Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 27, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812205484
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812205484.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Z. N.,

H..XX.X.XXXX,C.D.H.R.X.,R.Č..XXX/XX,zast.JUDr.Ing.MichalomPlentom,advokátom,AKVranov
nad Topľou, Námestie slobody 6 proti žalovanému: Strapex Slovakia, s.r.o., so sídlom Hanušovce nad
Topľou, Slovenská 354/29, IČO: 45 586 730, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom
Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406 o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru t a k t o

r o z h o d o l :

U r č u j e, že skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.3.2012 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, ktoré žalovaný dal žalobcovi ku dňu 31.3.2012 je neplatné a pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa 31.5.2011 medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá.

Otrováchkonania rozhodne súdsamostatnýmrozhodnutímdo30dnípoprávoplatnostirozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 29.5.2012 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru
zo dňa 30.3.2012podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, ktoré dal žalovaný žalobcovi ku dňu
31.5.2011 je neplatné a že pracovný pomer založený medzi žalobcom a žalovaným naďalej trvá a aby
súd žalovaného zaviazal na náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.5.2011 uzavrel so žalovaným pracovnú zmluvu v znení neskoršej
zmeny zo dňa 30.12.2011, pričom podľa pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 mal zamestnanec nastúpiť
do práce 1.6.2011 a druh práce bol dohodnutý ako stavebný robotník. Dňa 30.3.2012 žalovaný oznámil,
že vypovedá pracovnú zmluvu z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. z
hrubého porušenia pracovnej disciplíny ku dňu 31.3.2012 a prílohou ukončenia pracovného pomeru boli
aj dve upozornenia a následne citoval skutkové vymedzenie porušenia pracovnej disciplíny tak ako boli
uvedené v upozorneniach. V ďalšom uviedol, že písomne oznámil, že považuje skončenie pracovného

pomeruzaneplatnéažiadal,abyhozamestnávateľďalejzamestnával,nodňapodaniažalobyneobdŕžal
odpoveď. Poukázal na to, že pri použití skutkovej podstaty ustanovenia § 68 ods. 1 Zákonníka práce je
nutné skúmať dodržanie lehôt podľa § 68 ods. 2 s poukazom na § 36 Zákonníka práce. Pracovný pomer
žalovaný skončil 31.3.2012, pričom ho skutkovo vymedzil za dve porušenia pracovnej disciplíny zo dňa
8.1.2012 a 12.1.2012. K upozorneniam na porušenie pracovnej disciplíny bola priložená aj e-mailová
komunikácia zo dňa 12.1.2012 medzi žalovaným a p. R. E., stavbyvedúcim z firmy Scholpp, z ktorej je
nepochybné,žekpredmetnémudňusažalovanýrelevantnýmspôsobomdozvedeloporušenípracovnej

disciplíny. nakoľko v danom prípade sa jedná o prekluzívnu lehotu, právo zamestnávateľa na skončenie
pracovného pomeru zaniklo. Ak zamestnávateľ napriek tomu skončil pracovný pomer, potom konal v
rozpore s ustanoveniami § 59 a nasl. Zákonníka práce a je nutné toto skončenie považovať za neplatnéŽalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že doručenie relevantných písomností k skončeniu
pracovného pomeru - upozornení na porušenie pracovnej disciplíny ako aj výpovede zo dňa 29.2.2012
vykonal zamestnávateľ za prítomnosti svedkov osobne do zamestnancových vlastných rúk rovnakého

dňa na konci mesiaca február, kedy zamestnanec bol prítomný v spoločnosti spolu s ostatnými
zamestnancami z dôvodu pravidelných uzávierok na konci mesiaca, no tento však odmietol prevzatie
tejto písomnosti a odmietol aj potvrdiť doručenie svojim podpisom. Uvedeným konaním však nastali
účinky doručenia a povinnosť doručiť zásielku bola splnená v zmysle ust. § 38 ods. 4 posledná
veta Zákonníka práce a pracovný pomer bol teda z dôvodov podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka

práce skončený včas a v zákonnej lehote. Skutočnosti ohľadom doručenia zo strany zamestnávateľa
a odopretie prevzatia potvrdia dvaja zamestnanci spoločnosti A. S. B. A.H. M., ktorí boli vo firme
prítomní. V ďalšom uviedol, že neskôr sa snažili so žalobcom vec doriešiť v záujme istoty vo vzájomných
vzťahoch, avšak viaceré pokusy ostali bez odozvy z dôvodu neochoty žalobcu. nakoľko bola potreba vec
vysporiadať v agende spoločnosti, v dobrej viere písomnosť, ktorú už doručili žalobcovi osobne predtým,
zaslali na adresu žalobcu s tým, že pri dodatočnej tlači tohto dokumentu došlo z ich strany k vykonaniu

