Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113230326
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113230326.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Y. N., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J., Ž. XX, zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Prešov,
Hlavná 61, proti odporcovi: Rapid life životná poisťovňa, a.s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice, sp. zn. XC XXXX/
XXXX z 19.01.2012,

o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 17.10.2013 žiadal navrhovateľ zrušiť rozhodcovský rozsudok

Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. XC XXXX/XXXX zo dňa 19.01.2012. Predmetný návrh odôvodnil
neplatnosťou rozhodcovskej doložky, ktorá nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská
doložka bola vopred pripravená odporcom a v dôsledku, že rozhodcovský súd nemá vo veci právomoc
z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky, je dôvodné zrušiť rozsudok Arbitrážneho súdu.

Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola

individuálne dojednaná medzi účastníkmi konania v rámci osobitných zmluvných dojednaní a tieto boli
samostatne podpísané navrhovateľom, ktorý bol o týchto skutočnostiach oboznámený zo strany osoby,
ktorá vyvíjala činnosť na uzavretie poistných zmlúv. Taktiež poukázal na skutočnosť, že návrh na začatie
konania nie je určitý a zrozumiteľný, čím je takéto rozhodnutie materiálne vykonateľné. Uviedol tiež, že
predmetné poistné zmluvy uzatvoril navrhovateľ na oboch stranách, a to na jednej strane ako poistník
a zároveň na strane druhej za odporcu ako oprávnený sprostredkovateľ poistenia, preto keďže bol
sám sebe sprostredkovateľom poistenia, s informáciami o poistnom vzťahu nakladal v rámci svojej

vlastnej podnikateľskej činnosti ako finančný agent a mal ich k dispozícii dávno pred uzavretím poistného
vzťahu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie pod č. C-464/2001, kedy zmluvu je
možné považovať za spotrebiteľskú len v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi
zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosť v rámci povolania, či podnikania domnelého
spotrebiteľa je len zanedbateľná.

Poukázal na to, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ poistenia musel vedieť o všetkých náležitostiach

všeobecných poistných podmienok ako aj o náležitostiach rozhodcovskej doložky.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zmluvy o sprostredkovaní poistenia,
oboznámením časti spisu Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. XC XXXX/., návrhu na uzavretie poistnejzmluvy,všeobecnýchpoistnýchpodmienok,akoajďalšímspisovýmmateriálom,pričombolzistenýtento
skutkový stav:

Dňa 09.07.2008 účastníci konania uzavreli poistnú zmluvu, na základe ktorej bolo dojednané poistné
na dobu 40 rokov. Poistenie trvalo od 10.07.2008 a malo byť ukončené 10.07.2048. Podaním zo dňa
19.10.2009 oznámil odporca navrhovateľovi zánik poistenia z dôvodu doručenia žiadosti navrhovateľa
na zrušenie poistnej zmluvy. Na základe návrhu zo dňa 02.01.2012 uplatnil odporca voči navrhovateľovi
na Arbitrážnom súde v Košiciach právo na zaplatenie sumy 92,61 Eur s poukazom na časť 12 ods.

7a všeobecných poistných podmienok. Navrhovateľ podpísal poistnú zmluvu ako poistený, ale aj za
poisťovňu ako jej zástupca.

Súčasťou poistnej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré podpísal aj navrhovateľ. Čl. XV.
upravuje rozhodcovské konanie. V bode 1 sa konštatuje, že poisťovňa a poistník sa dohodli na tom, že
všetky spory sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní. O výbere rozhodcovského súdu alebo o poverení

rozhodcov pre konkrétny prípad rozhoduje poisťovňa, ktorá vydá aj štatút rozhodcovského súdu. VPP
pokračujú formou predtlače do osobitných zmluvných dojednaní k poistnej zmluve, v ktorých v bode
2 sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu
medzi zmluvnými stranami, že namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti
podrobia sa rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné

strany ako rozhodcovskú doložku. Aj tieto dojednania sú podpísané navrhovateľom v ten istý deň ako
VPP a poistná zmluva.

