrhovateľka uviedla, že v tomto uvádza ročný príjem 10 180,98 eur,
avšak výdavky uvádza vo výške 11 632,88 eur, čo by znamenalo, že zarobí menej o takmer 1 500 eur
ročne ako minie, čo je nanajvýš nelogické. Za zavádzajúce považovala aj tvrdenie odporcu o celkových
nákladoch na cestu do Nemecka s späť, keďže pôvodne to bola suma 360 eur na jednu cestu a teraz
tieto náklady upravil na sumu 60 eur a tiež upravil mesačné výdavky na mobilný telefón z pôvodných 60
na 30 eur. Odporca preto pri prezentovaní nevyhnutných výdavkov zjavne zavádza. Vo vzťahu k úprave
styku otca s mal. deťmi navrhovateľka nepoprela, že od posledného pojednávania na okresnom súde
došlo k problémom pri styku otca s dcérami, avšak len v dôsledku ich zdravotného stavu a nedostatočnej
komunikácie rodičov. Zdôraznila, že ako matka musela v prvom rade dbať na zdravie dieťaťa. Tiež trvala
na tom, že odporca musí v dostatočnom predstihu oznámiť, kedy sa bude zdržiavať na území Slovenskej
republiky, aby sa maloleté deti mohli s odporcom stretnúť a teda, aby na toto stretnutie mohla deti
riadne pripraviť. Navrhovateľka nepoprela, že z dôvodu vzniknutých problémov pri stretávaní sa odporcu
s mal. deťmi bolo uskutočnené sedenie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov. Zároveň
však uviedla, že v jej záujme nie je brániť odporcovi v styku s mal. dcérami a po návšteve u kolíznej
opatrovníčky prebieha styk otca s dcérami bez akýchkoľvek problémov a ohľadom pobytu odporcu
na Slovensku aj komunikujú dostatočným spôsobom. Vyslovila názor, že odvolacie konanie nedáva
dostatočný priestor pre kvalifikované spravodlivé rozhodnutie o úprave styku za situácie, keď k tejto
otázke ani náležité dokazovanie nebolo vykonané, pretože rodičia úpravu styku nežiadali. Konštatovala,
že v prípade trvania otca na úprave styku môže sa takejto úpravy domáhať samostatným návrhom na
začatie konania, v ktorom sa relevantným spôsobom posúdi, aký styk otca je pre mal. detí najvhodnejší
a aké sú možnosti otca v tomto smere. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.
7CoP 221/2012. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach potvrdiť a uplatnila si
trovy odvolacieho konania vo výške 93,96 eur.
Opatrovník mal. detí sa k odvolaniu odporcu nevyjadril.
Súd prvého stupňa opravným uznesením č.k. 8P 18/2014-96 zo dňa 28.7.2015 opravil znenie
písomného vyhotovenia rozsudku zo dňa 24.2.2015 vo výrokovej časti tak, že súčasťou jeho znenia nie
je výrok V.: „V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamieta“.
Dopĺňacím rozsudkom č.k. 8P 18/2014-98 zo dňa 31.7.2015 súd prvého stupňa doplnil rozsudok zo dňa
24.2.2015 tak, že „V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky zamietol“.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
preskúmal rozsudok spolu s opravným uznesením a dopĺňacím rozsudkom v napadnutej časti, akoaj konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie odporcu je čiastočne
dôvodné.