„aktualizácie“ mesiaca, keďže sa uskutočnilo dodatočné doposielanie predtým doručenej písomnosti,
jednalo sa tak o chybu v písaní vykonanú nechtiac s opomenutím, že sa jedná už o skoršie doručovanú
písomnosť a najmä bez úmyslu pozmeniť zákonné účinky prvého doručenia, ide len o formálnu opravu,
ktorá nemení nič na účinkoch doručenia. Zamestnávateľovi nemôže byť na ujmu to, ak dodatočne
zasielal zamestnancovi už predošle doručovanú písomnosť v záujme právnej istoty, obzvlášť ak predtým

nastali účinky doručenia len z dôvodu, že zamestnanec odmietol prevzatie a teda písomnosť si pre svoje
potreby neponechal. Ak po platnej a účinnej výpovedi zamestnávateľ zašle výpoveď zamestnancovi
znova, neznamená to ani, žeby uznával neplatnosť predošlého skončenia pracovného pomeru alebo
žeby novým zaslaním výpovede odvolal predošlú. Na základe objasnenia uvedenej skutočnosti nič
nebráni vysloveniu, že pracovný pomer bol skončený platne a to tak po formálnej stránke ako aj po

stránke skutkového dôvodu, ktorý je nespochybniteľný. Ako to vyplýva z e-mailovej komunikácie a tieto
skutočnosti nepopiera ani žalobca, tento závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu tak, že v
dôsledku nadmerného požitia alkoholických nápojov dvakrát po sebe nenastúpil na prácu, pričom sa
jednalo o výkon práce na stavenisku objednávateľa, zahraničnej spoločnosti z Nemecka, ktorá si u
žalobcu objednala práce, na ktoré boli v časovom harmonograme naviazané ďalšie práce, v zmysle

čoho došlo k prestojom, ktoré sú pri takýchto projektoch spojené so značnými nákladmi a sankciami
vyvodenými voči žalobcovi a zároveň žalobca poškodil dobré meno spoločnosti a takisto museli za neho
hľadať náhradu, taktiež s dodatočnými nákladmi. Ak sa akýto zamestnanec ešte domáha nárokov, ktoré
mu navyše nepatria a to znova pre jeho vlastné konanie v rozpore s právom a spoločenskými zásadami,
je nevyhnutné to považovať za zneužívanie práva a výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, na základe

čoho nemožno daný nárok uznať.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - pracovnou zmluvou
zo dňa 31.5.2011, dohodou o zmene pracovnej zmluvy, výpoveďou pracovnej zmluvy, upozornením
a dodatočným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny, vyjadrením žalobcu k skončeniu

pracovného pomeru, e-mailovou korešpondenciou, písomnými vyjadreniami účastníkov, výpoveďou
žalobcu a výpoveďami svedkov A. M. B. A. S., výpismi z účtu XXXXXXXXXX/XXXX, správami Sociálnej
poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Vranov nad
Topľou, výpisom z telefónneho čísla XXXXXXXXX, výpismi z tzv. šichtovníc za mesiac február a marec
2012 a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 súd zistil, že ju uzavreli žalobca ako zamestnanec a žalovaný ako
zamestnávateľ s tým, že ako deň nástupu do práce bol určený 1.6.2011 a pracovné zaradenie stavebný
robotník. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.12.2011 sa účastníci konania dohodli na zmene
pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.1.2012 s tým, že ako miesto výkonu práce bolo určené územie SR

a dohodnutá mzda predstavovala 330 eur mesačne.

Listom zo dňa 30.3.2012 označeným ako výpoveď pracovnej zmluvy adresovaným žalobcovi žalovaný
tomuto oznámil, že týmto s ním vypovedá pracovnú zmluvu z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce, t.j. z hrubého porušenia pracovnej disciplíny ku dňu 31.3.2012 s tým, že jeho zvyšné

nároky voči firme budú zúčtované a vyplatené v najbližšom výplatnom termíne , t.j. za mesiac marec, v
apríli 2012. Prílohu listu bolo upozornenie dvakrát.Z upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2012 vystaveného žalovaným a
adresovaného žalobcovi súd zistil, že týmto bol žalobca upozornený na porušenie pracovnej disciplíny
( alkohol a nenastúpenie na stavbu ) WPP - Voderady - Sk v termíne 8.1.2012, kde bol upozornený

stavbyvedúcim zo strany zadávateľa zákazky - firmy Scholpp Montage GmbH p. R. E.. Súčasne uviedol,
že v prípade ak sa bude porušenie pracovnej disciplíny opakovať, bude nútený pristúpiť k výpovedi jeho
pracovnej zmluvy.

Dodatočným upozornením na porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 29.3.2012 žalovaný žalobcovi

oznámil, že ho upozorňuje na ďalšie porušenia pracovnej disciplíny z rovnakého dôvodu a na rovnakej
zákazke v termíne 12.1.2012, kde bol už jedenkrát upozornený, no nedošlo k náprave a k nastúpeniu
na stavbu podľa pokynov objednávateľa a preto daný prípad zvážili ako hrubé porušenie pracovnej
disciplíny ako aj vzniku komplikácií s objednávateľom, ktorý musel realizovať kroky k urgentnému
získaniu náhrady na jeho pracovné miesto, s čím boli spojené dodatočné náklady, ktoré mu nebude
účtovať, avšak následkom toho môže očakávať z ich firmy v blízkej dobe výpoveď pracovnej zmluvy

z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Podľa udania prílohou oboch upozornení mal byť
prehľad odpracovaných hodín za január 2012 a e-mailová komunikácia R. E. B. S. K. zo dňa 12.1.2012.

Z e-mailovej korešpondencie medzi konateľom žalovaného Mgr. K. a R. E. zo dňa 12.1.2012 vyplýva, že
R. E. konateľovi žalovaného oznámil, že mu chýbajú traja elektrikári, medzi nimi aj žalobca, ktorí podľa

ostatných boli na diskotéke a prišli na ubytovňu až o 6 ráno, pričom poslednú sobotu sa stalo to isté,
žalobca išiel na diskotéku, opila a nenastúpil do práce. Následne Mgr. K. R. E. oznámil, že všetci traja
sa dostavia do práce, nech prižmúri oko pre žalobcu, bolo to posledný krát a už sa to nebude opakovať.

