Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 18, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 3Er/68/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8211200446
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Michalková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8211200446.5

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnej: S. C., R..: XX.XX.XXXX, D. D., vedenej u súdneho exekútora
JUDr. Ivana Nestora, exekútorský úrad Bratislava, Haburská č. 49/A, o vymoženie 1.664,22 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach proti exekúcii a inom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vykonaním exekúcie vo veci vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn.: 3Er 68/2011 na
základe poverenia zo dňa 16.februára 2011, č. 5701*037599, poveruje JUDr. Ivana Nestora so sídlom
exekútorského úradu Bratislava, Haburská č. 49/A.

II.SúdnámietkypovinnejprotiexekúciivedenejsúdnymexekútoromJUDr.IvanomNestoromnazáklade
poverenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.februára 2011, č. 5701*037599, zamieta.

III. Súd návrh povinnej na povolenie odkladu exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom
Nestorom na základe poverenia Okresného súdu Bardejov zo dňa 16.februára 2011, č. 5701*037599,
zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Písomným podaním súdu doručeným dňa 15.06.2011, predložil JUDr. Rudolf Krutý, PhD. námietky

povinnej proti exekúcii, ako i jeho návrh na povolenie odkladu exekúcie.

Uznesením Okresného súdu Bardejov zo dňa 18.novembra 2015, č.k.: 3Er 68/2011 - 103 bol JUDr.
Rudolf Krutý, PhD. vylúčený z ďalšieho vedenia exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňom
04.01.2016. Dňa 17.12.2015 oprávnený požiadal súd o poverenie JUDr. Ivana Nestora ďalším vedením
exekúcie.

Povinná námietky i odklad exekúcie odôvodnila tým, že oprávneného požiadala o úver v sume 600 eur
dňa 03.06.2009 a v sume 300 eur v sume 23.06.2009. Podľa úverovej zmluvy boli peniaze poskytnuté
pre účely podnikania. Bolo to tak preto, že jej bolo odporúčané, čerpať úver ako živnostník. V origináli
zmluvy č. 8056218 zo dňa 23.06.2009 nebola vyplnená žiadna zo štyroch možností čerpania úveru a
povinná má za to, že tak išlo o bezúčelový úver, ktorý má znaky spotrebiteľského úveru. Úver podľa

názoru povinnej spĺňal znaky spotrebiteľského úveru, čo sa týka výšky úveru, ako aj dĺžky a počtu
splátok úveru. Keďže RPMN nie je uvedená, mal byť úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Na
základe týchto skutočností bola povinná odhodlaná podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia,
pretože pri poskytnutí úveru č. 800500334 bola do predchádzajúcej dlžoby započítaná suma 198 eur,
ako i poplatok 300 eur. Z tejto sumy naďalej plynú úroky vo výške 0,25% denne. Povinná má za to,
že je tu dôvod pre povolenie odkladu exekúcie, a to až do právoplatného skončenia konania o vydanie

bezdôvodného obohatenia. Ďalej uviedla, že od oprávneného požiadala o celkom 4 úvery a prevzala
celkomsumu1.154eur.Dovydaniarozhodcovskéhorozsudkuzaplatilacelkom1.300euravymáhanýchje 4.979,03 eura. Pritom pri podpise zmluvy č. 800500334 dňa 21.12.2009 jej oprávnený poskytol len
sumu 134 eur, pretože suma 1.866 eur bola započítaná na predchádzajúce pôžičky. Namietala preto
aj rozpor s dobrými mravmi, keď oprávnený poskytuje úvery za účelom splatenia skorších dlžob z

obdobných úverov. Záverom uviedla, že pri doručovaní rozhodcovského rozsudku bola uvedená do
omylu, keď rozhodcovský súd zásielku zasielal pod označením „Slov. roz.“. Povinná sa domnievala, že
ide o Slovenský rozhlas a navyše v tom čase sa povinná zdržiavala mimo bydliska a v pošte si našla
len oznámenie o doručovaní zásielky. Rozhodcovský rozsudok tak nadobudol právoplatnosť bez toho,
aby sa povinná o tom dozvedela a bez toho, aby sa mohla brániť.

