Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11Co/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215111
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1410215111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Kataríny Štrignerovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ E..
L. W., T. R. H., J. XXX/XXA, štátny občan SR, 2/ O.. L. W., T. R. T., J. XX, štátny občan SR, obaja
právne zastúpení JUDr. Alenou Kaplanovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Nám. 1. mája 14, proti
odporcovi: Slovenská Q. K. R. T. J. J. R. T., R. X, O.: XXX XXX XX, o určenie neplatnosti zmluvy, na
odvolanie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.júla 2014,
č.k. 24C/419/2010-257, jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

V napadnutom rozsudku súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.6.1987 medzi predávajúcimi: a) L. W., F.. XX.X.XXXX, T.
T., J. K.. XX, b) E.. W. L., F.. XX.X.XXXX, T. T., J. XX, c) O.. W. L., F.. X.X.XXXX, T. T., H. XX a kupujúcim:
Slovenskou vysokou školou technickou, Bratislava o odpredaj nehnuteľnosti parc. č. XXXXX, XXXXX I.
XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú. Bratislava, č. XXX, par. č. XXXX/X a investícií nachádzajúcich sa
na uvedených pozemkoch . Vo výroku rozhodnutia ďalej deklaroval, že o trovách konania rozhodne do
30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ( § 151 ods.3 O.s.p.).

Rozhodnutie právne odôvodnil § 80 písm. c/ zák. č. 99/1963 Zb. v platnom znení ( ďalej „ O.s.p.“), §
37, § 39, § 38 ods.1,2, § 41, § 49 ods.3 zák. č. 40/1964 Zb. v platnom znení ( ďalej „ Obč. zákonník“)
keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu na určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy uzavretej dňa 23.6.1987 medzi navrhovateľmi a ich nebohou matkou ako predávajúcimi na
stranejednejaprávnympredchodcomodporcuakokupujúcimnastranedruhej.Kľúčovýmpreexistenciu
naliehavého právneho záujmu mal v danej veci právoplatné uznesenie Obvodného pozemkového
úradu v Bratislave č.k. 5163/2004/D Zn. 4/07/6673/2010/D zo dňa 15.12.2010 vo veci reštitučného

nároku v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., v rámci ktorého si navrhovatelia uplatňujú reštitučný nárok na
nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Bratislava, vedené v PK vl. č. XXXX ako parc.
č. XXXXX, XXXXX, XXXXX a na LV č. XXX parc. č. XXXX/X, ktorým bolo konanie do právoplatného
skončenia prejednávanej veci (24C 419/2010) prerušené. Podľa záverov Obvodného pozemkového
úradu v Bratislave, bude mať výsledok prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 23.6.1987 význam pre rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu (vo veci 5163/2004 D). Otázka
posúdenia platnosti spornej kúpnej zmluvy totiž predstavuje pre rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu, vzhľadom na reštitučný dôvod uplatnený navrhovateľmi podľa § 3 ods. 1 písm. o/ zákona
č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (prevzatie veci bez právneho dôvodu), otázku
predbežnú, ktorú však Obvodný pozemkový úrad nie je oprávnený riešiť sám. Bez rozhodnutia súdu v
tejto veci tak nie je možné pokračovať v reštitučnom konaní, čo robí právne postavenie navrhovateľovneistým. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení posilňuje tiež skutočnosť, že
v zmysle ustálenej judikatúry „prevzatie veci štátom na základe neplatného právneho úkonu možno z
hľadiska vzťahu reštitučnej žaloby a žaloby vlastníckej podriadiť pod pojem prevzatie veci bez právneho

dôvodu“ (rozsudok Veľkého senátu občiansko-právneho kolégia Nejvyššího soudu ČR z 7.12.2005, sp.
zn. 31 Cdo 1529/2004). Výsledok posúdenia platnosti kúpnej zmluvy ako predbežnej otázky je podľa
súdu prvého stupňa nevyhnutným predpokladom rozhodnutia vo veci, ktorá je predmetom správneho
konania o navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom ( § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č.
503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom).

Navrhovatelia považovali napadnutú kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon z dôvodov jej
neurčitosti a nezrozumiteľnosti, nesúladu vôle a prejavu vôle, absencie slobodnej a vážnej vôle pri
jej uzatváraní, tiesni a nápadne nevýhodných podmienok za ktorých bola uzavretá, skutočnosti, že
právny predchodca odporcu nemohol, ako štátna organizácia, nadobúdať veci od občanov do svojho
vlastníctva a skutočnosti, že zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou v zmysle platného zákona

č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.

Pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti zmluvného dojednania v čl. I Kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.1987,
v rámci ktorej sa jej účastníci dohodli na tom, že predávajúci predávajú kupujúcemu svoje nehnuteľnosti,
ktoré sú zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, kat. územie Bratislava, par. č. XXXXX, XXXXX

I. XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú Bratislava č. XXX par. č. XXXX/X na ich meno vedené v podieloch
rovnakých po 1/3 mal súd prvého stupňa za nevyhnutné interpretovať túto časť právneho úkonu a ustáliť
otázku, či je predmet prevodu v spornej kúpnej zmluve možné nezameniteľným spôsobom identifikovať,
teda ustáliť otázku možnosti identifikácie nehnuteľností, ktorých prevodu sa sporná zmluva týkala. Súd
prvého stupňa zdôraznil, že aj v prípade predmetného právneho úkonu účastníkov konania pritom

platí, že jazykový výklad predstavuje základ pre poznanie a pochopenie zmluvného dojednania. Je
východiskom objasnenia a ujasnenia jeho obsahu, zmyslu a účelu. Text zmluvy je prvotným priblížením
sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy
môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému
významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť,

má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej
zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi
právneho úkonu, a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Z vonkajších okolností
spojených s podpisom zmluvy a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť hlavne na vôľu,
ako aj na okolnosti spojené s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy. V

zmysle ustálenej súdnej praxe tiež pristupuje požiadavka, aby v prípade, že predmet takéhoto právneho
úkonu nie je nezameniteľne rozpoznateľný od predmetov iných, skúmal súd tiež to, či takýto nedostatok
označenia predmetu právneho úkonu zakladá vadu umožňujúcu zámenu predmetu právneho úkonu,
alebo tento nedostatok spočíva len v inak nepresnom, či neúplnom označení tohto predmetu. O takýto
(druhý) prípad by išlo vtedy, pokiaľ by správne označenie predmetu úkonu bolo zistiteľné podľa ďalších

identifikačných znakov, alebo aj z celého obsahu právneho úkonu, poprípade objasnením skutkových
okolností, za ktorých bol právny úkon uskutočnený ( k tomu porovnaj nález ÚS ČR sp. zn. III. ÚS 447/03).

V predmetnej veci navrhovatelia spolu s ich nebohou matkou a právny predchodca odporcu uzavreli
Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č.

XXXX, kat. územie Bratislava, par. č. XXXXX, XXXXX I. XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú Bratislava
č. XXX par. č. XXXX/X na meno predávajúcich vedené v podieloch rovnakých po 1/3. V zmysle vyššie
uvedených východísk treba obsah tejto zmluvy vykladať nielen podľa jej slovného vyjadrenia, ale aj
podľa vôle tých, ktorí tento právny úkon uskutočnili. Pre správny výklad čl. I Zmluvy, najmä pokiaľ ide
o špecifikáciu predmetu prevodu, treba zohľadniť aj skutkový rámec, v ktorom bol tento právny úkon

urobený.

Súd prvého stupňa pri interpretácii uvedeného zmluvného dojednania a pri ustálení, aké nehnuteľnosti
mali byť predmetom prevodu v spornej kúpnej zmluve, z obsahu celého právneho úkonu, najmä však
objasnenímskutkovýchokolností,zaktorýchbolprávnyúkonuskutočnenýdospelk záveru,žeskutočná

vôľa účastníkov prejavená v čl. I Zmluvy smerovala k predaju všetkých nehnuteľností vo vlastníctve
navrhovateľov a ich nebohej matky, ktoré boli dotknuté výstavbou Školského jadrového reaktora VR - 1B
v Bratislave. Označenie prevádzaných nehnuteľností spôsobom, ako je uvedené v predmetnej kúpnej
zmluve nezakladá vadu umožňujúcu zámenu predmetu právneho úkonu. Po uzavretí zmluvy nasledovalivšetky právne kroky potrebné podľa vtedy platných právnych predpisov pre prevod vlastníckeho práva
k prevedeným nehnuteľnostiam na nového vlastníka. Zmluva bola schválená nadriadeným orgánom
právneho predchodcu odporcu (Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky) a následne,

