Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 13, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114231640
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114231640.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Prievozská 6/A, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: J. T., narodený XX. X. XXXX,
bytom J. 1, W., toho času F. X, U. X., o zaplatenie 346,32 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 104,92 eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 104,92
eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Súd vyhlasuje zmluvnú podmienku stanovenú v Dodatku k Zmluve o poskytovaní služieb č. zmluvy
A6543509 zo dňa 8. 10. 2012 v znení: bodu 2.5 písm. a/ „ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej
v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť
uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne
Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok
voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo b)

ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať
v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti užívať
bez prerušenia Služby prostredníctvom Prístupu, ktorého SN je uvedená v záhlaví tohto dodatku, alebo
Účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo
účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti
(bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy), je Účastník povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu vo výške 240,00 EUR, pričom pokiaľ k porušeniu povinnosť dôjde v období
posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež „Druhá časť doby viazanosti“),

výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho
koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých
mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal
počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionovanej zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v
čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť.
Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách

sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol.“ za n e p r i j a t e ľ n ú.

IV. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 12. 12. 2014 domáha voči žalovanému zaplatenia sumy
346,32 eur, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 346,32 eur od 23. 8. 2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným Zmluvu č. A6543509, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca zriadil prístup s telefónnym
číslom XXXXXXXXXXX, ktorý umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom. Žalobca pri uzavretí Dodatku k zmluve odpredal žalovanému mobilný telefón značky HTC

One V za kúpnu cenu v zmysle zmluvy s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 240,00 eur. Žalobca v
dodatku k zmluve zohľadnil pri určení výšky zmluvnej pokuty výhody poskytnuté žalovanému v dodatku k
zmluve, ako aj výšku mesačného poplatku za službu, ktorú sa žalovaný zaviazal platiť počas dohodnutej
doby zmluvnej viazanosti. Žalobca taktiež zohľadnil aj časový aspekt uloženia zmluvnej pokuty a
zohľadnil čas, kedy si žalovaný prestal plniť zmluvné povinnosti a tomu prispôsobil aj výšku uplatňovanej
zmluvnej pokuty. Žalobca má za to, že vyššie uvedenými zmenami v dodatku k zmluve odstránil všetky

vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vyfakturovaných v
období 2013/04-2013/06, porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatku k Zmluve č. A6543509 časť
práva a povinnosti Podniku a Účastníka, je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 240 eur. Žalobca
pokusom o pokonávku zo dňa 8. 8. 2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé

mesiace a výšku zmluvnej pokuty, vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaný na pokus
o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky. Žalobca si uplatňuje úrok z
omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 23. 8. 2013. Žalobcova pohľadávka voči žalovanému
ku dňu podania žaloby pozostáva z nároku na zaplatenie neuhradených služieb vo výške 106,32 eur

a zmluvnej pokuty vo výške 240.

Žalovaný návrh s prílohami prevzal dňa 20. 5. 2015. Podaním doručeným súdu dňa 29. 5. 2015 žalobný
návrh nenamietal, žiadal povoliť splátky po 30 eur mesačne.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa najmä s návrhom zo
dňa 24. 10. 2014, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. A6543509 zo dňa 8. 10. 2012, Dodatkom
k zmluve zo dňa 8. 10. 2012, pokusom o pokonávku zo dňa 8. 8. 2013, opismi faktúr na č.l. 14 až
18, Všeobecnými podmienkami žalobcu, s obsahom celého spisového materiálu. Rozsudok bol verejne

vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a
čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci
konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv,
ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvnépodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané, ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah, ods. 3

ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané, ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka /účinného v čase
uzavretia zmluvy/ za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľaustanovenia§44ods.1zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách(ďalejlen„zák.č.
351/2011 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní

verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľaustanovenia§43ods.12písm.b)zák.č.351/2011Z.z.(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),
účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Účastníci uzavreli dňa 8. 10. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6543509 v spojení
s dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 8. 10. 2012 vyplýva, že žalovaný požiadal o poskytovanie
telekomunikačných služieb zo strany žalobcu - účastnícky program Maximum 2, zároveň mu bola
pridelená SIM karta, telefónne číslo XXXXXXXXXX a telefón Samsung HTC One V. Dodatkom k Zmluve
o pripojení zo dňa 8. 10. 2012 sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť zľavu zo spotrebiteľskej ceny