Žalobca listom zo dňa 16.5.2012 označeným ako vyjadrenie zamestnanca k skončeniu pracovného

pomeru adresovaným žalovanému tomuto oznámil, že nesúhlasí so skončením pracovného pomeru tak
ako bolo uvedené v jeho písomnom podaní zo dňa 30.3.2012 a teda, že vypovedá pracovnú zmluvu z
dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, t.j. z hrubého porušenia pracovnej disciplíny
ku dňu 31.3.2012, pretože nie je si vedomý toho, žeby sa za predošlé dva mesiace ( 30.1.2012 až
30.3.2012 ) dopustil konania, ktoré by bolo možné považovať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny,

nebolo možné uplatniť okamžité zrušenie pracovného pomeru a preto uvedené skončenie pracovného
pomeru považuje za neplatné. V ďalšom uviedol, že v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce trvá, aby ho
zamestnávateľ ďalej zamestnával, keďže má za to, že pracovný pomer trvá naďalej a preto žiada, aby
mu bola prideľovaná práca v zmysle pracovnej zmluvy.

V písomnom vyjadrení zo dňa 3.4.2013 žalobca ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným uviedol, že
žalovaný svoje tvrdenia nezakladá na pravdivých skutočnostiach, všetky listinné dôkazy týkajúce sa
skončenia pracovného pomeru sú vyhotovené žalovaným a tvoria prílohu žaloby a citoval vyjadrenie
žalovaného ako aj dodatočné upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny s tým, že ak by sa
pridržiavalo logiky, tak ak výpoveď bola daná 29.2.2012, ktorý dátum mal byť podľa žalovaného

aktualizovaný na 30.3.2012, tak upozornenie malo predchádzať výpovedi, no z doložených listín je
zrejmé, že upozornenie bolo „dané“ až 29.3.2012 - teda mesiac po výpovedi a teda v prípade napísania
dátumu sa nejednalo o žiadnu chybu v písaní a poukázal aj na vetu z výpovede pracovnej zmluvy o
vyporiadaní nárokov v najbližšom výplatnom termíne, t.j. za mesiac marec v apríli a teda či sa dá v
mesiacifebruárpísaťonárokochzmesiacamarec.Nazáveruviedol,žezdôvoduhospodárnostikonania

navrhujú skúmať preklúziu práve podľa ust. § 68 od. 2 Zákonníka práce.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.8.2013 opätovne poukázal na doručovanie
relevantných písomností týkajúcich sa skončenia pracovného pomeru dňa 29.2.2012 v sídle žalovaného
za prítomnosti svedkov, ktoré žalobca odmietol prevziať a potvrdiť prevzatie svojim podpisom, no týmto

jeho konaním nastali účinky doručenia a povinnosť žalovaného ako zamestnávateľa bola splnená v
zmysle ust. § 38 ods. 4 Zákonníka práce, pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) bol skončený včas
a v zákonnej lehote. Skutočnosti ohľadom odopretia prevzatia potvrdia dvaja zamestnanci žalovaného.
V ďalšom uviedol, že je preukázateľné, že žalobca sa dopustil závažného porušenia pracovnej
disciplíny, čo nebolo ani týmto spochybnené, na základe čoho nie je možné spravodlivo požadovať

od zamestnávateľa, aby takéhoto zamestnanca ďalej zamestnával. Zamestnávateľovi nemôže byť na
ujmu, že jeho dodatočné podanie má formálne čo obsahové menšie nedostatky spočívajúce v ľudskej
chybe pri opätovnom vyhotovovaní písomností a z toho dôvodu vykonaného nesprávneho posunu v
dátumovom a slovnom vyjadrení, ak predošlá povinnosť bola splnená vo všetkých svojich obsahových aformulárových náležitostiach, ak je ustálené, že zopakovanie už vykonaného podania identického druhu
aj s rovnakými zákonnými účinkami, nespôsobuje neplatnosť predošlého právneho úkonu. Na záver
poukázal na to, že v súvislosti s konaní žalobcu mu vznikli škody a že ochranný účel pred neoprávneným

skončením pracovného pomeru nemôže byť naplnený v prípade, že má pred skončením pracovného
pomeru chrániť zamestnancov, ktorí v dôsledku nadmerného požívania alkoholu opakovane nenastúpia
do práce a spôsobia tým zamestnávateľovi škodu.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že skutočnosti uvádzané žalovaným alebo svedkom M. nie sú

pravda, nakoľko on v inkriminovaný deň 29.2. ako tvrdí žalovaný, v sídle žalovaného vôbec nebol, v ten
deň sa nachádzal v Taliansku. Dňa 29.03.2012 mu prišlo upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny
a výpoveď mu prišla až 30.3.2012 poštou. K porušeniu pracovnej disciplíny došlo tak, že 8. januára v
roku 2012 bola nedeľa. Nikdy v nedeľu nepracoval, preto v sobotu predtým stavbyvedúcemu oznámil,
že v nedeľu 8. do práce nepríde a je pravda, že tam ani nebol. Čo sa týka ďalšieho dňa, tak to bolo
v strede týždňa, priznáva, že išli v stredu s kamarátmi na pivo a 12.1.2012 nenastúpili do práce tak