na základe návrhu EMO Atómové elektrárne Mochovce zo dňa 13.10.1987, bolo Strediskom geodézie
Bratislava zapísané vlastnícke právo k prevedeným nehnuteľnostiam v prospech nového vlastníka
do evidencie nehnuteľností, ako súčasť novovytvorenej EN parcely č. XXXX/X na list vlastníctva č.
XXXX pre k. ú Karlova Ves. Predmetom prevodu vlastníckeho práva pritom boli všetky nehnuteľnosti
pôvodne vo vlastníctve navrhovateľov a ich nebohej matky, t.j. o určitosti predmetu prevodu nebola

v rámci celého tohto procesu žiadna pochybnosť. Neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani skutočnosť,
že v nej boli prevádzané pozemky označené číslom, pod ktorým boli vedené v pozemkovej knihe.
Odhliadnuc od faktu, že v čase uzavretia zmluvy nebolo na LV č. XXX pre k.ú. Karlova Ves - Devín
evidované žiadne vlastnícke, ani iné vecné právo, poukázal súd prvého stupňa na rozsudok NS ČR
sp. zn. 22Cdo 1799/2004, podľa ktorého „jestliže v převodní smlouvě byl pozemek označen číslem,
pod kterým byl vedený v pozemkové knize, nelze tuto smlouvu považovat za neplatnou pro neurčitost

označení předmětu smlouvy. Není relevantné, zda v době převodu byl pozemek v operátech evidence
nemovitostí zachován, resp. zda v nich byl jako takový zobrazen a označen. Významným je, že byl
převeden dostatečne vymezený, resp. vymezitelný pozemek, který byl ve vlastníctvi převodce a celý byl
na nabyvatele převeden“.

Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa o nedôvodnosti tvrdenia navrhovateľov, že ani
nemali v úmysle skutočný prevod práva, ich vôľa, ani ich prejav vôle nesmeroval k skutočnému
prevodu vlastníckeho práva, v dôsledku čoho nie je splnený základný predpoklad súladu vôle a prejavu
vôle účastníkov, keď uvedené tvrdenia sú priamo v rozpore s obsahom výpovedí navrhovateľov.
Navrhovatelia podľa svojich výpovedí nemali žiadnu pochybnosť o tom, čo je predmetom prevodu, v

podstate nikdy nepochybovali o tom, že je to správne, bolo im povedané, že pozemky sa vykupujú na
účely výstavby školského jadrového reaktora. Keď prišla štátna inštitúcia, že to vykúpi, tak im nezostalo
nič iné ako to predať, ale keď už to mali predať, tak mali vôľu predať to celé a teda to, čo je na kúpnej
zmluve zodpovedá tomu, čo chceli predať. V prejednávanom prípade došlo pri písomnom vyhotovení
spornej kúpnej zmluvy len k nevedomej nezhode vôle a prejavu, tzv. omylu v prejave, keď namiesto PK

parcely č. XXXXX bola ako predmet prevodu nesprávne uvedená PK parcela č. XXXXX. Omyl v prejave
však podľa právnej úpravy účinnej v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy nespôsoboval absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu a nespôsobuje ju ani podľa právnej úpravy platnej a účinnej v
súčasnosti.PlatnýaúčinnýObč.zákonníka spájasícev§49aprávnyúkonurobenývomylesosankciou
neplatnosti tohto právneho úkonu, ide však o neplatnosť relatívnu, pričom omyl ktorým je právny úkon

postihnutý sa musí týkať samotnej vôle, nie len jej prejavu. Napokon, ak by súd rýdzo teoreticky aj
pripustil záver, že omyl spočívajúci v nesprávnom uvedení predmetu prevodu ako pozemku zapísaného
v pozemkoknižnej vložke na parcele č. XXXXX pre k.ú Bratislava namiesto pozemku zapísaného v
pozemkoknižnej vložke na parcele č. XXXXX pre k.ú Bratislava spôsobuje neplatnosť právneho úkonu,
bolabytoutoneplatnosťoupostihnutálenjehočasť,ktorejsatentoomyltýka,nakoľkozpovahyprávneho

úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu.
K okolnostiam uzavretia spornej kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o požiadavku slobody vôle pri jej uzatváraní
sa navrhovateľ 1/ vyjadril v tom zmysle, že nikdy neuvažovali, že sa tieto nehnuteľnosti niekedy predajú.
Keď prišla štátna inštitúcia, že to vykúpi, tak navrhovateľom nezostalo nič iné ako to predať. Ale keď

už to mali predať, tak mali vôľu predať to celé a teda to, čo je na kúpnej zmluve zodpovedá tomu,
čo chceli navrhovatelia spolu s ich matkou predať. Navrhovateľ 2/ na otázku, či bol na predávajúcich
vyvíjaný nejaký nátlak alebo zastrašovanie pri podpisovaní zmluvy vypovedal, že v podstate nie priamy
ale doba bola taká, že nemali viac-menej inú možnosť, on to tak vnímal. Na otázku, či ju podpisoval
dobrovoľne vypovedal, že svojím spôsobom ju podpísal dobrovoľne, prijal peniaze a zmluvu tým

považovali za naplnenú. Ako stavbár pozná inštitút vyvlastnenia, predpokladal, že keby to nepodpísali,
nasledovalo by vyvlastnenie. Na základe výpovedí navrhovateľov v spojení s listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise dospel súd k záveru, že okolnosti uzatvárania napadnutej kúpnej
zmluvy nemožno charakterizovať ako nedostatok slobody vôle zo strany predávajúcich takej intenzity,
ktorá by spôsobovala absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu. Základný rámec slobody vôle

spočívajúci v tom, že podmienky utvárania vôle konajúceho subjektu nepôsobia rušivo, násilne na
mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie
vôle, nie je možné absolutizovať. Právne nedovoleným sa stávajú len také rušivé okolnosti pôsobiace
na proces utvárania vôle, ktoré súčasne 1/ vynucujú niečo, čo je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo čotakto nemožno vynucovať, 2/ vzbudzujú dôvodnú obavu toho, na kom sa právny úkon vynucuje a 3/
tieto rušivé okolnosti sú adresné, to znamená, že smerujú voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje
(prípadne voči jeho blízkym osobám). Výklad pripúšťajúci opak by mohol zvádzať k záveru, že právne

úkony, predmetom ktorých je napr. prevod vlastníckeho práva na štát vo verejnom záujme, pri ktorých je
sloboda vôle predávajúceho subjektu uskutočniť takýto právny úkon do istej miery zákonne limitovaná,
sú pre nedostatok slobody vôle na strane predávajúcich absolútne neplatnými.

V súvislosti s tvrdenou tiesňou a nápadne nevýhodnými pomermi uzatvárania zmluvy súd prvého

stupňa zdôraznil, že uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok je dôvodom pre
odstúpenieodzmluvy,nezakladávšakjejabsolútnuneplatnosť.Neplatnésúlentieprávneúkony,ktorým
chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Napriek tomu, že je uvedená
právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ide o úpravu kogentnú, od ktorej sa nemožno
odchýliť (§ 2 ods. 3 Obč. zákonníka). Prípady absolútnej neplatnosti právnych úkonov tak nemožno
extenzívnym výkladom rozširovať na iné než zákonom predvídané dôvody.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že základný legislatívny rámec obsahu
štátneho socialistického vlastníctva v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy predstavoval § 63 zákona
č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník), podľa ktorého štátne socialistické vlastníctvo je vlastníctvom
všetkého ľudu. Jediným vlastníkom všetkých vecí v štátnom socialistickom vlastníctve je štát. Na

predmetné zákonné ustanovenie potom v oblasti nadobúdania a správy štátneho socialistického
vlastníctva nadväzovala vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 Zb. o správe národného
majetku, v zmysle ktorej, od občanov a iných organizácií než socialistických môžu štátne organizácie
len výnimočne nadobúdať veci do štátneho vlastníctva, a to za cenu podľa cenových predpisov, ak ich
nemôžu nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie určených

úloh. Štátne organizácie nemôžu nadobúdať od občanov a iných organizácií než socialistických do
štátneho vlastníctva rodinné domčeky, stavby na individuálnu rekreáciu a byty v osobnom vlastníctve na
ubytovanie a rekreáciu svojich pracovníkov (§ 2 ods. 2). Ako vlastník nehnuteľného národného majetku
sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý štát s vyznačením názvu štátnej organizácie,
ktorá má nehnuteľnosť v správe. Výkon správy sa vyznačí na evidenčnom liste (§ 6 ods. 8). Z kópie

listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Karlova Ves -Devín vyplýva, že vlastnícke právo k
prevedeným nehnuteľnostiam, začleneným do parcely č. XXXX/X pre k.ú Karlova Ves - Devín, prešlo
na Československý štát s tým, že správu prevedených nehnuteľností vykonával právny predchodca
odporcu. Takýto zápis vlastníckeho práva zodpovedal legislatívnym požiadavkám podľa § 6 ods. 8 cit.
vyhlášky. Celý proces prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľov a ich nebohej matky na nového

vlastníka, pozostávajúci z uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy, jej schválenia príslušným nadriadeným
orgánom právneho predchodcu odporcu a zápisom vlastníckeho práva do EN Strediskom geodézie
Bratislava teda smeroval a bol zavŕšený nadobudnutím vlastníckeho práva v prospech štátu. Účel
sledovaný napadnutou kúpnou zmluvou bol naplnený zápisom vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam v prospech štátu, ako taký nemôže byť preto v rozpore so zákonom, ani zákon

obchádzať. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že v spornej kúpnej zmluve je ako kupujúci
uvedený právny predchodca odporcu - Slovenská vysoká škola technická Bratislava. Ak ako účastník v
rámci predmetného právneho vzťahu vystupovala na strane kupujúceho štátna organizácia, je potrebné
túto skutočnosť pokladať za výraz realizácie práva (a zároveň povinnosti) štátnej organizácie vystupovať
v hospodárskych vzťahoch v mene štátu ( § 61 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 2

vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku).

Za preukázané nemal súd prvého stupňa ani to, že kúpna zmluva nebola podpísaná oprávnenou
osobou v zmysle platného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách. Vychádzajúc z prejednávacej
zásady ovládajúcej sporové konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i povinnosť uviesť potrebné

dôkazné prostriedky, ktorými sa prednesené tvrdenia dajú dokázať), bolo na navrhovateľoch, aby v
konaní navrhli vykonanie dôkazov, pomocou ktorých by sa preukázala opodstatnenosť tvrdení, že
kúpna zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou v zmysle platného zákona č. 39/1980 Zb. o
vysokých školách. To vyplýva zo všeobecného pravidla, podľa ktorého účastník nesie povinnosť tvrdenia
a dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, na základe existencie ktorej by bolo možné založiť priaznivé

rozhodnutievovecivjehoprospech.Preúspechvkonaníbolotedapovinnosťounavrhovateľov,abynimi
učinené tvrdenie o tom, že predmetná kúpna zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou náležitým
spôsobom preukázali. Navrhovatelia v tomto smere nežiadali doplnenie dokazovania ( § 120 ods.1
O.s.p.).Vzhľadom na potrebu prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti, musel
súd prvého stupňa skúmať otázku platnosti napadnutej kúpnej zmluvy tiež z dôvodov, ktoré síce

navrhovateľmi vytýkané neboli, avšak Obč. zákonník platný a účinný v čase jej uzavretia ich ako možný
dôvod absolútnej neplatnosti právneho úkonu predpokladal. Konkrétne ide o spôsobilosť účastníka
právneho úkonu na jeho uskutočnenie, absenciu duševnej poruchy konajúcej osoby, ktorá by ju robila
na tento právny úkon neschopnou a súlad právneho úkonu so záujmami spoločnosti. Vo vzťahu
k uvedeným dôvodom neplatnosti právneho úkonu konštatoval, že tak ako tieto neboli ako dôvod

neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy navrhovateľmi tvrdené, tak ich existencia v predmetnom konaní
ani nebola preukázaná. Navrhovatelia a ich nebohá matka boli spôsobilí na právne úkony v plnom
rozsahu (boli plnoletí, pričom ich spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená), rovnako tak nekonali
v duševnej poruche, ktorej existencia by ich na uzavretie predmetnej zmluvy robila nespôsobilými.
Taktiež v procese dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neplatnosť spornej
kúpnej zmluvy z dôvodu, že táto je v rozpore „s morálnym kódexom spoločnosti a z neho plynúcimi

zásadami tzv. socialistického spolužitia“, čo v zmysle ustálenej súdnej praxe napĺňa obsah pojmu
„priečenie sa záujmom spoločnosti“ v zmysle § 39 in fine Obč. zákonníka účinného ku dňu jej uzavretia
( k tomu pozri napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 30 Cdo 891/2002 zo dňa 05.06.2002).

