Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715220362
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7715220362.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú I. H. nar. X.X.XXXX zastúpenú kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach dieťaťa rodičov X. H. nar.
XX.X.XXXX bývajúceho v Q. č. XX a I. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. č. XX t.č. v S. J. X. č. X v konaní
o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Michalovce z 8.12.2015 č.k. 15P 383/2015-6 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nariadil otcovi, aby odovzdal mal. I. H. do osobnej
starostlivosti matky. Otcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. I. vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec a navrhol, aby odvolací súd zmenil
uznesenie tak, že návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Tvrdenia matky uvedené
v návrhu považuje za účelové a nepravdivé. Nepopiera, že 15.11.2015 po tom, čo sa dozvedel o tom,
že matka má intímnu známosť s iným mužom a je s ním tehotná, pod vplyvom emócií poškodil dvere na
spálni v rodinnom dome, kde bývali, avšak v žiadnom prípade sa nejednalo o útok na matku, resp. dcéru.

Fyzicky matku nenapadol. Následne po hádke medzi nimi, kedy mu matka potvrdila, že má známosť s
iným mužom a je tehotná, mu oznámila, že do 14 dní odíde zo spoločnej domácnosti bývať so svojím
terajším priateľom s tým, že túto lehotu potrebuje na doriešenie otázky bývania. Taktiež bolo dohodnuté,
že maloletá dcéra ostane bývať s ním. Rovnako tvrdenie matky o tom, že jej bolo znemožnené od
29.11.2015 kontaktovať sa s dcérou, resp., že jej starí rodičia odmietli dcéru vydať, nie je pravdivé,
nakoľko počas jeho pobytu v CPZ (4 dni) sa matka s jeho rodičmi, resp. jeho bratom žiadnym spôsobom

nekontaktovala, nezaujímala sa o maloletú dcéru napriek tomu, že mala telefonický kontakt na tieto
osoby. Jej prvý záujem o dcéru bol až v popoludňajších hodinách 2.12.2015 po tom, čo bol prepustený
z CPZ, kedy ho telefonicky kontaktovala, on ju informoval o stave maloletej a riešili otázku možnosti
stretávania sa s maloletou. On sa zaujímal najmä o to, či matka už má vytvorené podmienky na výchovu
maloletej, t.j. vyriešené bývanie, nakoľko je mu známe, že po odchode zo spoločnej domácnosti sa
presťahovala k svojej kamarátke do E.É., kde nemala vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o

dieťa. Rovnako za účelové považuje tvrdenie matky o tom, že maloletá je na ňu silno citovo naviazaná
a že ich trvalejším odlúčením by mohlo dôjsť k citovému odcudzeniu a tak k ohrozeniu zdravého
psychického vývoja maloletej. Matka maloletej minimálne 6 mesiacov predtým, ako sa dozvedel o jej
nevere a tehotenstve, sa v prevažnej miere o dcéru nezaujímala, o dieťa sa staral on, dopravoval
ju do predškolského zariadenia, aj z neho vyberal, v popoludňajších hodinách sa o ňu staral sám,
zabezpečoval jej stravu, kúpanie, uloženie k spánku, vrátane prevažnej časti víkendov, nakoľko matka

pracovala v neskorších odpoludňajších a večerných hodinách a v prevažnej miere aj počas víkendov.
Nepravdivé sú tiež tvrdenia matky o incidente 29.11.2015, kedy mala byť napadnutá aj jeho bratom aotcom, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že z lekárskej správy MUDr. Z. O. z 29.11.2015 nevyplýva, že by
matka utrpela okrem povrchových poranení vlasatej kože v hlave a odrenín ďalšie iné zranenia, ktoré by
malinasvedčovaťtomu,žezostranyjehootcadošlokukopaniudonejapodobne.Popieraajjejtvrdenie,

že by jej v ďalších dňoch bránil v styku s maloletou, nakoľko u jeho právneho zástupcu 7.12.2015 sa
dohodli na tom, že matka sa môže s maloletou riadne stretávať, keďže uviedla, že má zabezpečenú
otázku bývania a vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť o maloletú. Na základe tejto dohody
odovzdal maloletú matke 8.12.2015 s tým, že matka mu odovzdala dcéru na víkend 11.12.2015 do
13.12.2015, ktorú v tento deň odovzdal matke. Dôkazom o ich dohode o styku s dcérou je aj vyjadrenie

matky v konaní o nariadenie predbežného opatrenia vedeného na Okresnom súde Michalovce pod
sp.zn. 15P 384/2015. Vzhľadom na vyššie uvedený stav, kedy sa rodičia napriek vzniknutej situácii
vedia dohodnúť vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletú, je toho názoru, že nebola preukázaná
naliehavá potreba rýchlo a dočasne upraviť pomery účastníkov konania z dôvodu ich ohrozenia.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových

zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného
rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).

Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi
danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna

úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah
súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť, teda nejde o konečnú a

definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z
účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním
lendočasneahlavnepredbežneupravujeurčitýokruhvzťahov.Vovecistarostlivostisúduomaloletédeti
nevyhnutnosť nariadiť predbežné opatrenie je potrebné posudzovať vždy z hľadiska záujmu maloletých
detí, ktorý je prioritný.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému
právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, pretože bola osvedčená naliehavosť potreby dočasnej úpravy

pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, ktorému v dôsledku zjavného nezvládnutia ukončenia
partnerského vzťahu rodičov (vzájomne sa obviňujú, otec obviňuje matku z neschopnosti zabezpečovať
starostlivosť o maloleté dieťa a matka obviňuje otca tým, že obmedzuje jej rodičovské práva a povinnosti
k maloletej) hrozí nebezpečenstvo nestability výchovného prostredia, keďže obaja rodičia sa domáhajú
zverenia dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, čo rozhodne nie je v súlade s najlepším záujmom

maloletého dieťaťa. Z podaní oboch rodičov nepochybne vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú výrazne
narušené a konfliktné, odlišne hodnotia rovnaké situácie a nie sú schopní dohodnúť sa o zabezpečení
dočasnej osobnej starostlivosti o dieťa, i keď otec tvrdí opak. Odvolací súd sa oboznámil aj s obsahom
spisu Okresného súdu Michalovce sp.zn. 15P 384/2015, z ktorého zistil, že otec maloletej sa návrhom
podaným 4.12.2015 rovnako domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby maloletá

bola zverená do jeho osobnej starostlivosti a matke bola určená vyživovacia povinnosť v minimálnom
rozsahu. Súd prvého stupňa návrh otca zamietol uznesením z 11.12.2015 č.k. 15P 384/2015-15,
proti ktorému podal otec odvolanie v rovnaký deň ako proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu
Michalovce z 8.12.2015 č.k. 15P 383/2015-6, v ktorom v zásade argumentuje rovnakými skutočnosťamiako v tejto prejednávanej veci, avšak dôvody na nariadenie predbežného opatrenia vyhovením jeho
návrhu považuje za preukázané, nakoľko má obavy o zabezpečenie starostlivosti o maloletú v terajšom
prostredí matky. Odvolací súd konštatuje, že z podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi

nimi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia a odlišné hodnotenia
tých istých situácií, pričom dôsledné skúmanie týchto vzťahov presahuje rámec konania o nariadenie
predbežného opatrenia. Na základe skutočností tvrdených rodičmi maloletej dospel odvolací súd k
presvedčeniu, že práve so zreteľom na vzniknutú skutkovú situáciu je vhodné dočasne zveriť maloletú
do osobnej starostlivosti matky predovšetkým s prihliadnutím na vek maloletej (2,5 roka), pre ktorý je

žiaduca fyzická prítomnosť matky, čo je zároveň v súlade so záujmom maloletej, ktorým je jej zdravý
psychický a fyzický vývoj a nie subjektívne predstavy rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.
Pretože ide iba o predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu
dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou v návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, pretože tieto sa prakticky týkajú už veci samej a majú význam pre
konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania skutkového stavu

potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.

Súd prvého stupňa rovnako správne rozhodol, keď zaviazal otca prispievať na výživu maloletej v
minimálnom rozsahu, nakoľko predbežným opatrením môže súd zaviazať účastníka, aby platil výživné
v nevyhnutnej miere (§ 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p.). Výživné v tejto výške je určené na uspokojovanie

základných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, či povinný je schopný plniť vyššie dávky
výživného. Je potrebné dodať, že záväzok platiť výživné v nevyhnutnej miere je predbežný a dočasný.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

Na záver odvolací súd dodáva, že rozhodnutím súdu o predbežnej úprave výchovy a výživy maloletého
dieťaťa nie je obmedzené právo otca stýkať sa s dieťaťom. V tomto smere je potrebné poznamenať,
že dieťa má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom a je predovšetkým na nich, aby svojím
správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pri realizácii výkonu
rodičovských práv a povinností, lebo záujem maloletého dieťaťa má prednosť pred zámermi rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.