ako mali, teda ráno, ale prišli neskôr až okolo 12.00 hod, kde stavbyvedúci videl, že je nahnevaný a
povedal im, že končia, že odídu domov a v ten deň prácu ani nevykonávali. Ešte udáva, že 12. januára
do práce s ním nenastúpili ani ďalší dvaja, ktorí boli uvedení a to Š. K. a B. U.. Pre žalovaného vykonával
elektroinštalačné práce, konkrétne na tejto zákazke, s tým, že tieto mu boli prideľované stavbyvedúcim,
všeobecne to fungovalo tak, že sa dostavil na firmu, kde mu konateľ, pán Mgr. K. povedal kam pôjde

robiť, dal mu potrebné listiny a tam sa dostavili. Poslednú prácu pre žalovaného vykonával v mesiacoch
február až marec 2012, jednalo sa o zákazku v Taliansku, kde pre firmu Michelin montovali linku, na
tejto zákazke bol cca sedem týždňov. Nepamätá si už presne, ale zákazka mohla začať niekedy okolo
desiateho februára, ale neručí za tento dátum, nepamätá si ho. S konateľom žalovaného sa videl vo
februári, keď mu naposledy zadával zákazku v Taliansku.

Konateľ žalovaného Mgr. S. K. uviedol, že žalobca bol ich zamestnancom s tým, že po inkriminovaných
porušeniach pracovnej disciplíny s ním bol pracovný pomer skončený. Dňa 29.2.012 bol vo firme,
bol tam aj A. S., ktorý mal na starosti mzdové nároky v súvislosti s externými záležitosťami firmy s
tým, že žalobca sa dostavil do firmy a tomu boli doručované predmetné listiny, ale tento ich odmietol

prevziať. Listiny mu boli doručované pánom S. s tým, že prítomný pri tom bol pán M., on bol vo vedľajšej
kancelárií, bol informovaný o tom, že žalobca sa dostaví do firmy, sám aj pripravoval tie predmetné
listiny, ktoré mu mali byť doručené a „pro forma„ kvôli tomuto doručovaniu bol vo firme. Žalobca sa
dostavil do firmy s tým, že mu tam boli 29.02. doručované listiny vo vyhotovení ako sú v spise, ako
boli predložené žalobcom s tým, že tam bol uvedený aktuálny dátum k tomu dňu. Týmito listinami,

resp. písomnosťami, ktoré mu mali byť doručované v listinnej podobe nedisponuje, niekde na firme
by mohol disponovať len elektronickou verziou týchto listín, nakoľko neboli žalobcom podpísané, tak
neboli následne ani skenované ani verifikované. Ako už uviedol predtým, vedel, že v uvedený deň sa
žalobca mal dostaviť do firmy s tým, že A. S. bol poverený doručením mu predmetných listín, tento sa
aj dostavil, teda žalobca, s tým, že medzi ním a JB. S. došlo k slovnej výmene a žalobca následne

z firmy odišiel. Prítomný pri tom bol aj A. M., svedok, s tým, že tento bol vtedy vo firme nový, ešte
sa len zaúčal. Po tomto dni už nemal so žalobcom žiaden kontakt, oni to považovali za uzatvorené,
následne potom boli žalobcovi doručované listiny s tým, že keďže nemá právnické vzdelanie ako konateľ
spoločnosti a dovtedy sa s takýmto prípadom nestretli, prípadne všetky dovtedajšie prípadné spory
medzi spoločnosťou a ich zamestnancami boli vyriešené dohodou, tak následne boli vyhotovené tieto

listiny a len formálnou chybou došlo k tomu, že bol tam uvedený dátum 29.3.2012, resp. 30.3.2012.
Následne teda boli žalobcovi doručované listiny a to najprv upozornenie na porušenie pracovnej
disciplíny a potom výpoveď, respektíve okamžité skončenie pracovného pomeru s tým, že tieto boli
doručované prostredníctvom pošty, čo sa týka nejakého dokladu o doručení, tak ohľadom tohto by
sa musel informovať vo firme, prípadne v spisoch, či existuje podací lístok, respektíve iný doklad o

doručení. Čo sa týka skutočnosti ohľadom vyplatenia nárokov tak ako boli uvedené v listine označené
ako výpoveď pracovnej zmluvy tak pod pojmom nároky voči žalovanému, ktoré mal mať ešte žalobca
bolo myslené nároky z titulu dovolenky, ktorá mu vznikla počas trvania pracovného pomeru v ich firme.
Čosatýkaohľadomďalšiehozamestnávania,resp.zákazky,naktorúmalbyťvyslanýžalobcavofebruári
2012 tak k tomu uvádza, že to nie je pravda, nakoľko v prípade, žeby skutočne žalobca bol vyslaný

na takúto pracovnú cestu tak by musel disponovať dokladom o poistení, bez ktorého nie je možné
vykonávať prácu v zahraničí, ktorý doklad je vystavovaný Sociálnou poisťovňou na základe žiadosti
zamestnávateľa, v tomto prípade žalovaného, ktorý ho následne odovzdáva zamestnancovi - žalobcovi
a týmto sa vlastne preukazuje na konkrétnej stavbe v zahraničí, no takýto doklad neexistuje. Žalobcaskončil u žalovaného pracovný pomer dňa 29.02.2012, tento dátum potvrdzuje, po tomto termíne už
žalobcunezamestnávalaspoločnosťStrapex.Ohľadomvyúčtovaniavofirmeuviedol, žetietoprebiehajú
tak, že na konci mesiaca, respektíve v posledný deň sa zamestnanci dostavia do firmy, kde sa vykoná

