Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/635/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113201159
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113201159.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Sidónie Sládečkovej, v právnej veci navrhovateľky: Ing. P. O.,
narodená XX.XX.XXXX, G. 1, XXX XX Q., zastúpená: JUDr. Eva Matejovová, advokátka, Hollého 12,
949 01, Nitra, proti odporcom: 1. V. V., narodená XX.XX.XXXX, B. XX, XXX XX Z., zastúpená: JUDr.
Anna Jamborová, advokátka, Farská 5, 949 01 Nitra, a 2. D.. D. A., narodený XX.XX.XXXX, XXX XX V.
- H. XXX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne v 1. rade proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 3. júla 2014 č.k. 7C/113/2013-134, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľky a určil, že do dedičstva po K.
A. rodenej V., narodenej XX.XX.XXXX, naposledy bytom V.-H. č. XXX, ktorá zomrela 25.03.2008, patria
nehnuteľnosti označené v Geometrickom pláne č. 85/2012, vyhotovenom dňa 30.11.2012 Ing. Danou
Fedorovou, autorizačne overenom dňa 30.11.2012 Ing. Miroslavom Kováčom a overenom Správou
katastraNitradňa06.12.2012 podčíslom 2135/12, ako parcelyregistraCKNparc.č.1085/1zastavaná
plocha o výmere 795 m2, parc.č. 1085/14 zastavaná plocha o výmere 118 m2, prac.č. 1084/7 orná pôda
ovýmere9440m2,parc.č.1521/9zastavanáplochaovýmere11m2aparc.č.1521/10zastavanáplocha

o výmere 52 m2, s tým, že geometrický plán tvorí neoddeliteľnú časť tohto rozhodnutia. Žalovanej v 1.
rade je uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1.961,89 eura a
náhradu iných trov konania v sume 99,50 eura na účet jej právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd dňa 15.01.2013 domáhala,
aby súd určil, že do dedičstva po K. A., rod. V., zomrelej XX.XX.XXXX, patria nehnuteľnosti označené v
Geometrickom pláne č. 85/2012 ako parcely registra C KN, parc.č. 1085/1 zastavaná plocha o výmere

795 m2, parc.č. 1085/14 zastavaná plocha o výmere 118 m2, parc.č. 1084/7 orná pôda o výmere 9440
m2, parc.č. 1521/9 zastavaná plocha o výmere 11 m2 a parc.č. 1521/10 zastavaná plocha o výmere 52
m2. V žalobe uviedla, že výmerom o vlastníctve pôdy boli do vlastníctva T. V. a manželky P. pridelené
nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území V.-H., mali výmeru 15000 m2 a predstavovali
časti pozemnoknižných parciel 1089 a 1084 - podiel, zapísaný v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX
evidovanýpodB19.Časťtejtonehnuteľnostijevsúčasnosti zapísanánaLVč. XXXXkatastrálneúzemie
V.-H. ako parcely 1084/3 a 1084/11. Obaja prídelcovia, jej starí rodičia, zomreli. Do dedičstva po každom

z nich bola zahrnutá aj polovica parcely 1084 pridelená výmerom o vlastníctve pôdy. Dedičstvo po nich
nadobudla jej matka K. V., ktorá zomrela. Do dedičstva po nej neboli pojaté nehnuteľnosti zaradené po
jej starých rodičoch z dôvodu, že v čase prejednania dedičstva po matke už bola ako vlastníčka týchto
parciel evidovaná žalovaná 1/, ktorá ich mala nadobudnúť zmluvou uzavretou v roku 2007.Súd prvého stupňa sa najskôr s poukazom na ust. § 80 písm. c/ OSP zaoberal existenciou naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení a otázkou aktívnej legitimácie žalobkyne a dospel k záver,
že v danej veci je daná existencia naliehavého právneho záujmu, pretože rozsudok vyhovujúci

žalobe je podkladom pre prejednanie predmetných nehnuteľností v opätovnom dedičskom konaní o
novoobjavenom majetkupoporučiteľkeK.A..Rovnakoaktívnalegitimáciažalobkynenapodanienávrhu
v tomto konaní je splnená, pretože v konaní bolo preukázané, že táto je jedným z dedičov po poručiteľke
K. A..
Súdprvéhostupňasvojerozhodnutieodôvodnilust.§132ods.1OZ aust.§7ods.6a7zák.č.180/1995

Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom ako aj zisteným skutkovým
stavom na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodne podaný.
Výmerom o vlastníctve pôdy číslo 2430/48-19 mal súd prvého stupňa za preukázané, že pôda o celkovej
výmere1,5000haoznačenávprídelovompláneakočíslo866časťp.č.XXXX,XXXX,B-19roľaovýmere
1,5000 ha v katastrálnom území V.-H. okres Nitra bola pridelená do vlastníctva prídelcom V. U. a m. P.
rod K.. Osvedčením o dedičstve po U. (T.) V. zo dňa 6. júna 1997, sp.zn. D 10326/92, D not 637/94 a

Osvedčením o dedičstve po P. V., rodenej K. zo dňa 6. júna 1997 , sp. zn. D 10325/92, D not 636/94
mal preukázané, že pôdu podľa predmetného výmeru nadobudla dcéra K. A. po každom poručiteľovi v
rozsahu 1 k celku. Z Osvedčenia o dedičstve po K. A. zo dňa 1.júla 2008 , sp .zn. 22D/805/2008, D/not
70/2008 zistil, že pôda podľa predmetného výmeru v tomto konaní prejednaná nebola. Z uvedeného
rozhodnutia mal súd prvého stupňa preukázaný okruh dedičov po K. V., ktorými sú odporcovia v 1. a

2. rade.
Vykonaným dokazovaním Geometrickým plánom č. 85/2012, vyhotovenom dňa 30.11.2012 Ing. Danou
Fedorovou, autorizačne overenom dňa 30.11.2012 Ing. Miroslavom Kováčom a overenom Správou
katastra Nitra dňa 06.12.2012 pod číslom 2135/12 (č.l. 16) a výsluchom znalkyne Ing. Dany Fedorovej
mal súd prvého stupňa preukázané, že novovytvorené parcely registra C KN parc.č. 1085/1 zastavaná

plocha o výmere 795 m2, parc.č. 1085/14 zastavaná plocha o výmere 118 m2, prac.č. 1084/7 orná
pôda o výmere 9440 m2, parc.č. 1521/9 zastavaná plocha o výmere 11 m2 a parc.č. 1521/10 zastavaná
plocha o výmere 52 m2, o celkovej výmere 10416 m2, sú identické s časťou pôvodnej parcely č. 1084
označenej B-19, určenej prídelom č. 2430/18-19 ako roľa o výmere 10000 m2, pričom rozdiel 416
m2 vznikol pri vyhotovení ROEPu, kde boli výmery parciel stavu právneho, v tomto prípade výmery

jednotlivých prídelcov upresnené a následne zapísané do katastra nehnuteľností ako parcely registra
E KN č. 1084/3 a 1084/11. Považoval za nesporné a uvedená skutočnosť vyplýva aj z výpisu z LV č.l.
2918 (č.l. 5), že odporkyňa 1/ je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. obec V.-H. okres Z. zapísaných na LV č. XXXX ako parcely
registra "E" evidované na mape určeného operátu, parc.č. 1084/3 orná pôda o výmere 9503 m2 a parc.č.

1084/11 orná pôda o výmere 913 m2, ktorá uvedené nehnuteľnosti nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa
31.10.2007 uzavretou s predávajúcim F. U..
Námietku odporkyne, že predmetné parcely kúpila kúpnou zmluvou dobrej viere, súd prvého stupňa
nepovažoval za dôvodnú, pretože K. A. nadobudla vlastníctvo predmetných nehnuteľnosti podľa § 132
ods. 1 Občianskeho zákonníka dedením po svojich právnych predchodcoch (v roku 1952 a 1982),

nenastala tak právna skutočnosť, na základe ktorej F. U. mohol nadobudnúť vlastníctvo sporných
nehnuteľností, preto nemohlo následne dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu a
to s poukazom na zásadu, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. Preto v
prípade ďalšieho prevodu na odporkyňu tejto nesvedčí vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené
od vlastníckeho práva F. U.. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné uprednostniť požiadavku

ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám.
Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s obranou odporkyne podľa ktorej, prídelové listiny spracované
v katastrálnom území V.-H. v roku 1948 nevypracoval geodet, ale len komisia stanovená Okresným
úradom, nie sú spracované na matematickom základe (geometrický plán) a preto ich nemožno

považovať za perfektné listiny, nakoľko sú bez mapových podkladov, sú duplicitné, a z týchto dôvodov
nikdy neboli zapísané do pozemkovej knihy, neboli a nie sú schopné vkladu pre zápis vlastníctva do
katastra nehnuteľností a neboli preto nikdy zapísané do KN. V obci bol spracovaný ROEP, v rámci
ktorého K. A. nepodala námietky a tiež dostala parcely určené vo výmere 10556 m2. Preto nemôže
žiadať pridelenie väčšej výmery. V tejto súvislosti súd prvého stupňa uviedol, že vydávanie výmerov

o vlastníctve pôdy upravovalo nariadenie č. 104/1946 Sb.n. Uvedené nariadenie definuje výmer ako
verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na
základe ktorej príslušný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu. To znamená, že
ak bol výmer vydaný oprávneným subjektom (Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy)a obsahuje všetky podstatné náležitosti (je v ňom uvedené, ktorý orgán ho vydal, označenie právneho
predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, opatrený otlačkom okrúhlej pečiatky
a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviska prídelcov, označenie nehnuteľností, ktorých sa

týka), má povahu verejnej listiny, so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Predložený
výmer, podľa názoru súdu prvého stupňa, všetky vyššie uvedené náležitosti má a preto je po formálnej aj
obsahovej stránke spôsobilý vyvolať vznik vlastníckeho práva v prospech v ňom označených prídelcov,
právnych predchodcov K. A., ktorá predmet vlastníckeho práva po svojich rodičoch nadobudla dedením.
Súd prvého stupňa poukázal aj rozhodnutie Správy katastra Nitra, ktorým bol v k.ú. V.-H., obec V.-H.,

okres Z. schválený register obnovenej evidencie pozemkov spracovaný Ing. Milanom Vaščákom GEO
- ROEP Nitra a na jeho prílohou týkajúcu sa predmetných nehnuteľnosti , z ktorých zistil, že tento bol
schválený a zapísaný do katastra nehnuteľnosti dňa 27.09.2007. Podľa jeho návrhu bol F. U. evidovaný
ako vlastník predmetných nehnuteľností. Z geometrického plánu č. 85/2012 však podľa názoru súdu
prvého stupňa vyplýva, že uvedený údaj je chybný. V tetjo súvislosti uviedol, že na takýto prípad pamätá
zákon č. 180/1985 Zb., v ustanovení § 7 ods. 6, podľa ktorého ak schválený register obsahuje údaje o

pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po
prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia
správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do
troch rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností (od 01.05.2014 do piatich rokov). Podľa
ods. 7 však konanie o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu

alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu. Tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa
osobitného predpisu, ktorým je § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu prvého
stupňa je navrhovateľka aj po schválení ROEPu a uplynutí doby 3 rokov oprávnená domáhať sa súde
určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po jej matke. Pretože od zápisu schváleného
registra do katastra nehnuteľností v roku 2007 do podania návrhu v tejto veci v roku 2013 uplynulo

len 6 rokov, súd prvého stupňa na stav zapísaný na základe schváleného ROEPu (vlastníctvo F. U.)
neprihliadal ani z hľadiska možného vydržania.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 OSP a v konaní
úspešnej navrhovateľke priznal ich náhradu voči odporkyni v 1. rade v sume 1.961,89 eura titulom trov
právneho zastúpenia a v sume 99,50 eura titulom súdneho poplatku za návrhu na začatie konania, ktorá

navrhovateľka zaplatila.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh zamietne, prípadne podľa § 221 ods. 1
písm. h/ tento rozsudok zruší. V dôvodoch odvolania odporkyňa uviedla, že pri hodnotení dôkazov, súd

prvého stupňa vychádzal z výsluchu údajnej súdnej znalkyne Ing. Dany Fedorovej, ktorá bola autorkou
geometrického plánu č. 85/2012, a ktorá tento vypracovávala na základe objednávky navrhovateľky,
preto nemôže byť tento výsluch objektívny a nezávislý, a to ani po poučení podľa § 5 ods. 7 vyhl.
č. 380/2004 Z.z.. Vytýkala súdu o stupňa, že precenil význam geometrického plánu, pretože plán
na rozdelenie parciel neurčuje vlastníctvo, ale iba ich rozdelenie podľa požiadaviek objednávateľa.

