Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Zvolen

Judgement was issued by Mgr. Ľudmila Ostrolucká

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/225/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714216872
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6714216872.2

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Friendly
Finance Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného
advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01
Banská Bystrica, proti žalovanej M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. ulica XXX/XX, XXX XX S., štátnej
občianke SR, o zaplatenie sumy 335,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 200,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 200,- Eur od 19.02.2014 do zaplatenia a trovy konania v sume 17,84 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7,
974 01 Banská Bystrica, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 28.10.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 08.12.2014 domáhal voči
žalovanejzaplateniasumy335,45Eursúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročneododňa19.02.2014
do zaplatenia zo sumy 250,45 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi ním
ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou došlo dňa 28.01.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len

„rámcová zmluva“) a súčasne Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“) a to tým,
že žalovaná prijala návrh rámcovej zmluvy a zmluvy z jeho strany v súlade s článkom III. bod 3. rámcovej
zmluvy, na základe ktorých poskytol žalovanej krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,-
Eur. Predpokladom uzatvorenia zmluvy a rámcovej zmluvy bola registrácia žalovanej ako spotrebiteľa
na adrese internetového sídla jeho ako veriteľa za účelom zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o
uzatvorenie zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským

účtom. Rámcová zmluva, zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia
súhlasu obidvomi zmluvnými stranami s ich textom. V prípade jeho ako veriteľa bol súhlas vyjadrený
zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach spotrebiteľského úveru
a návrhu zmluvy žalovanej ako spotrebiteľke formou elektronickej pošty. Žalovaná ako zaregistrovaná
spotrebiteľka vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý jej bol zaslaný prostredníctvom elektronickej
pošty. Žalovaná sa zaviazala mu vrátiť celkovú čiastku 250,45 Eur, ktorú tvorí súčet poskytnutého úveru

a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 50,45
Eur. Celkové náklady za poskytnutie úveru predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN),
ktorej spôsob výpočtu je uvedený v článku IV. bod 8. rámcovej zmluvy, pričom výpočet je vykonaný v
súlade s prílohou č. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov. Percentuálna výška RPMN je uvedená v uzatvorenej zmluve. Úver s príslušenstvom
sa stal splatný dňa 18.02.2014. Nakoľko žalovaná nevrátila dlžnú sumu v lehote splatnosti, podal voči

nej žalobu na súd. Zo sumy 250,45 Eur si uplatňuje nárok i na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej
výške, t.j. vo výške 5,25 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia, t.j. ododňa 19.02.2014 až do zaplatenia. Pred podaním žaloby na súd písomnými výzvami vyzval žalovanú na
úhradu jej záväzku. V zmysle článku IV. bod 5. rámcovej zmluvy si ďalej uplatňuje voči žalovanej náhradu
vynaložených nákladov v celkovej výške 85,- Eur, pričom žalovaná bola pred uzatvorením rámcovej

zmluvy a zmluvy riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s porušením povinnosti splniť riadne a
včas svoj záväzok. Celkový jeho nárok potom predstavuje sumu 335,45 Eur s príslušenstvom.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, napriek tomu, že súd ju výzvou zo dňa 11.08.2015, ktorá bola
žalovanej doručená dňa 21.08.2015 vyzval na písomné vyjadrenie k žalobe do 10 dní od jej doručenia.

Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 29.09.2015. Tohto pojednávania sa žalovaná
zúčastnila, právny zástupca žalobcu sa tohto pojednávania nezúčastnil, na toto pojednávanie bol
predvolaný riadne a včas, predvolanie mu bolo doručené dňa 17.08.2015, tento neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil písomným podaním zo dňa 25.08.2015, ktoré bolo doručené súdu dňa 27.08.2015,
nepožiadal však zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania, keď potom súd za

týchto procesných podmienok na konanie vec na tomto pojednávaní prejednal v prítomnosti žalovanej
a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, keď pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa ktorého súd
pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti

takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výsluchom žalovanej ako účastníčky konania, keď zistil
tento skutkový a právny stav:

Žalobca v predmete svojej činnosti má poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných
úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov, tak ako súd zistil z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Košice I. (informatívny), oddiel: Sro, vložka č. 30985/V zo dňa 15.10.2014 ohľadne žalobcu.