vyúčtovanie, pokiaľ sú zamestnanci v zahraničí na základe toho dokladu o poistení ako uvádzal vyššie,
tak v takom prípade sú zahraničnými spoločnosťami zasielané výkazy o vykonanej práci a následne
na konci mesiaca sú vykonané zúčtovania. Na záver uviedol že so žalobcom spolupracovali dlhšie,
viac menej mu tolerovali aj prípadne nejaké prešľapy, no posledné veci, ktoré sa udiali pred skončením
pracovného pomeru už boli také, že s ním pracovný pomer skončili z dôvodu, že nemohli si dovoliť

problémy s externými zahraničnými firmami. Ku skutočnostiam, ktoré vyplynuli z predložených listín
právnym zástupcom žalobcu ohľadom vykonávania prác žalobcom na zákazke v Taliansku v mesiacoch
február až marec 2012 uviedol, že párkrát sa stalo, že firmy zahraničné, pre ktoré vykonávali zákazky
mali zoznam mien, teda osôb, ktoré mali nastúpiť na danú zákazku, ale potom sa aj mohlo stať, že táto
osoba ani vôbec na tú zákazku nenastúpila a oni ju napriek tomu evidovali v danom zozname. Poukázal
na to, že v oboch prípadoch sa jedná len o fotokópie a myslí si, že v dnešnej dobe techniky nie je problém

takýto doklad vyhotoviť. Čo sa týka údajov uvedených pri tej ktorej osobe uvádza, že jedná sa o počet
hodín odpracovaných v ten ktorý deň s tým, žeby sa malo jednať o osoby uvedené v zozname, ale tento
zoznam osôb nekomentuje, nakoľko on takýmto nedisponuje. K poisteniu zamestnancov na zahraničnej
stavbe uviedol, že každý zamestnanec sa musel preukázať takýmto poistením na stavbe, čo sa týka
ostatných osôb, ktoré sú uvedené v zozname predloženom právnym zástupcom žalobcu tak tieto mená

sú mu povedomé, väčšinou sa jedná o samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré vykonávajú práce,
respektíve na základe objednávok práce aj pre žalovaného s tým, že tieto si potom ale to poistenie
zabezpečujú sami. Ohľadom predloženia listín uviedol, že v roku 2012 žalovaný prechádzal na iný
mzdový systém a týmito dokladmi z roku 2012 už nedisponuje.

Svedok A. M. vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom žalovaného, žalobcu osobne pozná, je to
bývalý zamestnanec žalovaného. Bol pri tom, keď iný zamestnanec žalovaného A. S. podával výpoveď
žalobcovi a tento to odmietol prevziať s tým, že predmetné listiny pripravil konateľ p. K.. Bol tam prítomný
on, A. S. a keďže kancelárie s spojené, tak bol prítomný aj pán K.. Všetko sa to udialo v mesiaci február
2012, lebo vtedy začínal pracovať u žalovaného. Udialo sa to v sídle žalovaného, on sa tam zdržiaval

preto, lebo tam začínal pracovať, zaúčal sa ohľadom administratívnych prác a vykonávania projektov,
bol tam každý deň v iný čas, prečo tam bol žalobca nevie. Vie, že vyúčtovania sa u žalovaného robia
koncom mesiaca. Na záver uviedol, že presne si skutočnosti nepamätá, bolo to dávno, vtedy sa vo firme
zaúčal, teraz by sa orientoval lepšie, neprikladal tomu veľkú dôležitosť, vie len toľko, že tam bol žalobca,
ktorý odmietol prevziať listiny, ktoré mu boli doručované a pokaľ vie, jednalo sa o skončenie pracovného

pomeru, čo bolo v tej listine nevie uviesť.

Svedok A. S. vo svojej výpovedi uviedol, že pozná žalobcu, v predmetnom období 2012, začiatkom
roka 2012 taktiež pracoval pre žalovaného ako zamestnanec. So žalobcom skončili pracovný pomer,
vyjadruje sa preto v množnom čísle, nakoľko pre žalovaného vykonával niektoré záležitosti, z dôvodu

porušovania pracovnej disciplíny. V sídle firmy v Hanušovciach dňa 29.02. 2012 sa žalobcovi dávalo
skončenie pracovného pomeru, tým myslí, že mu bola doručovaná písomnosť, konateľ spoločnosti pán
K., jemu nechal v kancelárií papiere, ktoré mal doručiť žalobcovi. Bolo to na konci mesiaca 29.02.2012,
v ten deň sa vybavovali aj iné záležitosti ohľadom zákaziek, výplat atď. V ten deň sa žalobca dostavil
do sídla žalovaného, kde spolu s pánom M. mu odovzdával predmetnú listinu s tým, že žalobca to

odmietol podpísať, nakoľko tam boli nejaké nezrovnalosti a následne išiel za pánom K. a potom odišiel
preč. Keď žalobca odmietol prevziať predmetnú listinu, tak potom táto podľa jeho vedomostí mu bola
zasielaná poštou, ale kedy to už bolo presne nevie. V mesiaci marec už žalobca pre žalovaného
nepracoval. Po predložení šichtovky za február 2012 a marec 2012 uviedol, že vie čo predmetné listiny
znamenajú, sú to tzv. šichtovnice, no stojí si za tým, že 29.02.2012 bol žalobca na firme, kde sa

mu dávalo podpisovať skončenie pracovného pomeru a preto sa k týmto skutočnostiam nevie bližšie
vyjadriť. Listiny doručované žalobcovi ohľadom skončenia pracovného pomeru boli datované, teda
ukončenie s dátumom 29.02.2012. K predloženej listine označenej ako výpoveď pracovnej zmluvy v
spise na čl. 6 uviedol, že takáto písomnosť bola zasielaná žalobcovi, bola zasielaná pánom K., nakoľko
žalobca odmietol prevziať skončenie pracovného pomeru, tak potom keď robili v marci poriadky ohľadom