akciového mobilného telefónneho prístroja HTC One V a zároveň sa žalobca zaviazal predať a odovzdať
žalovanému zakúpený mobilný telefónny prístroj za kúpnu cenu 11 eur. Žalovaný sa zaviazal po dobu
24 mesiacov zotrvať vo vzťahu k žalobcovi, platiť cenu služieb v súlade so všeobecnými podmienkami,
nedať svojím konaním žiaden podnet, aby pred uplynutím doby 24 mesiacov bol žalobca nútený skončiť
platnosť zmluvy alebo dodatku k nej z dôvodu zavinenia žalovaného pre nesplnenie alebo porušenie

niektorých zo zmluvných povinností, ku ktorým sa žalovaný zaviazal, prípadne porušenia zmluvných
povinností zo strany žalovaného, v prípade ukončenia zmluvy pred uplynutím 24 mesiacov zo strany
žalobcu sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu 240 eur.

Faktúrou č. 2190838636 zo dňa 9. 4. 2013 žalobca fakturoval žalovaného sumu 5 eur so splatnosťou

23. 4. 2013 za upomienku.

Faktúrouč.2190964268zodňa9.4.2013žalobcafakturovalžalovanéhosumu45,16eursosplatnosťou
23. 4. 2013 za obdobie 6. 4. 2013 - 5. 5. 2013.

Faktúrouč.2194619891zodňa9.5.2013žalobcafakturovalžalovanéhosumu53,92eursosplatnosťou
23. 5. 2013 za obdobie 6. 5. 2013 - 5. 6. 2013.

Faktúrou č. 21982887093 zo dňa 9. 6. 2013 žalobca fakturoval žalovaného sumu 5 eur so splatnosťou
23. 6. 2013 za upomienku.

Faktúrou č. 2198134888 zo dňa 9. 6. 2013 žalobca fakturoval žalovaného sumu 5,84 eur so splatnosťou
23. 6. 2013 za obdobie 6. 6. 2013 - 5. 7. 2013.

Pokusom o pokonávku zo dňa 8. 8. 2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie komunikačných

službách 106,32 eur a zmluvnej pokuty v sume 240 eura najneskôr do 22. 8. 2013. Zároveň žalovanému
oznámil, že v prípade, že má záujem o znovupripojenie, môže navštíviť ktorékoľvek najbližšie predajné
miesto žalobcu.Na základe vykonaného dokazovania súd v súlade s návrhom žalobcu a k nemu predložených príloh
posudzoval uplatnený nárok žalobcu ako nárok na zaplatenie dohodnutej ceny poskytnutých služieb z
právneho vzťahu účastníkov založeného na základe uzavretia zmluvy o pripojení podľa cit. ustanovenia

§ 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z., s predmetom poskytovania odplatných elektronických
komunikačných služieb (verejných telekomunikačných služieb), definovaných v cit. zákone a v zmluve
o pripojení, keď účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca si
svoju zmluvnú povinnosť splnil, poskytol žalovanému telekomunikačné služby, ktorých úhradu si uplatnil
v súlade so zmluvou zo dňa 8. 10. 2012 v znení dodatku a všeobecnými obchodnými podmienkami

a predloženými faktúrami. Žalovaný si však povinnosť uhradiť faktúry žalobcovi za poskytnuté služby
poskytované v súlade s predmetnými zmluvami nesplnil v lehote splatnosti jednotlivých faktúr, ktorými
mu boli účtované mesačné poplatky za užívanie služieb v mobilnej sieti žalobcu, keď žalobca vyzval
žalovanéhoajpolehotesplatnostifaktúrpokusomopokonávkunaúhraduajnesplatnýchfaktúrcelkomv
sume 1106,32 eur v lehote do 22. 8. 2013. Súd považoval za dôvodnú požiadavku žalobcu na zaplateniu
sumy 104,92 eur (45,16 + 53,92 +5,84), keď žalobca predložil k návrhu faktúry spolu vo výške 114,92

eur, ale žalobcom si uplatnil sumu vo výške 106,32 eur. Vo zvyšnej časti v sume 1,40 eur spolu s
príslušenstvom ako rozdiel sumy žiadanej 106,32 eur a sumy priznanej 104,92 eur, súd návrh ako
nedôvodný zamietol. Súdu nebol v tomto konaní predložený jediný dôkaz o tom, že by poplatok za
upomienku vo výške 5 eur (faktúry 2 x 5 eur za upomienku) v uvedenej výške boli medzi účastníkmi
v zmluve výslovne dohodnuté (k tomu súd poukazuje na poučenie žalobcu v konaní podľa § 120 ods.

