Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 8, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/154/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110211961
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8110211961.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Mesto Prešov,

Hlavná 73, Prešov, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom v Prešove,
Sládkovičova 8, proti odporkyni: L. T., D.. XX.XX.XXXX, N. B. A. XXXX/X, G., D. O., Č. F., zastúpenej
JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Moldavská cesta 6, o zaplatenie
2.510,99 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 2.510,99 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania
za obdobie od 25.10.2009 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 970,90 Eur na účet jeho
právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 11.05.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporkyňu na
zaplatenie sumy 2.510,99 Eur s úrokom z omeškania titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

Predmetnýnávrhodôvodnilskutočnosťou,žemedziúčastníkmikonaniadošlokuzavretiukúpnejzmluvy,
na základe ktorej vyplatil navrhovateľ odporkyni kúpnu cenu 2.510,99 Eur, pričom odporkyňa odstúpila
od tejto kúpnej zmluvy a napriek tejto skutočnosti nevrátila kúpnu cenu navrhovateľovi.

Odporkyňa vo svojom vyjadrení nepoprela skutočnosti tvrdené navrhovateľom, uviedla však, že nemá
voči navrhovateľovi žiaden záväzok, nakoľko titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov
v jej spoluvlastníctve zo strany navrhovateľa jej vznikla voči nemu pohľadávka, ktorú jednostranným
právnym úkonom, a to započítaním, vykonala voči navrhovateľovi, čím ich vzájomné pohľadávky zanikli

vo výške, ktorej sa vzájomne kryli, a teda neexistuje žiaden záväzok z jej strany voči navrhovateľovi.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením platobného poukazu, rozhodnutia Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky, kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, výpisu
z LV č. XXXX v k. ú. Prešov, vyjadrenie realitných kancelárií spisu tunajšieho súdu sp. zn. 12C 51/1996,
ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č. XXXX v k. ú. Prešov,
a to k parcelám XXXX, XXXX, XXXX, XXXX V. XXXX/X, pričom spoluvlastnícky podiel navrhovateľa k
uvedeným parcelám činí 141/144 a spoluvlastnícky podiel odporkyne činí 3/144. Predmetné parcely súzastavané občianskou výstavbou, pričom parcela XXXX je pozemkom, na ktorom je okrasná záhrada,
uličná a sídlisková zeleň, park a iná funkčná zeleň, a to vo výmere 126 m2, parcela XXXX o výmere
8146 m2 je pozemkom zastavaným bytovým domom s nádvorí, parcela č. XXXX o výmere 3626

m2 je pozemkom s uličnou sídliskovou zeleňou, parkom a inou funkčnou zeleňou, parcela XXXX
má rovnaký charakter a parcela XXXX/X je pozemkom, ktorý neposkytuje trvalý úžitok. Jedná sa o
parcely v území Z.. L.. v A.P., na ktorých sa nachádzajú bytové domy, medziblokový priestor a zeleň,
pričom na jednej parcele sa nachádza skládka odpadu. Predmetné parcely vznikli z pôvodnej parcely
KN XXXX/X, na ktorej bola vykonaná výstavba obytných domov a v tejto súvislosti bola časť tejto

parcely vyvlastnená už v 50-tych rokoch minulého storočia. Následne na tunajšom súde pod sp. zn.
12C 51/1996 prebehlo konanie, v ktorom sa právni následníci pôvodných vlastníkov tejto parcely KN
XXXX/X, ktorými boli M. T. s manželkou, domáhali pôvodne zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, pričom v priebehu tohto konania bolo zistené, že Mesto Prešov nebolo podielovým
spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti s tým, že časť z tejto parcely bola vyvlastnená a časť parcely
nebola vyvlastnená v prospech SR. Následne došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 03.07.2007, na

základe ktorej previedli právni nástupníci pôvodných vlastníkov tejto parcely, a to S. T., C. N., O.. S.
G., P. T., N. T. a O. G., ich podiely na predmetných nehnuteľnostiach, ktoré odkúpil navrhovateľ za
účelom majetkovoprávneho vysporiadania predmetných pozemkov a na základe tejto skutočnosti došlo
kmimosúdnemuskončeniuvecivedenejnatunajšomsúdepodsp.zn.12C51/1996.Vpriebehukonania,
ohľadom uzavretia tejto zmluvy, zomrel právny predchodca odporkyne v tomto konaní, O. T., ktorý bol

právnym nástupcom po M. T., a to dňa 14.03.2007. Jeho podiel na predmetnej nehnuteľnosti zdedila
odporkyňa v konaní, ktorá dňa 22.04.2008 uzavrela kúpnu zmluvu s navrhovateľom, predmetom ktorej
bol prevod jej spoluvlastníckych podielov na predmetných nehnuteľnostiach v prospech navrhovateľa za
kúpnu cenu 75.646,- Sk. Predmetná kúpna cena jej bola vyplatená ako to vyplýva z platobného poukazu
zo dňa 01.07.2008. Následne odporkyňa odstúpila od uzavretej zmluvy a zároveň bolo oznámené, že