účtovníctva zamestnancov, tak pán K. vyhotovil túto ďalšiu listinu a táto bola zaslaná ešte poštou
dodatočne žalobcovi.Právny zástupcu žalobcu vo svojich prednesoch poukázal na to, že súdu predložili dostatok dôkazov
preukazujúcich, že žaloba je dôvodná a teda, že ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo tak, ako tvrdí
žalovaný. V prvom rade predložili súdu tzv. šichtovku za mesiac marec 2012, jedná sa o kópiu, ktorá je

vyhotovená spoločnosťou Scholpp Montage GmbH s tým, že v mennom zozname je uvedený aj žalobca.
Teda to je prvý dôkaz preukazujúci, že žalobca u žalovaného pracoval ešte v mesiaci marec 2012. Ďalej
opätovne poukázal na vyjadrenie, respektíve písomnosť vyhotovenú žalovaným tak, ako sa nachádza
v spise na čl. 6, kde tento žalobcovi oznamuje, že zvyšné nároky voči firme budú zúčtované a vyplatené
v najbližšom výplatnom termíne za mesiac marec, teda v apríli 2012. V ďalšom poukazuje na výpis z

účtu žalobcu a to najmä na položku pod bodom 22, kde je uvedené, že na účet žalobcu bola poukázaná
od žalovaného výplata za marec 2012. Zároveň poukázal na správy Sociálnej poisťovne, pobočka
Vranov nad Topľou a Všeobecnej zdravotnej poisťovne ako aj na predložené výpisy z bankomatu a
výpisy z hovorov. Za tejto situácie má zato, že súdu predložili dostatok dôkazov preukazujúcich, že
žaloba je dôvodná a teda, že k skončeniu pracovného pomeru u žalobcu nedošlo s tým, že žalovaný
do dnešného dňa súdu nepredložil žiaden dôkaz. Odkázal aj na svoje písomné vyjadrenie, v ktorom

namietali preklúziu a teda majú za to, že žalobca bol zamestnancom žalovaného až do 31.03.2012 a
teda ku skončeniu pracovného pomeru nedošlo 29.02.2012 ako to tvrdí žalovaný. Namietajú preklúziu
z dôvodu, že žalovaný sa snaží preukázať skončenie pracovného pomeru v subjektívnej dvojmesačnej
lehote podľa zákonníka práce, ktorá však je ako je zrejmé z predložených dôkazov nebola dodržaná.
Preto majú zato, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

Právny zástupcu žalovaného vo svojich prednesoch žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko majú zato,
že žalobcom nebol predložený žiaden dôkaz preukazujúci, že po 29.02.2012 bol žalobca naďalej
zamestnancom žalovaného. Čo sa týka predmetných predložených šichtoviek zástupcom žalobcu, tak
tieto môžu preukazovať, že bol v Taliansku, ale nepreukazujú, že bol žalobca naďalej zamestnancom

žalovaného, taktiež čo sa týka predloženého výpisu z hovorov, tak tam nie je uvedené o koho telefónne
číslo sa jedná, je tam uvedené len telefónne číslo a čo sa týka výpisu z účtu, tak nie je preukázané, žeby
29.02. žalobca vykonával akékoľvek výbery teda v ten deň, kedy sa mal nachádzať v sídle žalovaného.
Naopak výpoveďou obidvoch svedkov ktorí boli vypočutí na návrh žalovaného bolo preukázané,
že žalobca sa 29.02.2012 nachádzal v sídle firmy. Predložené šichtovky nie sú dôkazom, ktorý by

jednoznačne preukazoval, že 29.02.2012 nebol v sídle žalovaného. Ďalej čo sa týka odhlásenia žalobcu
z poistných fondov vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a v Sociálnej poisťovni, tak samotné porušenie
tejto povinnosti nepreukazuje prípadné porušenie tejto povinnosti žiadnym spôsobom nepreukazuje, že
pracovný pomer nebol skončený k 29.02.2012.

Z výpisu z osobného účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý účet je vedený na meno žalobcu súd zistil, že pod
položkou 9. je vykázaná operácia - výber kartou v BCA LEGNANO ALESSANDRIA a to dňa 25.2.2012
a rovnako výber kartou dňa 3.3.2012 pod položkou 12 a 13.3.2012 pod položkou 15. Uvedené položky
sú zrejmé aj z ďalšieho výpisu z účtu žalobcu za mesiac marec 2012. Pod položkou 22 je evidovaný
bezhotovostný vklad od žalovaného s uvedením jeho obchodného mena a dodatkom výplata 03/2012,

ako dátum zúčtovania je uvedený deň 19.4.2012 a suma predstavuje 286,39 eur.

Z podrobného mesačného výpisu pre telefónne číslo XXXXXXXXX za obdobie od 15.2.2012 do
14.3.2012 vyplýva prehľad prichádzajúcich a odchádzajúcich hovorov v sieti roamingových partnerov,
pričom hovory boli vykonané v sieti Taliansko Telecom Italia.