4 O.s.p.). Čo sa týka poplatku za upomienku, nebolo súdu preukázané ani len vystavenie upomienky
(nieto jej doručenie žalovanej), žalobca nepreukázal skutočné výdavky na upomienku, na ktoré by mu
mohol vzniknúť nárok. Ďalej súdu nebol predložený žiaden cenník obsahujúci uvedené poplatky, pričom
súd zároveň poukazuje na definíciu pojmu služba v bode 1.8 v konaní predložených všeobecných
podmienok, kde z pohľadu súdu upomienky nemožno považovať za služby podľa uvedenej definície a

osobitnezaslužbyposkytujúcežalovanémuurčitýprospech,zaktorébytedabolžalovanýpovinnýplatiť.
Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh nie je dôvodný v časti sumy 240 eur
ako zmluvnej pokuty, keď súd z nižšie uvedených dôvodov vyhodnotil dojednanie o zmluvnej pokute za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od žalovaného
nepriznal a návrh zamietol vrátane príslušenstva. Žalobca žiadal zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške

240,00 eur s príslušenstvom, na ktorú nárok mu mal vzniknúť v zmysle bodu 2.5 Dodatku k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb A6543509 zo dňa 8. 10. 2012, a to v znení uvedenom vo výroku III.
tohto rozsudku. Zároveň žalobca uviedol, že tým, že pri určení výšky zmluvnej pokuty zohľadnil výhody
poskytnuté žalovanému, výšku mesačného poplatku za službu a čas, kedy si žalovaný prestal plniť
zmluvné povinnosti, odstránil všetky vady, pre ktoré súdy v minulosti vyhodnotili dohodnutú zmluvnú

pokutu, ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu dodatku k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, podľa ktorého dodatku sa žalovaný zaviazal uhradiť v prípade porušenia jeho
zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 240,00 eur, podľa ktorého dodatku sa žalovaný zaviazal

uhradiť v prípade porušenia jeho zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 240,00 eur. Z
ustanovenia § 544 OZ vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dojednať
zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len smernica), ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje
interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v
zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3. Podľa čl.

3 bod 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú,
ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 prílohasmernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za
nekalé. V zmysle čl. 4 smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky

okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Podľa čl. 6 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne
do jeho § 53 ods. 4 písm. k). Podľa čl. 7 bod 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by

zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo
strany predajcov alebo dodávateľov. Podľa prílohy smernice bod 1. písm. e/ medzi podmienky uvedené
v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.

Niet pochybností o tom, že žalobca v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý
nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmlúv a dodatkov a ani obsah všeobecných podmienok k nim.
Súd preto dospel k záveru, že zmluvy a dodatky k nim uzavreté medzi účastníkmi konania majú
charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 OZ. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov

záväzkového vzťahu a charakter zmluvy a dodatku bol teda žalobca povinný rešpektovať a riadiť
sa ustanoveniami o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách upravenými v § 52 a nasl. OZ. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladný výpočet
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods.
5 OZ) s právnym následkom ich neplatnosti. Žalobca nepreukázal súdu, že so žalovaným individuálne

prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmlúv, a to najmä samotnú výšku
zmluvnej pokuty za porušenie povinností, a preto nie je možné konštatovať iné, ako to, že zmluvná
pokuta nebola medzi účastníkmi individuálne dojednaná.

Súd následne skúmal primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti

platiť riadne a včas cenu za služby, ako aj zotrvať v zmluvnom vzťahu po celú dobu viazanosti.
O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, nie
sú žiadne pochybnosti. Súd nespochybňuje právo žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť
splnenie povinností žalovaného ako spotrebiteľa, pričom zmluvná pokuta predstavuje jeden z vhodných
zabezpečovacích inštitútov. V prejednávanom prípade mala zmluvná pokuta zabezpečiť povinnosť

žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby a tiež povinnosť žalovaného zostať po
dobu viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Súd je názoru, že všetky „výhody“ ponúkané zo strany
žalobcu ako poskytovateľa služieb tvoria ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v
snahe získať zákazníka a zabezpečiť si tak odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Spotrebiteľ sa
pritom riadi s cieľom získať určité výhody, a podľa toho si volí telekomunikačného operátora. Nie každý

spotrebiteľ si však dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú z voľby operátora a
viazanosti, tým menej, keď zmluva resp. dodatok sú písané hustým malým písmom a pre spotrebiteľa
dôležité pasáže nie je sú vôbec zvýraznené. Poskytovateľ služieb na druhej strane počíta s návratnosťou
poskytnutých výhod tým, že spotrebiteľ bude využívať služby minimálne v rozsahu stanoveného paušálu
a minimálne po dobu viazanosti. Na zabezpečenie návratnosti investície „výhod“ vo forme určitých zliav

v cene služby požaduje poskytovateľ od spotrebiteľa zotrvanie po určitú dobu v záväzkovom vzťahu a
plnenie ceny za služby a tieto povinnosti zabezpečuje zmluvnou pokutou. Sankcia vo forme zmluvnej
pokuty by však mala vždy zodpovedať závažnosti porušenej povinnosti a prihliadať aj na charakter, čas
a rozsah porušenej povinnosti, prípadne sa odvíjať od ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne, pričom
sankcia by nemala byť v žiadnom štádiu platnosti zmluvy zjavne neprimeraná.

V prejednávanej veci poskytol žalobca žalovanému výhodu zľavnených mesačných cien za služby, teda
výhodu, ktorú poskytovateľ má spotrebiteľovi poskytovať každý mesiac tým, že spotrebiteľ bude platiť
nižšiu cenu za dojednané služby počas doby viazanosti. Súd má za to, že ak žalobca pri neuhradení čoi len jednej faktúry za služby počas prvých 18 mesiacov žiada uhradiť zmluvnú pokutu, ktorá vo svojej
výške (240 eur) predstavuje súhrn poplatkov za zľavnené služby počas celej doby viazanosti, takúto
zmluvnú pokutu považuje súd za neprimerane vysokú, pretože niekoľnonásobne prevyšuje výhodu

poskytnutú spotrebiteľovi v rámci jedného mesiaca (39,99 eur). V tu prejednávanom prípade by potom
spotrebiteľ pri neuhradení dvoch faktúr v celkovej sume mal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 240,00
eur, pričom teoreticky je v zmysle dojednania možné, aby od neho žalobca požadoval zmluvnú pokutu
aj v prípade neuhradenia len jednej faktúry v sume 39,99 eur. V uvedenom prípade výška škody, ktorá
žalobcovi mohla vzniknúť, bola len vo výške poskytnutej zľavy z mesačného poplatku za služby, a

preto sa zmluvná pokuta vo výške 240,00 eur v takomto prípade javí ako celkom zjavne neprimeraná
a nezodpovedajúca závažnosti porušenej povinnosti a ujme žalobcu, ktorá mu porušením povinnosti
žalovaného vznikne.

Dohodnutá zmluvná pokuta má podľa názoru súdu charakter neprijateľnej podmienky, pretože požaduje
od spotrebiteľa, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho

záväzku. Zmluvná pokuta plní okrem zabezpečovacej funkcie aj funkciu paušalizovanej náhrady škody.
Aj keď právo na zmluvnú pokutu vzniká bez ohľadu na vznik škody, medzi zmluvnou pokutou a
škodou vzniknutou porušením zabezpečenej zmluvnej povinnosti existuje súvislosť. Priznanie zmluvnej
pokuty, ktorá by teoreticky mohla mnohonásobne prevyšovať právo, ktoré zabezpečuje, by viedlo k
celkom neodôvodnenému majetkovému prospechu navrhovateľa a znamenalo by neúmerne prísnu a

bezdôvodnú sankciu, ktorá nie je nevyhnutná pre naplnenie zabezpečovacej funkcie zmluvnej pokuty.

Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že zohľadnenie obdobia, v ktorom dôjde k porušeniu povinnosti
(ktorý časový aspekt zdôrazňuje žalobca), sa pritom uplatňuje až v období posledných šiestich mesiacov
doby viazanosti, čo súd tiež nepovažuje za dostatočné.

