Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 27, 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/148/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5711209642
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5711209642.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu B.. M. J., G..
XX. XX. XXXX, K. M., B. XXXX/49 proti žalovaným v rade 1/ C. A. Z. K. K. so sídlom v Banskej
Bystrici, Komenského 12, v rade 2/ U. A. J. so sídlom vo Zvolene, J. Kozačeka 19 v konaní o
určenie, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona nedošlo a o určenie, že
štátnozamestnanecký pomer trvá, takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ alternatívne vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ sa
v celom rozsahu zamieta.

Žalovaným v rade 1/ a v rade 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde 29. 07. 2011 sa žalobca proti žalovanému v rade 1/ alternatívne
vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ domáhal určenia, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru

na základe zákona k 31. 05. 2011 medzi žalobcom ako odborným radcom justičným čakateľom a
žalovaným v rade 1/ alternatívne v rade 2/ nedošlo a, že štátnozamestnanecký pomer medzi žalobcom
ako odborným radcom, justičným čakateľom a žalovaný v rade 1/ alternatívne v rade 2/ trvá.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že 07. 09. 2009 bol na základe výsledkov výberového
konania, ktoré sa uskutočnilo na Krajskom súde v Banskej Bystrici rozhodnutím o vymenovaní do
prípravnej štátnej služby sp. zn. Spr 6103/09-OÚ vymenovaný vedúcim služobného úradu, a to
predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici na voľné štátnozamestnanecké miesto v služobnom

úrade Krajského súdu v Banskej Bystrici do funkcie odborný radca - justičný čakateľ v prípravnej štátnej
službe s dňom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru odo dňa 07. 09. 2009. Služobným úradom sa
stal Krajský súd v Banskej Bystrici s určením pravidelného miesta výkonu štátnej služby - Okresný
súd Revúca. Dňom vymenovania na štátnozamestnanecké miesto zároveň žalobca zložil aj zákonom
stanovený sľub justičného čakateľa, čím došlo podľa ust. § 16 ods. 1 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej
službe k vzniku štátnozamestnaneckého pomeru k žalovanému v rade 1/ ako služobnému úradu.

S účinnosťou do 01. 11. 2009 nastala zmena z prípravnej štátnej služby na stálu štátnu službu a
dodatkomč.1kslužobnejzmluveč.Spr6103/09-OÚzodňa23.04.2010sažalovanývrade1/ažalobca
dohodli na trvalom preložení - zmene pravidelného miesta vykonávania štátnej služby zo služobného
úradu Okresný súd Revúca do služobného úradu Okresný súd Zvolen s účinnosťou od 01. 05. 2010.

S účinnosťou odo dňa 01. 05. 2011, na základe prijatých legislatívnych zmien, a to zákonom č. 33/2011
a č. 100/2011, ktorými sa novelizoval zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, došlo k zrušeniu inštitútu justičnéhočakateľaakreálnemuodobratiutýchnadobudnutýchprávapovinností,ktorézákonvčasevymenovania
žalobcovi do funkcie justičného čakateľa priznával.

Žalobca poukázal na ust. § 151u zák. č. 385/2000 Z. z. o súdoch a sudcoch, a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého justičný čakateľ, ktorý vykonáva
k 30. 04. 2011 štátnu službu od 01. 05. 2011 je vyšším súdnym úradníkom toho súdu, na ktorom
k 30. 04. 2011 vykonáva prípravnú prax alebo, na ktorom sa ďalej odborne pripravuje na výkon
funkcie sudcu po skončení prípravnej praxe; to neplatí ak požiada najneskôr do 15. 05. 2011 o
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Ak justičný čakateľ požiada podľa ods. 1 o skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru, tento sa skončí k 31. 05. 2011. Justičný čakateľ má v takom prípade
nárok na odstupné ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou
z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.

Žalobca ďalej poukázal na ust. § 129 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, ust. § 46 ods. 1 a
ods. 2 citovaného a ust. § 56 citovaného zákona a ďalej uviedol, že žalovaný v rade 1/ oznámením z
26. 04. 2011 po vyššie uvedených legislatívnych zmenách oznámil žalobcovi, že s účinnosťou do 01.