Poukázala na to, že nesúhlasí s názorom svedkyne, ktorý si osvojil i súd prvého stupňa, že parcely
uvedené vo Výmere č. 2430/48-19 zo dňa 10. mája 1948 sú presne identifikovateľné tam, kde sa
nachádzajú , pretože vo Výmere č. 2430/48-19 zo dňa 10. mája 1948 je uvedená celková výmera 1,5
ha z parciel č. 1089 a 1084 a to bez bližšej špecifikácie. Tento výmer nie je perfektný a pripúšťa rôzny
výklad, pričom vypracovaný Geometrický plán tieto nemôže odstrániť. Navrhovateľka týmto rozhodnutím

súdu prvého stupňa bude vlastníčkou nehnuteľností v rozpore s citovaným Výmerom č. 2430/48-19,
pretože namiesto celkovej výmery 1,5 ha bude vlastníčkou cca 3,0 ha a to z dôvodu , že z parcely
č. 1089/1 vlastní výmeru 5028 m2 ornej pôdy a parc. č. 1089/10 výmeru 10028 m2 ornej pôdy, čo
predstavuje celkom 15.056 m2. Namietala aj záver súdu prvého stupňa v tom, že údaje o vlastníctve
pôvodného vlastníka F. U. „sú chybné“, pretože táto skutočnosť a spôsob nadobudnutia vlastníctva touto

osobou nebola v konaní preukázaná. V tejto súvislosti odporkyňa poukázala na právny záver uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 15/2010 zo dňa 12.12.2013, ktorý vyslovil: „že ak by sporná parcela
bola predmetom schváleného ROEPU a bola súčasťou rozhodnutia správy katastra o schválení tohto
registra, predstavovalo by to vznik nového titulu nadobudnutia vlastníctva, ktorý by negoval účinky k
tejto parcele v dobách predchádzajúcich, spomínanému konaniu o obnove evidencie“. Podľa názoru

odporkyne, ak by sa pristúpilo k neobmedzenej dobe na určovanie vlastníctva po schválení ROEPu, ako
novom titule nadobudnutia vlastníctva, potom by bolo následne oslabené ktorékoľvek vlastníctvo iných
osôb, čo by stále prinášalo iba právnu neistotu všetkých ostatných vlastníkov a reťazový pád vlastníctva,
pretože by sa úplne negoval ROEP a menilo vlastníctvo kedykoľvek a na ktoréhokoľvek vlastníka.Žiadala zohľadniť, že právna predchodkyňa navrhovateľky mala možnosť ak sa cítila ukrátená na svojich
právach rozhodnutím správneho orgánu podľa ust. § 250b OSP do dvoch mesiacov od doručenia
rozhodnutia správneho orgánu žalobu na súd, čo tiež neurobila, ba naopak so závermi ROEPu súhlasila.

Záverom zdôraznila, že Výmer o vlastníctve pôdy číslo 2430/48-19 neurčil pri parcelách č. 1089 a 1084
konkrétnu výmeru, ale vyjadrila iba celkovú výmeru 1,5000 ha, čo bolo v schválenom ROEPe dodržané.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal odporkyňu v 1. rade na náhradu trov odvolacieho

konania. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení poukázala hlavne na ust. § 7 ods. 7 druhá veta zákona č.
180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov, podľa ktorých, ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva pozemku na inú osobu, konanie
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 6 už nie je možné začať, avšak tým nie je dotknuté právo na začatie
konania podľa osobitného predpisu, ktorým je § 80 písm. c) OSP, teda žaloba o určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Navrhovateľka namietala, že v

rámci spracovania ROEP jej boli pridelené iné pozemky, ako tie, ktorých vlastnícke právo dokladovala
vyššie uvedenými listinami. Po doručení oznámenia, že v katastri V. prebehol ROEP boli vypísané
parcely aj s číslami. Jedna rola bola v rámci rozhodnutia uvádzaná pod iným parcelným číslom, ale
hektáre sedeli, preto bola navrhovateľka presvedčená, že všetko je v poriadku. Okrem toho počas tejto
doby sa vyplácalo nájomné od JRD V.-H. za tieto role. Až keď zomrela K. A. navštívila navrhovateľka