Z Pokusu o pokonávku zo dňa 8. 8. 2013 je tiež zrejmé, že žalobca prerušil poskytovanie služieb
žalovanému (viď posledná veta), a teda neposkytoval už žalovanému ďalšie služby, a teda nemala mu
už vznikať ďalšia škoda poskytovaním služieb žalovanému so zľavou. Ak pre taký prípad dojednaná
zmluvná pokuta dosahuje výšku platieb za celú dobu viazanosti, keď zároveň žalobcovi je zachované

právo prerušiť poskytovanie služieb, nie je možné inak ako dospieť k záveru, že zmluvná pokuta v sume
240 eur predstavuje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného.

Súd nespochybňuje význam zmluvnej pokuty, avšak zároveň dodáva, že v prípade spotrebiteľského
vzťahu musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly

neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so
zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so
zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Za primeranú
zmluvnú pokutu by bolo možno považovať takú zmluvnú pokutu, ktorá by bola dojednaná napríklad
vo výške poskytnutej mesačnej zľavy. Spôsob dojednania zmluvnej pokuty v prejednávanej veci tiež

svedčí o prístupe žalobcu, ktorým sa v rámci obchodnej politiky snaží o získanie klienta zvýrazňovaním
výhodnej ceny, keď dojednanie o zmluvnej pokute, je obsiahnuté skôr ku koncu dodatku, uvedené
malými písmenami a v rámci obchodnej politiky žalobcu na toto dojednanie neupozorňuje.

Vzhľadom k všetkému vyššie uvedenému súd vyhodnotil zmluvné pokuty ako neprimerane vysokú

sankciu spôsobilú poškodiť spotrebiteľa, a teda ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.
4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne neplatná. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie
je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty
možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej pokute, avšak v prejednávanej veci je dojednanie o
zmluvnej pokute absolútne neplatné.

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.
Súd návrh v časti istiny 240 eur zamietol. Nakoľko žalobcovi nevzniklo právo na plnenie zmluvnej pokuty,
nemohol sa žalovaný ani dostať do omeškania s týmto plnením, a teda žalobca nemá právo ani na úroky
z omeškania zo zmluvnej pokuty, a preto súd zamietol návrh aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute

(zo sumy 240 eur).

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa
týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná vspotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve 16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky
alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu

výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v
spotrebiteľskej zmluve.

Keďže žalobca odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd
z tohto dôvodu nepriznáva právo žalobcovi, súd v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. určil takúto zmluvnú
podmienku v zmluve, resp. v jej dodatku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a

včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľaustanovenia§517ods.2Občianskehozákonníkavznikložalobcoviprávopožadovaťodžalovanej
ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku
úroku z omeškania stanovuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa
ktorého je výška úroku z omeškania výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Súd sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 23. 8. 2013, keď žalobca určil

žalovanému lehotu na plnenie dlhu k 22. 8. 2013. Výšku úroku z omeškania mal súd preukázanú, keď
základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania žalovaného bola vo výške 1 % zverejnená na webovej
stránke www.nbs.sk., t. j. 0,50 % + 8 bodov spolu výška 8,50 % ročne. Tým, že sa žalovaný dostal do
omeškania so zaplatením sumy 104,92 € za telekomunikačné služby deň po splatnosti uvedený vo
každejfaktúre,ktorébolipreddňom22.8.2013uvedenýmvpokuseopokonávku,keďžebolsúdviazaný

návrhom, priznal žalobcovi úrok z omeškania dňom, ktorý požadoval žalobca. Nakoľko súd návrh časti
sumy 241,40 eur (1,40 eur + 240 eur) v zmysle vyššie uvedeného ako nedôvodný zamietol, zamietol aj
návrh časti úroku z omeškania zo sumy 241,40 eur. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie
uvedených zákonných ustanovení rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je
potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť,
že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj
tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd nevyhovel žiadosti žalovaného povoliť žalovanú sumu splácať formou splátok, nakoľko nemal
preukázanú dôvodnosť takejto požiadavky. Žalovaný sám uviedol, že bol síce nezamestnaný, avšak v
súčasnosti aj podľa zistenia súdu už je zamestnaný. Súd vychádzal aj z výšky uloženej povinnosti, keď
mal za to, že táto neodôvodňuje povolenie splátok.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.Podľa ustanovenia § 151 ods.8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd
vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku,
avšak vo veci úspešnému žalovanému, ktorý dosiahol čistý úspech 40 % (úspech 70 % - neúspech 30

%) náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil a ani zo spisového
materiálu mu žiadna náhrada trov konania nevyplýva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.