Súd vyjadrenie oprávneného nevyžadoval.

Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“), môže povinný
vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí
exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik

vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia
neprípustná.

Podľa § 30 ods. 11 EP, ak súd vylúči exekútora z vykonávania exekúcie, v exekúcii pokračuje ten
exekútor, ktorého navrhne oprávnený a ktorého vykonaním tejto exekúcie poverí súd.

Podľa § 56 ods. 2 EP, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia
bude zastavená (§ 57 ).

Súd preskúmal námietky proti exekúcii a zistil, že tieto boli podané oprávnenou osobou, v zákonom

stanovenej lehote, keď upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 20.05.2011,
námietkybolipodanénapoštovúprepravudňa03.06.2011(§50ods.1EP),avšaknemožnoimvyhovieť.

Konanie o námietkach povinnej proti exekúcii je sporovým konaním o tom, či sa exekúcia začala
oprávnene. Pre oprávnenosť začatia a vedenia exekúcie je rozhodujúce, aby okolnosti, ktoré majú

vplyv na rozsah alebo dôvod vymáhania exekučným titulom uloženej povinnosti, nastali po dni vzniku
exekučného titulu (v tomto prípade po dni vyhlásenia rozhodcovského rozsudku) do dňa podania návrhu
na vykonanie exekúcie. Prípadne, že je tu iný dôvod neprípustnosti exekúcie.

Exekúcia sa vedie na podklade vykonateľného Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu zo dňa 27.októbra 2010, sp.zn.: SR 10200/10. Rozsudkom bolo povinnej uložené, aby zaplatila
oprávnenému sumu 2.964,22 eura spolu so zmenkovým úrokom 0,25% denne zo sumy 2.964,22 eura
od 09.05.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6% ročne zo sumy 2.964,22 eura od 12.08.2010 do
zaplatenia a trovy rozhodcovského konania v sume 599,13 eura.

Súd preskúmal Zmluvu o úvere zo dňa 23.12.2009, č. 800500334 a zistil, že úver v sume 2.000 eur
bol povinnej poskytnutý na účely podnikania. Táto sa zároveň zaviazala poskytnutú sumu oprávnenému
splatiť v 2 mesačných splátkach po 1.300 eur, počnúc dňom 25.01.2010. Oprávnený dňa 27.08.2010
podal návrh na začatie rozhodcovského konania.

Vychádzajúc z ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy, bez ohľadu na právnu formu, je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti

alebo inej podnikateľskej činnosti.

Povinná v námietkach i v návrhu na povolenie odkladu exekúcie uviedla, že úver nepoužila pre účely
podnikania, ale pre svoju osobnú potrebu. Pri uzavieraní zmluvy účel vyznačený nebol. Má preto za to,
že medzi ňou a oprávneným vznikol spotrebiteľský právny vzťah. Súd vzhľadom na vznesenú námietku

preskúmal, či právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. 800500334, je alebo nie je
spotrebiteľský.
Výpisom zo živnostenského registra súd zistil, že povinná k 31.12.2009 ukončila podnikateľskú činnosť.
V čase uzavierania zmluvy č. 800500334 teda mala oprávnenie podnikať.Povinná na preukázanie svojich tvrdení však súdu neoznačila a ani nepredložila žiaden dôkaz. Ako
účastník konania sa domáhala odkladu exekúcie a v námietkach tvrdila určité skutočnosti. Preto ju

zároveň ťaží tzv. dôkazné bremeno. Preukázať súdu pravdivosť svojich tvrdení. Ak povinná nečerpala
úver ako podnikateľ, mala povinnosť túto skutočnosť súdu preukázať, a to najmä takými dôkazmi, z
ktorých možno vyvodiť záver, že peniaze z úveru neboli použité v súvislosti s podnikaním. Nakoľko išlo
o sumu 2.000 eur, čo je suma pomerne vysoká, zrejme ju povinná použila na konkrétny účel, ktorý by
súdu vedela preukázať. Nestalo sa tak. V neprospech tvrdení povinnej o jej postavení ako spotrebiteľa

