Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/216/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711216306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7711216306.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Údernícka 5, IČO: XX
XXX XXX, proti žalovanému F. P., P., P. XXXX/XX, v súčasnosti na neznámom mieste, o zaplatenie
2 788,31 € s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu
spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: XX XXX XXX, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti
uzneseniu Okresného súdu Michalovce 7C/39/2012-41 z 19.6.2012 v znení dopĺňacieho uznesenia
7C/39/2012-131 z 12.12.2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v znení dopĺňacieho uznesenia vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka.
Žalobcovi a žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva a vedľajší účastník nemá
právo na ich náhradu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) uznesením 7C/39/2012-41 z 19.6.2012 konanie zastavil, vrátil
žalobcovi súdny poplatok 160,37 € prostredníctvom príslušného daňového úradu a rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uznesenia uviedol, o. i., že o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods.1 písm.
c) O. s. p. a nepriznal náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi z toho dôvodu, že vedľajší účastník je
združením založeným na ochranu spotrebiteľa a teda sa predpokladá pomoc zo strany združenia
založeného za týmto účelom, nie zo strany zvoleného zástupcu združenia, že účelom združenia podľa
ich stanov je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa
(§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p), že združenia na ochranu
spotrebiteľa podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva
a ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí jeho trovy
znášať z vlastných prostriedkov a, že nezistil účelnosť vynaložených trov právneho zast., pretože sa
„nejednalo“ o zložitý spor.
Proti uzneseniu, a to len proti výroku o náhrade trov konania, podal včas odvolanie vedľajší účastník
z nasledujúcich dôvodov. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 146 ods.1 písm. c) O. s. p.
Rozhodnúť však mal podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. Z napadnutého uznesenia sa nedá zistiť,
prečo na vec neaplikoval § 146 ods.2 prvá veta O. s. p., keď je nesporné, že žalobca procesne zavinil
zastavenie konania. Súd argumentuje neúčelnosť jeho trov s poukazom na jeho právny status a na
jeho možnosť využívať podporu ministerstva. Argumentácia súdu o tom, že vzhľadom na jeho predmet
činnosti mu náhrada trov konania za právne služby nepatrí, je pre neho nepresvedčivá, keď ten istý
súd bez problémov a bez akýchkoľvek úvah o účelnosti, priznáva náhradu trov konania spoločnosti,
ktorá patrí k najväčším nadnárodným spoločnostiam v EÚ v segmente vymáhania pohľadávok a túto
činnosť vykonáva takisto v rámci svojho predmetu činnosti a náhradu trov konania mu priznáva v
prevažnej väčšine prípadov v rozpore s § 172 ods.9 O. s. p., platobnými rozkazmi (ďalej len PR),
ktorými mu priznáva aj náhradu za úkon právnej služby, ktorý nemá v advokátskej tarife oporu a ani
nie je uskutočňovaný v rámci súdneho konania a to „písomné podanie protistrane - pokus o zmier“,

ako si ho uplatnil v žalobe aj v tomto konaní. Nerovnaký prístup súdu k nemu a k žalobcovi je zrejmý.
Mylný je aj názor súdu o tom, kto komu poskytuje pomoc, keď zmiešava jeho postavenie v konaní ako
vedľajšieho účastníka podporujúceho spotrebiteľa s postavením jeho zástupcu, ktorý poskytuje právne
služby jemu. K odôvodneniu napadnutého uznesenia, aj čo sa týka úvah o podpore zo strany ministerstva
ďalej dodal. Vzhľadom na státisíce konaní, ktoré vyvolávajú ekonomicky, materiálne a personálne
vybavení dodávatelia a vymáhačské spoločnosti, nemajú neziskové združenia žiadnu šancu držať so
žalobcami krok, čo dodávateľom maximálne vyhovuje, lebo majú na súdoch voľné pole pôsobnosti. V
tom momente, ako sa nájde efektívny spôsob pre činnosť združení, s pomocou advokátskych kancelárií,
vynoria sa ihneď úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti a účelovosti právneho zast., s poukazom
na množstvo vecí a náhradu trov právneho zast. Ale veď o to ide, aby sa nečestným dodávateľom
a vymáhačským spoločnostiam neoplatilo skupovať premlčaná pohľadávky, ktoré v sebe obsahujú
nemorálne úroky, neprijateľné a teda absolútne neplatné zmluvné podmienky a znásobené sankčné
mechanizmy, spoliehajúc sa na to, že neinformovaní a rezignovaní spotrebitelia sa brániť nebudú
a súd spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Pri takomto rozhodovaní o náhrade trov konania
sa dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam stále oplatí zahlcovať súdy na Slovensku tisícami
ďalších žalôb. Nič neriskujú. Citoval znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.38 a čl.47 Charty
základných práv EÚ. Konštatovania súdu, o neúčelnosti nim vynaložených nákladoch na zastupovanie,
objektívne prispejú k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií,
ktorých hospodárska politika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých
obchodných praktík a v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Jeho cieľom, je vstúpiť čo do
najväčšieho počtu spotrebiteľských vecí a ideálne by bolo, ak by mohol vstúpiť do všetkých, ale v jeho
možnostiach je vstúpiť len do zlomku týchto vecí. Verí však, že časom, po preniknutí spotrebiteľského
práva do povedomia všetkých zúčastnených, nebude do čoho vstúpiť, nakoľko žaloby dodávateľov budú
založené na čestných a morálnych postupoch a súdy zabezpečia ochranu spotrebiteľov z úradnej moci.
Prax ho presviedča, že táto jeho predstava, je ešte od reality značne vzdialená. Nie on určuje počty
spotrebiteľských vecí na súdoch svojimi vstupmi do nich, ale vymáhačské a dodávateľské organizácie,
ktoré podávajú žaloby. Nie on je príčinou. On je následkom príčiny. Môže vstúpiť len do konania, ktoré
niekto začal. Súd sa však vo vzťahu k žalobcovi nepozastavuje nad tým, že vstupuje do desaťtisícov
sporov podávaním typovo rovnakých žalôb, zastúpený advokátom a že priznáva žalobcovi náhradu trov
konania. súd nezisťoval v žiadnom konaní, koľko zamestnancov má žalobca a koľko z nich je právnikov.
Pýtal sa, prečo sa súd nepozastavuje nad tým, že silná spoločnosť, akou je právny predchodca žalobcu
postúpila pohľadávky žalobcovi, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, ako predmetom svojej
činnosti a prečo sa táto inkasná spoločnosť, patriaca k najväčším v EÚ, ktorá podľa svojej internetovej
stránky zamestnáva na Slovensku 210 zamestnancov, dáva zastupovať silnou advokátskou kanceláriou,
proti slabým spotrebiteľom. Prečo súdu u žalobcu nevadí, že tak robí, napriek tomu, že vykonáva
svoj predmet činnosti? Ale uňho to prekáža? Zatiaľ nepostrehol, od toho istého súdu argumentáciu,
používanú proti nemu, že žalobca, ktorý má vo svojom predmete činnosti vymáhanie pohľadávok, tak
má robiť sám, bez služieb advokáta. Žalobca v desaťtisícoch typových žalôb je zastúpený advokátom.