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou bola uzatvorená Rámcová zmluva o

poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len
„rámcová zmluva“), keď táto neobsahuje dátum uzavretia. Táto rámcová zmluva bola uzatvorená na
základe žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru, keď v záhlaví rámcovej zmluvy je
uvedené, že bola uzatvorená na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a na základe zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. Z článku I. bod 2. rámcovej zmluvy
vyplýva, že spotrebiteľský úver alebo iný úver a pôžičku poskytuje veriteľ spotrebiteľovi prostriedkami
diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách
na diaľku, na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako krátkodobý bezúčelový úver.
Predpokladom uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru je registrácia spotrebiteľa

na adrese internetového sídla veriteľa www.pozickomat.sk za účelom
zriadenia užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
vyplnená spotrebiteľom. V článku III. rámcovej zmluvy boli upravené podmienky uzatvorenia zmluvy.
V tomto článku bod 1. rámcovej zmluvy je uvedené, že zmluvu uzatvára veriteľ so spotrebiteľom
na základe žiadosti o poskytnutie úveru spotrebiteľa vo forme formulára prístupného na adrese

internetového sídla veriteľa v časti užívateľského účtu spotrebiteľa. Požiadať o úver je oprávnený
výlučne spotrebiteľ zaregistrovaný u veriteľa na internetovej stránke veriteľa www.pozickomat.sk , ktorému bol vytvorený užívateľský účet v súlade s podmienkami vytvorenia
užívateľského účtu. Z bodu 3. tohto článku rámcovej zmluvy vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva sa
považujú za uzavreté momentom prijatia písomného súhlasu s návrhom rámcovej zmluvy, zmluvy a jej

príloh klientom elektronickou poštou. Uzavretím zmluvy spotrebiteľ potvrdzuje, že bol oboznámený s
informáciami o podmienkach spotrebiteľského úveru. Z bodu 5. tohto istého článku rámcovej zmluvy
vyplýva, že rámcová zmluva a zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu s textom
rámcovej zmluvy, zmluvy a jej prípadných príloh oboma zmluvnými stranami. Z článku IV. bod 1.
rámcovej zmluvy vyplýva, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok spojený so spracovaním a

poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky úveru, doby splatnosti
úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti
o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta a pred uzatvorením zmluvy. Z tohto istého článku bod
3. rámcovej zmluvy vyplýva, že úver poskytnutý veriteľom je bezúročný. V článku V. rámcovej zmluvyboli upravené podmienky splácania úveru tak, že úver poskytnutý veriteľom klientovi je krátkodobým,
bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní, poskytnutý jednorazovo v celej výške, tak
ako vyplýva z bodu 1. tohto článku rámcovej zmluvy. Z článku VII. bod 2. rámcovej zmluvy vyplýva, že

táto bola uzatvorená na dobu neurčitú. Z tohto istého článku z bodu 11. rámcovej zmluvy vyplýva, že
všetky spory, ktoré vzniknú z rámcovej zmluvy alebo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, pred Rozhodcovským súdom
uvedeným v zmluve o úvere alebo pred Všeobecnými súdmi Slovenskej republiky. Ešte z článku IV. bod
5. rámcovej zmluvy vyplýva, že za spracovanie a za urgenciu pri omeškaní s úhradou úveru vrátane

vypracovanej prvej upomienky celkové náklady boli dojednané vo výške 15,- Eur, druhej upomienky
celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur, tretej upomienky celkové náklady vo výške ďalších 10,- Eur,
štvrtejupomienkyaprípravuprípadunapredanieexternejinkasnejspoločnosticelkovénákladyvovýške
ďalších 30,- Eur.