družstvo,abysavyplácalonájomnéjejosobe.Včasesmrtimatkynavrhovateľkysanájomnénevyplácalo
z dôvodu, že sa zrovnával predchádzajúci preplatok, kedy družstvo preplatilo nedopatrením viac peňazí
za prenájom ako malo. Po uplynutí tejto doby bola na družstve a bola spísaná nová zmluva o prenájme.
Vtedy navrhovateľka zistila, že role, ktoré mali vo V. už tam nie sú, ale sú označené ako role v X..
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení zdôraznila, že si nenárokuje na určenie do dedičstva po svojich

právnych predchodcoch viac pôdy, ako im v skutočnosti patrilo. Bránila sa tým, že pôda pridelená v
rámci ROEP-u, nie je tou, ktorá bola pridelená jej právnym predchodcom v zmysle citovaného výmeru.
Okrem rozhodnutia ROEP nemá navrhovateľka k tejto pôde žiadne podklady a listinami preukazujúcimi
vlastnícke právo k týmto parcelám sa môže v budúcnosti preukázať tretia osoba a navrhovateľka bude
musieť odporkyni vydať tieto pozemky.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal
vecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania podľa§214ods.2OSP,sverejnýmvyhlásenímrozsudku
pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že

rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP
potvrdil.

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Svoje rozhodnutie aj správne

a v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho
aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Ohľadom dôvodov uvedených odporkyňou v podanom odvolaní odvolací súd považuje za potrebné

uviesť, že v zmysle ust. § 205 ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy,aka)satýkajúpodmienokkonania,vecnejpríslušnostisúdu,vylúčeniasudcu(prísediaceho)alebo
obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odporkyňa v podanom odvolaní predovšetkým namieta nezaujatosť znalkyne, ktorá znalecký posudok
podala a vo veci aj bola na pojednávaní vypočutá.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.

1. 2013 domáhala určenia, že do dedičstva po jej právnej predchodkyni K. patria nehnuteľnosti a to parc
č. 1085/1, 1085/14, 1084/7, 1521/9, 1521/10 zapísané v geometrickom pláne č. 85/12, ktorý dňa 30. 11.
2012 vyhotovila Ing. Dana Fedorová na žiadosť navrhovateľky. Uvedený geometrický plán úradne dňa
6. 12. 2012 overila Ing. Radoslava Pastieriková. Uznesením zo dňa 07. 03. 2014, č.k. 7C/113/2013-99súd prvého stupňa ustanovil Ing. Danu Fedorovú za znalca z odboru geodézia kartografia, odvetvie
geodézia. V uvedenom uznesení súd upovedomil účastníkov konania, že prípadné námietky proti osobe
znalca je potrebné oznámiť súdu v lehote do 5 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie súdu prvého

stupňa zo dňa 07. 03. 2014, č.k. 7C/113/2013-99 bolo doručené právnej zástupkyni odporkyne dňa 12.
3. 2014. Odporkyňa žiadne námietky voči do konania ustanovenej znalkyne nepodala, a to ani napriek
tomu, že z uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že znalkyňa zloží sľub na pojednávaní pred súdom
prvého stupňa v zmysle § 5 ods. 7 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch , tlmočníkoch a prekladateľoch. Z
obsahu spisu ďalej vyplýva, že znalkyňa bola súdom prvého stupňa vypočutá po zložení sľubu vypočutá

na pojednávaní konanom 08. 04. 2014. Na pojednávaní konanom prvého stupňa dňa 03. 07. 2014 súd
prečítaním oboznámil geometrický plán č. 85/12 založený v prílohovej obálke spisu. Z obsahu zápisnice
opojednávaníkonanompredsúdomprvéhostupňadňa 03.07.2014odvolacísúdzistil,žekvykonaným
dôkazom teda ani k oboznámenému geometrickému plácu č. 85/12 Ing. Dany Fedorovej účastníci
konania nemali žiadne pripomienky . Z uvedenej zápisnice o pojednávani tiež vyplýva, že odporkyňa
žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemala, pričom účastníci konania boli súdom riadne

podľa § 120 ods. 4 OSP poučení.