Zatiaľ sa na súdoch, ktoré sú toho názoru, že združeniu, ktoré bráni celospoločenský a únijný záujem
na ochranu spotrebiteľov, náhrada trov konania nepatrí, nestretol s úvahami súdov, že žalobcovi, pri
ochrane len jeho vlastných hospodárskych záujmov, by náhrada trov konania potom takisto nemala
patriť. Naopak, súdy bez akýchkoľvek pochybností žalobcovi náhradu trov konania priznávajú, a to aj
za úkon, ktorý už mnoho rokov nemá v advokátskej tarife oporu a ktorý ani nie je uskutočňovaný v
rámci súdneho konania, a ktorý si žalobca uplatňuje vo väčšine žalôb, a to „písomné podanie protistrane
- pokus o zmier“. Je evidentné, že žalobca ignoruje práva spotrebiteľov. Pre neho je rozhodujúce len
zistenie, či do konania vstúpil alebo nie. Nič neriskuje. Ak do konania nevstúpi, súd jeho žalobe aj s
požiadavkou na náhradu trov konania vyhovie. Ak do konania vstúpi, žalobu zoberie späť, počítajúc s
tým, že súd ho na náhradu trov konania nezaviaže. Hospodárske záujmy žalobcu sú tým dostatočne
chránené a nič ho neodrádza vo svojej nekalej činnosti pokračovať. Navrhol zistiť, napr., za posledné
2 roky, v koľkých konaniach zobral žalobca žalobu späť, alebo bol neúspešný, v konaniach, do ktorých
nevstúpil a v koľkých, do ktorých vstúpil. Ešte lepšie to môžu ilustrovať porovnanie výsledkov konaní
na súde, na ktorom pôsobí s hociktorým jeho susedným súdom, na ktorom nepôsobí. Toto zistenie by
malo byť dostatočným argumentom na preukázanie účelnosti, hospodárnosti a nenadbytočnosti jeho
vstupovania do konaní, prostredníctvom advokáta. Samozrejme, z hľadiska záujmov žalobcu ide uňho
o účelové, nadbytočné a nehospodárne právne zast. Príklady tejto disproporcie na jednotlivých súdoch
zhromažďuje, a už teraz je zrejmé, že túto disproporciu nebude možné zdôvodniť. Faktom je, že súdy
dlhodobo vybavovali spotrebiteľskú agendu vydávaním PR, a to v drvivej väčšine v rozpore s § 172
ods.9 O. s. p., príp. rozsudkami pre zmeškanie, v rozpore s § 153b ods.5 písm. d) O. s. p. Mnohé súdy

tak robia naďalej. Preto je možné, že niektoré súdy môžu chápať jeho aktivity, len ako príčinu nárastu
práce. Takýto prístup k spotrebiteľskej agende, by však už v súčasnosti nemal mať v spoločnosti miesto.
Úloha súdov je pri zjednaní nápravy v spotrebiteľskom právnom prostredí jedinečná a nezastupiteľná.
Ide o to, ako sa jej súdy zhostia. Príčinou sú žaloby, ktoré nemali byť vôbec podané. Postup súdov, aj
pri rozhodovaní o náhrade trov konania určí, či podávanie takýchto žalôb bude bez rizika hospodárskej
straty dodávateľov a vymáhačských spoločností pokračovať alebo sa veľmi rýchlo zastaví. Súdy majú
nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov, ktorými sú
vlastne všetci občania a takto majú možnosť prispievať k prosperite celej spoločnosti. On chce byť v
tomto procese nápomocný, pokiaľ mu v tom súdy SR nebudú brániť. Desaťtisíce občanov, sú v dôsledku
splácania úžerníckych úverov alebo úverov zaťažených neprijateľným sankčným mechanizmom, a to
často z premlčaných nárokov, od trhu odstavené. Okrem základných potravín a vecí na prežitie, si nie
sú schopní kúpiť žiaden spotrebný tovar, čo brzdí výrobu a celkový rozvoj spoločnosti. K odôvodneniu
napadnutého uznesenia ďalej dodal. Súd v podstate nespochybňuje jeho právo na zastupovanie, čo
oceňuje, nakoľko väčšina súdov, má aj vo vzťahu k tomuto právu zatiaľ nejasnosti. Spochybňuje však
účelnosť uplatňovania náhrady trov konania. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyplýva
z čl.47 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len SR), ktorého znenie citoval, a ESĽP toto právo
opakovane vo svojich rozhodnutiach zaraďuje medzi základné práva. Aj on, ako občianske združenie
zložené, až na jednu výnimku, z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a
chrániť aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom
na základe princípu „rovnosti zbraní“. Jeho vstupom, zastúpeného advokátom do konania, sa žalobca
zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v
riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu
náležite brániť. Prax mu potvrdzuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom mu
poskytuje práve inštitút vedľajšieho účastníctva. Neinformovaný a rezignovaný spotrebiteľ nevyhľadá ani
advokáta ani združenie, a ak áno tak len výnimočne. K postaveniu združenia, ako vedľajšieho účastníka,
osobitne dal do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012,
autorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva C.H.Beck,
str.327-331. Spotrebiteľ bol v súdenej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity. Jeho účasť v konaní, je
pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Prax potvrdzuje, že
sociálne aj vedomostne slabý spotrebiteľ rezignuje a príjme akékoľvek rozhodnutie. Sám sa brániť nevie
a na advokáta nemá. Proti PR alebo rozsudku podá opravný prostriedok len úplne výnimočne, nevie
čo je premlčanie a námietku premlčania nevznesie. Žalobca ťaží z pasivity a rezignácie spotrebiteľa.
Práve táto nečinnosť spotrebiteľa žalobcovi vyhovuje. Svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľov, ako na to poukazuje [čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.38
Charty základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky Súdneho dvora (ďalej len SD) EÚ,
vnútroštátna právna úprava, najmä zák. o ochrane spotrebiteľov]. Na napĺňanie týchto cieľov je odkázaný
na právne služby. Aj keď je združením na ochranu spotrebiteľov, nie sú, až na jednu výnimku právnici
a podľa jeho skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva na súdoch a vzhľadom na množstvo vecí,
sa bez pomoci advokátov nezaobíde. Jeho členkou je len 1 právnička, ktorá sa však výkonom svojho
povolania nezaoberá. Podľa jeho názoru, by však na jeho práve na náhradu trov konania, nič nemenila
ani skutočnosť, ak by mal právnikov všetkých členov. Ak má svoje právo na zastupovanie advokátom,
na napĺňanie svojich cieľov pri ochrane spotrebiteľov v praxi realizovať, je nepochybne potrebné, aby
mu súdy priznávali náhradu trov konania, tam kde mu na náhradu trov konania vznikli podmienky. Ak
tak súdy konať nebudú, zabránia mu, ako neziskovej organizácii, v pokračovaní v jeho činnosti, čo by
nemalo byť cieľom súdov. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok SD EÚ vo veci C-279/09, z
ktorého vyplýva, že má právo aj na advokáta, aj na náhradu trov konania. Dôkaz: rozsudok SD EÚ
C-279/09. Za podstatné považoval zdôrazniť, že žalobca neuplatňuje premlčané nároky náhodne, ale
masovo, hromadne a účelovo. Pýta sa, prečo tak robí po uplynutí niekoľkých rokov po splatnosti. Po
uplynutí niekoľkých rokov, veľká časť spotrebiteľov, zo sociálne slabých vrstiev, už nedisponuje ani
zmluvami, ani dokladmi o zaplatení, čo sťažuje obranu proti žalobám, s čím žalobcovia počítajú. Snaha
žalobcu kapitalizovať sankcie proti spotrebiteľovi za čo najdlhšie obdobie, je zjavná. S právnymi službami
svojho zástupcu je spokojný, rozhoduje sa samostatne, ale v rámci pokynov ktoré od neho obdŕžal a v
jeho prospech, teda v prospech spotrebiteľov, v súlade s účelom a cieľmi, ktoré združenie pri ochrane
spotrebiteľov má a v súlade s profesiou advokáta a ich dohodou. Súdom by nemalo prekážať to, že
jeho zástupca, ktorý sa výkonom advokácie živí, očakáva za svoju prácu odmenu. On mu odmenu
môže poskytnúť len vtedy, ak mu bude priznávaná náhrada trov konania. Tento postup je legálny a
ani on, ani jeho zástupca sa za neho nehanbia a hlásia sa k nemu, nakoľko sú presvedčení, že slúžia
dobrej veci a že presadzujú verejný celospoločenský záujem. Nemyslí si ale, že aj túto prospešnú

činnosť je jeho zástupca povinný vykonávať dlhodobo bezplatne, naviac na vlastne náklady, na rozdiel
od zástupcov vymáhačských organizácií a dodávateľov, ktorým súdy, stále vo väčšine prípadov náhradu
trov konania priznávajú. Bol aj toho názoru, že aj v iných právnych povolaniach právnici majú vyplácaný
plat, nielen keď riešia ťažké kauzy, ale aj keď riešia ľahké kauzy. Nepracujú zadarmo. Ak by sa advokát
chcel špecializovať na tento druh agendy - podľa názoru súdu o nepriznávaní náhrady trov konania
združeniu - musel by skrachovať. Chcel ešte ozrejmiť, že nakoľko je neziskovou organizáciou, vlastné
prostriedky nemá. Za posledné 2 roky obdŕžal dotáciu 4 000 €, z ktorých mu bolo vyplatených len 1
000 €, čo však nepostačuje ani na známky. Ale nie to chcel zdôrazniť. Chcel zdôrazniť, že v sporoch, v
ktorých je žalobca neúspešný, by sa jeho neúspešné spory nemali dotovať z prostriedkov štátu, resp.
z prostriedkov jemu (vedľajšiemu účastníkovi) pridelených a teda z prostriedkov daňových poplatníkov.