V časti XVII. VPP označených ako „záverečné ustanovenia“ je 19 bodov (vrátane podbodov), pričom v
bode 7a sa uvádza, že s uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad

v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý
uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo
výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada
pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému
plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva

splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa
zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom.

Na základe uvedeného návrhu rozhodcovský súd v Košiciach vydal dňa 19.01.2012 rozhodcovský
rozsudok, ktorým zaviazal navrhovateľa v tomto konaní zaplatiť odporcovi sumu 92,61 Eur a trovy

rozhodcovského konania vo výške 276 Eur.

Navrhovateľuviedol,žepoistnúzmluvupodpisovalajzaodporcuajzaseba,nakoľkovtomčasepracoval
ako obchodný zástupca spoločnosti. Poukázal na skutočnosť, že pôsobil u odporu asi štyri mesiace,
pričom uzavrel spolu asi päť zmlúv, klientom vysvetľoval to, čo im bolo vysvetlené zo strany odporcu,

kedy počas školení im nebolo objasnené, čo je to rozhodcovské konanie a čo značí rozhodcovská
doložka. Uviedol, že absolvoval jedno školenie v Košiciach, pričom si nepamätal, či podpisy, ktorými
potvrdzoval účasť na preškolení a na skúškach neboli len formálne. Poukázal na skutočnosť, že zmluva
ako aj všeobecné poistné podmienky podpisoval do tých koloniek, ktoré podľa poučenia a inštrukcií
odporcu mali byť podpísané.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008 spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými

mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Rozhodcovské konanie je upravené v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou
na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 vyššie citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Predbežná otázka je, či navrhovateľ má v danom prípade postavenie

spotrebiteľa, pokiaľ poistnú zmluvu uzatváral v mene odporcu sám so sebou. V zmysle citovaného
ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľ fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Nepochybne
teda navrhovateľ má postavenie spotrebiteľa, pretože aj ak by súd pripustil výklad, že pri uzatváraní
predmetnej poistnej zmluvy, túto vykonával v rámci svojej činnosti, ktorou sprostredkovával poistenie

pre odporcu, pri plnení z tejto zmluvy nepochybne nekonal ako profesionál, ale ako súkromná osoba.
Z tohto dôvodu nie sú splnené súčasne obe podmienky vyžadované Občianskym zákonníkom, a preto
možno priznať navrhovateľovi postavenie spotrebiteľa. Taktiež možno aplikovať na tento skutkový stav
aj závery rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie pod zn. C 464/2001, podľa ktorej je možnézmluvu považovať za spotrebiteľskú, ak spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb
a činnosťou v rámci povolania je len zanedbateľné. To znamená, že naozaj v danom prípade toto
spojenie je len zanedbateľné, a preto túto zmluvu možno považovať za spotrebiteľskú, aj vo vzťahu k

navrhovateľovi ako sprostredkovateľovi poistenia, ktorý súčasne uzavrel zmluvu za seba aj za odporcu.
U navrhovateľa sa jednalo o prvé pracovné zaradenie po absolvovaní školy s tým, že pracoval v
tejto pozícii asi štyri mesiace, pričom nemožno nebrať do úvahy skutočnosť, že odporca nijakým
spôsobom nepoučil navrhovateľa ako svojho obchodného zástupcu o tom, čo značí rozhodcovská
doložka, preto samotnú formálnu skutočnosť, že navrhovateľ mal postavenie obchodného zástupcu

nemožno vyhodnotiť ako skutočnosť, že konal ako profesionálny dodávateľ služieb, čím by boli vylúčené
predpisy spotrebiteľského práva. Súd pritom prihliadol aj na skutočnosť, že v podstate z výpovede
navrhovateľa vyplynulo, že ku takémuto konaniu nepriamo nabádal odporca svojich sprostredkovateľov,
tak aby mali dostatočný počet zmlúv, čím bolo dané ich ohodnotenie. Navrhovateľ pri uzatváraní tejto
zmluvy nekonal ako podnikateľ, pokiaľ uzatváral poistenie pre seba, podľa názoru súdu je nelogický
záver, aby niekto ako profesionál uzatváral pre seba životné poistenie. To podľa názoru súdu je vylúčené

v bežnom živote, a preto nemožno dospieť k záveru, že navrhovateľ nemá postavenie spotrebiteľa.
Pokiaľtedadospejemekzáveru,ženavrhovateľvtomtovzťahujespotrebiteľom,jedôvodnésazaoberať
platnosťou rozhodcovskej doložky.