Dňa 28.01.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako spotrebiteľkou uzatvorená Zmluva

o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená na základe rámcovej
zmluvy a žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru a to podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, ďalej zákona č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a Občianskeho zákonníka. V zmysle tejto
zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške

200,- Eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový
účet spotrebiteľa uvedený v záhlaví zmluvy v deň uzatvorenia zmluvy, najneskôr v nasledujúci pracovný
deň po uzatvorení zmluvy a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej
výške 250,45 Eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú so
splatnosťouúveruspríslušenstvomdňa18.02.2014.Celkovénákladynazákladeúdajovplatnýchvčase

uzatvorenia zmluvy predstavovali ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 4.889,70 %. Celkové
náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 50,45 Eur.
Celková čiastka, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi je tvorená súčtom poskytnutého úveru
a celkových nákladov (príslušenstva), pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a
včasného splatenia záväzku spotrebiteľa predstavuje sumu 250,45 Eur.

Žalobca do súdneho spisu predložil výpis zo svojho podnikateľského účtu zo dňa 31.01.2014, z ktorého
vyplýva, že dňa 28.01.2014 odoslal na účet žalovanej sumu 200,- Eur.

Žalobca ďalej do súdneho konania dokladal upomienky o nezaplatení pohľadávky pre žalovanú zo dňa

25.02.2014, kde ju vyčíslil na sumu 285,45 Eur, zo dňa 04.03.2014, kde ju vyčíslil na sumu 295,45 Eur,
zo dňa 11.03.2014, kde ju vyčíslil na sumu 305,45 Eur, zo dňa 18.03.2014, kde ju vyčíslil na sumu 330,45
Eur, keď o ich odoslaní pre žalovanú doložil potvrdenie spoločnosti INFAS, a.s., Boživojova 99, 130 00
Praha 3, ČR, zo dňa 26.02.2014, zo dňa 05.03.2014, zo dňa 12.03.2014 a zo dňa 19.03.2014.

Z výsluchu žalovanej ako účastníčky konania súd zistil, že od žalobcu finančné prostriedky jej boli
poukázané v sume 200,- Eur, doposiaľ žalobcovi nezaplatila žiadnu sumu. Zmluvu uzatvorila cez internet
takým spôsobom, ako je uvedené v žalobe. Mala vedomosť o tom, že finančné prostriedky má žalobcovi
vrátiť aj s odplatou, čo spolu činilo 250,45 Eur. V tom čase potrebovala súrne finančné prostriedky,
pretože zostala bývať bez manžela, potrebovala zaplatiť za byt, nemala na to peniaze, iné východisko

nemala, len si takýmto spôsobom požičať. Je síce zamestnaná, ale zarába len 360,- Eur mesačne,
pričom sa stará o jedno maloleté dieťa. S manželom sa rozviedli. V deň pojednávania jej prišla sms od
žalobcu, že má zaplatiť nie sumu 335,45 Eur, ale sumu 415,- Eur, keď nevedela uviesť, prečo táto suma
stále narastá. Pred týždňom sa dohodla s advokátom žalobcu na tom, že mu zašle 70,- Eur, takže mu
poslala internetbankingom túto sumu, doklad o tom však nemá. Tento ju v ďalšom odkázal na žalobcu,

aby si zavolala do firmy. Poslednýkrát uzatvorila takúto zmluvu cez internet.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti o
zaplatenie sumy 200,- Eur s príslušenstvom, nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 135,45 Eur s úrokom
z omeškania vo výške 5,25 % ročne odo dňa 19.02.2014 do zaplatenia zo sumy 50,45 Eur, keď v tejto

časti súd žalobu zamietol.