Na základe uvedených zistení odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ až v podanom odvolaní
odporkyňa namietla nesprávnosť znaleckého posudku odvolací súd sa touto námietkou nezaoberal,
pretože v zmysle ust. § 205 ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa nemôžu byť odvolacím dôvodom. Tvrdenia navrhovateľky o nesprávnosti geometrického
posudku uvádzané až v odvolacom konaní nespĺňajú ani jednu z výnimiek uvedených po písm. a/
až d/ ust. § 205a ods. 1 OSP, preto sa odvolací súd v odvolacom konaní s nimi nezaoberal. Podľa
názoru odvolacieho súdu v štádiu odvolacieho konania nemajú právny význam ani námietky odporkyne
v tom, že vo veci podala znalecký posudok Ing. Dana Fedorová, ktorá znalecký posudok vypracovala na

objednávku navrhovateľky. Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné a zo súdneho spisu jednoznačne
vyplýva, že súčasťou rozsudku je geometrický plán č. 85/12 vyhotovený Ing. Danou Fedorovou na návrh
navrhovateľky, ešte pred podaním žalobného návrhu. Ako je už vyššie uvedené voči osobe Ing. Dany
Fedorovej , ktorú súd ustanovil do konania ako znalca , a ktorá zložila sľub znalca na pojednávaní pred
súdom prvého stupňa odporkyňa žiadne výhrady nemala, hoci jej nič nebránilo v lehote do 5 dní po

doručení uznesenia namietať osobu znalkyne. Rovnako v priebehu konania odporkyni nič nebránilo
namietať nedostatky geometrického plánu ako aj neobjektívnosť a nezávislosť znalkyne. Keďže v
priebehu konania odporkyňa voči osobe znalca ani voči znaleckému posudku žiadne námietky nemala
a tieto uviedla až v odvolacom konaní potom, čo v konaní nebola úspešná odvolací súd na tieto dôvody
odvolania neprihliadal.

Vo vzťahu k ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, ktorý odporkyňa uviedla a to k rozhodnutiu správy katastra
o schválení ROEPU ako o novom titule nadobudnutia vlastníckeho práva odvolací súd uvádza, že súd
prvého stupňa vec aj v tejto časti správne po právnej stránke posúdil.

Podľa názoru odporkyne ust. §7 ods. ods. 6 zák. č. 180/1995 Z.z. jednoznačne uvádza, že o zmene

údajov registra podľa ods. 6 možno rozhodnúť do 3 rokov od zápisu údajov do registra. Tvrdenia
navrhovateľky , že v zmysle ust. § 7 ods. 7 zák. č. 180/1995 Z.z. tak mohla navrhovateľka podľa ust.
§ 80 písm. c/ OSP podľa určovaciu žalobu aj po troch rokoch navrhovateľka účelovo vykladá. V tejto
súvislosti odporkyňa argumentovala, že ak by sa po schválení ROEPu ako novom nadobúdacom titule
vlastníctva pristúpilo v neobmedzenej dobe, ROEP by sa negoval, čo by prinášalo iba právnu neistotu

všetkých vlastníkov a reťazový pád vlastníctva.

Tento právny záver odporkyne ani odvolací súd nepovažoval za správny. Skutočnosť, že navrhovateľka
resp. právna predchodkyňa navrhovateľky nepodala námietky podľa § 7 ods. 2 zák. č. 180/1995 Z.z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom a ani nezačalo konanie o zmene údajov

schváleného registra podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona nemôže zabrániť tomu, aby sa navrhovateľka
žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva teda podaním určovacej žaloby
domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva . Tomuto záveru zodpovedá aj ust. § 7 ods. 7 zák. č.
180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom podľa ktorého konanie
o zmene údajov registra podľa odseku 6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu vlastníctva

pozemku na inú osobu, pričom tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného predpisu,
ktorým je ust. § 80 písm. c / OSP.Účelom právnej úpravy obsiahnutej v zák. č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom je v osobitnom administratívnom konaní zistiť dostupné údaje o pozemkoch
a právnych vzťahoch k nim, úradne ich autorizovať a vytvoriť tak právne podmienky pre nakladanie s

pozemkami. Schválený register je verejná listina, na základe ktorej okresný úrad zapíše údaje registra
do katastra nehnuteľností . Podľa názoru odvolacieho súdu osoba , ktorej právo k pozemkom bolo
zápisom schváleného registra dotknuté a opravu nie je možné dosiahnuť postup podľa § 7 ods. 6 a 7
zák. č. 180/1995 Z.z. má právo domáhať sa určenia vlastníckeho domáha podľa všeobecných predpisov
občianskeho práva.