Zo žalobcom predložených prehľadov o vykonaní práce, tzv. šichtovníc súd zistil, že podľa tam
uvedených údajov mal žalobca vykonávať práce na zákazke Michelin Alessandria Italien, kde pri
jednotlivých dňoch mesiaca marec 2012 ako aj február 2012 je uvedený pri mene žalobcu počet
odpracovaných hodín a výkaz je opatrený podpisom zástupcu spoločnosti Scholpp Montage GmbH

Sperlingom Olafom.

Podľa správa Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou vyplýva, že žalobca bol od 1.6.2011
do 31.3.2012 evidovaný v registri poistencov ako zamestnanec - pravidelný príjem u zamestnávateľa
- platiteľa poistného - žalovaného, pričom jeho vymeriavací základ za mesiac jún 2011 predstavoval

261,82 eur, júl 2011 15,24 eur, za mesiace august 2011 - február 2012 predstavoval 330 eur a za mesiac
marec 2012 sumu 330,66 eur.Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Vranov nad Topľou súdu oznámila, že žalobca bol ako
zamestnanec žalovaného vedený v období od 1.6.2011 do 31.3.2012.

Podľa čl. 2 druhá veta Zákonníka práce výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

V zmysle § 1 ods. 1 Zákonníka práce tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v

súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne
pracovnoprávne vzťahy.

Podľa § 59 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce pracovný pomer možno skončiť okamžitým skončením.

V zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer

výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 ( § 68

ods. 2 Zákonníka práce ).

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine

aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v
ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v

ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne
meniť.

Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku,
zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené

zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti
doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku ( § 38 ods.
1 Zákonníka práce ).

Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec

alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne ( § 38 ods. 4 Zákonníka práce ).

V zmysle § 36 Zákonníka práce k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza
len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 193 ods.
2 a § 240 ods. 8. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva,

aj keď to účastník konania nenamietne.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa Zákonník práce zakotvuje ako
výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru a vychádzajúc zo závažnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru pre oboch účastníkov, by sa v praxi mal uplatňovať len vo výnimočných prípadoch,

keď nie je spravodlivé od zamestnávateľa vyžadovať, aby zamestnanca zamestnával počas výpovednej
doby. Okamžité skončenia pracovného pomeru je jednostranný právny úkon smerujúci ku skončeniu
pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Zároveň
je však potrebné, aby zamestnávateľ dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnil vsubjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvie o dôvode zakladajúcom možnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru, teda lehota začína plynúť okamihom, keď zamestnávateľ
zistil dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru, t.j. keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z

nadriadených zamestnancov. Lehoty na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru sú
hmotnoprávne a prekluzívne, ich márnym uplynutím zaniká právo na uplatnenie okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Ak sa zamestnávateľ v priebehu dvojmesačnej prekluzívnej lehoty dozvedel
o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru a svoje právo nevyužil, nemôže už okamžité
skončenie uplatniť v rámci jednoročnej objektívnej lehoty.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca bol zamestnancom žalovaného na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 31.5.2011 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa
30.12.2011. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná skutočnosť ohľadom dôvodu na okamžité
skončenia pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, no sporným zostáva, či
zamestnávateľ uplatnil toto svoje právo v subjektívnej lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa dozvedel

o dôvode zakladajúcom možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Súd má za to, že žalovaný nepreukázal, že k skončeniu pracovného pomeru so žalobcom jeho
okamžitým skončením došlo a teda, že toto svoje právo uplatnil v dvojmesačnej prekluzívnej lehote
ako to vyžaduje Zákonník práce. V zmysle tohto sa pre platné okamžité skončenie pracovného

pomeru vyžaduje, aby bolo urobené písomne so skutkovým vymedzením dôvodu a v ustanovenej
lehote doručené druhému účastníkovi, v tejto právnej veci žalobcovi ako zamestnancovi. Žalovaný
zamestnávateľ tvrdí, že účinky doručenia nastali v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce v dôsledku
odmietnutia prijatia písomností žalobcom ako zamestnancom. Túto skutočnosť mali preukázať dvaja aj
súčasní zamestnanci žalovaného, pričom svedok M. uviedol, že nevie presne ako sa to udialo a nevedel

ani uviesť, čo bolo v danej listine, malo sa vraj jednať o skončenie pracovného pomeru so žalobcom.
a žalobca mal byť v sídle žalovaného na konci mesiaca február. Svedok S. naopak tvrdil, že listina
doručovaná žalobcovi dňa 29.2.2012 bolo okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom, ktorý
si to odmietol prevziať a následne vec vybavoval konateľ žalovaného a žalobcovi boli doručované listiny
poštou.

Žalobca jednoznačne odmieta, aby mu predmetné listiny boli doručované dňa 29.2.2012 a predložil súdu
jednak výpis zo svojho osobného účtu ako aj výpis telefónnych hovorov z predmetného obdobia, podľa
údajov ktorých bol v inkriminovanom čase v zahraničí, konkrétne v Taliansku. Je pravda, že telefón
žalobcu mohla využívať aj tretia osoba a rovnako aj vykonať obraty na jeho osobnom účte v období

február až marec v bankomatoch v Taliansku a preto bral súd do úvahy predmetné skutočnosti ako
podporné pre hodnotení ďalších dôkazov. Z týchto súd poukazuje na tzv. šichtovnice, ktoré boli súdu
taktiež predložené v kópii a žalovaný ich spochybnil, no na druhej strane sám potvrdil, že boli tam mená
osôb, ktoré či ako zamestnanci alebo ako samostatne zárobkovo činné osoby vykonávali práce pre
žalovaného.