Predmetnú zmluvu zo dňa 28.01.2014, ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania a to medzi
žalobcom ako veriteľom na jednej strane a žalovanou ako dlžníčkou, spotrebiteľkou na strane druhej,keď zmluva vznikla tak, ako tvrdil žalobca v žalobe, keďže žalovaná túto skutočnosť nepopierala,
potvrdila ju, súd pokladal za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci
svojho podnikania ako dodávateľ úver žalovanej ako spotrebiteľke, ktorá je fyzickou osobou a ktorá

pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi účastníčky konania je spotrebiteľským, predmetná zmluva podlieha
právnemu režimu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu a vzťah medzi účastníkmi konania je spotrebiteľským, predmetná
zmluvanesmieobsahovaťustanovenia,ktoréspôsobujúznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky,
tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý

je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobným prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Ako súd už dôvodí, predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Úver poskytnutý na základe
tejto spotrebiteľskej zmluvy však nie je spotrebiteľským úverom poskytnutým podľa Zákona č. 129/2010
Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, v znení neskorších predpisov tak, ako
to tvrdil žalobca v žalobe a tak, ako je to uvedené v záhlaví predmetnej zmluvy.

Z ustanovenia § 1 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách totiž vyplýva, že spotrebiteľským úverom nie sú:
písm. l/ úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúce 3 mesiace.

V posudzovanom prípade, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalovaná na základe

spotrebiteľskej zmluvy mala zo strany žalobcu poskytnutý úver dňa 28.01.2014 v sume 200,- Eur v
zmysle zmluvných dojednaní, spotrebiteľská zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, so splatnosťou
úveru s príslušenstvom dňa 18.02.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná sa zaviazala úver vrátiť
v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, preto úver poskytnutý na základe predmetnej zmluvy nie jespotrebiteľským úverom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., predmetná zmluva, hoci je spotrebiteľskou
zmluvou sa teda nespravuje právnym režimom tohto zákona. Ako súd už dôvodí, spravuje sa právnym
režimom § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a keďže bola uzatvorená na diaľku, tak aj právnym

režimom osobitného zákona, ktorým je Zákon č. 266/2005 Z.z., o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, keď
z § 2 písm. a/ tohto zákona vyplýva, že na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie, keď podľa písm. b/ tohto zákonného ustanovenia, bod 7., finančnou

službou sa rozumie služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania, avšak nakoľko v danom prípade úver sa žalovaná zaviazala vrátiť v lehote nepresahujúcej
3 mesiace, tento nespĺňa charakter spotrebiteľského úveru. Spĺňa charakter iného úveru pre žalovanú
ako spotrebiteľku.

Nakoľko však ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd ju podrobil súdnej kontrole, či táto bola uzatvorená v

súlade so zákonom, teda v súlade s § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Ako vyplýva zo zmluvných dojednaní, žalobca poskytol žalovanej na základe tejto zmluvy úver
bezúčelový, bezúročný vo výške 200,- Eur, pri dojednaní odplaty za tento úver v sume 50,45 Eur, keď
žalovaná sa zaviazala tento úver včítane odplaty, teda sumu 250,45 Eur žalobcovi zaplatiť jednorazovo

dňa 18.02.2014, pričom úver bol poskytnutý žalovanej dňa 28.01.2014, teda v deň uzatvorenia zmluvy.
Žalobca poskytol žalovanej tak úver na obdobie 21 dní vo výške 200,- Eur za odplatu 50,45 Eur, keď táto
odplata po prepočítaní na ročný úrok v percentách predstavuje viac ako 300 % ročný úrok z požičaných
úverových prostriedkov. Takáto odplata bez toho, že by ju súd porovnával s úrokmi z úveru, resp. s
odplatou z úveru poskytovanými či už bankovými alebo nebankovými subjektmi v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy, je „úžerou“, a preto nepožíva právnu ochranu, takého dojednanie je absolútne
neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Tiež
podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Dojednanie takejto odplaty nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keď dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami
konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práva, nešikanózny spôsob výkonu práva,

rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí
sp.zn. 3Cdo 137/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom podľa § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka treba považovať taký úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska
spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad
právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu

na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle
toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