Súd prvého stupňa v predmetnej veci vykonal potrebné dokazovanie a na jeho základe dospel k
správnym skutkovým zisteniam a vyvodil z nich aj správny právny záver. Odvolací súd sa stotožňuje v
celom rozsahu s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré poukazuje. Súd prvého stupňa
správne posúdil osobné a majetkové pomery odporcu pre účely určenia výživného, keď vychádzal
zo samotného vyjadrenia odporcu o výške jeho príjmu, aj keď s odkazom na daňové priznanie za
rok 2013. Vyjadrenie odporcu bolo predložené súdu dňa 13.1.2015, teda je len málo pravdepodobné,
že odporca by do svojho vyjadrenie neuviedol aj reálny príjem za rok 2014, bez ohľadu na daňové
priznanie. Prvostupňovým súdom nebol zohľadnený úver, ktorý bol poskytnutý účastníkom konania
Slovenskou sporiteľnou, a.s. z dôvodu nepredloženia dôkazov o tomto úvere. Keďže odporca spolu s
odvolanímpredložiluvedenýúverapravdivosťjehotvrdeniasapotvrdila,takjepreukázané,žesúčasťou
jeho mesačných výdavkov je aj suma 170,50 eur. K tomuto však odvolací súd uvádza, že ide o úver
spoločný, ktorý bude predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom jeho
splácanie pri vyporiadaní spoločného majetku bude zohľadnené. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom
prvého stupňa vo vzťahu ku konštatovaniu, že všetky výdavky, ktoré nie sú nevyhnutné nemôžu byť
zohľadnené pri stanovení výšky výživného, ktoré má prednosť. Preto odvolací súd neuveril tvrdeniam
odporcu o svojom skutočnom príjme a výdavkoch v roku 2014 a túto odvolaciu námietku považoval
za nedôvodnú. Je aj málo pravdepodobné, že pokiaľ odporca prichádza zo zahraničia k svoje matke
po 6-tich týždňoch a na Slovensku sa zdrží asi 2 týždne, žeby za toto obdobie prispieval na bývanie
svojej matke sumou 100 eur mesačne. Takýto výdavok ani odporca žiadnym spôsobom nepreukázal,
preto správne súdom prvého stupňa nebol zohľadnený. Pokiaľ odvolateľ poukazuje na obdobný výdavok
na strane navrhovateľky, tak je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka v byte svojho priateľa býva s
mal. deťmi nepretržite, pričom tieto náklady sú čiastočne aj nákladmi mal. detí. Náklady na bývanie
zahŕňajú minimálne náklady na vodu, elektriku a plyn, ktorých spotreba, teda aj výška úhrady je závislá
od počtu osôb, ktoré daný druh energie spotrebúvavajú. Na druhej strane, pokiaľ odporca býva so
svojou matkou v období dvoch mesiacov iba dva týždne, tak spotreba daných energií odporcom musí
byť podstatne nižšia, než zodpovedajúca sume 100 eur. Pokiaľ odporca prispieva svojej matke sumou
100 eur mesačne z iných dôvodov, tak nejde o nevyhnutý výdavok súvisiaci s uspokojovaním jeho
základných životných potrieb.
Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením nákladov odporcu na cestovanie s Nemecka na Slovensko
a späť. Keďže odporca nepreukázal súdu skutočné výdavky vynakladané za týmto účelom, tak správne
prvostupňovým súdom ani neboli zohľadnené.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení
výživného na obe mal. detí (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Rovnaká výška výživného na obe deti bola dôvodná
aj podľa názoru odvolacieho súdu práve pre neustále zdravotné problémy mal. Natálie a s tým súvisiace
výdavky na lieky, prípadne liečenie.
Vo vzťahu k rozhodnutiu, že styk mal. detí s odporcom sa neupravuje nie je možné súdu prvého stupňa
nič vytknúť. K zmene situácie však došlo v odvolacom konaní, kedy obaja účastníci konania potvrdili, že
vznikli problémy pri stretávaní sa odporcu s mal. deťmi. Rozsudok súdu prvého stupňa v časti úpravy
styku doposiaľ nenadobudol právoplatnosť, preto neexistujú žiadne procesné prekážky, ktoré by bránili
rozhodnutie o úprave styku zmeniť. Pre úpravu styku však odvolací súd nemá dostatok dôkazov, preto
bude úlohou súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie, na základe ktorého by bolo možné rozhodnúť o
úprave styku v rozsahu, aby boli zachované práva odporcu a zohľadnený záujem mal. detí. V záujem
zachovania dvojinštančnosti tejto časti konania preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa
vo výroku o úprave styku a v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, ktorého súčasťou bude aj rozhodnutie o trovách celého konania.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.