Za rozhodujúce však súd považoval správy Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou a
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Vranov nad Topľou, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
žalobca bol evidovaný ako zamestnanec žalovaného aj v mesiaci marec 2012, teda mesiac nasledujúci
požalovanýmtvrdenomskončenípracovnéhopomeru.Akbyskutočneišlolenonesplneniesipovinnosti

žalovaného ako zamestnávateľa voči fondom a registrom daných inštitúcii ako tvrdí žalovaný a ktoré nie
je predmetom tohto konania, tak aj v prípade porušenia povinností žalovaným ako zamestnávateľom
mal byť žalobca ako zamestnanec odhlásený k dátumu 29.2.2012. Rovnako čo sa týka poukázanej
výplaty na účet žalobcu, kde je jednoznačne uvedené, že sa jedná o výplatu za mesiac marec. Ak
žalovaný tvrdí, že tým boli len vysporiadané nároky zo skončenia pracovného pomeru, tak je otázne,

prečo bol vymeriavací základ takmer rovnaký ako v ostatných mesiacoch, kedy bol žalobca riadnym
zamestnancom, pričom vymeriavací základ súhlasí aj so mzdou dojednanou v zmene k jeho pracovnej
zmluve so žalovaným v sume 330 eur mesačne.

Vyššie uvedené skutočnosti podľa súdu preukazujú, že žalovaný ako zamestnávateľ nevyužil svoje

právo na okamžité skočenie pracovného pomeru v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Súd
nepovažuje tvrdenia či už svedkov alebo konateľa za také, ktoré by preukazovali predmetné doručovanie
a jeho následne odmietnutie a to najmä vzhľadom na skutočnosti, tak ako boli zistené či už zo
žalobcom predložených listín, ale najmä zo správ uvedených poisťovní. Nemožno prihliadať na tvrdeniažalovaného, že následne len chybou v písaní, akýmsi ďalším administratívnym postupom či ľudskou
chybou došlo k oprave dátumu na predmetných listinách. Ak by tomu tak aj bolo, potom by sa logickou
úvahou dalo predpokladať, žeby sa zmenil len dátum vyhotovenia listiny, ale nie aj údaj o vyporiadaní

nárok v súvislosti so skončením pracovného pomeru, ako to namietla žalobca. Ak žalovaný skutočne
mal podľa neho skončiť pracovný pomer a žalobca si písomnosť odmietol prevziať, tak odvolávajúc
sa na právnu istotu, v prípade, že považoval písomnosť za doručenú, nebolo ju potrebné opätovne
doručovať a ak by sa aj pre takýto krok rozhodol, tak bolo vhodné, aby k takémuto kroku pristúpil ihneď
po jej odmietnutí a prípadne s upozornením, že sa jedná len o akési doručovanie „navyše“, keďže si

žalobca odmietol písomnosť prevziať, no táto sa považuje za doručenú a v takom prípade by aj jeho
ďalšie úkony s tým súvisiace či už voči fondom alebo žalobcovi mali inú podobu. Tu súd poukazuje
aj na skutočnosť, že žalovaný súdu v priebehu konania, či už na základe výziev súdu alebo návrhov
žalobcu, nepredložil žiaden listinný dôkaz s tým, že v auguste 2012 v došlo k zmene mzdového systému
spoločnosti a týmito nedisponuje, pričom z písomného podania žalobcu z mája 2012 vedel, že tento
namieta skončenie pracovného pomeru a na druhej strane na základe výzvy súdu zo dňa 20.12.2012

vo svojej odpovedi doručenej súdu 25.1.2013, ktorá mala byť vyhotovená dňa 15.1.2012, teda takmer
rok pred výzvou súdu a mesiac pred tvrdeným skončením pracovného pomeru uviedol, že má záujem
na objasnení veci a kompletizuje dôkazy.

Čo sa týka žalovaným tvrdených skutočností ohľadom opomenutia o skoršom doručovaní písomností,

či tvrdenia, že opätovné zaslanie po platnej a účinnej výpovedi, neznamená, žeby neuznával skoršiu
výpoveď, tak tu súd odkazuje na vyššie uvedené v tom zmysle, že Zákonník práce jednoznačne upravuje
všetky náležitosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, žalovaný ako zamestnávateľ si musí byť
vedomí a dodržiavať všetky platné ustanovenia, čo na druhej strane zákon vyžaduje aj od zamestnanca.
Ako už súd viedol vyššie, Zákonník práce pamätá aj na prípady zakladajúce právo zamestnávateľa

okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom a naozaj nemožno požadovať, aby v prípade
splnenia zákonných podmienok takého zamestnávateľa zamestnával, no na za súčasného splnenia
všetkých zákonných podmienok. A ak žalovaný tvrdí, že v dôsledku konania žalobcu ako zamestnanca
mu bola spôsobená škoda, tak tu súd poukazuje len na to, že Zákonník práce vo svojich ustanoveniach
obsahuje aj ustanovenia o náhrade škody a zodpovednosti jednak zamestnanca aj zamestnávateľa

ako aj o zákonných predpokladoch pre jej uplatnenie a nárok, čo však môže byť len predmetom iného
konania.

Nazávertedasúduvádza,žemázato,žežalovanýakozamestnávateľnevyužilsvojeprávonaokamžité
skončenie pracovného pomeru so žalobcom ako zamestnancom v dvojmesačnej prekluzívnej lehote ako

to predpokladá Zákonník práce a teda toto jeho právo uplynutím lehoty zaniklo, preto žalobe v celom
rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého v
zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov

uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane
s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.