05. vykonáva štátnozamestnanecký pomer v stálej štátnej služby vo funkcii odborný radca - vyšší súdny
úradník v služobnom úrade Okresný súd Zvolen. Súčasne mu žalovaný v rade 1/ oznámil, že všetky
práva a povinnosti vyplývajúce z jeho štátnozamestnaneckého pomeru prechádzajú s účinnosťou od
01. 05. 2011 zo služobného úradu Krajský súd v Banskej Bystrici na služobný úrad Okresný súd Zvolen.
V tejto súvislosti poukázal na oznámenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. Spr 5419/11-OÚ zo

dňa 26. 04. 2011.

Žalobca poukázal, že z ust. § 151u ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z. a to najmä z textácie nachádzajúcej
sa za bodkočiarkou jednoznačne vyplýva, že po splnení predchádzajúcej zákonnej podmienky status
zamestnanca justičného čakateľa po 15. 05. 2011 do jeho skončenia v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia
zostáva zachovaný, ako aj práva a povinnosti s tým spojené. Čiže nedochádza k zmene služobného

úradu. Bez toho, aby žalovaný v rade 1/ vyčkal na uplynutie lehoty do 15. 05. 2011, prestal žalobcu od 01.
05. 2011 považovať za svojho zamestnanca a celý osobný spis žalobcu postúpil žalovanému v rade 2/
a vykonal odhlásenie zo Sociálnej poisťovne a Zdravotnej poisťovne. Žalovaný v rade 2/ žalobcu potom
od 01. 05. 2011 do žalobcovi neznámeho dátumu ho považoval za svojho zamestnanca dodatkom č. 3
k rozvrhu práce Okresného súdu Zvolen za rok 2011, zaradil žalobcu do súdnych oddelení ako vyššieho

súdneho úradníka, s čím žalobca nesúhlasil.

Podaním zo dňa 09. 05. 2011, ktoré žalobca adresoval žalovanému v rade 2/ a podaním - vyjadrenie
k oznámeniu zo dňa 26. 04. 2011 zo dňa 10. 05. 2011, ktoré žalobca adresoval žalovanému v rade
1/, žalobca vyjadril svoj názor, že jeho status zamestnanca justičného čakateľa sa nemení a jeho
služobným úradom je naďalej Krajský súd v Banskej Bystrici. Pod tlakom vyššie citovaných prijatých

legislatívnych zmien retroaktívne meniacich právne postavenie justičného čakateľa a odnímajúcich
žalobcovi nadobudnuté práva v dôsledku zmeny statusovej a nadväzujúcej právnej úpravy inštitútu
justičného čakateľa, žalobca v dôsledku toho, aby sa vyhol následnej „transformácii na vyššieho
súdneho úradníka“ musel požiadať, v súlade s novoprijatým ustanovení § 151u k zákonu č. 385/2000
Z. z. o sudcoch a prísediacich, o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru justičného čakateľa.

Toto rozhodnutie nebolo prejavom slobodnej vôle žalobcu konal len výlučne a len pod tlakom
vyššie citovaných prijatých legislatívnych zmien. Z dôvodu opatrnosti žalobca žiadosť o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru adresoval tak žalovanému v rade 1/ ako aj žalovanému v rade 2/.

Žalovaný v rade 2/ dňa 24. 05. 2011 vydal dodatok č. 4, ktorého ustanovením pod bodom 6 zastavením
s účinnosťou odo dňa 01. 06. 2011 nápad v senáte 29, ktorý bol vytvorený pre žalobcu v pozícii vyššieho

súdneho úradníka. Žalovaný v rade 2/ žalobcu tak, až do 31. 05. 2011 považoval za svojho zamestnanca
- vyššieho súdneho úradníka. Podľa názoru žalobcu takýto postup žalovaného v rade 2/, na základe
vyššieho uvedeného nemá žiadnu zákonnú oporu. Týmito skutočnosťami zároveň z dôvodu určitej
právnej istoty žalobca odôvodnil označenie Okresného súdu Zvolen ako žalovaného v rade 2/. Žalobca
uviedol, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru justičného čakateľa došlo v zmysle ust. §