Čím by si mal žalobca takúto ochranu zaslúžiť? Je nesporné, že vzhľadom na rozsah agendy a jej právnu
variabilitu, sa bez právneho zast. nezaobíde. Ako uviedol, nie je v jeho možnostiach fyzicky zvládnuť
všetky spotrebiteľské veci na súdoch v SR, preto vstupuje do konaní len na niektorých súdoch (Východné
Slovensko a len okresné súdy v sídlach krajských súdov, čo sa týka ďalších krajov SR), na väčšine súdov
teda nevystupuje. Čo sa týka dodávateľských subjektov, vstupuje z desiatok dodávateľských subjektov
len do konaní začatých vybranými 6 žalobcami, ktorí skupujú pohľadávky od ostatných dodávateľov
(kamenných bánk, nebankových subjektov, telefónnych operátorov, atď.). Stačí teda porovnať, ako
podporujú súdy, na ktorých vystupuje, ako súdy, na ktorých nevystupuje a o potrebe a účelnosti
nemôže byť žiadne pochybnosti. Aj táto agenda len na niektorých súdoch a vo vzťahu len k niektorým
dodávateľom však predstavuje také množstvo, že jej spracovanie vyžaduje nielen právnickú kvalifikáciu,
ale aj enormné nároky na osoby, ktoré by túto agendu systematicky spracovávali a na technické
zabezpečenie a pracovné prostriedky a pomôcky, slúžiace na jej spracovanie. To sa týka aj adekvátnych
kancelárskych priestorov. Počas 2 rokov sa mu zatiaľ podarilo nájsť len 2 takéto advokátske kancelárie.
Dvaja advokáti, ktorí s nim spolupracujú zakúpili potrebné technické pracovné prostriedky a prijali ďalších
pracovníkov. Predpokladá, že súdu je z jeho činnosti zrejmé, koľko pracovného nasadenia je potrebné
na spracovanie predmetnej agendy, ktorá sa na jej konci ukáže, v konkrétnej jednotlivej veci, ako rutinná
a jednoduchá. Treba však vidieť, koľko práce je zhmotnené v množstve týchto „jednoduchých“ vecí a
najmä, aký je jej celkový efekt pre spotrebiteľov. Z hľadiska komplexného poňatia, to nie je agenda
jednoduchá. Je nákladná a bez jeho advokátov a ich kancelárií neuskutočniteľná a nezvládnuteľná.
Podľa jeho názoru, by malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmov, ku ktorému by
mali prispieť aj súdy, aby sa predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení
a aby v každom konaní vystupoval za združenie advokát a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto
agenda zredukovala na minimum, aby dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené
dopredu na neúspech, ak je proti ním kvalifikovaná obrana. Ak však neriskujú ani len náhradu trov
konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať súdy tisíckami žalôb, ktoré by
inak pri vytvorení podmienok pre účinné pôsobenie združení podané nikdy neboli. Ďalší vývoj, tak ako
sa vyvíja aj spotrebiteľské právo, závisí od toho, či bude môcť svoju činnosť efektívne s pomocou
advokátov rozširovať, a to len za predpokladu, že mu v úspešných konaniach budú priznávané náhrady
trov konania a vyhrá rezignovaný a zbedačený spotrebiteľ alebo mu náhrady trov konania priznávané
nebudú, svoju hromadnú a najefektívnejšiu pomoc spotrebiteľom bude musieť ukončiť a dodávatelia a
vymáhačské organizácie vyhrajú, a nič im nebude brániť naďalej v uplatňovaní premlčaných pohľadávok,
pozostávajúcich nielen z istiny, ale aj nemorálnych úrokov z úverov, neplatných sankčných mechanizmov
a to dokonca aj pri odstúpeniach od zmluvy, keď je nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako
tomu bolo pred jeho vstupmi do konaní a ako je tomu aj v súčasnosti na súdoch, do konaní na ktorých
doposiaľ nemohol z finančných a kapacitných dôvodov vstúpiť. Jeho cieľom je, aby aj advokáti zistili,
že ak sa budú v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú
z dôvodu, že súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. Len tak
sa bude možné celoplošne s nečestnosťami a nemorálnosťami v spotrebiteľskom práve vyporiadať.
Vzhľadom na státisíce spotrebiteľských sporov na súdoch SR a vzhľadom na enormné personálne,
technické a finančné náklady, ktoré zatiaľ za neho znášajú jeho zástupcovia pri jeho zastupovaní, sa
preto nedomnieva, že nie je namieste konštatovanie súdu, že ak využil na zastupovanie advokáta,
tak nie je možné považovať za účelné vynaložené náklady pre účely náhrady trov konania. Naopak,
nielenže tieto náklady sú účelné, čoho dôkazom sú výsledky konaní, ako je toto, ale sú nevyhnutné na
umožnenie pokračovania v jeho najefektívnejšej činnosti pri ochrane spotrebiteľov. Ostáva mu len veriť,
že túto svoju efektívnu činnosť, súdy SR, cez inštitút náhrady trov konania v prospech dodávateľských a
vymáhačských spoločností nezablokujú. Jeho činnosť musí a objektívne môže predovšetkým spočívať
v organizačnej a celkovej manažérskej činnosti a aj do budúcna je jeho zámerom výkon tejto svojej
činnosti realizovať v súdnych konaniach, predovšetkým prostredníctvom advokátov, čo je v prvom rade

ich doménou. Je evidentné, že nemá snahu o žiadne navyšovanie trov konania. Obmedzuje sa na
prevzatie a prípravu zast., odpor, ak bol vydaný PR a vyjadrenie k žalobe, ak mu bola doručená.
Práve preto sa snaží reagovať už v prvom podaní na predpokladanú obranu u žalobcu, známu mu z
obdobných vecí. Okrem toho, vzhľadom na skutočnosť, že vo veci bol vydaný PR, s náhradou trov
konania pre žalobcu, je nerovnosť prístupu súdu k nemu a k žalobcovi očividná. K rozhodovaniu o
náhrade trov konania, vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. K rozhodovaniu o náhrade trov konania, vo
vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, si dovolil predložiť, napr. uznesenie Krajského súdu (ďalej len KS)
Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, 18Co/16/2012 z 23.2.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 7Co/31/2012
z 30.4.2012, rozsudok KS Prešov 3Co/26/2012 z 23.5.2012, 16Co/33/2012 zo 16.4.2012, uznesenie
KS Prešov 19Co/13/2012 z 3.4.2012, uznesenie KS Košice 1Co/367/2011 zo 14.3.2012, uznesenie
KS Banská Bystrica 17Co/87/2012 z 25.4.2012, 15Co/92/2012 z 10.5.2012 a uznesenie KS Košice
5Co/l02/2012 z 19.4.2012. Dôkaz: uznesenie KS Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, 18Co/16/2012 z
23.2.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 7Co/31/2012 z 30.4.2012 rozsudok KS Prešov 3Co/26/2012
z 23.5.2012, 16Co/33/2012 zo 16.4.2012 uznesenie KS Prešov 19Co/13/2012 z 3.4.2012, uznesenie
KS Košice 1Co/367/2011 zo 14.3.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 17Co/87/2012 z 25.4.2012,
15Co/92/2012 z 10.5.2012, uznesenie KS Košice 5Co/102/2012 z 19.4.2012. Poukázal na rozsudok SD
EÚ C-279/09. Do pozornosti dal aj novelizované znenie § 137 O. s. p. (jeho znenie citoval). Názor súdu
je v rozpore so znením § 137 O. s. p. V prípade pochybností a vzhľadom na postoj súdu pri výklade
únijných noriem v otázke práva vedľajšieho účastníka, ktorým je združenie na ochranu spotrebiteľa,
zastúpené advokátom a v prípade úspechu, práva na náhradu trov konania, navrhol konanie prerušiť
a požiadať SD EÚ o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke: 1. Či čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ a
čl.38 v spojení s čl.47 Charty základných práv EÚ, treba vykladať tak, že právom na súdnu ochranu,
je aj právo združenia na ochranu záujmov spotrebiteľov na právne zast. 2. Či pod právom na súdnu
ochranu podľa čl.47 v spojení s čl.38 Charty základných práv EÚ a pod právom na zabezpečenie
hospodárskych záujmov spotrebiteľov a pod právom združení podľa čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní
EÚ, sa rozumie aj právo na náhradu trov súdneho konania. 3. Či čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ
a čl.47 v spojení s čl.38 Charty základných práv EÚ sa majú vykladať tak, že združeniu patrí náhrada
trov za úspešné vedenie sporu, ak zmyslom a cieľom ochrany spotrebiteľa bolo zbaviť spotrebiteľa
záväzku z neprijateľnej zmluvnej podmienky, podľa čl.6 ods.1 smernice Rady 93/13/EHS alebo záväzku
po použití nekalej obchodnej praktiky podľa smernice Rady 2005/29/ES. Ak je odpoveď na otázku podľa
predchádzajúceho ods. taká, že združeniu patrí náhrada trov konania, či možno toto právo nepriznať
len z dôvodu, že sa z dôvodu hospodárnosti konania argumentovalo a následne aj rozhodlo na základe
inštitútu premlčania alebo sa rozhodlo o späťvzatí žaloby žalobcom, po vnesení námietky premlčania.