Aby táto bola platná, musela by byť individuálne dojednaná a ďalšou podmienkou je to, aby mohol

spotrebiteľ aktívne ovplyvniť jej obsah. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že spotrebiteľ nemohol
ovplyvniť znenie týchto poistných podmienok, napriek skutočnosti, že tento podpis bol osobitný ohľadom
rozhodcovskej doložky, čím teda boli splnené obe podmienky, že táto rozhodcovská doložka nebola ani
individuálne dojednaná, ani nemohol spotrebiteľ ovplyvniť jej obsah. Tomuto záveru dosvedčujú zhodné
výpovede svedkov v iných konaniach, ktoré súd prejednával, kde samotní sprostredkovatelia poistenia

neboli poučení o tom, čo v praxi značí rozhodcovská doložka a aké má následky pre klienta, čo nebolo
v žiadnom z prejednávaných prípadov sporné.

Predbežnou otázkou, s ktorou sa súd zaoberal, bola otázka, či osobitné zmluvné dojednania, na
základe ktorých vyjadrili zmluvné strany vôľu, že v prípade akéhokoľvek sporu medzi nimi, sa namiesto

súdneho konania podrobia rozhodcovskému konaniu. Súd má za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo
individuálne dojednané.

Podľa názoru súdu je nutné uzavretie rozhodcovskej zmluvy predložiť a objasniť spotrebiteľovi takým
spôsobom, aby tento mal možnosť po náležitom oboznámení sa s vecou prijať alebo vylúčiť takýto

návrh bez toho, aby týmto jeho úkonom bol podmienený podpis zmluvy vo veci samej. Takáto možnosť
slobodnej autonómnej vôle pre navrhovateľa ponechaná nebola ako to vyplýva z jeho výsluchu.
Súd vychádzal zo skutočnosti, že v konaní zo strany odporcu nebol produkovaný žiaden dôkaz,
ani navrhnutý, ktorý by preukázal opak tvrdení navrhovateľa. Z týchto dôvodov súd má za to, že
rozhodcovská doložka, ktorá bola predtlačená vo formulári a nebola individuálne dojednaná, spôsobuje

nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech navrhovateľa, teda spotrebiteľa.
Napriek skutočnosti, že je to uvedené ako osobitné zmluvné dojednanie, súd poukazuje na vyššie
uvedené tvrdenia, že jedná sa o odporcom pripravený návrh zmluvy, ktorý bol predložený navrhovateľovi
na podpis bez jeho reálneho objasnenia, či poučenia o jeho právach.

Z týchto dôvodov súd má za to, že sa nejedná o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku, naopak,
jedná sa o vopred pripravenú podmienku, ktorej obsah nebolo možné meniť na základe rokovania strán.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto súd považoval za právne dôvodné vyhovieť návrhu na
zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002

Z. z.

Pokiaľ sa týka ostatných námietok vznesených odporcom, tieto súd nepovažoval za dôvodné, dospel k
záveru, že samotný petit žalobného návrhu je jasný, zrozumiteľný a určitý, že navrhovateľ má postavenie
spotrebiteľa, pričom ostatné námietky nie sú dôvodné, nakoľko sa nevzťahujú na prejednávanú vec,

kde sa súd zaoberal skutočnosťou, či rozhodcovská doložka je platná alebo nie a nie samotnou výškou
poistné plnenia.V konaní bolo preukázané, že návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku bol
podaný v zákonnej lehote v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Navrhovateľ prevzal rozhodcovský
rozsudok dňa 12.10.2013 a žaloba na tunajšom súde o jeho zrušenie bola podaná 17.10.2013.

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
z dôvodu zložitosti uplatňovaného nároku v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd

v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.