Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, November 8, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/72/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8405205023
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8405205023.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: Wüstenrot poisťovňa a.s., Karadžičova č. 17,
Bratislava, IČO: 31383408, proti povinnej: P. T., nar. XX.X.XXXX, pôvodne bytom P. č. XXX, U. U. P.,
t.č. bytom U. R. XXX, O. B., o vymoženie 98,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/659/2005-18 zo dňa 24.9.2012 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku o trovách exekúcie tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu

exekútorovi JUDr. Márii Hlaváčovej trovy exekúcie vo výške 92,42 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti
uznesenia.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením exekúciu vedenú povereným súdnym exekútorom JUDr.

Máriou Hlaváčovou, so sídlom Exekútorského úradu v Kežmarku, Hlavné námestie č. 34, pod č. Ex
356/05 zastavil a priznal poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 210,18 Eur a na
ich zaplatenie zaviazal oprávneného v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia na účet súdneho
exekútora.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 57 ods. 1, 58 ods. 1, 196, 200 ods. 1, 203 ods. 2

zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov a §§ 14 ods. 1-3, 15 ods.
1, 22 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej
v čase začatia exekučného konania. V odôvodnení uviedol, že zo spisového materiálu (zahŕňajúceho
aj exekučný spis) zistil, že povinná nie je držiteľom motorového vozidla, nie je vlastníkom žiadnej
nehnuteľnosti, nepoberá dávku v hmotnej núdzi a ani príspevky (poberá len prídavky na 3 maloleté deti
a to spolu v sume 53,77 Eur), nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, ani nemocenských dávok,

čím mal preukázané, že proti povinnej vzhľadom na jej nemajetnosť nie je možné žiadnym zákonom
ustanoveným spôsobom vykonať exekúciu, preto aj bez návrhu prvým výrokom rozhodol o zastavení
exekúcie.

Následne prvostupňový súd stotožniac sa s vyúčtovaním odmeny súdnym exekútorom priznal súdnemu
exekútorovi paušálnu odmenu spolu v sume 39,84 Eur (12 x 3,32 Eur) za 12 úkonov: získanie poverenia

na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a oprávnenému, 3 x
zisťovacie úkony o majetku povinného (na dopravnom inšpektoráte Zlaté Moravce, Obecnom úrade
Tekovské Nemce, Mestskom úrade Spišská Stará Ves), 3 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného cez
Sociálnu poisťovňu v Zlatých Moravciach a 1 x zisťovanie platiteľa mzdy povinného cez Sociálnu
poisťovňu v Kežmarku, 1 x zisťovanie pobytu povinného v Registri obyvateľov SR, 1 x doručenie
rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní a hodinovú odmenu za 15 začatých hodín (celkový čas

spolu po sčítaní jednotlivých časových úsekov) vykonávanej exekučnej činnosti (za spolu 24 úkonov),
a to spolu v sume 99,60 Eur (15 x 6,64 Eur). Aj čo sa týka náhrady hotových výdavkov prvostupňovýsúd priznal súdnemu exekútorovi v ním vyúčtovanej výške 37,18 Eur. Keďže poverený súdny exekútor
si uplatnil aj nárok na DPH z trov exekúcie, priznal mu aj DPH zo sumy 176,62 Eur vo výške 33,56 Eur.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený. V odvolaní
namietal nepreskúmateľnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia v časti výroku o trovách konania
z dôvodu absencie časovej špecifikácie vykonania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, za ktorú patrí
exekútorovi určená odmena podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, ako aj výpočet týchto
úkonov. Podľa jeho názoru z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné spoľahlivo zistiť, či nedošlo ku

kumulácii spôsobov odmeňovania, a to podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnej
sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Záverom odvolateľ poukázal na to, že výška dlžnej istiny
bola v sume 98,95 Eur, preto je otáznym vynaloženie sumy predstavujúcej dvojnásobok tejto sumy na
trovy exekútora, keďže už prvotné úkony poukazovali na nemajetnosť povinného. Z uvedených dôvodov
oprávnený žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť.