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia v 1/ a 2/ rade namietajúc, že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p - § 221 ods.1 písm. h/ ( § 205 ods.2 písm. a/ O.s.p.), súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( § 205 ods.2
písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, ich návrhu vyhovel a priznal im trovy konania, alternatívne
aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie . Poukazujúc na text Kúpnej zmluvy

uzatvorenejdňa23.6.1987 konštatovali,žekupujúcimbolaSlovenskávysokáškolatechnická Bratislava
a nie Československý štát a celý proces prevodu smeroval do vlastníctva štátnej organizácie. Súd
prvého stupňa konštatuje, že LV č. XXX pre k.ú. Karlova Ves bol položkou č. zmeny XXXX/XX zrušený ,
neuviedol však kedy. Tvrdenia, že parc. č. XXXXX I. XXXXX boli v presne nezistenom období pred
uzatvorením spornej kúpnej zmluvy zlúčené do parc. č. XXXX , nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

V konaní bolo preukázané, že parc. č. XXXXX- záhrada o výmere X XXX m2 a parc.č. XXXXX - L..Č..O.-
XX, chata , dvor o výmere 137 m2 boli zapísané na LV č. XXX vedený pre k.ú. Karlova Ves - Devín na
základe položky výkazu zmien XX/XX, t.j. v roku XXXX, kedy ako vlastníčka bola zapísaná v podiele
1/1 E. J., F.. XX.X.XXXX, od ktorej uvedené nehnuteľnosti nadobudli odvolatelia a ich nebohá matka
v roku XXXX, čo bolo zapísané na uvedenom LV č. XXX vedený pre k.ú. Karlova Ves, položka výkaz

zmien č. XX/XX, t.j. v roku XXXX. V konaní nebol predložený žiaden dôkaz o zlúčení hore uvedených
parciel do parc. č. XXXX pred ich predajom. Parc. č. XXXX/X bola vytvorená v čase majetkovoprávneho
usporadúvania pozemku pod výstavbu Školského reaktora VR -IB v Bratislave a v tom čase bola
vytvorená tým istým geometrickým plánom aj parc. č. XXXX/X I. XXXX/X. Zo žiadneho geometrického
plánu nevyplýva, že parc. č. XXXX/X, XXXX/X,XXXX/X boli vytvorené z parc. č. XXXX.Táto skutočnosť

vyplýva aj z Geometrického plánu č. 2002/11 zo dňa 16.5.2011, úradne overeného Správou katastra pre
hl. mesto SR Bratislavu, ako aj z mapy, kde je zakreslené, z ktorých parciel a na ktorých miestach boli
pozemky, z ktorých sa vytvorila parc. č. XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/X.

Odvolatelia poukázali na označenie subjektov Kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.1987 a konštatovali, že spolu

so svojou matkou nikdy neboli zapísaní ako vlastníci PK vl.č. XXXX v k.ú. Bratislava ohľadom parc.
č. XXXXX, XXXXX I. XXXXX. Vlastníctvo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 139 pre k.ú. Karlova
Ves - Devín parc.č. XXXXX o výmere XXX m2 - dvor, chata a parc.č. XXXXX o výmere X XXX m2 -
záhrada nadobudli od E. J. XX.X.XXXX a boli zapísaní do evidencie nehnuteľností na LV č. XXX. Ďalej
bolo preukázané, že už od 18.1.1973 boli pozemky parc. č. XXXXX o výmere 137m2 a parc. č. XXXXX

o výmere X XXX m2 zapísané v zmysle zák. č. 22/1964 Zb. do evidencie nehnuteľností na LV č. XXX ,
a to číslom parcely, výmerom a druhom pozemku. V čase uzatvárania Kúpnej zmluvy zo dňa 23.6.1987
bolo zákonnou povinnosťou v listinách o prevode nehnuteľností uvádzať údaje z evidencie nehnuteľností
( §2, §6 zák. č. 22/1964 Zb. ). Údaj o pozemku len s uvedením parcelného čísla je nielen neurčitý,
nezrozumiteľný, ale je aj označením v rozpore so zákonom. Odvolatelia napokon namietli skutočnosť,