151u ods. 2 prvej vety pred bodkočiarkou zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a to na základezákona, čo jednoznačne vyplýva z daného ustanovenia v zmysle, ktorého je uvedené „tento sa končí k
31. 05. 2011.“ Tento špecifický dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru justičného čakateľa
je možné považovať za špeciálne ustanovenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe

zákona vo vzťahu k ustanoveniu § 52 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe. Týmto je odôvodnená aj
následná zákonná úprava nárokov z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe
zákona v zmysle ust. § 56 a 120 zák. č. 400/2009 Z. z..

Dňa 29. 06. 2011 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna uznesením PL.ÚS
102/2011-65 rozhodol, že vo veci vedenej pod touto sp. zn. o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky, o súlade ust. § 151u ods. 1 a 2 zák. č. 385/2000 Z. z. s článkom 1 ods. 1,
článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3, článkom 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 141 ods.
1 a článkom 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky prijíma tento návrh na ďalšie konanie. Existencia
vyššie podaného návrhu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ reálne vyústila k podaniu žaloby, a to z
toho dôvodu, že k skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu ako justičného čakateľa došlo na
základe ustanovenia § 151u zák. č. 385/2000 Z. z., ktorého ústavnosť bola skupinou poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky návrhom doručeným na Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 12. 04. 2011
na ústavnom súde napadnutá. V čase podania žaloby však ešte nedošlo ku končenému rozhodnutiu
ústavného súdu.

Žalobca potom poukázal na zjednocujúce uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
PL z.ÚS. 1/06, v ktorom ústavný súd uviedol, že hoci Ústava a zákon o ústavnom súde nemajú

výslovné ustanovenia o hmotnoprávnych účinkoch nálezu o nesúlade vydaného pred právoplatným
skončením konania, treba dôjsť k jednoznačnému záveru, že v týchto veciach nastávajú hmotnoprávne
účinky pre všetkých účastníkov konania ex tunc. Ak sa totiž tieto účinky prejavujú ex tunc vo veciach
judikovaných právoplatne pred uverejnením nálezu, potom musí to tak byť vo veciach neskončených
právoplatnevmomenteuverejneniaNálezuonesúlade,opačnývýkladbybolpriamympopretímprincípu

zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty.

Žalobca poukázal na skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky považoval za potrebné vysloviť
svoj jednoznačný názor na interpretáciu dňom obsiahnutého slovného spojenia „platí skorší predpis“.
Podľa názoru ústavného súdu toto slovné spojenie treba vykladať tak, že stratou účinnosti, prípadne
platnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia na základe rozhodnutia (Nálezu

ústavného súdu) sa obnovuje nie len platnosť ale aj účinnosť skoršieho predpisu v znení platnom
pred touto zmenou alebo doplnením. Takýto výklad je založený na logickom argumente, podľa ktorého
samotné obnovenie platnosti skoršieho právneho predpisu by nemalo žiadny právny význam pre
ochranu ústavnosti v konaniach pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci v individuálnych veciach,
ktoré neboli ešte právoplatne skončené v čase pred uverejnením príslušného Nálezu ústavného súdu

v Zbierke zákonov, a na ktoré sa mal aplikovať právny predpis prípadne jeho časť, prípadne niektoré
jeho ustanovenie, ktorý nie je podľa príslušného Nálezu ústavného súdu prijatého v konaní o súlade
právnych predpisov v súlade s Ústavou.

V zmysle vyššie uvedeného žalobca vyslovil názor, že ak Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom
rozhodne, že ustanovenie § 151u zák. č. 385/2000 o sudcoch a prísediacich nie je v súlade s Ústavou

a tým dané ustanovenie stratí svoju účinnosť, prípadne neskôr aj platnosť vzhľadom na hmotnoprávne
účinky hmotnoprávneho nálezu „ex tunc“ a na ustanovenie § 41a ods. 3 vety za bodkočiarkou zák.
č. 38/1993 Z. z. sa obnoví platnosť a účinnosť celej šiestej časti zákona č. 385/2000 Z. z. v znení
pred novelou vykonanou zák. č. 33/2011 Z. z. upravujúcej inštitút justičného čakateľa vrátene práv a
povinností s tým spojených, a zároveň bude platiť, že na ustanovenia § 151u ods. 1 a ods. 2 zák. č.