Pretože odvolanie oprávneného smerovalo proti uzneseniu, a len proti výroku o priznaní trov exekúcie,
preskúmal toto uznesenie odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolaním
nebol dotknutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie. V tejto časti rozhodnutie
súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a tak ho nebolo možné v rámci odvolacieho konania
preskúmavať(§159ods.1,3,§167ods.2,§206ods.2O.s.p.).Pripreskúmavaníodvolanímnapadnutej

časti uznesenia bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený
toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní.
Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutej časti uznesenia, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody v podanom odvolaní sú

spôsobilé privodiť zmenu prvostupňového rozhodnutia.

Návrh na vykonanie predmetnej exekúcie bol doručený exekútorskému úradu 6.10.2005. Týmto dňom
teda začalo exekučné konanie a tento dátum je určujúci pre aplikáciu príslušných znení Exekučného
poriadku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia tohto exekučného konania, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.

Podľa ust. § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v exekučných
konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 14 ods. 1 až 3 citovanej vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie
alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Základnáhodinovásadzbapodľaodseku1písm.a)je200Skzakaždúajzačatúhodinu.Súdnyexekútor
je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.Podľa ust. § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa ust. § 23 citovanej vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávanýchvmieste,ktoréniejesídlomjehoexekútorskéhoúradualebokancelárie,azačasstrávený
na ceste do tohto miesta a späť.

Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.

Pre aplikáciu vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov je potrebné aplikovať prechodné
ustanovenie § 27a uvedenej vyhlášky, podľa ktorého v exekučných konaniach začatých do 30.4.2008
patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V zmysle vyhlášky (účinnej do 30.4.2008) v
prípade zastavenia exekúcie sa priznáva súdnemu exekútorovi odmena za výkon exekučnej činnosti,

ktorá môže pozostávať z 2 samostatných vzájomne sa doplňujúcich položiek. Jednak ide o odmenu
podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu (§ 14 ods. 1 písm. a) ods. 2 vyhlášky - ďalej len
hodinová odmena) a jednak odmenu vo forme paušálnej sumy za jednotlivé úkony exekučnej činnosti
(§ 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 cit. vyhl.).

V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že všetky úkony exekučnej činnosti vymenované v § 15 ods. 1
citovanej vyhlášky môžu byť odmeňované len formou paušálnej sumy. Je vylúčené, aby čas strávený
realizáciou týchto úkonov bol súčasne zahrnutý do počtu hodín za tie úkony exekučnej činnosti, ktoré
sú odmeňované podľa § 14 ods. 1 písm. a), ods. 2 vyhlášky. Tzv. hodinovou odmenou je exekútor
odmeňovaný za všetky úkony exekučnej činnosti, ktoré vykonal on alebo jeho zamestnanci v priebehu

exekúcie, ktoré nie sú odmeňované paušálnou sumou. Exekútorovi nemožno priznať odmenu za úkony,
ktoré nevykonal ako exekútor pri exekučnej činnosti, ale ako účastník konania. Podobne mu nemožno
priznať odmenu ani za také úkony, ktoré nespĺňajú podmienku vyplývajúcu z ustanovenia § 200 ods. 1
veta druhá Exekučného poriadku, t.j. za úkony, s realizáciou ktorých mu vznikli výdavky, ale ktoré neboli
potrebné na účelné vymáhanie nároku.

Po preskúmaní trov exekúcie priznaných súdom prvého stupňa odvolací súd zistil, že odvolanie
oprávneného je dôvodné. Odvolací súd je toho názoru, že úkony ako vyčíslenie trov exekúcie,
vrátenie listín oprávnenému, ukončenie a archivácia spisu nie sú úkonmi exekučnej činnosti, ktoré by
bezprostredne viedli k vymáhaniu pohľadávky oprávneného. Z tohto dôvodu súdnemu exekútorovi

nepatrí odmena za ich vykonanie. Navyše niektoré z nich je možné považovať za administratívne práce v
zmysle ust. § 25 citovanej vyhlášky, pričom náhrada za ne je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora.

Je potrebné zdôrazniť, že vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
pripúšťa dva spôsoby odmeňovania súdneho exekútora, a to tak časový, ako aj paušálny. Tieto dva

spôsoby sa môžu uplatňovať aj popri sebe, pokiaľ v paušálnej odmene za úkon nie je premietnuté aj
časové hľadisko, k čomu je možné dôjsť gramatickým výkladom ust. § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky. Inak
by došlo k duplicitnému priznaniu odmeny za ten istý úkon exekučnej činnosti. Vzhľadom na to považuje
odvolací súd za úkon zahrňujúci aj časové hľadisko „získanie poverenia na vykonanie exekúcie“,
preto súdnemu exekútorovi nepatrí odmena za úkon „vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia“.