považuje túto zmluvu za neplatnú, pričom na základe týchto skutočnosti Úrad geodézie, kartografie
a katastra zrušil rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetu kúpnej zmluvy na
navrhovateľa. Odporkyňa nevydala navrhovateľovi prijatú kúpnu cenu, ktorá predstavuje sumu 2.510,99
Eur, pričom podaním zo dňa 15.07.2008 oznámila, že započítava pohľadávku navrhovateľa na svoju
pohľadávku, ktorú voči nemu má, a to za bezdôvodné obohatenie, ktoré jej vzniklo za užívanie pozemku

v jej podielovom spoluvlastníctve vedenom na LV č. XXXX v celkovej sume 382.257,- Sk za dobu troch
rokov pred uzavretím kúpnej zmluvy, čím uviedla, že došlo k zániku jej záväzku. Výšku bezdôvodného
obohatenia odporkyňa ustálila na sumu 9,90 Eur za m2 a rok, pričom pri jej spoluvlastníckom podiele,
ktorý činí 427,35 m2 na uvedených nehnuteľnostiach, to predstavuje za dobu troch rokov 12.688,61 Eur.
Toto obvyklé nájomné bolo určené ako priemer oznámení realitných kancelárií ohľadom trhovej ceny

týchto nehnuteľností v Meste Prešov. Medzi účastníkmi nebolo spornou skutočnosťou, že odporkyňa
nežiadala od navrhovateľa, aby jej umožnil užívať predmetné nehnuteľnosti v rozsahu jej podielu počas
celého obdobia, za ktorý uplatňuje právo na zaplatenie bezdôvodného obohatenia.

Odporkyňa poukázala na to, že vzhľadom na charakter nehnuteľnosti, kedy táto je prevažne tvorená
verejnou zeleňou, ktorú vysadil a ktorej vlastníkom je navrhovateľ, nebolo by ani možné reálne užívanie

takéhoto podielu na týchto nehnuteľnostiach.

Navrhovateľpoukázalnaskutočnosť,ževprípadezáujmuodporkyneoužívanienehnuteľnostivrozsahu
jejpodielu,byvzhľadomnavýmeru,ktorájejprislúcha,bolzrejmenavrhovateľumožnilužívaťpredmetnú
nehnuteľnosť v zodpovedajúcom podiele.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iné bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451/2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 48 ods. 1 OZ, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa§48ods.2OZ,odstúpenímodzmluvysazmluvaodzačiatkuzrušuje,akniejeprávnympredpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav

smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne

na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že po uzavretí kúpnej zmluvy medzi účastníkmi

konaniaodporkyňaodstúpilaodpredmetnejzmluvyazároveňnamietlaplatnosťtejtozmluvy.Nazáklade
uvedenej skutočnosti bolo zrušené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v
prospech navrhovateľa. Tieto skutočnosti neboli napadnuté zo strany navrhovateľa, ktorý medzičasom
vyplatil kúpnu cenu v prospech odporkyne vo výške 2.510,99 Eur. Z uvedeného dôvodu súd má za
to, že na strane odporkyne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa, ktorý jej

plnil z právneho dôvodu, ktorý odpadol, resp. z neplatného právneho úkonu, pričom vo veci nebolo
relevantnou skutočnosťou, ktorý z dôvodov je naplnením skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia.
Je nepochybné, že nastalo bezdôvodné obohatenie na strane odporkyne na úkor navrhovateľa, ktorý
jej vyplatil kúpnu cenu za nehnuteľnosti, ktorých vlastníkom sa napokon nestal. Súd sa ako predbežnou
otázkou zaoberal vznesenou započítacou námietkou zo strany odporkyne, pričom dospel k záveru, že

táto je nedôvodná v celom rozsahu.

Bolo preukázané z pripojených listinných dôkazov, že odporkyňa sa stala vlastníčkou podielu na
predmetných nehnuteľnostiach titulom dedičstva po svojom manželovi, ktorý zomrel dňa 18.03.2007.
Nakoľko platí zásada, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, týmto dňom nadobudla odporkyňa
vlastnícke práva k predmetnej nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Zároveň v

započítacej námietke uviedla, že započítala svoju pohľadávku za užívanie pozemkov za dobu troch
rokov pred uzavretím kúpnej zmluvy, t. j. za dobu troch rokov pred 22.04.2008. Je teda zrejmé,
že táto započítacia námietka je absolútne nedôvodná za dobu pred 18.03.2007, kedy odporkyňa
nebola vlastníčkou predmetných nehnuteľností a predmetná pohľadávka nebola predmetom dedičského
konania po neb. O. T.. Z týchto dôvodov sa súd potom zaoberal len dôvodnosťou vznesenej započítacej