4. Či právna úprava, akou je § 142-151 O. s. p. odporuje právu EÚ, ak neumožňuje združeniu na
ochranu záujmov spotrebiteľov náhradu trov konania, napriek dosiahnutému úspechu v konaní, keď na
druhej strane dodávateľovi náhradu trov konania priznať umožňuje. 5. Či je porušené základné právo
spotrebiteľa a združenia na súdnu ochranu podľa čl.47 v spojení s čl.38 Charty základných práv EÚ a
čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, ak súd neprizná právo na náhradu trov konania spotrebiteľovi alebo
združeniu napriek ich úspechu v súdnom konaní a pritom sa nevyporiada s odlišnými rozhodnutiami v
porovnateľných veciach, ktoré boli súdu predložené a ktoré sú zjavne právne odlišne odôvodnené. Inak
navrhol uznesenie v napadnutom výroku zmeniť a priznať mu náhradu trov celého konania. Podrobne
vyčíslil z čoho doterajšie trovy konania pozostávajú.
Žalobca k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom uviedol nasledovné: Dovoľuje si poukázať na
to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o
ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.). Zastáva
názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR
samotný vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Vedľajší
účastník podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí
3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zast. Ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom,
tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka,
keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného je
zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný právny názor
vyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 17Co/164/2012. Ako vyplýva z dôvodovej
správy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch

vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Má za to, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj
materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Zastáva názor, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p., spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania
na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29
ods.2 O. s. p. súdom ustanovený opatrovník. Vzhľadom na to, že ustanovený opatrovník disponuje
rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie
nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - žalovaného, zastáva názor,
že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno
zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Má z vlastných skúseností
vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
žalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že
ide o spotrebiteľskú vec. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a
navyšuje trovy konania. Rovnaký právny názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012.
Dovoľuje si poukázať na to, že uvedenú činnosť by mal byť schopný účelne zabezpečiť aj samotný
vedľajší účastník. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom
vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov
právneho zast. Obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012.
Vzhľadom na to, že vedľajší účastník udelil zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát
má vykonávať úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu
dôvodná pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného
konania. Z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava
a prevzatie, vrátane prvej porady s klientom. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy konania
vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo
je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. Vedľajší účastník v predmetnom
konaní nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania
pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012,
ako aj v rozhodnutí 13Co/36/2012. Dovoľuje si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní
podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v
príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny
názor vyslovil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ÚS SR) v náleze II.ÚS78/03, ako aj KS
v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Vedľajší účastník v podanom odvolaní v súvislosti s
dôvodnosťou trov konania vedľajšieho účastníka poukazuje na § 137 O. s. p. Zastáva však (žalobca)
názor, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného, ktorý žalovaného v konaní
nezastupuje. KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny názor, že „v tomto konaní však
nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno predpokladať, že o vstupe do
konania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“. Obdobný právny názor vyjadril KS
v Prešove aj v rozhodnutí 13Co/35/2012. Z uvedeného dôvodu nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti
nároku na náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust., nakoľko to priznáva náhradu hotových
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného prepisu, čiže
ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zároveň zastáva názor, že ust. Charty základných práv EU,
ako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje, sa týkajú všeobecne
ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa združenia na ochranu
práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu trov konania, ale len na
to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické osoby. Zastáva názor,
že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému
navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne prihliadol a
náhradu trov konania mu nepriznal. K návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky SD EÚ v súvislosti s
nárokom na náhradu trov konania združenia ako vedľajšieho účastníka, uviedol, že má za to, že tento
návrh je nedôvodný a nespĺňa podmienky prejudiciálneho konania, vzhľadom k tomu, že v každom
jednotlivom prípade je nevyhnutné posudzovať účelnosť vynaložených trov konania. Zastáva názor, že

v zmysle práva EÚ je z prejudiciálneho konania vylúčené vnútroštátne právo členských štátov, čiže
SD EÚ nemôže v žiadnom prípade vykladať vnútroštátne právo alebo posudzovať jeho platnosť, a
to ani v prípade, ak by bolo v rozpore s právom EÚ, nakoľko preskúmaním vnútroštátneho práva by
prekročil svoje právomoci. V zmysle uvedeného má za to, že priznanie náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi je výlučne v kompetencii vnútroštátneho súdu. Obdobný právny názor vyslovil aj KS v
Košiciach sp. zn. 9Co/70/2012: „Odvolací súd k zneniu navrhovanej prejudiciálnej otázky ešte pripomína,
že ust. procesných podmienok, ktoré sa uplatnia pri prejednávaní a rozhodovaní aj rozkazných sporov je
vecou vnútroštátneho právneho poriadku každého členského štátu podľa zásady procesnej autonómie
členských štátov, pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé ako pravidlá upravujúce
obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie) a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo
nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom EÚ (zásada efektivity).“ Zároveň si
dovolil poukázať na to, že vedľajší účastník sa prezentuje ako organizácia na ochranu spotrebiteľov,
avšak z urputnej snahy o predloženie prejudiciálnych otázok na SD EÚ ohľadom nároku združenia na
ochranu spotrebiteľa na náhradu trov konania, možno nadobudnúť skôr dojem ochrany najmä svojich
záujmov. V zmysle uvedeného má za to, že návrh vedľajšieho účastníka na predloženie prejudiciálnej
otázky na SD EÚ je nedôvodný a účelový, nakoľko posúdenie priznania náhrady trov konania patrí
jednoznačne do právomoci vnútroštátneho súdu. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o
trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v
odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.
Dopĺňacím uznesením 7C/39/2012-131 z 12.12.2013 súd doplnil uznesenie 7C/39/2012-41 z 19.6.2012
o tento výrok: Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.
V odôvodnení dopĺňacieho uznesenia uviedol, o. i., že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
nepriznal § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. (citoval znenie § 146 ods.2 O. s. p.) a to z týchto dôvodov:
Vedľajší účastník vstúpil do konania podaním z 2.12.2011 (čl.24). Zo Stanov vedľajšieho účastníka z § 2
bod 1 vyplýva, že cieľom činnosti občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie
žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93
ods.2 O. s. p.). Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, pozostávajúce z trov právneho zast. 218,47 €.
Pri rozhodovaní o trovách konania musí prihliadať na zásadu úspechu v konaní a v prípade zastavenia
konania, aj na zásadu zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania, avšak zároveň je povinný
skúmať aj účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. V danej veci by vedľajšiemu
účastníkovi teda patrili trovy konania z dôvodu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania.