Rovnako tak úkon doručenie upovedomenia o začatí exekúcie zahŕňa aj „vypracovanie upovedomenia
o začatí exekúcie“. Aj v prípade úkonov „zisťovanie bydliska povinného“ podľa ustanovenia § 15 ods.
1 písm. g) vyhlášky, ktorý zahŕňa aj vypracovanie súčinnosti pre toto zisťovanie, „zisťovanie platiteľa
mzdy“ podľa § 15 ods. 1 písm. f) vyhlášky, ktorý zahŕňa aj vypracovanie súčinnosti pri jednotlivých
zisťovaniach platiteľa mzdy, „zisťovanie majetku oprávneného“ podľa § 15 ods. 1 písm. j) citovanej

vyhlášky, ktoré v sebe zahŕňa všetky činnosti súdneho exekútora smerujúce k zisťovaniu majetku
povinného, teda aj vypracovanie, spísanie žiadosti o súčinnosť. Z uvedených dôvodov duplicity žiadanej
odmeny exekútora za jednotlivé úkony nie je možné priznať súdnemu exekútorovi časovú odmenu
za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie súčinnosti - Sociálna poisťovňa
Kežmarok, vypracovanie súčinnosti - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, vypracovanie

súčinnosti - Mestský úrad Spišská Stará Ves, vypracovanie súčinnosti - Register obyvateľov Banská
Bystrica, 3 x vypracovanie súčinnosti - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zlaté Moravce, vypracovanie
súčinnosti - Obecný úrad Tekovské Nemce, 4 x vypracovanie súčinnosti - Sociálna poisťovňa Zlaté
Moravce, vypracovanie súčinnosti - Dopravný inšpektorát Zlaté Moravce.Z exekučného spisu vyplýva, že exekútor vykonal nasledovné úkony exekučnej činnosti podľa § 15 ods.
1 vyhlášky, t. j. za:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 4 x,

j) každé zisťovanie majetku povinného - 3 x.

Naopak prvostupňový súd nenáležite priznal súdnemu exekútorovi dvojnásobok paušálnej odmeny za
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Z doslovného a systematického výkladu ustanovenia §
14 ods. 1 písm. c) vyhlášky je nepochybné, že paušálnou odmenou za doručenie upovedomenia o
začatí exekúcie možno odmeniť tento úkon exekučnej činnosti iba raz. Výdavky spojené s poštovným

pre doručovanie tohto upovedomenia sú nahrádzané v rámci náhrady hotových výdavkov. Odvolací súd
pretopriznalsúdnemuexekútorovináhradupaušálnychvýdavkovzaúkonexekučnejčinnosti(doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie) iba raz a to v sume 3,32 Eur.

Z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte

odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.
Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez
relevancie je početnosť jednotlivých úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14
ods. 1 písm. b) vyhlášky, ktoré odmenu určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekúcie (taxatívne
vymenované v § 15 ods. 1 vyhlášky).

Pri rozhodovaní o trovách sa náležitá pozornosť musí venovať skúmaniu účelnosti hodín vynaložených
na exekúciu. Účelnosť takto vynaložených hodín je pritom predpokladom na priznanie odmeny podľa
ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 288/1995 Z.z.

Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v súvislosti s námietkou oprávneného
ohľadom neprimeranosti časovej odmeny za vykonané úkony súdnym exekútorom a to: preštudovanie,
spracovanie, zaregistrovanie návrhu, vypracovanie výzvy z dôvodu zmeškaných splátok, vypracovanie
špecifikácie trov exekúcie z dôvodu podania podnetu na zastavenie exekúcie, vrátenie poverenia na
vykonanieexekúcie,ukončenieexekúcie,archív,vrátenielistínoprávnenému,zrušenievšetkýchblokácií

v rozsahu 15 hodín a zistil, že odvolanie oprávneného je aj v tejto časti dôvodným.