že súd prvého stupňa mal povinnosť pri rozhodovaní prihliadnuť na osobitný právny predpis, a to zák.
č. 22/1969 Zb., ktorý nebol dodržaný.Odporca v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a
právne správne potvrdiť. Vyslovil názor, že nie je dôležité kedy a ako boli pozemky zapísané v katastri
nehnuteľností, či boli označené parcelnými číslami pozemkovej knihy alebo evidencie nehnuteľností,

pretože sa v priebehu konania dokázalo, že pri podpise zmluvy presne vedeli, ktoré pozemky predávajú.
Ust. § 2, § 6 zák. č. 22/1964 Zb. sú o označovaní pozemkov a evidencii nehnuteľností, ale nie o
povinnosti uvádzať takéto označenia v zmluvách. O tom, že nadobúdateľom nehnuteľností bol štát,
v zastúpení SVŠT, nemohlo byť v čase uzatvárania zmluvy, vzhľadom k právnym predpisom ( § 63
zák.č. 109/1964Zb. ) pochýb, lebo išlo o notoricky známu skutočnosť. Z výsluchu oboch navrhovateľov

vyplynulo i to, že zmluvu podpísali dobrovoľne, bez nátlaku a boli oboznámení s jej obsahom.

Navrhovatelia v 1/ a2/ rade v písomnom podaní zo dňa 9.6.2015 trvali na neplatnosti Kúpnej zmluvy zo
dňa 23.6.1987, v ktorej chýba označenie predmetu kúpy ktoré vlastnili spolu so svojou matkou a subjekt
( kupujúci ), ktorý bol zapísaný ako nadobúdateľ na list vlastníctva . Mali za to, že v danom prípade nie
sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 212 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 ) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci

súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie navrhovateľov v 1/ a 2/ rade nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový
stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 120
ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu
( kúpnej zmluvy ) , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 132 O.s.p.) a na ich základe

dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a veľmi
podrobne odôvodnil ( § 157 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 37 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy /OZ/, právny úkon musí
sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje

zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 38 ods. 1, 2 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony.
Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon

neschopnou.

Podľa § 41 Obč. zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu
došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49 ods. 3 Obč. zákonníka právo odstúpiť od zmluvy má i ten účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni
za nápadne nevýhodných podmienok.

Podľa § 219 ods.2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia , môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho

žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov v 1/ a 2/ rade na určenie neplatnosti
Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 23.6.1987, a v ktorom podrobne zodpovedal na v konaní nastolenéotázky relevantného charakteru, ktoré odvolatelia zopakovali v odvolaní podanom proti rozsudku; z
uvedeného dôvodu, osvojac si dôvody napadnutého rozhodnutia, odvolací súd využíva možnosť danú
mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia.

V záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami udáva nasledovné.

K navrhovateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. ( t. j. že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací

súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého
stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak z
hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení §

133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie
je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo,
že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov

nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 133 až § 135 O. s. p.
alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné
ustanovenia nesprávne vyložil.

Zásadnou odvolacou námietkou navrhovateľov v 1/ a 2/ rade bolo, že konštatácia súdu prvého stupňa

o tom, že parc. č. XXXXX I. XXXXX boli v presne nezistenom období pred uzatvorením spornej kúpnej
zmluvy zlúčené do parc. č. XXXX, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd túto odvolaciu
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a v tejto súvislosti v plnej miere odkazuje na str. 6 - 8 odôvodnenia
súdu prvého stupňa s ktorého prijatými skutkovými závermi sa v plnej miere stotožňuje.

Knámietkeodvolateľov,ženapadnutýrozsudokprvostupňovéhosúdu spočívananesprávnomprávnom
posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci
prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny
právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. Pokiaľ v predposlednom
odseku odvolatelia namietali, že súd prvého stupňa opomenul na daný prípad aplikovať zákon č.

22/1969 Zb. je táto námietka nedôvodná. Pod uvedeným číslom bola v Zbierke zákonov uverejnená
vyhláška Rady Východočeského krajského národného výboru v Hradci Králové, ktorou sa určovali ďalšie
mestské národné výbory v kraji ako stavebné úrady, ktorú nebol dôvod na daný prípad aplikovať. Pokiaľ
navrhovatelia v inej časti odvolania namietajú absenciu údajov v kúpnej zmluve určených v § 2, § 6
zák. mč. 22/1964 Zb. odvolací súd podobne ako v predchádzajúcom odseku odkazuje na str. 10 - 14

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal i týmito námietkami navrhovateľov.

Na základe uvedeného rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne a právne správne podľa § 219 ods.
1,2 O.s.p. potvrdil.

Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa
§ 151 ods. 3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa ( § 224 ods. 4 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.