Vedľajší účastník si iné trovy konania, ako trovy právneho zast. neuplatnil. Nepriznal však trovy konania
vedľajšiemu účastníkovi predstavujúce trovy právneho zast., pretože tieto trovy považoval za neúčelné,
nadbytočné a nehospodárne. Vedľajší účastník sa sám prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu
spotrebiteľov aj v rámci súdneho konania, preto zo svojej podstaty má byť schopná poskytnúť právnu
pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Cieľom Združenia na ochranu spotrebiteľa
je, o. i., kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a
vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že podania vedľajšieho
účastníka sú všeobecné a sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach. Odbornosť vyjadrení spočíva len
vo vpisovaní nových údajov do už pripravených podaní, preto - podľa jeho názoru - podania vedľajšieho
účastníka nevyžadujú osobitnú odbornú prípravu a mohol ich vykonať aj samotný vedľajší účastník,
keďže tento má preukázateľne už zo zák. spôsobilosť zastupovať spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a tiež zo zák. vyplýva aj jeho právna spôsobilosť na takéto zastupovanie a to bez nutnosti dať
sa zastúpiť advokátom. Vstup tohto združenia do konania, pre vstup ktorého nebol žiadny dôvod, iba
zbytočne navyšuje trovy konania najmä, keď sa združenie dalo zastúpiť advokátom a navodzuje dojem,
že účelom vstupu nebola ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov
v podobe náhrady trov právneho zast. Zastával názor, že len na základe skutočnosti, že žalovaný
je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomosti o predmete a stave konania, je nemožné pripraviť sa na
zastupovanie v tej ktorej veci, a teda naplniť podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho
zast. Zastúpenie Združenia ako vedľajšieho účastníka je nadbytočné a nehospodárne a splnomocnením
advokáta na zastupovanie v konaní sa neúčelne zvyšujú trovy vedľajšieho účastníka. Nepovažuje ich
za účelne vynaložené aj podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky II.ÚS78/03 z 9.9.2004
(bod 4 Nálezu), keďže vedľajší účastník dajúc si za cieľ - kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie
žalôb podľa zák. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v
občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, musí byť
nepochybne natoľko právne erudovaný a musí disponovať takými pracovníkmi, ktorí dokážu zabezpečiť
cieľ združenia. Je teda neúčelné, aby Združenie, ktoré bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov a

ktoré sa špecializuje na ochranu spotrebiteľa, v konaní pred súdom zastupoval advokát, keďže samotné
Združenie by malo byť odborne spôsobilé na bránenie záujmov spotrebiteľa aj v konaní pred súdom,
keďže táto činnosť tvorí podstatu jeho činnosti.
Vedľajší účastník podal včas odvolanie proti dopĺňaciemu uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté, že sa mu
náhrada trov konania nepriznáva. Uviedol: Súd rozhodol podľa § 146 ods.2 prvá veta O. s. p. Podľa tohto
ust. by mu však mala byť náhrada trov konania priznaná. Z napadnutého uznesenia tak nevyplýva, podľa
akého ust. zák. súd rozhodol, keď mu náhradu trov konania nepriznal a v tomto smere je napadnuté
uznesenie nepreskúmateľné. Osobitne dal do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár
- I. diel, 2. Vydanie 2012, autorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov,
nakladateľstva C.H.Beck, str.521-525, z ktorého citoval vybratú časť. S argumentáciou súdu, že v tomto
konaní sú jeho trovy neúčelné, sa už judikatúra KS vyporiadala. Za všetky poukázal, napr. na uznesenie
KS Banská Bystrica 13Co/l93/2012 z 30.7.2012, z ktorého citoval. Poukázal na výstižné uznesenie KS
Prešov 20Co/127/2013 z 30.8.2013, z ktorého citoval. Je neziskovou organizáciou, zloženou z laikov v
oblasti práva. Bez pomoci advokátov, ktorých kancelárie sú na to dostatočne priestorovo, materiálne,
technicky a personálne vybavené, by množstvo spotrebiteľskej agendy, do ktorej bol ešte schopný
vstúpiť, ale ktorá je len zlomkom z množstva, ktoré si ochrana spotrebiteľov na desiatkach súdov v SR
vyžaduje, nezvládol. Problémom je aj to, že za 2 roky činnosti našiel len 2 advokátske kancelárie, ktoré
od neho nepožadujú žiadne financie a dohodli sa len na odmene, ktorá bude predstavovať priznanú a
vymoženú náhradu trov konania. Nakoľko nemá ani podmienky kancelárske, ani nemá vlastné finančné
prostriedky a ani personálne obsadenie, jedinou možnosťou na obstarávanie aspoň časti spotrebiteľskej
agendy, sú ochotné advokátske kancelárie. Nie je mu jasné, prečo by v súčasných právnych pomeroch
nemal mať možnosť realizovať svoju činnosť prostredníctvom advokátskych kancelárií, ale sa tvrdí,
že by mal činnosť vykonávať vlastnými prostriedkami, keď je zjavne, že vlastnými prostriedkami, ju
zvládnuť objektívne nemôže. Kto mu zaplatí priestory, ľudí, techniku, kancelárske potreby, atď. Zatiaľ
to robia jeho advokáti na svoje náklady, nakoľko zakúpili potrebné technické pracovné prostriedky
a prijali ďalších pracovníkov. Ak mu súdy nebudú náhradu trov konania priznávať, stratí aj týchto 2
advokátov, nakoľko nemôže od nich požadovať, aby výkon svojho povolania, ktorým sa živia, vykonávali
dlhodobo zadarmo. Pre dodávateľov a vymáhačské spoločnosti by to bola vynikajúca správa. Ak by
mu však súdy náhradu trov konania priznávali, spotrebiteľská agenda by sa stala atraktívnou aj pre
ďalších advokátov a záplava žalôb podávaných na súdy, ktorými sú uplatňované premlčané nároky,
pozostávajúce aj z úžerných úrokov, neprijateľných a teda neplatných zmluvných podmienok, zmluvných
pokút, poplatkov a sankčných mechanizmov, by za niekoľko mesiacov prestala. Podľa jeho názoru, by
malo byť všeobecným celospoločenským cieľom a aj záujmov, ku ktorému by mali prispieť aj súdy, aby sa
predmetná spotrebiteľská agenda rozptýlila medzi čo najviac združení a aby v každom konaní vystupoval
za združenie advokát a aby týmto spôsobom sa čo najskôr táto agenda zredukovala na minimum, aby
dodávatelia prestali skúšať a prestali podávať žaloby odsúdené dopredu na neúspech. Ak však neriskujú
ani len náhradu trov konania, skúšať sa im stále oplatí a budú to robiť naďalej a zahlcovať súdy tisíckami
žalôb, ktoré by inak podané nikdy neboli. Ďalší vývoj, tak ako sa vyvíja aj spotrebiteľské právo, závisí od
toho, či bude môcť svoju činnosť efektívne s pomocou advokátov rozširovať, a to len za predpokladu,
že mu v úspešných konaniach budú priznávané náhrady trov konania a vyhrá rezignovaný a zbedačený
spotrebiteľ alebo mu náhrady trov konania priznávané nebudú, svoju hromadnú a najefektívnejšiu
pomoc spotrebiteľom bude musieť ukončiť a dodávatelia a vymáhačské organizácie vyhrajú, a nič im
nebude brániť naďalej v uplatňovaní premlčaných pohľadávok, pozostávajúcich nielen z istiny, ale aj
nemorálnych úrokov z úverov, neplatných sankčných mechanizmov a to dokonca aj pri odstúpeniach
od zmluvy, keď je nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia, ako tomu bolo pred jeho vstupmi
do konaní a ako je tomu aj v súčasnosti na súdoch, do konaní na ktorých doposiaľ nemohol z
finančných a kapacitných dôvodov vstúpiť. Jeho cieľom je, aby aj advokáti zistili, že ak sa budú
v spolupráci so združeniami venovať hromadne spotrebiteľskému právu, tak neskrachujú z dôvodu,
že súdy nepriznávajú združeniu náhradu trov konania ani v úspešných konaniach. Len tak sa bude
možné celoplošne s nečestnosťami a nemorálnosťami v spotrebiteľskom práve vyporiadať. Jemu ide o
vyčistenie spotrebiteľských právnych vzťahov od nečestnosti a nemorálnosti a súdy by mu v tom nemali
brániť, ale by ho v tom mali podporiť. Cieľom štátu a jeho orgánov by malo byť vniesť do spotrebiteľských
právnych vzťahov čestnosť a morálnosť. Vzhľadom na státisíce konaní, ktoré vyvolávajú ekonomicky,
materiálne a personálne vybavení dodávatelia a vymáhačské spoločnosti, nemajú neziskové združenia
šancu držať so žalobcami krok, čo dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam maximálne vyhovuje,
lebo majú na súdoch voľné pole pôsobnosti. Spotrebiteľ sa sám brániť nevie a súd mu ochranu
neposkytne. Archívy súdov sú plné dôkazov. Vtom momente, ako sa nájde efektívny spôsob pre činnosť
združení, s pomocou advokátskych kancelárií, vynoria sa ihneď úvahy o nehospodárnosti, nadbytočnosti

a účelovosti právneho zastúpenia, s poukazom na množstvo vecí a náhradu trov právneho zast. Ale veď
o to ide, aby sa nečestným dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam neoplatilo skupovať premlčané
pohľadávky, ktoré v sebe obsahujú nemorálne úroky, neprijateľné a teda absolútne neplatné zmluvné
podmienky a znásobené sankčné mechanizmy, spoliehajúc sa na to, že neinformovaní a rezignovaní
spotrebitelia sa brániť nebudú a súd spotrebiteľom ochranu ex offo neposkytne. Pri takomto rozhodovaní
o náhrade trov konania sa dodávateľom a vymáhačským spoločnostiam stále oplatí zahlcovať súdy na
Slovensku tisícami ďalších žalôb. Nič neriskujú. Citoval znenie čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ,
čl.38 a čl. 47 Charty základných práv EÚ. K odôvodneniu napadnutého uznesenia dodal, že žiadna
norma, upravujúca právny status Združenia na ochranu spotrebiteľov neobmedzuje, a ani nemôže
obmedzovať jeho ústavné právo na právne služby a ani s tým spojené práva na náhradu trov konania.