381/2000 Z. z. sa bude hľadieť akoby nikdy neboli platné a nikdy neboli súčasťou platného poriadku
Slovenskej republiky. Tým vzniká odôvodnený záver, že ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru
žalobcu nedošlo a naďalej trvá, preto žalobca žiadal rozhodnúť tak, ako bolo uvedené vyššie a súčasne
navrhol, aby súd konanie prerušil do času než Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodne o súlade
právnych predpisov na základe návrhu zo dňa 12. 04. 2011 v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. PL.ÚS

102/2011.V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a k svojej žalobe pripojil listiny preukazujúce jeho skutkové
tvrdenia.

Rovnako na svojej žalobe zotrval aj na pojednávaní, ktoré súd vo veci vykonal 27. 05. 2015, kde

žiadal aby súd rozhodol v súlade s písomným petitom jeho žaloby a uviedol, že na svojej argumentácii
zotrváva, a to napriek nálezu, ktorý vydal Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.
zn. PL.ÚS 102/2011 zo dňa 07. 05. 2014. Napriek záverom ústavného súdu v tomto konaní sa totiž
žalobca domnieva, že došlo k porušeniu princípov legitímnych očakávaní, ktoré on ako justičný čakateľ
na Krajskom súde v Banskej Bystrici v danom období mal.

Žalovaný v rade1/ sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním z 29. 12. 2011, z ktorého vyplynulo, že súhlasí

s návrhom žalobcu na prerušeniu konania do vyhlásenia rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej
republiky a ďalej uviedol, že žalobca podaním zo dňa 11. 05. 2011 adresovaným Krajskému súdu v
Banskej Bystrici ako aj Okresnému súdu Zvolen, požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
justičného čakateľa podľa § 151u zák. č. 385/200 Z. z. o sudcoch a prísediacich. Žalovaný v rade 1/
poukázal vo svojom vyjadrení na genézu vývoja štátnej služby žalobcu pri Krajskom súde v Banskej

Bystrici a uviedol, že po prijatí legislatívnych zmien a to zák. č. 33/2011 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil
zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, zákona č. 100/2011 Z. z., ktorým sa menil zák. č.
385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich sa v zmysle § 151u zák. č. 385/2000 Z. z. justičný čakateľ, ktorý
vykonával k 30. 04. 2011 štátnu službu, od 01. 05. 2011 stal vyšším súdnym úradníkom toho súdu, na
ktorom k 30. 04. 2011 vykonával prípravnú prax alebo, na ktorom sa naďalej odborne pripravoval na

výkon funkcie sudcu po skončení prípravnej praxe. Žalobca mal tak možnosť stať sa buď vyšším súdnym
úradníkom toho súdu, na ktorom ku 30. 04. 2011 vykonával prípravnú prax, alebo požiadať najneskôr
do 15. 05. 2011 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý v tomto prípade sa končil k 31. 05.
2011. Žalobca využil druhú možnosť a listom zo dňa 11. 05. 2011, ktorý adresoval tak žalovanému v
rade 1/ ako aj žalovanému v rade 2/ požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru justičného

čakateľa podľa § 151u zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a zároveň požiadal o zaslanie
potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona k 31. 05. 2011, a súčasne
o vymedzenie ust. § 151u zák. č. 385/2000 Z. z. v predmetnom potvrdení ako dôvod jeho skončenia,
o vydanie služobného posudku a poukázal aj na nárok na zvýšené odstupné v zmysle uzatvorenej
kolektívnej zmluvy na rok 2011. Keďže žalobca požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

do 15. 05. 2011, jeho štátnozamestnanecký pomer sa tak skončil ex lege k 31. 05. 2011.

Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru takým spôsobom, akým ho ukončil žalobca má
akoby charakter skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dohodou z dôvodu zrušenia
štátnozamestnaneckého miesta, na čo odkazuje aj ust. § 151u ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z., pretože pri
skončení štátnozamestnaneckého pomeru takýmto spôsobom má justičný čakateľ nárok na odstupné

ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončil dohodou z dôvodu zrušenia
štátnozamestnaneckého miesta. Keďže ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru u žalobcu
nedošlo automaticky na základe zákona ale na základe právneho úkonu, ktorý urobil žalobca je návrh
žalobcu nedôvodný a žalovaný v rade 1/ ho žiada zamietnuť.

Na tejto argumentácii žalovaný v rade 1/ zotrval aj vo svojom vyjadrení zo 14. 05. 2015 a poukázal na

skutočnosť, že Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom PL.ÚS 102/2011-212 zo dňa 07. 05. 2014
návrh na vyslovenie nesúladu § 151u ods. 1 a ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1 a s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zamietol. Ustanovenie § 151u ods. 1, ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o
sudcoch a prísediacich, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zostalo

platné a účinné. Žalobu žalobcu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ preto navrhuje žalovaný v rade 1/
v plnom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Náhradu trov konania si pre prípad neúspechu žalovaný
v rade 1/ neuplatnil.

Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe vyjadril listom z 16. 11. 2011, kde uviedol, že žalobca žiadosťou zo
dňa 11. 05. 2011 adresovanou Krajskému súdu v Banskej Bystrici a tiež Okresnému súdu Zvolen

požiadal o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru justičného čakateľa podľa ust. § 151u zák. č.385/2000 Z. z.. Keďže tak žalobca urobil do 15. 05. 2011 v zmysle § 151u ods. 1 zák. č. 385/2000
Z. z. od 01. 05. 2011 sa nestal vyšším súdnym úradníkom ale bol stále justičným čakateľom, a to
až do 31. 05. 2011. Štátnozamestnanecký pomer ako s justičným čakateľom s ním uzatvoril Krajský

súd v Banskej Bystrici, ktorý bol vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 151u citovaného
zákona jeho zamestnávateľom, a teda len Krajský súd v Banskej Bystrici mohol s ním platne ukončiť
štátnozamestnanecký pomer k 31. 05. 2011 na čom nemení ani skutočnosť, že ustanovenia § 149a
až § 149c citovaného zákona boli zrušené od 01. 05. 2011, teda aj ustanovenie kto je osobným
úradom justičného čakateľa, keďže ust. § 151u je špeciálnou úpravou aj vo vzťahu k zrušeným

ustanovenia a práve toto ustanovenie zachováva inštitút justičného čakateľa do 31. 05. 2011 pri splnení
podmienky - žiadosť o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru. Keďže žalobca požiadal o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru v zákonnej lehote do 15. 05. 2011 nevzťahuje sa na neho ust. §
151u ods. 1 časť vety pred bodkočiarkou, teda nestal sa vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu
Zvolen, a teda ani zamestnancom v štátnej službe Okresného súdu Zvolen ale bol naďalej justičným
čakateľom Krajského súdu v Banskej Bystrici, teda zamestnancom v štátnej službe u Krajského súdu

v Banskej Bystrici. Na tejto skutočnosti nemení nič ani okolnosť, že v dodatku č. 3 z rozvrhu práce
Okresného súdu Zvolen na rok 2011 zo dňa 02. 05. 2011 bol žalobca zaradený do jednotlivých súdnych
oddelení ako vyšší súdny úradník, pretože rozvrh práce je aktom riadenia a nemožno ním založiť alebo
zmeniť štátnozamestnanecký pomer. V tomto období vedenie Okresného súdu Zvolen malo na základe
vyjadrenia žalobcu totiž za to, že žalobca nemieni využiť ust. § 151u ods. 1 veta za bodkočiarkou zák.

č. 33/2011 Z. z. v znení zák. č. 100/2011 Z. z.. Preto žalovaný v rade 2/ mal stále za to, že až do 31. 05.
2011 bol žalobca štátnym zamestnancom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý aj riešil všetky jeho
záležitosti súvisiace s ukončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru.