Vo vzťahu k námietkam odporkyne ohľadom Výmeru č. 2430/48-19, ktorý podľa tvrdenia odporkyne
nie perfektný odvolací súd uvádza, že po roku 1945 Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej
reformy vydávalo podľa nariadenia vlády č. 104/1945 Sb.n. SNR výmery o vlastníctve pôdy. Tieto výmery
(verejné listiny) boli, a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam
a sú vkladuschopnými listinami pre zápis nadobudnutého vlastníctva do katastra nehnuteľností. Aby boli

vkladuschopné, museli byť a musia byť tieto listiny právne perfektné. Nad rámec správneho súdnictva
všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu. Môže ho preskúmať len so
zreteľom na to, či ide o akt nulitný. Nulitným aktom je správny akt vydaný absolútne vecne nepríslušným
správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky. V danej veci bol posudzovaný výmer
vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa nariadenia vlády

č. 104/1945 Sb.n. SNR, v tom čase oprávneným subjektom na jeho vydanie a vydal ho v medziach
jeho právomoci. Je v ňom uvedené, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa
vydáva, akej veci sa týka, obsahuje presné označenie nehnuteľnosti a podmienky, za ktorých sa
pridelenie uskutočňuje. Výmer bol opatrený pečiatkou orgánu, ktorý ho vydal a bol aj podpísaný.
Ide preto nepochybne o Výmer o vlastníctve pôdy , ktorý treba považovať za listinu perfektnú, a

ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Na uvedenom závere
nič nemení ani skutočnosť, že vo výmere je uvedená iba celková výmera nehnuteľností 1,5000 ha
označených v prídelovom pláne ako číslo 866, č. 1089, 1084, označených B-19. Súd prvého stupňa
preto správne vec po právnej stránke posúdil, keď dospel k záveru, že posudzovaný Výmer o vlastníctve
pôdy je možné považovať za nadobúdací titul vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti právnymi

predchodcami navrhovateľky. Napokon Geometrický plán č. 85/2012 vyhotovený dňa 30. 11. 2012 Ing.
DanouFedorovou preukazuje,že novovytvorenéparcelyregistraCKNparc.č.1085/1zastavanáplocha
o výmere 795 m2, parc.č. 1085/14 zastavaná plocha o výmere 118 m2, prac.č. 1084/7 orná pôda o
výmere 9440 m2, parc.č. 1521/9 zastavaná plocha o výmere 11 m2 a parc.č. 1521/10 zastavaná plocha
o výmere 52 m2, o celkovej výmere 10416 m2, sú identické s časťou pôvodnej parcely č. 1084 označenej

B-19, určenej prídelom č. 2430/18-19 ako roľa o výmere 10000 m2, pričom rozdiel 416 m2 vznikol pri
vyhotovení ROEPu.

S ostatnými dôvodmi odvolania sa súd prvého stupňa podrobne vyporiadal, preto odvolací súd
nepovažoval za potrebné sa s nimi opakovane zaoberať. Keďže súd prvého stupňa správne zistil

skutkový stav a vec aj správne právne posúdil a jeho závery majú oporu vo vykonanom dokazovaní
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd pri vyhlásení rozsudku tak, že odporkyňa v 1.
je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výška bude vyčíslená v

písomnom vyhotovení rozsudku, právnej zástupkyni navrhovateľky JUDr. Eve Matejovovej, advokátke
so sídlom v Nitre, Hollého 12, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd tak rozhodol s
poukazom na to, že právna zástupkyňa navrhovateľky náhradu trov odvolacieho konania uplatnila v
písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne. Vzhľadom k tomu, že právna zástupkyňa navrhovateľky
v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne doručenom súdu prvého stupňa dňa 18. 09. 2014

žiadala priznať trovy odvolacieho konania, avšak trovy právneho zastúpenia v tomto písomnom podaní
nevyčíslila a neurobila tak ani v lehote do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia (§ 151 ods. 1 OSP)
odvolací súd postupoval podľa § 151 ods. 2 OSP a náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľke
nepriznal, keďže zo spisu vedeného v danej veci odvolací súd nezistil žiadne trovy, ktoré by vznikli
v odvolacom konaní priamo navrhovateľke. Trovy právneho zastúpenia odvolací súd navrhovateľke

priznať nemohol, pretože ako je už vyššie uvedené tieto trovy v zákonnej lehote neboli vyčíslené.
Uvedená skutočnosť má ten následok, že súd nie je v takom prípade viazaný rozhodnutím o prisúdení
náhrady trov konania, keďže týmto rozhodnutím sa konanie v danej veci končí.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.