v predmetnom právnom vzťahu svedčí i skutočnosť, že sa poskytnutú sumu v zmluve zaviazala splatiť v
2 mesačných splátkach, a to 2 x po 1.300 eur. Keďže k uzavretiu úverovej zmluvy došlo dňa 23.12.2009
a prvú splátku mala povinná zaplatiť už dňa 25.01.2010 v sume 1.300 eur, nasvedčujú tieto skutočnosti
tomu, že povinná zrejme očakávala nadobudnutie potrebného množstva peňazí na to, aby svoj záväzok
splnila. Súdu sa javí nepravdepodobné, že by sa k takému záväzku (splatiť sumu 3.300 eur v dvoch
splátkach) zaviazal spotrebiteľ, ktorého osobné (s podnikaním nesúvisiace) okolnosti/pomery primäli,

požiadať o úver, ktorý je následne schopná splatiť v dvoch splátkach. Keďže povinná súdu žiaden
dôkaz nepredložila a ani neoznačila, usudzoval súd uvedené z obsahu zmluvy i ostatných okolnosti
prípadu. V neprospech tvrdení povinnej svedčí samotná zmluva č. 800500334, kde je vyznačené ako
účel poskytnutia úveru - podnikanie. Povinná súdu uviedla, že pri podpise zmluvy vyznačený
účel nebol, ale nepredložila žiaden dôkaz. Naopak, výška poskytnutého úveru i počet splátok svedčia

v neprospech tvrdení povinnej. Súd preto dospel k záveru, že vzťah medzi oprávneným a povinnou
pri uzavieraní úverovej zmluvy nebol spotrebiteľský, a preto nie je možné exekučný titul podrobiť
preskúmaniu z hľadiska neprijateľnosti zmluvných podmienok a rozporu s dobrými mravmi.
Súdu sa tiež javí za potrebné, poukázať na to, že úspech v konaní o námietkach proti exekúcii
možno dosiahnuť vtedy, ak povinný preukáže, že po vzniku exekučného titulu (po dni vyhlásenia

rozhodcovského rozsudku) do začatia exekučného konania, došlo k vzniku takej okolnosti, ktorá
spôsobuje, že vymáhaný nárok zanikol alebo je tu iný dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná. Keďže
okolnosť, ktorú povinná tvrdí, že uzavrela zmluvu č. 800500334 ako spotrebiteľ, musela byť povinnej
známa už pri podpise úverovej zmluvy, nejde o okolnosť, ktorá nastala po vyhlásení rozhodcovského
rozsudku. Preto bolo potrebné túto okolnosť namietať už v priebehu rozhodcovského konania. Sama

povinná uviedla, že sa pri doručovaní zdržiavala mimo bydliska a z oznámenia pošty o doručení mala za
to, že ide o pohľadávku Slovenského rozhlasu, keď na oznámení pošty bola uvedená pri odosielateľovi
skratka „Slov. roz.“. Nevedela preto, že ide o zásielku z rozhodcovského súdu. Týmto konštatovaním
povinná sama potvrdila, že rozhodcovský rozsudok jej bol zasielaný, a tak dôvody, pre ktoré si ho
nevyzdvihla, nie sú právne významné. O obsahu rozsudku mala možnosť, sa dozvedieť a namietať

spotrebiteľskú povahu záväzku s oprávneným zo zmluvy č. 800500334.
Keďže z vykonaného dokazovania má súd za to, že právny vzťah zo zmluvy č. 800500334 nie
je spotrebiteľský, nemožno rozhodcovský rozsudok podrobiť preskúmaniu z hľadiska neprijateľnosti
zmluvných podmienok alebo dobrých mravov. Námietky proti exekúcii i návrh na odklad preto zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu podať odvolanie v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. na Okresný súd Bardejov v lehote
15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia. Podaním odvolania sa uznesenie v tejto časti
zrušuje a vo veci opätovne rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( 205 ods.2

O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.