Dohoda o odplate (o úrokoch) musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa
nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či

výška odplaty (úrokov) je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o primeranosť odplaty, výšky
úrokovaproblematikudobrýchmravov,tátoúzkosúvisísdoktrínouoneprípustnom,resp.neprimeranom
znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej „úžery“. Táto doktrína
nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu
zásady zmluvnej spravodlivosti. Táto našla odraz i v ustanovení § 52 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

V posudzovanom prípade dojednaná odplata v zmluve odporuje dobrým mravom, takého dojednanie
je absolútne neplatné, právny úkon, zmluva je tak v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom,
ktorý nepožíva právnu ochranu, preto súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie odplaty v sume 50,45 Eur
zamietol, keď z tejto sumy nepriznal ani úroky z omeškania, pretože nepriznal ani istinu.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná úverové prostriedky prijala vo výške 200,- Eur, čo
nenamietala, doposiaľ nevrátila tieto úverové prostriedky žalobcovi, preto jej súd uložil povinnosť túto
sumu vo výške 200,- Eur žalobcovi zaplatiť.Z prisúdenej sumy 200,- Eur súd priznal žalobcovi i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 5,25 % ročne od 19.02.2014 do zaplatenia, keďže žalovaná je v omeškaní s vrátení úverových

prostriedkov žalobcovi. Splatnosť úveru bola dojednaná na deň 18.02.2014, žalovaná je v omeškaní
odo dňa 19.02.2014, preto odo dňa 19.02.2014 až do zaplatenia má žalobca nárok na zaplatenie úrokov
z omeškania zo sumy 200,- Eur. Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, ku dňu 19.02.2014, teda ku
dňu vzniku omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,25 %, zvýšená o
5 percentuálnych bodov bola 5,25 %, preto žalobca má nárok voči žalovanej na zaplatenie úrokov z

omeškania vo výške 5,25 % ročne.

O nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa§3NariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Pokiaľ žalobca žalobou žiadal prisúdiť i sumu 85,- Eur z titulu poplatkov za upomienky pre žalovanú,
v tomto ohľadne neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že upomienky boli žalovanej doručené,
nestačí predložiť potvrdenie o ich odoslaní. V tomto ohľade žalobca nepreukázal nárok, preto súd jeho

žalobu v časti o zaplatenie sumy 85,- Eur z titulu upomienok ako nepreukázanú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.. Žalobca mal
v konaní väčší úspech, než žalovaná, navrhol priznať trovy konania, tieto i vyčíslil. Preto žalobca má
nárok voči žalovanej na náhradu trov konania pomerom úspechu a neúspechu vo veci, ktorý predstavuje

20 % (200 ÷ 335,45 = 0,60, t.j. 60 %, 135,45 ÷ 335,45 = 0,40, t.j. 40 %, 60 % - 40 % = 20 %). Vo
výške 20 % má potom žalobca nárok na náhradu trov konania. Účelné a preukázané trovy konania
žalobcu predstavujú sumu 89,20 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby v
sume 20,- Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 69,20 Eur. Trovy právneho zastúpenia v sume
69,20 Eur pozostávajú z odmeny advokáta za dva úkony právnych služieb po 26,56 Eur, keď úkonmi

právnych služieb boli žaloba, príprava a prevzatie zastúpenia, spolu za dva tieto úkony právnych služieb
činí odmena 53,12 Eur, k tomu 2-krát režijný paušál po 8,04 Eur, spolu režijný paušál činí 16,08 Eur,
spolu odmena a režijný paušál činí 69,20 Eur. Z celkových trov konania žalobcu 89,20 Eur má žalobca
právo na náhradu vo výške 20 %, čo predstavuje zo sumy 89,20 Eur sumu 17,84 Eur. Sumu 17,84 Eur
je povinná žalovaná nahradiť žalobcovi na trovách konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na

účet zastupujúceho advokáta podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. O trovách právneho zastúpenia súd rozhodol
podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z., o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhunevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.

1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,

4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.