Odvolací súd vychádzajúc zo svojich skúseností v obdobných prípadoch má za to, že je dôvodným
priznať súdnemu exekútorovi časovú odmenu iba za preštudovanie, spracovanie, zaregistrovanie
návrhu, vypracovanie výzvy z dôvodu zmeškaných splátok, a to v rozsahu 30 minút. Ostatná ním

vyúčtovaná časová odmena (vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie, ukončenie exekúcie, archív,
vrátenie listín oprávnenému, zrušenie všetkých blokácií), zahŕňa tzv. evidenčné a administratívne
činnosti, ktoré sú súčasťou administratívnych prác, ktoré sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora
(§ 25 vyhlášky), preto exekútorovi časová odmena za tieto úkony nepatrí. Opodstatnenie nemá ani
priznanie časovej odmeny za vypracovanie špecifikácie trov exekúcie, keďže v tomto prípade nejde o

výkon exekučnej činnosti, ako ho má zákonodarca v pojme odmena za výkon exekučnej činnosti, keďže
ide iba o vyúčtovanie trov exekútora.

Odvolacísúdpreskúmalajvyúčtovanéhotovévýdavkysúdnehoexekútoraazistil,ženeodôvodneneboli
súdnemu exekútorovi priznané hotové výdavky za náklady internet a telefón v sume 3,32 Eur, vzhľadom

na to, že tieto výdavky súdny exekútor nepreukázal a ich výška z obsahu exekučného spisu nevyplýva.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi za úkony - za preštudovanie,
spracovanie, zaregistrovanie návrhu - 20 min. v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky á
6,64 Eur, t.j. celkom 6,64 Eur.

Paušálnu odmenu súdnemu exekútorovi priznal v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 písm. a), c), f), g),
h), j) vyhlášky a to za úkony:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie - 3,32 Eurc) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - 3,32 Eur
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní - 3,32 Eur
g) zisťovanie bydliska povinného - 3,32 Eur

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - 4 x 3,32 Eur
j) každé zisťovanie majetku povinného - 3 x 3,32 Eur.

Odvolací súd sa stotožňuje s priznanou výškou poštovného v sume 33,86 Eur, preto súdnemu
exekútorovi priznal z exekučného spisu preukázané poštovné v tejto výške.

Zároveň zvýšil odmenu a hotové výdavky (poštovné) o 20 % DPH (DPH, ktoré je exekútor povinný
platiť v čase vydania konštitutívneho rozhodnutia) zo sumy 77,02 Eur, t.j. o sumu 15,40 Eur. Do
základu pre výpočet zahrnul aj poštovné, keďže súdny exekútor neposkytuje univerzálne poštové
služby (viď stanovisko Daňového riaditeľstva SR „Informácie k vybranej problematike DPH“ (http://
www.drsr.sk/drsr/slovak/poskytovanie_informacii/zovseobecnene_informacie/data/dph0507.rtf), podľa

ktorého„...Univerzálnou poštovou službou je súbor poštových služieb, ktoré je poskytovateľ univerzálnej
služby povinný trvalo poskytovať v prístupových a kontaktných miestach za rovnakých podmienok,
v určenej kvalite a za prijateľné ceny všetkým užívateľom každý pracovný deň najmenej s jedným
vyberaním a dodávaním denne. Poštové služby poskytuje poštový podnik na základe živnostenského
oprávnenia, v rozsahu všeobecného povolenia a za podmienok ustanovených zákonom č. 507/2001 Z.

z. o poštových službách. Z uvedeného vyplýva, že univerzálne poštové služby sú oslobodené od dane
u ich poskytovateľa, t.j. poštového podniku. Ak súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky
zaplatil vo svojom mene a na svoj účet, výdavky sa zahŕňajú do základu dane pri dodaní služby. Ak
súdny exekútor náklady na poštovné a kolkové známky zaplatil v mene a na účet kupujúceho alebo
zákazníka, výdavky sa nezahŕňajú do základu dane pri dodaní služby“.)

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o trovách
exekúcie tak, že priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 92,42 Eur.

Podľa ust. § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené

podmienky na jeho potvrdenie (ust. § 219 O.s.p.), ani na jeho zrušenie (ust. § 221 ods. 1 O.s.p.).

O trovách konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 251 ods.
4 a ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal, lebo návrh
na ich priznanie predložený nebol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.