Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210201917
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4210201917.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: K. F., bytom F. A., t.
č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Zuzanou Bölcsovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Komárno, o vymoženie pohľadávky vo výške 282,18 eura s príslušenstvom, o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/41/2010-37 zo dňa 25.11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, exekúciu vedenú u
súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhopodsp.zn.EX1810/10u)vyhlásilzaneprípustnúazastavilju.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.

z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“),
§ 39, § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 635/2004
Z. z., § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
§ 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že exekučným

titulom je rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o., sp. zn. EP 81600/09 zo dňa 02.11.2009. S poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011 a sp. zn. 6 Cdo 143/2011 zo dňa
18.01.2012 preskúmal zmluvu o pôžičke zo dňa 30.03.2005, uzavretú medzi povinným a spoločnosťou
Quatro, a.s., ako aj predložené všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou
Quatro, a.s., pričom v článku VIII. sa nachádzalo aj dojednanie rozhodcovskej doložky. Dospel pritom

k záveru, že formuláciu rozhodcovskej doložky vo všeobecných obchodných podmienkach nemožno
považovať za platnú rozhodcovskú doložku. Takáto doložka spôsobila značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožnila spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými
podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,

a teda aj rozhodcovskému konaniu. Zároveň súd prvého stupňa poukázal na skutočnosť, že nešlo o
individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol zvlášť upozornený, ktoré
by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy súhlasil a prejavil by svoj
súhlas podpisom. Podpis na zmluve o pôžičke nemožno považovať zároveň aj za prejav súhlasu s
rozhodcovskou doložkou, pretože na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a individuálny
prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu postupom. Povinný sa tak bez vlastnej vôle vzdal vopred

svojich práv, čo bolo v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej vecinedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej doložky, rozhodcovský súd nemohol spor prejednať a
rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným titulom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, pričom podľa neho súd
prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok, lebo
nemal skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale len jeho materiálnu a formálnu vykonateľnosť.
Poukázal na nesprávny preklad Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993; správny preklad je podľa

neho taký, že exekučný súd má povinnosť vyhodnotiť, či rozhodcovská doložka je nekalá, ak má pre
takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Súd nie je povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu
smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Povinnosť by mal len v prípade, ak by podľa
vnútroštátnych predpisov také posúdenie mohol vykonať. V tomto smere poukázal na ustanovenie § 35
zákona o rozhodcovskom konaní ako aj na ustanovenie § 159 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“), podľa ktorého právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný

rozsudok všeobecného súdu, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva,
že nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal
súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil

by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako
súd tretej inštancie. Platný právny poriadok však taký postup exekučného súdu neupravuje, keďže mu
nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci
samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok
zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3 MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, kde sa uvádza, že preskúmanie správnosti rozhodcovského
rozsudku exekučným súdom je možné, len ak ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c) zákona o
rozhodcovskom konaní. Z tohto ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie
a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; rozhodujúcim bude
len to, či plnenie odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, a len tento zákonný dôvod umožňuje

zastaviť exekučné konanie.
Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť, a predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
oprávneného (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods.

2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň postupoval podľa ustanovenia § 219 ods. 2 OSP, v zmysle ktorého ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnym predchodcom oprávneného
Quatro, a.s., Hlavné nám.12, Kežmarok, a povinným bola uzavretá dňa 30.03.2005 zmluva o pôžičke,
ktorej súčasťou boli aj „Všeobecné obchodné podmienky pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro,
a.s.“ (ďalej len „VOP“), a predmetom zmluvy boli práva a povinnosti veriteľa a dlžníka (povinného) tak,
ako to citoval súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia. Dohoda o riešení sporov zo zmluvy,

vrátanesporovoichplatnosť,výkladalebozrušenie,rozhodcovskýmsúdomneboladojednanáosobitne,
ale len v rámci VOP v článku VIII. písm. o). Oprávnený svojím návrhom zo dňa 03.02.2010, spísaným
pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, požiadal o vykonanie exekúcie voči povinnému
na vymoženie sumy 282,18 eura s príslušenstvom. Za exekučný titul označil rozhodcovský rozsudok
Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., zo dňa 06.10.2009 sp.

zn. EP 81600/09, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2009 a vykonateľnosť dňa 18.12.2009. Súd
prvého stupňa na základe žiadosti dňa 06.09.2010 súdneho exekútora poveril na vykonanie exekúcie. V
priebehu exekúcie súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením. Odvolací súd pri rozhodovaní
mal o. i. na zreteli najmä nižšie citované ustanovenia:

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Dôvody, na základe ktorých súd exekúciu zastaví, sú uvedené v § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.
Exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takého konania, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučnýtitul, keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd
kedykoľvek v priebehu konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie
núteného vymáhania pohľadávky.

Podľa § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku v aktuálnom znení: (1) Exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do
troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po

tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. (2) Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého
predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31. decembra 2014: (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo

odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Odvolací súd zaoberajúc sa tým, či odvolanie oprávneného je dôvodné, dospel k záveru, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav, zo zisteného skutkového stavu urobil správny právny
záver a svoje rozhodnutie aj dostatočne odôvodnil. Na dôvažok odvolací súd dodáva, že akákoľvek
rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi
dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka neplatná. V danej veci ide práve o takýto prípad, pričom povinnému ako spotrebiteľovi bolo
zároveň týmto postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný
prostriedok na všeobecný súd. Toto právo spotrebiteľa je upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Je nesporné, že povinný si rozhodcovskú doložku osobitne ako spotrebiteľ nevyjednal,
pričom z doložených listín nevyplýva jeho náležité poučenie o dôsledkoch rozhodcovskej doložky. Preto
odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa prijal záver, že výkon práv oprávneného podľa predmetnej
rozhodcovskej doložky je nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, v

dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní v
znení účinnom do 31.12.2014 aj v priebehu exekúcie, t. j. po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanieexekúcie.Totižexekúciaprebiehanapodkladeexekučnéhotitulu,ktorývzhľadomnaneplatnú
rozhodcovskú doložku nemal byť vydaný, lebo rozhodcovský súd na podklade neplatnej rozhodcovskej
doložky nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.

Vecnú správnosť napadnutého uznesenia nebola spôsobilá spochybniť ani námietka oprávneného o
nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Právny
poriadok nezbavoval právneho predchodcu oprávneného (Quatro, a.s.) povinnosti predložiť povinnému
návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že sa
mu poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v

rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka, ak
mala byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela byť výsledkom slobodnej
vôle oboch zmluvných strán a slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Ak právny predchodca

oprávneného takto nepostupoval, resp. ak takýto postup nebol doložený listinami pripojenými k
návrhu na exekúciu, súd prvého stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky.
Pri rozhodovaní súdu nešlo o preskúmanie samotnej správnosti rozhodcovského rozsudku, ale o
preskúmanie základnej skutočnosti, či rozhodcovský súd mal kompetenciu na vydanie rozsudku vo veciúčastníkov zmluvného vzťahu. Vzhľadom na to, že dojednanie rozhodcovskej doložky bolo neplatným
dojednaním z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky, rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci
konať a rozhodnúť, a práve z tohto dôvodu nie je jeho rozsudok spôsobilým exekučným titulom a je

tzv. paaktom. V nadväznosti na to odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/122/2011, 6Cdo/1/2012, 2Cdo/216/2012.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa posúdil ako vecne správne a ako
také ho potvrdil a v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.