Konštatovania súdu o neúčelnosti nim vynaložených nákladoch na zastupovanie, objektívne prispejú
k ochrane hospodárskych záujmov vymáhačských a dodávateľských organizácií, ktorých hospodárska
politika je založená na používaní neprijateľných zmluvných podmienok, nekalých obchodných praktík
a v masovom uplatňovaní premlčaných pohľadávok. Pokiaľ súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
poukazuje na to, že je právnickou osobou a poukazuje na jeho predmet činnosti a vyvodzuje z toho
záver, že jeho zastúpenie je nadbytočné, neúčelné, a nehospodárne, tak táto argumentácia sa mu
javí byť veľmi jednostranná a nespravodlivá, keď súdu nevadí, že silná spoločnosť, ktorou je právny
predchodca žalobcu postúpil pohľadávky žalobcovi, ktorý sa zaoberá vymáhaním pohľadávok, ako
predmetom svojej činnosti a súdu nevadí, prečo sa táto inkasná spoločnosť, patriaca k najväčším v
EÚ, ktorá podľa svojej internetovej stránky zamestnáva len na Slovensku 230 zamestnancov, dáva
zastupovať silnou špecializovanou advokátskou kanceláriou, proti slabým spotrebiteľom. Prečo súdu u
žalobcu nevadí, že tak robí, napriek tomu, že vykonáva svoj predmet činnosti, ale u vedľajšieho účastníka
to prekáža? Žalobca v desaťtisícoch typových žalôb je zastúpený advokátom. Zatiaľ sa na súdoch, ktoré
sú toho názoru, že združeniu, ktoré bráni celospoločenský a únijný záujem na ochranu spotrebiteľov,
náhrada trov konania nepatrí, nestretli s úvahami súdov, že žalobcovi, pri ochrane len jeho vlastných
hospodárskych záujmov, by náhrada trov konania potom takisto nemala patriť. Čo je cieľom skupovania
pohľadávok žalobcom a čo je cieľom právneho zastupovania žalobcu advokátom. Toto zastupovanie
sa súdu nevidí nadbytočné, neúčelné a nehospodárne, ale ako nadbytočné, neúčelné a nehospodárne
súd vidí to, že sa združeniu s pomocou advokáta podarí zachrániť spotrebiteľa. Diametrálne rozdielne
posudzovanie tých istých skutočností, pri úvahách o náhrade trov konania u združenia na ochranu
spotrebiteľov a u vymáhačskej organizácie je zjavné a pre neho ťažko pochopiteľné. Pritom on, pri
ochrane spotrebiteľov, môže vstúpiť len do tých súdnych konaní, ktoré dodávateľ, resp. vymáhačská
spoločnosť, podaním žaloby, iniciuje. Jeho konanie je len logickým a primeraným následkom príčin
vyvolaných dodávateľmi a vymáhačskými spoločnosťami. Navrhol zistiť, napr., za posledné 2 roky, v
koľkých konaniach zobral žalobca žalobu späť alebo bol neúspešný, v konaniach, do ktorých nevstúpil
a v koľkých, do ktorých sme vstúpil. Toto zistenie by malo byť dostatočným argumentom na preukázanie
účelnosti, hospodárnosti a nenadbytočnosti jeho vstupovania do konaní, prostredníctvom advokáta.
Samozrejme, z hľadiska záujmov žalobcu ide u neho o účelové, nadbytočné a nehospodárne právne
zastúpenie. Faktom je, že súdy dlhodobo vybavovali spotrebiteľskú agendu vydávaním PR, a to v drvivej
väčšine v rozpore s § 172 ods.9 O. s. p., príp. rozsudkami pre zmeškanie, v rozpore s § 153b ods.5 písm.
d) O. s. p. Mnohé súdy tak robia naďalej. Preto je možné, že niektoré súdy môžu chápať jeho aktivity, len
ako príčinu nárastu práce. Takýto prístup k spotrebiteľskej agende, by však už v súčasnosti nemal mať v
spoločnosti miesto. Úloha súdov je pri zjednaní nápravy v spotrebiteľskom právnom prostredí jedinečná
a nezastupiteľná. Ide o to, ako sa jej súdy zhostia. Príčinou sú žaloby, ktoré nemali byť vôbec podané.
Postup súdov, aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania určí, či podávanie takýchto žalôb bude bez rizika
hospodárskej straty dodávateľov a vymáhačských spoločností pokračovať, alebo sa veľmi rýchlo zastaví.
Súdy majú nezastupiteľnú úlohu v spotrebiteľskej agende pri zvyšovaní životnej úrovne spotrebiteľov,
ktorými sú vlastne všetci občania a takto majú možnosť prispievať k prosperite celej spoločnosti.
On chce byť v tomto procese nápomocný, pokiaľ mu v tom súdy SR nebudú brániť. Desaťtisíce
občanov, sú v dôsledku splácania úžerníckych úverov alebo úverov zaťažených neprijateľným sankčným
mechanizmom, a to často z premlčaných nárokov, od trhu odstavené. Okrem základných potravín a vecí
na prežitie, si nie sú schopní kúpiť žiaden spotrebný tovar, čo brzdí výrobu a celkový rozvoj spoločnosti.
Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc vyplýva z čl.47 ods.2 Ústavy SR (citoval jeho znenie)
a ESĽP toto právo opakovane vo svojich rozhodnutiach zaraďuje medzi základné práva. Aj on, ako
občianske združenie zložené z laikov v oblasti práva, ktoré je pripravené dôsledne presadzovať a chrániť
aj v súdnych konaniach oprávnené záujmy spotrebiteľov, má právo vystupovať proti dodávateľom na
základe princípu „rovnosti zbraní“. Jeho vstupom, zastúpeného advokátom do konania, sa žalobca
zrazu v súdnych konaniach začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v

riešení právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu
náležíte brániť. Prax mu potvrdzuje, že najväčšie možnosti na efektívnu pomoc spotrebiteľom mu
poskytuje práve inštitút vedľajšieho účastníctva. Neinformovaný a rezignovaný spotrebiteľ nevyhľadá ani
advokáta ani združenie, a ak áno tak len výnimočne. K postaveniu združenia, ako vedľajšieho účastníka,
osobitne dal do pozornosti, najnovší Občiansky súdny poriadok Komentár - I. diel, 2. Vydanie 2012,
autorov Števček/Ficová a kolektív, Beckovej edície komentovaných zákonov, nakladateľstva C.H.Beck,
str.327-331. Spotrebiteľ bol v súdenej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity. Jeho účasť v konaní, je
pre spotrebiteľa efektívna, v zmysle cieľov a účelu, na ktorý je združenie založené. Prax potvrdzuje, že
sociálne aj vedomostne slabý spotrebiteľ rezignuje a príjme akékoľvek rozhodnutie. Sám sa brániť nevie
a na advokáta nemá. Proti PR alebo rozsudku podá opravný prostriedok len úplne výnimočne, nevie
čo je premlčanie a námietku premlčania nevznesie. Žalobca ťaží z pasivity a rezignácie spotrebiteľa.
