Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 7, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/237/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013201025
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6013201025.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií, so sídlom Suché
Mýto 19, 811 03 Bratislava, IČO: 42 268 559, zast. Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Búdková 4, 811 04 Bratislava, IČO: 47 243 252, proti žalovanému: Obec Sása,, so sídlom Námestie
SNP č. 329/1, 962 62 Sása, IČO: 320218, zast. advokátkou JUDr. Martinou V., so sídlom V. E. XXX/
XX, XXX XX K., o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného doručeného žalobcovi

dňa 07.04.2013, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie z a s t a v u j e .

II/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania, titulom trov právneho zastúpenia,
v sume 275,94 eur na účet právnej zástupkyne žalovaného JUDr. Martiny Bariakovej, do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Banskej Bystrici dňa 03.06.2013 domáhal, aby
súd prvostupňové fiktívne rozhodnutie žalovaného, doručené žalobcovi dňa 09.03.2013, ktorým
žalovaný odmietol prístup k informáciám požadovaným žalobcom, ako aj odvolacie fiktívne rozhodnutie
žalovaného, doručené žalobcovi dňa 07.04.2013, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň žalobca navrhol uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške

275,94 Eur.

Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že žalobca požiadal žalovaného, ako povinnú osobu podľa § 2 ods.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej zákon o slobode informácií) e-mailom zaslaným dňa 22.02.2013 o sprístupnenie
viacerých informácií, ktoré má žalovaný k dispozícii. Žiadosť zaslaná e-mailom bola podpísaná

zaručeným elektronickým podpisom. Žalovaný v zákonom stanovenej 8-dňovej lehote od doručenia
žiadosti požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal rozhodnutie o odmietnutí prístupu k týmto
informáciám, v dôsledku čoho došlo k vydaniu fiktívneho prvostupňového rozhodnutia žalovaného (§ 18
ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie e-mailom
dňa 21.03.2013 podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Odvolací orgán v zákonom stanovenej
lehote 15 dní od doručenia odvolania o ňom nerozhodol, preto došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia,

ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (§ 19 ods. 3 zákona č. 211/2000
Z.z.). Podľa názoru žalobcu je daný dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 250j ods.
2 písm. a/ a d/ O.s.p., t.j. v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, ak došlo k odmietnutiu
sprístupnenia požadovaných informácií a tiež v dôsledku nepreskúmateľnosti fiktívneho rozhodnutia pre
nedostatok dôvodov. Nesprávne právne posúdenie veci odôvodňoval tým, že napadnuté rozhodnutie
je v rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., keďže požadovanými informáciami žalovaný

disponuje a súčasne neexistuje žiaden zákonný dôvod pre ich nesprístupnenie. Požadované informácie
nespadajú do rámca § 8 až § 11 zákona č. 211/2000 Z.z., pretože nešlo o utajované skutočnosti,skutočnosti týkajúce sa osobnosti a osobných údajov, obchodné tajomstvo, či niektoré ďalšie informácie,
ku ktorým možno prístup obmedziť podľa § 11 citovaného zákona. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov odôvodnil žalobca tým, že ak mal žalovaný za to, že je daný dôvod pre odmietnutie prístupu k

požadovaným informáciám, mal o tom vydať rozhodnutie, ktoré by obsahovalo odôvodnenie podľa § 47
ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb., umožňujúce žalobcovi oboznámiť sa s dôvodmi pre odmietnutie prístupu
k informáciám. To sa však nestalo, pretože došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia v oboch stupňoch v
súlade s § 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ktoré je už svojou povahou nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Poukázal na rozhodovaciu prax súdov, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.

3Sži/3/2011 z 03.05.2011.

Žalobca pripojil k žalobe žiadosť o sprístupnenie informácií zo dňa 21.01.2013, ktorá mala byť
doručená elektronicky podľa rozdeľovníka žalovanému (ako príloha e-mailu) , z ktorej vyplýva, že
žalobca požadoval sprístupniť nasledovné informácie: 1. údaj o počte obyvateľov obce k 31.12.2011
a k 31.12.2012, 2. rozloha obce, 3. počet a zoznam území chránených Ramsarským dohovorom o

mokradiach a území zaradených do sústavy chránených území NATURA 2000, nachádzajúcich sa na
území obce (v členení na osobitne chránené územia - Special Protection Areas a osobitne územia
ochrany - Special Areas of Conservation).

Žalovaný v písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 05.07.2013 navrhol žalobu v celom rozsahu ako

nedôvodnú zamietnuť. Podľa žalovaného ide zo strany žalobcu v danej veci od počiatku o účelové
konanie, ktorého dôsledkom nemá byť legitímne využitie ustanovení zákona o slobodnom prístupe k
informáciám, ale len nelegitímna snaha získať majetkový prospech pri náhrade trov konania. Potvrdil,
že žalobca žalovanému dňa 22.02.2013 doručil e-mailové podanie, v ktorom bolo uvedené, že v
prílohe e-mailu je zasielaná žiadosť o informácie, podpísaná zaručeným elektronickým podpisom.