námietky za obdobie od 18.03.2007 do 22.04.2008, nakoľko v zmysle špecifikácie započítacej námietky
odporkyne, by pomerná časť za dobu jedného roka, kedy bola vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti,
činila sumu asi 127.000,- Sk, čo je suma vyššia, než suma uplatnená navrhovateľom v tomto konaní.
Súd po posúdení individuálnych okolností prípadu dospel k záveru, že ani za toto obdobie nie je
započítacia námietka dôvodná. Odporkyňa uviedla, že jej pohľadávka voči navrhovateľovi vznikla

titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie jej podielu na predmetných nehnuteľnostiach. Súd napojednávaní poučil o skutočnosti, že nakoľko nie je viazaný odôvodnením započítacej námietky, má za
to, že predmetný nárok treba posudzovať podľa ustanovení § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z
ktoréhovyplýva,vakomrozsahusatenktorýpodielovýspoluvlastníkpodieľanaprávachapovinnostiach

vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa názoru súdu, teda nárok na zaplatenie
peňažnej sumy, ktorý je uplatnený jedným z podielových spoluvlastníkov voči ostatným titulom užívania
spoločnejvecinadmieruzodpovedajúcemupodieludruhéhospoluvlastníka,nemôžebyťnárokompodľa
ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, nakoľko sa nejedná o bezdôvodné
obohatenie. K tomuto záveru možno dospieť s výkladom ustanovenia § 136 a násl. Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak je vec v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, podielový spoluvlastník
užíva celú vec, teda nielen ideálny podiel z tejto veci, teda podielový spoluvlastník je spoluvlastníkom
každej časti spoločnej veci s tým, že Občiansky zákonník stanovuje spôsoby, podľa ktorých majú
podieloví spoluvlastníci dohodnúť spôsob užívania spoločnej veci, no v žiadnom prípade nemožno podľa
názoru súdu vysloviť, že ak užíva podielový spoluvlastník vec v rozsahu prevyšujúcom jeho podiel
na spoločnej veci, nejde o užívanie bezdôvodné, ak to neodporuje prijatým dohodám v rámci okruhu

podielových spoluvlastníkov.

V prípade, že dôjde k užívaniu spoločnej veci jedným podielovým spoluvlastníkom presahujúcom jeho
podiel na spoločnej veci, podľa názoru súdu nevzniká druhému podielovému spoluvlastníkovi právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom túto situáciu možno posúdiť len v zmysle ustanovenia
§ 137 ods. 1 OZ a voči takémuto stavu majú právo namietať len podieloví spoluvlastníci, nie iné

osoby, ktoré sú mimo okruhu spoluvlastníkov. Teda len podielový spoluvlastník môže z takéhoto
vzťahu vyvodzovať určité nároky, prípadne sa domáhať iného spôsobu užívania veci podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. V danom prípade bolo preukázané, že medzi podielovými spoluvlastníkmi
neexistovali žiadne dohody, či už v písomnej alebo ústnej forme, ohľadom rozsahu užívania spoločnej
veci a ani do vznesenia započítacej námietky neuplatnila odporkyňa voči navrhovateľovi právo na

užívanie spoločnej veci v rozsahu jej podielu. Je nutné podľa názoru súdu prihliadnuť aj na charakter
užívania spoločnej veci, kedy bolo zrejmé, že jedná sa o nehnuteľnosti, na ktorých boli postavené bytové
domy ako aj objekty občianskej vybavenosti, pričom nezastavaná časť je tvorená buď zeleňou alebo
verejnými priestranstvami, ku ktorým Mesto Prešov má zo zákona povinnosť vykonávať údržbu a správu
tejto verejnej zelene. Podľa názoru súdu nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľky o tom, že

pokiaľ táto verejná zeleň je spravovaná a udržiavaná Mestom Prešov, je aj v jej vlastníctve v celosti,
nakoľko navrhovateľ len plní svoju povinnosť a spravuje predmetnú zeleň v rámci zabezpečovania
služieb občanov. Podľa názoru súdu nemožno túto činnosť charakterizovať alebo subsumovať pod
pojem užívanie spoločnej veci nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Hlavne s poukazom na
skutočnosť, že tu Mesto plní tieto funkcie v rámci verejnoprospešných cieľov. Súd poukazuje aj na

skutočnosť, že vzhľadom na výšku podielu odporkyne na týchto nehnuteľnostiach by zrejme nebolo v
praxi nereálne, aby v tomto rozsahu užívala reálny podiel na nehnuteľnostiach, ktoré sú v podielovom
spoluvlastníctve účastníkov konania. Odporkyňa však žiadnym spôsobom neprejavila skutočnú vôľu
užívať predmetné nehnuteľnosti. Konajúci súd má teda za to, že pokiaľ došlo k situácii, kedy odporkyňa
jednoducho nerealizovala svoje vlastnícke práva bez toho, aby existovala reálna prekážka, ktorá by jej v