Práve táto nečinnosť spotrebiteľa žalobcovi vyhovuje. Svojou činnosťou napĺňa vysoké ciele politiky EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľov, ako na to poukazuje (čl.169 ods.1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl.38 Charty
základných práv EÚ, príslušné smernice EÚ a rozsudky SD EÚ, vnútroštátna právna úprava, najmä zák.
o ochrane spotrebiteľov). Na napĺňanie týchto cieľov, je odkázaný na právne služby. Aj keď je združením
na ochranu spotrebiteľov, nie sú právnici a podľa jeho skúseností s aplikáciou spotrebiteľského práva
na súdoch a vzhľadom na množstvo vecí, sa bez pomoci advokátov nezaobíde. Na podporu svojich
argumentov poukázal na uznesenie KS Košice 6Co/132/2013 z 30.9.2013, z ktorého citoval. V tejto
súvislosti dal do pozornosti rozsudok SD EÚ vo veci C-279/09, z ktorého vyplýva, že má právo aj
na advokáta, aj na náhradu trov konania. Vzhľadom na státisíce spotrebiteľských sporov na súdoch
SR a vzhľadom na enormné personálne, technické a finančné náklady, ktoré zatiaľ za neho znášajú
jeho zástupcovia pri jeho zastupovaní, sa preto sa domnieva, že nie je namieste konštatovanie súdu,
že ak využil na zastupovanie advokáta, tak nie je možné považovať za účelné vynaložené náklady
pre účely náhrady trov konania. Naopak, nielenže tieto náklady sú účelné, čoho dôkazom sú výsledky
konaní, ako je toto, ale sú nevyhnutné na umožnenie pokračovania v jeho najefektívnejšej činnosti
pri ochrane spotrebiteľov. Ostáva mu len veriť, že túto svoju efektívnu činnosť, súdy SR, cez inštitút
náhrady trov konania nezablokujú. Jeho činnosť musí a objektívne môže predovšetkým spočívať v
organizačnej a celkovej manažérskej činnosti a aj do budúcna je jeho zámerom výkon tejto jeho činnosti
realizovať v súdnych konaniach, predovšetkým prostredníctvom advokátov, čo je v prvom rade ich
doménou. Nakoľko súd s nim ako s vedľajším účastníkom zastúpeným zástupcom koná a on takto
koná so súdom, nemali by byť pochybnosti o tom, že musel byť uskutočnený právny úkon, na základe
ktorého vznikol medzi nim a jeho zástupcom právny vzťah s obsahom, ktorý umožnil, že súd s nim
ako s vedľajším účastníkom, zastúpeným zástupcom koná. Nemali by preto byť pochybnosti o tom, že
bol uskutočnený úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom.
S touto otázkou sa už KS SR vo svojich rozhodnutiach vysporiadali, napr. uznesením KS Košice
1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, uznesením
KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012 z 11.12.2012, uznesením KS Banská Bystrica
15Co/92/2012 z 10.5.2012, 15Co/214/2012 zo 4.2.2013, z ktorých osobitne citoval a vybral z uznesenia
KS Košice 1Co/247/2012 z 31.10.2012, 2Co/285/2012 zo 17.12.2012, 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, z
uznesenia KS Prešov 8Co/69/2012 z 26.7.2012, 14Co/81/2012 z 11.12.2012, z uznesenia KS Banská
Bystrica 15Co/92/2012 z 10.5.2012 a 15Co/214/2012 zo 4.2.2013. Ak mu súd vytýka, že jeho vyjadrenia
sú zhodné s vyjadreniami v iných konaniach, k tomu uviedol, že jeho podania sú len reakciou na povrchné
formulárové žaloby žalobcov a nie je mu jasné, prečo by mal pri vznášaní totožných námietok využívať
stále iné, inovované formulácie. Žalobcovi súd jeho formulárové žaloby nevytýka. Na podporu svojich
argumentov poukázal na odôvodnenie uznesenia KS Banská Bystrica 16Co/291/2013 z 3.7.2013, z
ktorého citoval vybratú časť. K právu vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania poukázal zo stoviek
rozhodnutí, podľa jednotlivých senátov KS, príkladmo aspoň na jedno z toho ktorého senátu, a to
na: uznesenie KS Košice 1Co/78/2012 z 13.6.2012, rozsudok KS Košice 2Co/127/2012 z 15.11.2012,
uznesenie KS Košice 2Cob/104/2012 z 29.6.2012, 3Co/79/2012 z 29.6.2012, uznesenie 3Cob/148/2012
z 31.8.2012, 4Co/53/2012 z 19.7.2012, 4Cob/90/2012 z 31.7.2012, 5Co/102/2012 z 19.4.2012,
6Co/333/2012 z 30.11.2012, 9Co/96/2012 z 24.5.2012, 11Co/143/2012 z 31.5.2012, rozsudok KS
Prešov 1Co/27/2012 z 30.5.2012, uznesenie KS Prešov 2Co/16/2012 z 23.2.2012, rozsudok KS Prešov
3Co/26/2012 z 23.5.2012, 4Co/16/2012 zo 7.9.2012, uznesenie KS Prešov 5Co/63/2012 z 22.5.2012,
6Co/16/2012 z 31.5.2012, rozsudok KS Prešov 7Co/36/2012 z 21.6.2012, uznesenie KS Prešov
8Co/21/2012 z 21.5.2012, 9Co/37/2012 zo 16.5.2012, 10Co/56/2012 zo 6.7.2012, rozsudok KS Prešov
11Co/37/2012 zo 7.6.2012, uznesenie KS Prešov 12Co/9/2012 z 29.5.2012, 13Co/47/2012 z 10.7.2012,
14Co/37/2012 z 27.8.2012, rozsudok KS Prešov 15Co/34/2013 z 27.9.2013, 16Co/33/2012 zo
16.4.2012, uznesenie KS Prešov 17Co/60/2012 z 15.5.2012, 18Co/16/2012 z 23.2.2012, 19Co/13/2012

z 3.4.2012, 20Co/53/2012 z 31.5.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 13Co/200/2012 z 8.8.2012,
uznesenie KS Banská Bystrica 14Co/240/2012 z 20.6.2012, 15Co/92/2012 z 10.5.2012, rozsudok
KS Banská Bystrica 16Co/187/2012 z 28.6.2012, uznesenie KS Banská Bystrica 17Co/87/2012 z
25.4.201, 41Cob/99/2012 z 27.6.2012, rozsudok KS Bratislava 9Co/352/2012 zo 14.3.2013, uznesenie
KS Trnava 10Co/93/2012 z 21.3.2013, 23Co/305/2012 zo 17.4.2013, 24Co/106/2013 z 30.4.2013,
uznesenie KS Nitra 7Co/194/2012 z 31.8.2012, 8Co/201/2012 z 30.11.2012, rozsudok KS Nitra
9Co/204/2012 zo 16.8.2012, uznesenie KS Nitra 25Co/179/2012 z 31.7.2012, uznesenie KS Žilina
7Co/361/2012 z 12.12.2012, 8Co/258/2012 z 31.7.2012, uznesenie KS Trenčín 4Co/270/2012 z
28.9.2012, 6Co/235/2012 z 27.11.2012, 17Co/179/2012 z 31.7.2012, 19Co/280/2012 z 27.12.2012.
Z niektorých osobitne vybral (citoval) a to z uznesenia KS Košice 9Co/59/2012 z 30.4.2012 a
9Co/106/2012 z 31.7.2012. Poukázal na rozsudok SD EU C-279/09. Do pozornosti dal aj novelizované
znenie § 137 O. s. p. (citoval ho). Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a
priznať mu náhradu trov celého konania v plnej výške. Podrobne vyčíslil z čoho doterajšie trovy konania
pozostávajú.