V prílohe bol priložený dokument formátu .zep, ktorý však žalovaný s programovaným vybavením
nemohol otvoriť, nakoľko žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu. Dňa 21.03.2013 mal byť
žalovanému e-mailom zaslaný súbor „N._BB_odvolanie.zep“, ktorý mal obsahovať odvolanie voči
fiktívnemu prvostupňovému rozhodnutiu, k čomu žalovaný uviedol, že nemá vedomosť o existencii
takéhoto odvolania. Poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., § 19 ods. 1 zákona

č. 71/1967 Zb., § 2 písm. y/ zákona č. 215/2002 Z.z., § 3 ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z., § 3
vyhlášky NBÚ č. 136/2009 Z.z., z ktorých vyplýva, že pokiaľ zákon o slobodnom prístupe k informáciám
ako lex specialis komplexne upravuje spôsob doručovania žiadostí o poskytnutie informácie, má
táto právna úprava prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutom v Správnom poriadku. Preto
je možné žiadosť podať aj elektronickou poštou, avšak musí ísť o spôsob, ktorý je technicky

vykonateľný. Za takýto nemožno považovať žiadosť o sprístupnenie informácie e-mailom, ktorého
obsahom je podanie „uzavreté“ podpísané zaručeným elektronickým podpisom, nakoľko takéto podanie
nepredpokladá ani samotný zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Ak teda zákon o slobodnom
prístupe k informáciám výslovne neustanovuje, že žiadosť je možné podať elektronickými prostriedkami
podpísanými zaručeným elektronickým podpisom, nie je možné týmto spôsobom žiadosť podať.

Poukázal tiež na ustanovenie § 25a zákona č. 215/2002 Z.z., v zmysle ktorého orgány verejnej moci
sú povinné bezodkladne oznamovať úradu elektronickú adresu umiestnenia elektronickej podateľne,
na ktorej prijímajú podania vo forme elektronických dokumentov podpísaných zaručeným podpisom
alebo elektronických dokumentov podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a každú zmenu jej
umiestnenia. Ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad,

ktorý zverejňuje zoznam elektronických adries orgánov verejnej moci, ak ju majú zriadenú na svojej
webovej stránke. Žalobca mal možnosť oboznámiť sa a v skutočnosti sa aj oboznámil so skutočnosťou,
že žalovaný nemá zriadenú elektronickú podateľňu, nakoľko táto nie je zverejnená na webovom sídle
ústredného orgánu štátnej správy, a teda otvorenie dokumentu podpísaného zaručeným elektronickým
podpisom je pre žalovaného technicky nevykonateľné. Vzhľadom na správanie žalobcu pri podávaní

žiadosti o sprístupnenie informácií, ako aj pri jeho následnom konaní pri iniciovaní súdneho sporu s
mnohými ďalšími obcami, sa žalovaný domnieva, že žalobcovi v skutočnosti nikdy nešlo o sprístupnenie
ním požadovaných informácií. Je tomu tak nielen preto, že ním požadované informácie sú verejne
dostupné, ale aj preto, že žalobca nepochybne vedel a musel vedieť, že žalovaný nemá zriadenú
elektronickú podateľňu, a teda z technických dôvodov nebude možné jeho požiadavku ani len posúdiť.

Konanie žalobcu budí dojem, že cieľom nebolo získanie informácií ako takých, ale že jediným cieľom
týchto žiadostí bola možnosť následnej inicializácie súdnych sporov s prípadnými dôsledkami vo vzťahu
k náhrade trov konania. Takýto výkon práva na prístup k informáciám podľa žalovaného nemôže požívať
právnu ochranu.Súd konajúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. dospel k záveru, že konaniu a rozhodnutiu vo
veci bráni neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nemožnosť súdom preskúmavať neexistujúce
rozhodnutie, a to z dôvodov nižšie uvedených, v dôsledku čoho konanie zastavil podľa § 104 ods. 1
O.s.p..

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve (piata časť O.s.p. - pozn.) preskúmavajú súdy na

základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 246c ods. 1, prvá veta, O.s.p.; pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 103 O.s.p.; kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods.1, prvá veta, O.s.p; ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z.; tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.; osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať

informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické
osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 211/2000 Z.z.; žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom,

elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom (1). Zo žiadosti musí byť zrejmé,
ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa
pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ
navrhuje (2). Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne
vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil.

Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť
nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží (3).
Žiadosť je podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať (4).

Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.; ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti

neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade
považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.; odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia

odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal
rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto
rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.; ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na

konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.Podľa§10ods.1,2písm.p/zákonač.215/2002Z.z.;ústrednýmorgánomštátnejsprávypreelektronický
podpis je úrad (1). Úrad vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní
orgánov verejnej moci, ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (ods. 2 písm. p/).

Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu žalovaného v súvislosti s podanou žiadosťou žalobcu
o sprístupnenie požadovaných informácií. Spornou otázkou bolo, či na základe žiadosti došlo k vydaniu
fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. a následne k vydaniu odvolacieho
fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 19 ods. 3 citovaného zákona, vzhľadom na skutočnosť tvrdenú

žalovaným, že žiadosť bola doručovaná technicky nevykonateľným spôsobom, s obsahom ktorej sa
žalovaný vôbec nemal možnosť oboznámiť.

Súd sa primárne zaoberal posúdením otázky možného vzniku fiktívnych rozhodnutí.

V súlade s ustanovením § 14 ods. 1 zákona o slobode informácií žiadosť o sprístupnenie informácií

možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným
spôsobom. Ak žiadosť nemá zákonom stanovené náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba
bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú
žiadosť doplnil. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre
tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží. V súlade s ustanovením § 14 ods. 4 zákona

je žiadosť podaná dňom, keď bola oznámená povinnej osobe príslušnej vo veci konať.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 22.02.2013 sa žalobca obrátil na žalovaného formou elektronickej pošty
- e-mailom zaslaným na e-mailovú adresu obce, zverejnenú na webovej stránke obce. V tele e-mailu je
len informácia o tom, že sa v prílohe zasiela žiadosť o informácie, podpísaná zaručeným elektronickým

podpisom. Prílohu e-mailu tvoril súbor označený ako N._BB_ziadost.zep. Zo žaloby nevyplýva, že by
sa žalobca pokúsil žalovanému doručiť žiadosť o informácie aj v inej podobe.

Z podaní účastníkov konania vyplýva, že žalovaný nespochybňuje skutočnosť, že je povinnou osobou
podľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií, a že má e-mailovú adresu. Potvrdil skutočnosť, že

e-mailová správa od žalobcu mu bola doručená, pričom žiadosť obsahovala zaručený elektronický
podpis, avšak vzhľadom na skutočnosť, že nemá zriadenú elektronickú podateľňu, nemal možnosť
technicky komunikovať so žalobcom, ktorý ako odosielateľ zaslal elektronicky na jeho adresu žiadosť o
sprístupnenie informácií, ktorá bola prílohou e-mailovej správy. Žalovaný nemal možnosť z uvedeného
dôvodu prílohu doručovanú mu do počítača, otvoriť a poznať jej obsah.

Ústredným orgánom štátnej správy pre elektronický podpis je Národný bezpečnostný úrad, ktorý
vedie zoznam elektronických adries umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci,
ktorý zverejňuje na svojom webovom sídle (§ 10 ods. 2 písm. p/ zákona č. 215/2002 Z.z.
o elektronickom podpise). Súd sa oboznámil so zoznamom zverejnených elektronických adries

umiestnenia elektronických podateľní orgánov verejnej moci a zistil, že žalovaný nemá zriadenú
elektronickú podateľňu, pričom zákon mu ani neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť. Doručovanie
elektronických podaní na neexistujúcu elektronickú adresu, ktorá je odlišná od e-mailovej adresy
bežne používanej v internetovom styku, nemá právne účinky doručenia a nemohlo vyvolať začatie
konania podľa zákona o slobode informácií. Žalobca síce podanie zaslal elektronicky, ale technicky

nevykonateľným spôsobom.

Doručenie len tela e-mailu nemožno považovať za doručenie žiadosti. V súlade s ustanovením § 14 ods.
4 zákona o slobode informácií žiadosť o poskytnutie informácií je podaná až dňom, keď bola oznámená
povinnej osobe príslušnej vo veci konať. Ak žalovaný nemal možnosť poznať obsah žiadosti, nedošlo k

podaniu žiadosti zákonným spôsobom, t.j. nemohlo dôjsť ani k začatiu konania o poskytnutie informácií.

Ak nedošlo k začatiu konania o poskytnutie informácií, nezačala plynúť ani lehota na vybavenie žiadosti.
Potom nemôže platiť ani právna domnienka, že existujú fiktívne rozhodnutia podľa § 18 ods. 3 a §
19 ods. 3 zákona o slobode informácií, t.j. neplatí fikcia, že povinná osoba v správnom konaní vydala

rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie.Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia, neexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, preto nie je
daný predmet súdneho prieskumu. Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné konanie podľa § 104
ods. 1 O.s.p. zastaviť, pretože konaniu a rozhodnutiu vo veci bránila neodstrániteľná prekážka konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.. Súd
uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov konania žalovanému, nakoľko konanie sa zastavilo
pre nesprávny postup žalobcu, t.j. v dôsledku správania sa žalobcu. Trovy žalovaného pozostávajú z
náhrady trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby po 130,16 eur - 1. za prípravu

a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení do 30.06.2013) a 2.
písomné podanie na súd (§ 13a ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky v platnom znení) a 2x režijný paušál
po 7,81 eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), spolu 275,94 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby v zmysle § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. predstavovala v roku 2013
sumu 130,16 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť trovy konania
advokátovi, ktorý zastupoval žalovaného, ktorému bola prisúdená ich náhrada.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.