Na tomto stanovisku potom žalovaný v rade 2/ zotrval v priebehu celého konania.

Dňa 27. 05. 2015 súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalovaných v rade 1/ a 2/, ktorí boli riadne

a včas na pojednávanie predvolaní a svoju neprítomnosť ospravedlnili a v rámci dokazovania, okrem
výsluchu žalobcu, súd prečítal listiny žalobcom pripojené do súdneho spisu.

Žalobca sa pridržal vo svojej výpovedi tvrdení, ktoré uviedol v žalobnom návrhu, pridržal sa žaloby v
celom rozsahu.

Z rozhodnutia o vymenovaní do prípravnej štátnej služby vydaného Krajským súdom v Banskej Bystrici

zo dňa 31. 08. 2009 pod Spr 6103/09 Oú, vyhlásenia o zložení sľubu zo dňa 07. 09. 2009, z listu
žalovaného v rade 1/ Spr 6295/09 Oú z 28. 10. 2009 a z dodatku č. 1 k služobnej zmluve č. Spr 6103/09
zo dňa 31. 08. 2010 vedeného u žalovaného v rade 1/ pod Spr 5679/10 Oú mal súd preukázané, že od
01. 05. 2010 sa žalovaný v rade 1/ so žalobcom dohodli na zmene štátnozamestnaneckého pomeru a
zmene pravidelného miesta vykonávania štátnej služby, ktorým sa stal Okresný súd Zvolen, kde žalobca

aj k 30. 04. 2011 vykonával štátnu službu. Ďalšími listinami, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu, a
to listom žalovaného v rade 1/ z 26. 04. 2011 Spr 5419/11 Oú z dodatkov k rozvrhu práce Okresného
súdu Zvolen zo dňa 02. 05. 2011 a z listu žalobcu adresovaného predsedníčke Okresného súdu Zvolen
zo dňa 09. 05. 2011 a predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10. 05. 2011 (vyjadrenie k
oznámeniu z 26. 04. 2011) mal súd preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom a tiež to, že listom zo

dňa 11. 05. 2011 žalobca požiadal Krajský súd v Banskej Bystrici, a tiež Okresný súd Zvolen o skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru justičného čakateľa podľa ust. § 151u zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch
a prísediacich, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V tomto liste, ktorého znenie bolo rovnaké pre Krajský súd v Banskej Bystrici ako aj pre Okresný súd
Zvolen žalobca uviedol, že jeho rozhodnutie nie je prejavom slobodnej vôle a koná len výlučne pod

tlakom prijatých legislatívnych zmien a žiada o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru justičného
čakateľa podľa ust. § 151u zák. č. 385/2000 Z. z.. V súvislosti so svojou žiadosťou žalobca tiež požiadal
o zaslanie potvrdenia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona k 31. 05. 2011
a súčasne o vymedzenie ust. § 151u zák. č. 385/2000 Z. z. v predmetnom potvrdení ako dôvod jeho
skončenia. Ďalej požiadal o vydanie služobného posudku podľa § 57 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnejslužbe a poukázal na svoj nárok, na zvýšené odstupné v zmysle uzatvorenej kolektívnej zmluvy na rok
2011 v nadväznosti na ust. § 53 ods. 1 zák. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe.

Je pravdou, že Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 07. 05. 2014 v plene

vydal Nález sp. zn. PL.ÚS 102/2011-212 o návrhu skupiny 37 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky na začatie konania v súlade jednotlivých ustanovení zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a
prísediacich, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 33/2011 Z. z. a v znení zák. č.
100/2011 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky a o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej republiky
na začatie konania podľa článku 125 ods. 1 písm. a/ a článku 130 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej

republiky a § 18 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 37 ods. 1 Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním, a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov o súlade § 151u zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zák. č. 33/2001 Z. z. s ustanovením článku 1 ods. 1 prvej
vety,článku2ods.2,článku46ods.1,článku141ods.1ačlánku144ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámených Federálnym

ministerstvom zahraničných vecí pod č. 209/1992 Zb.. Svojim výrokom v tomto Náleze Ústavný súd
Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu § 151u ods. 1 a ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o
sudcoch a prísediaci, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisu s článkom
1 ods. 1 a s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zamietol.