tom bránila, nemožno uzavrieť, že vykonávanie správy a údržby verejnej zelene, ktorá sa nachádza na
týchto nehnuteľnostiach, zo strany navrhovateľa, ktorý tým len plní svoje funkcie v zmysle štatútu Mesta
Prešov, je skutočnosťou, ktorá by viedla k vzniku akýchkoľvek finančných nárokov zo strany odporkyne
podľa ustanovenia § 137 ods. 1 a násl. OZ.

K takejto situácii by podľa názoru súdu došlo vtedy, pokiaľ by bolo preukázané, že tu

existovalo rozhodnutie alebo dohoda medzi spoluvlastníkmi, napriek ktorej by jeden z podielových
spoluvlastníkov neumožnil druhému podielovému spoluvlastníkovi realizovať svoje práva v rozsahu
jeho spoluvlastníckeho podielu (porovnaj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 725/08 ako aj rozhodnutie
Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 471/05 zo dňa 22.02.2006).

Súd uvádza, že v danom prípade je nutné zvážiť všetky okolnosti tohto individuálneho prípadu, ktoré

v konaní boli preukázané.Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že aj v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove v konaní
vedenom pod sp. zn. 12C 51/1996 tento konštatoval, že pri medziblokových priestoroch a verejnej
zeleni Mesto Prešov nie je pasívne legitimovaným subjektom, ale predmetné nároky by mali byť

uplatnené voči osobám, ktoré pozemok využívajú. Mesto nezodpovedá ani za tie spoločné časti
obytných domov a príslušenstva, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne obytnému domu
pre vlastníkov bytov. V konaní odporkyňa neoznačila konkrétne časti sporného pozemku, poukázala na
to, že pri všetkých parcelách, ktoré sú vedené na predmetnom liste vlastníctva, Mesto Prešov vykonáva
nejakú funkciu, čím podľa názoru súdu nebolo unesené dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že

skutočnenavrhovateľužívaspoločnúnehnuteľnosťvrozsahupresahujúcomjehospoluvlastníckypodiel.

Pri parcele slúžiacej ako skládka odpadu odporkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že túto užíva
navrhovateľ, pričom v tomto smere neboli navrhnuté iné dôkazy ani po poučení podľa § 120 ods. 4
O.s.p., na základe čoho súd považoval jej tvrdenie za nepreukázané neunesením dôkazného bremena,
ktoré ohľadom započítania bolo na jej strane.

Súd poukazuje na to, že ak spoluvlastník nechce užívať, resp. nevykonáva žiadne kroky na to, aby

mohol fakticky užívať svoju nehnuteľnosť v rozsahu podielu, ktorý mu patrí, hoci mu v tom druhý
spoluvlastník nebráni a ani nevyvíja akékoľvek aktívne, či pasívne konanie, smerom k zabráneniu
užívania nehnuteľnosti druhým podielovým spoluvlastníkom, nemôže sa tento podielový spoluvlastník
s úspechom domáhať náhrady za užívanie svojho spoluvlastníckeho podielu, nakoľko takéto konanie
je minimálne v rozpore so zásadou dobrých mravov vyjadrenou v Občianskom zákonníku. Z vyššie

uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že započítacia námietka vznesená odporkyňou je nedôvodná,
preto bolo priznané navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy 2.510,99 Eur titulom bezdôvodného
obohatenia. Nakoľko sa odporkyňa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku,
postupom podľa § 517 ods. 2 v spojení s nariadením vlády SR č. 87/95 Z. z. súd priznal navrhovateľovi
taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne za obdobie od 25.10.2009, teda od

doby, kedy odmietla odporkyňa zaplatenie finančných prostriedkov a tým sa dostala do omeškania, do
jeho zaplatenia.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi právo
na náhradu trov konania vo výške 970,90 Eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 150 Eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli určené podľa

vyhlášky č. 655/2004 Z. z. z predmetu konania, kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby činí 101,25 Eur. V konaní boli vykonané tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava
zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej 3-krát a 3-krát zastupovanie na pojednávaní, raz
bez prejednania veci, teda spolu 632,81 Eur (6 x 101,25 Eur a 1 x 25,31 Eur), k čomu je nutné pripočítať
režijný paušál za 7 úkonov právnej služby, a to 3-krát 7,21 Eur a 4-krát 7,41 Eur, čo spolu činí 51,27 Eur

+ DPH vo výške 20 %, t. j. 136,82 Eur. Spolu činia trovy právneho zastúpenia sumu 820,90 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo

uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.