Žalobca k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom uviedol nasledovné: Dovoľuje si poukázať na
to, že cieľom vedľajšieho účastníka je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zák. o
ochrane spotrebiteľa (§ 3 ods.5 zák.č.250/07 Z. z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom
konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka (§ 93 ods.2 O. s. p.). Zastáva
názor, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc
pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Podľa údajov registrácie Ministerstvom vnútra SR
samotný vedľajší účastník má v radoch členov, ktorí majú evidentne právnické vzdelanie. Vedľajší
účastník podľa § 25 zák.č.250/07 Z. z. má pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva.
Tieto právne závery ustálil aj KS v Bratislave vo svojom rozhodnutí 5Co/26/2012, ako aj v rozhodnutí
3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zast. Ak by predsa len z nejakého dôvodu bolo nutné, aby bol vedľajší účastník zastúpený advokátom,
tak bez práva na náhradu trov konania. Inak by nebol dôvod na pripustenie vedľajšieho účastníka,
keďže by vedľajší účastník - združenie nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Z uvedeného je
zrejmé, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Obdobný právny názor
vyjadril aj KS v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí 17Co/164/2012. Ako vyplýva z dôvodovej
správy k zák.č.384/08 Z. z. - cieľom novelizácie O. s. p. bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch
vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú
zriaďované rôzne právnické osoby, najmä združenia na ochranu spotrebiteľov. Má za to, že úmyslom
zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj
materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Zastáva názor, že existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p., spočívajúce v tom, že vedľajší účastník vstúpil do konania
na strane žalovaného za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, tomu však bol v zmysle § 29
ods.2 O. s. p. súdom ustanovený opatrovník. Vzhľadom na to, že ustanovený opatrovník disponuje
rovnakými oprávneniami ako účastník konania a patria mu všetky procesné prostriedky na zabezpečenie
nevyhnutnej a účinnej ochrany práv a povinností neprítomného účastníka - žalovaného, zastáva názor,
že nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno
zo strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Má z vlastných skúseností
vedomosť, že vedľajší účastník vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu
žalovaného a to oznámením o vstupe do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh
na priznanie trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania,
nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že
ide o spotrebiteľskú vec. Navyše vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu, čím konanie predlžuje a
navyšuje trovy konania. Rovnaký právny názor vyjadril aj KS v Košiciach v rozhodnutí 6Co/141/2012.
Dovoľuje si poukázať na to, že uvedenú činnosť by mal byť schopný účelne zabezpečiť aj samotný
vedľajší účastník. Paušálny vstup vedľajšieho účastníka zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých
pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zast. Obdobný právny názor vyslovil aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 17Co/91/2012. Vzhľadom na
to, že vedľajší účastník udelil zástupcovi generálnu plnú moc, z ktorej vyplýva, že advokát má vykonávať
úkony právnych služieb bez ďalšieho konkrétneho pokynu vedľajšieho účastníka, je tu dôvodná
pochybnosť, či samotný vedľajší účastník mal vedomosť o tom, že vstúpil do predmetného konania. Z
uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k naplneniu podstaty úkonu právnej služby príprava a prevzatie,

vrátane prvej porady s klientom. V zmysle uvedeného zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom
hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p. Vedľajší účastník v predmetnom konaní nevystupuje
ako splnomocnený zástupca žalovaných, pričom títo o jeho vstupe do konania pravdepodobne ani
nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/35/2012, ako aj v rozhodnutí
13Co/36/2012. Dovoľuje si upozorniť, že súd nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi
neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.47 ods.2 a 3 Ústavy
SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným
postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Obdobný právny názor vyslovil Ústavný súd SR
v náleze II.ÚS78/03, ako aj KS v Banskej Bystrici v rozhodnutí 16Co/100/2012. Vedľajší účastník v
podanom odvolaní v súvislosti s dôvodnosťou trov konania vedľajšieho účastníka poukazuje na § 137
O. s. p. Zastáva však (žalobca) názor, že vedľajší účastník vstúpil do konania na strane žalovaného,
ktorý žalovaného v konaní nezastupuje. KS v Prešove v rozhodnutí 13Co/40/2012 vyjadril právny
názor, že „v tomto konaní však nevystupuje ako splnomocnený zástupca žalovaného, pričom možno
predpokladať, že o vstupe do konania vedľajšieho účastníka ani žalovaný nemá žiadnu vedomosť“.
Obdobný právny názor vyjadril KS v Prešove aj v rozhodnutí 13Co/35/2012. Z uvedeného dôvodu
nemožno pri zdôvodňovaní oprávnenosti nároku na náhradu trov konania argumentovať uvedeným ust.,
nakoľko to priznáva náhradu hotových výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného prepisu, čiže ide najmä o Centrum právnej pomoci. Zároveň zastáva názor,
že ust. Charty základných práv EÚ, ako aj rozhodnutia SD EÚ, na ktoré vedľajší účastník poukazuje,
sa týkajú všeobecne ochrany spotrebiteľa. Žiadne z predmetných ust. nepoukazuje na to, že by sa
združenia na ochranu práv spotrebiteľa mali nechávať zastupovať advokátmi a uplatňovať si náhradu
trov konania, ale len na to, že nie je vylúčené, aby pomoc spotrebiteľom poskytovali priamo právnické
osoby. Zastáva názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho právneho zastúpenia dochádza
k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania, a na túto skutočnosť súd správne
prihliadol a náhradu trov konania mu nepriznal. Na základe uvedeného navrhol napadnutý výrok o
trovách konania preskúmať a v zmysle § 219 O. s. p. ho potvrdiť. Zároveň si uplatnil trovy konania v
odvolacom konaní, ktoré vyčíslil.
Uznesenie v znení dopĺňacieho uznesenia, okrem výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka,
nebolo odvolaním napadnuté, nadobudlo právoplatnosť (§ 206 ods.1,3 O. s. p.), preto nebolo v
uvedenom rozsahu v odvolacom konaní preskúmavané.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka
potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení
skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého
uznesenia sú správne, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo podstatná časť v ňom uvedených
skutočností, nemá pre rozhodnutie v prejednávanej veci nijaký právny význam.
V prejednávanej veci trovy vynaložené vedľajším účastníkom, pozostávajúce z trov právneho zast., nie
sú v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania, preto ich nemožno považovať
za účelne vynaložené. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že vedľajší účastník - vzhľadom na svoj cieľ
- bol vytvorený na ochranu spotrebiteľa, že i podľa samotného § 9 bod 5. jeho Stanov sú jeho výdavkami
výdavky na financovanie jeho účelu a výdavky na jeho správu, teda z uvedeného vyplýva, že samotný
vedľajší účastník je spôsobilý a schopný chrániť záujmy spotrebiteľa. Vedľajší účastník má právo zvoliť
si pri účasti v konaní zástupcu, avšak takto vynaložené trovy nemožno považovať za účelné bránenie
práva samotného účastníka v konaní. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, tak fyzickej, ako aj
právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana a hlavný význam práva na právnu pomoc
spočíva v tom, že orgány uvedené v Čl.47 ods.2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť
účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc, že súčasťou základného práva na právnu
pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania a v tejto súvislosti má vedľajší účastník
rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti so svojim zastupovaním v rámci zák.
upravených možností, t. j. nie je vopred vylúčený z možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta,
avšak tým, že sa mu neprizná náhrada trov konania - trov právneho zast., pretože sa nepovažujú za
účelne vynaložené, lebo neboli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania
(nález II.ÚS 78/03 z 9.9.2004 Ústavného súdu SR), nie je porušené jeho základné právo na právnu
pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl.47 ods.2 a 3 Ústavy SR. V prejednávanej veci nemožno
urobiť záver, že zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. že
poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu. Znenie § 137 O. s. p.

(účinné od 1.1.2012) síce medzi trovy konania zahŕňa i náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej
osoby, nie o odmenu za zast., ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Napokon treba dodať,
že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa
na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať
za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým
je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to
najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného
podnetu, a splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že
musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno -
ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť
známu odvolaciemu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné
subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania
na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zast. splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k
úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie
konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Vedľajší účastník nemal v odvolacím konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov, žalobcovi
náhrada trov odvolacieho konania nebola podľa § 150 ods.1 O. s. p. priznaná so zreteľom na dôvody
hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v povahe uplatneného nároku a žalovaný žiadne trovy neuplatnil.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.