Ako vyplynulo z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože pri hlasovaní

o návrhu sudcu spravodajcu ako ani pri hlasovaní o protinávrhu sudkyne Ivety Macejkovej nebola
dosiahnutánadpolovičnáväčšinahlasovvšetkýchsudcovústavnéhosúdunávrhnavyslovenienesúladu
ustanovenia § 151u ods. 1 a ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediaci, a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s článkom 1 ods. 1 a článkom 2 ods. 2 Ústavy bolo
podľa článku 131 ods. 1 Ústavy a § 4 ods. 3 Zákona o ústavnom súde z procesných dôvodov zamietnutý

tak, ako to vyplývalo z bodu II výrokovej časti Nálezu.

Keďže ústavný súd vo vyššie uvádzanom Náleze nekonštatoval rozpor ustanovení zák. č. 33/2011 a zák.
č. 100/2011 Z. z., ktorými sa menil a dopĺňal zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich novelizované
ustanovenia § 151u zostali v platnosti. Zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom
k 01. 05. 2011 zostal účinný a aj platný.

Podľa § 151u ods. 1 zák. č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, justičný čakateľ, ktorý vykonáva k 30. aprílu 2011 štátnu službu
od 1. mája 2011 je vyšším súdnym úradníkom toho súdu, na ktorom k 30. aprílu 2011 vykonáva prípravnú
prax alebo na ktorom sa ďalej odborne pripravuje na výkon funkcie sudcu po skončení prípravnej praxe;
to neplatí, ak požiada najneskôr do 15. mája 2011 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 151u ods. 2 citovaného zákona v znení účinnom k 01. 05. 2011, ak justičný čakateľ požiada
podľa odseku 1 o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, tento sa skončí k 31. máju 2011; justičný
čakateľ má v tomto prípade nárok na odstupné ako štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecký
pomer sa skončil dohodou z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta.

Vykonaným dokazovaním a na základe citovaných zákonných ustanovení dospel súd k presvedčeniu,

že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Žalobca k 30. 04. 2011 vykonával štátnu službu v štátnozamestnaneckom pomere, ktorý vznikol
medzi ním a Krajským súdom v Banskej Bystrici, pričom miestom výkonu tejto štátnej služby bol
Okresný súd Zvolen. Vzhľadom na skutočnosť, že sám do 15. 05. 2011 listami z 09. 05. 2011 ale
predovšetkým z 10. 05. 2011, ktorý adresoval Krajskému súdu v Banskej Bystrici požiadal o skončenie

štátnozamestnaneckéhopomeru,nastalasituáciapredpokladanáust.§151uods.1vetapobodkočiarkea situácia predpokladaná v ust. § 151u ods. 2 citovaného zákona a totiž, že štátnozamestnanecký pomer
žalobcu vo vzťahu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici skončil k 31. 05. 2011.

Za takýchto okolností potom Okresný súd Martin nemohol určiť ani predovšetkým vo vzťahu k

žalovanému v rade 1/ ale ani vo vzťahu k žalovanému v rade 2/, že k skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru na základe zákona k 31. 05. 2011 medzi žalobcom a žalovanými nedošlo a, že jeho
štátnozamestnanecký pomer buď vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ alebo vo vzťahu k žalovanému v
rade 2/ trvá.

Súd mal totiž nepochybne preukázané, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil zo zákona, na
základe právneho úkonu, ktorý urobil žalobca v zmysle § 151u ods. 1 veta po bodkočiarke zo zákona

v zmysle ust. § 151u ods. 2 zák. č. 385/2000 Z. z..

Žalovaní v rade 1/ a 2/ boli v konaní plne úspešní, keďže však im v konaní preukázateľne trovy nevznikli
a naviac ich náhradu ani proti žalobcovi nepožadovali súd v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p. rozhodol
tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.